Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Cb-14-2015.pdf
PDF · 80.89 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/14/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobkyne S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX D. proti žalovanému D&P SK s.r.o., so sídlom 067 61 Jalová 26, IČO: 36496707, zastúpeného JUDr. Petrom Nízkym, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné o zaplatenie 630,06 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 630,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 244,75 eur odo dňa 24.11.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,50% zo sumy 385,31 eur odo dňa 26.7.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 37,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podala dňa 01.7.2014 na súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 630,06 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania a nahradiť jej trovy konania. V žalobe uviedla, že v júni roku 2010 vykonávala pre žalovaného podnikateľskú činnosť, konkrétne mu začala spracovávať účtovníctvo. Zmluvné strany sa dohodli, že faktúra za poskytnuté služby bude vystavená po ukončení štvrťroka príslušného roka a následne uhradená. Za vykonanú činnosť vystavila žalovanému faktúru č.E. v sume 700,56 eur a faktúru č.E. v sume 445,-eur. Obe faktúry prevzali konatelia žalovaného, nič proti nim nenamietali ani ich žiadnym spôsobom nespochybnili. Následne došlo k ich čiastočnej úhrade a to dňa 11.11.2011 vo výške 45% z celkovej sumy každej faktúry v celkovej výške 515,50 eur. Zvyšok dlžnej sumy vo výške 630,06 eur do dnešného dňa ostal neuhradený.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 6Ro/208/2014 zo dňa 22.7.2014, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že voči žalobkyni nemá záväzok, ktorý si uplatňuje v tomto konaní a takýto záväzok voči žalobkyni neeviduje ani vo svojom účtovníctve. Žalobkyňou požadovanú sumu neuznáva, záväzok považuje za nedôvodný a žiada, aby súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím žalobkyne a žalovaného, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä kópiou faktúry č.E. zo dňa 30.6.2011 v sume 700,56 eur splatnou dňa 25.7.2011, č. E. zo dňa 15.10.2011 v sume 445,-eur splatnou dňa 23.11.2011, príjmovým pokladničným dokladom G. zo dňa 11.11.2011 v sume 315,25 eur, príjmovým pokladničným dokladom G. zo dňa 11.11.2011 v sume 200,25 eur, výpisom žalobkyne zo živnostenského registra a žalovaného z Obchodného registra a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobkyňa v období od 01.01.2006 do 02.6.2012 vykonávala podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, pričom jednou z činností bolo vedenie účtovníctva a administratívne práce.
Žalovaný je podnikateľským subjektom - obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, ktorej predmetom činnosti je maloobchod, veľkoobchod a sprostredkovanie obchodu a služieb, výroby a dopravy.
Žalovaný má dvoch spoločníkov a konateľov a to W.. D. N., Q.. a P. B.. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného vyplýva, že obaja spoločníci sú zároveň aj konateľmi žalovaného, pričom za spoločnosť koná každý z nich samostatne.
Žalobkyňa v priebehu konania trvala na podanej žalobe. Na základe ústnej dohody s konateľom žalovaného, pánom B. pre žalovaného spracovávala účtovníctvo a to za obdobie asi jeden a pol roka asi do augusta 2011. Predtým jej boli zo strany žalovaného všetky vystavené faktúry uhradené, neuhradené ostali iba posledné, pričom časť z nich jej pán B. uhradil. Obe faktúry osobne prevzal pán N., čo je aj na nich uvedené.
Konateľ žalovaného P. B. uviedol, že žalobkyňa bola ich účtovníčkou, počas celej doby im viedla účtovníctvo a podľa jeho názoru je žalovaná suma opodstatnená. Sám videl, že táto suma je vedená v účtovníctve. On ako konateľ žalovaného nároku žalobkyne uznáva. Sám jej uhradil z predmetných faktúr zo svojich prostriedkov 45%, to je do výšky jeho obchodného podielu v spoločnosti.
Z faktúry č. E. zo dňa 30.6.2011 vyplýva, že touto faktúrou vyúčtovala žalobkyňa žalovanému sumu 700,56 eur za spracovanie účtovníctva a miezd za obdobie 04, 05 a 06/2011, 1258 zaúčtovaných riadkov. Faktúra bola splatná dňa 25.7.2011. Faktúru prevzal dňa 19.7.2011 podľa vyjadrenia žalobkyne osobne konateľ žalovaného W.. N., o čom svedčí jeho podpis na predmetnej faktúre.
Z faktúry č. E. zo dňa 15.10.2011 vyplýva, že touto faktúrou vyúčtovala žalobkyňa žalovanému sumu 445,-eur za spracovanie účtovníctva a miezd za obdobie 07, 08 a 09/2011, 554 zaúčtovaných riadkov. Faktúra bola splatná dňa 23.11.2011. Aj táto faktúra, resp. jej prevzatie je potvrdené dňom 15.10.2011 podpisom W.. N..
Z príjmového pokladničného dokladu G. zo dňa 11.11.2011 vyplýva, že žalovaný vyplatil žalobkyni na faktúru č.E. sumu 315,25 eur a z príjmového pokladničného dokladu G. zo dňa 11.11.2011 vyplýva, že na faktúru č.E. uhradil žalovaný žalobkyni sumu 200,25 eur.
Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že zostatok vyfakturovanej sumy vo výške 630,06 eur žalovaný žalobkyni doposiaľ neuhradil.
Podľa § 133 ods.1 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa odseku 3 obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
Podľa § 269 ods.2, Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ObZ ) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 272 ods.1 ObZ zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Podľa § 407 ods.3, ObZ ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžníka uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods.1, Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výška ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Súd nárok žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy účastníkmi dohodnutej odmeny za žalobkyňou vykonané práce pre žalovaného - spracovanie účtovníctva za rok 2011 na základe neformálnej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi, posúdil ako oprávnený nárok veriteľa zo zmluvného vzťahu v zmysle § 269 ods.2 ObZ. Nedostatok písomnej formy zmluvy, vychádzajúc z predmetu dohodnutého plnenia (na základe ktorého zmluva svojim predmetom a povahou zodpovedá ako najbližším typom mandátnej zmluve upravenej v ust. §§ 566 až 576 ObZ príp. príkaznej zmluve upravenej v ust. §§ 724 až 732 Obč. zák. - u ktorých zákon platnosť písomnou formou nepodmieňuje) nespôsobuje jej neplatnosť.
Žalobkyňa svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy splnila, účtovníctvo spracovala a výsledok svojej činnosti odovzdala žalovanému. Žalovaný žalobkyňou vykonané práce nereklamoval, faktúru vystavenú žalobkyňou prevzal, žiadnym spôsobom ju nenamietal naopak čiastočne žalobkyni aj plnil, o čom svedčia príjmové pokladničné doklady a čo vo svojich výpovediach potvrdila žalobkyňa i konateľ žalovaného a čo možno považovať za uznanie zvyšku dlhu zo strany žalovaného v súlade s ust. § 407 ods.3, Obchodného zákonníka a keďže súd považoval žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie istiny - nezaplateného peňažného plnenia zo zmluvného záväzku žalovaného voči žalobkyni za skutkovo a právne dôvodný, v celom rozsahu preukázaný, preto návrhu v tejto časti vyhovel.
Popri nároku na zaplatenie istiny si žalobkyňa uplatnila i nárok na zaplatenie úroku z omeškania so splnením peňažného záväzku podľa § 369 ods.1 ObZ a nakoľko sa žalovaný dostal preukázateľne do omeškania so splnením peňažného dlhu, súd vyhovel žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania, ktorý je uplatnený v súlade s ust. § 365 a 369 Obchodného zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a priznal náhradu trov konania žalobkyni, ktorá bola v konaní v celom rozsahu úspešná, pričom trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 37,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.