Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_6P-15-2015.pdf
PDF · 78.26 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/15/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. R., X.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka A. R., X.. XX.XX.XXXX, L. C.. F. XX/X, Ž.A. X. P., v konaní právne zastúpená JUDr. Alžbetou Slašťanovou, advokátkou, Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, otec H. R., X.. XX.XX.XXXX, L. R. F. XXX, v konaní právne zastúpený JUDr. Viktorom Šurkom, advokátom, SNP 120, Žiar nad Hronom, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22.06.2012 č. k. 10P/47/2012-33 tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Z. R., X.. XX.XX.XXXX sumou 100,- Eur mesačne od 04.03.2015 do 30.06.2015 a sumou 120,- Eur mesačne od 01.07.2015 do budúcna, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
II. Zročné výživné za obdobie od 04.03.2015 do 31.10.2015 vo výške 238,06 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatnou v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 04.03.2015 žiadala matka zvýšiť výživné na maloletého počnúc dňom podania návrhu zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne dôvodiac tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu životných nákladov maloletého.
Otec so zvýšením výživného najskôr nesúhlasil, nakoľko sa mu oproti času pôvodnej úpravy výživného znížil príjem o cca 80,- Eur mesačne a z neho ešte uhrádza aj za matku maloletého náklady na spoločnú nehnuteľnosť a pôžičky, ktoré vznikli za trvania ich manželstva. V závere konania cestou právneho zástupcu uznal, že náklady na úhradu potrieb maloletého vzrástli, no pomery mu nedovoľujú platiť výživné v matkou žiadanej výške ale len v sume 100,- Eur mesačne.
Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky a navrhol výživné zvýšiť primerane veku maloletého a možnostiam a schopnostiam otca.
Súd po vykonanom dokazovaní predloženými listinnými dôkazmi, ktoré súd podľa § 129 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) oboznámil na pojednávaní a po vypočutí oboch rodičov zistil nasledovné:
Naposledy bolo o výživnom otca k maloletému rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.06.2012 č.k. 10P/47/2012-33 (právoplatným dňa 22.08.2012) v súvislosti s rozvodom manželstva rodičov tak, že na základe schválenej rodičovskej dohody bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 80,- Eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred. Druhý v tom čase maloletý syn K. bol na základe uvedeným rozsudkom schválenej rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala platiť na neho tzv. minimálne výživné podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „zákon o rodine“).
Otec v tom čase pracoval v Českej republike a dosahoval po prepočte priemerný zárobok na úrovni 930,- Eur mesačne. Matka vykonávala živnostenské podnikanie. Jej mesačný príjem ani náklady na maloletého ako v tom čase žiaka štvrtého ročníka základnej školy zo spisu sp. zn. 10P/47/2012 zrejmé nie sú, no pokiaľ výživné na úrovni 80,- Eur mesačne bolo výsledkom rodičovskej dohody a podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine sa obaja rodičia majú v zásade rovnakou mierou podieľať na plnení vyživovacej povinnosti k dieťaťu, súd za odôvodnené mesačné náklady na maloletého považoval sumu do maximálne dvojnásobku už uvedenej sumy, t.j. 160,- Eur mesačne.
Aktuálne sa otcovi o čosi znížil mesačný zárobok, keď podľa potvrdenia svojho zamestnávateľa ELBA a.s. mal priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov okolo 910,- Eur. Deklaroval viaceré výdavky na splácanie dlhov, ktoré podľa jeho tvrdenia sú dlhmi spoločnými s matkou maloletého ešte z obdobia manželstva, resp. ktoré sa týkajú spoločnej nehnuteľnosti a preto mu ešte jeho matka musí prispievať mesačne sumou 150,- až 200,- Eur.
Matka maloletého je podľa svojho vyjadrenia nezamestnaná, je v hmotnej núdzi popri ktorej si privyrába a takto poberá celkovo sumu 220,- Eur mesačne plus rodinné prídavky na oboch synov s tým, že syn K. jej dáva aj výživné 70,- Eur mesačne, ktoré bolo otcovi na neho určené v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 5C/20/2013.
Maloletý je aktuálne žiakom 9. ročníka základnej školy, pričom matka pravidelné mesačné výdavky vyčíslila na sumu 255,- Eur mesačne plus ďalšie nepravidelné výdavky, ktoré v priemere na mesiac vychádzajú na ďalších 23,- Eur.
Z konania tiež vyplynulo, že medzičasom starší syn účastníkov K. ukončil v júni 2015 stredoškolské vzdelanie a už podľa vyjadrenia matky v ďalšom štúdiu pokračovať nebude.
Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému stále trvá podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom znení (ďalej len „zákon o rodine“), ktorý určuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Súčasne bolo preukázané, že je dôvod na zmenu pôvodne určeného rozsahu vyživovacej povinnosti otca podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, ktorý stanovuje, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Zmena pomerov oproti predchádzajúcej úprave výživného spočíva predovšetkým v tom, že náklady na maloletého v súvislosti s uspokojovaním jeho potrieb sa vzhľadom na jeho fyzický a psychický vývoj zvýšili, čo v konečnom dôsledku nespochybňoval ani otec. Zmena spočíva aj v čiastočnom poklese príjmu otca a tiež v tom, že rodičom ubudla najneskôr od 01.07.2015 vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi, ktorý v júni 2015 skončil prípravu na svoje budúce povolanie a nadobudol schopnosť sám sa živiť (§ 62 ods. 1 zákona o rodine). Napokon je potrebné zohľadniť vzhľadom na dobu 3 roky, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného tzv. valorizačnú klauzulu v § 78 ods. 3 zákona o rodine, ktorá sama o sebe predstavuje objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti súd podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine vychádza z odôvodnených potrieb oprávneného, ako aj zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že je (resp. bolo) v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu do 30.06.2015 a sumou 120,- Eur mesačne od 01.07.2015. Čo sa týka zvýšenia výživného na sumu 100,- Eur mesačne, tak tam ani nebol spor, že otec takúto výšku výživného uhrádzať môže s tým, že pokiaľ súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého v sume cca 200,- Eur mesačne (strava v škole 30,- Eur, náklady na stravu doma 100,- Eur mesačne - nakoľko matkou deklarovaná suma 180,- Eur mesačne je neadekvátna, oblečenie 20,- Eur, telefón 10,- Eur, školské pomôcky 15,- Eur, nepravidelné výdavky 23,- Eur), táto čiastka je jej polovicou. Súd tu zohľadnil, že otec skutočne odôvodnene vynakladá peňažné prostriedky na splácanie pohľadávok majúcich pôvod ešte v čase manželstva, lebo inak by sa vystavoval ďalším exekúciám a teda výživné 100,- Eur mesačne je suma primeraná pomerom oboch rodičov v danom období.
Nakoľko si súd predbežne vyriešil otázku rozsahu vyživovacej povinnosti otca k staršiemu synovi tak, že táto zanikla ukončením prípravy na budúce povolanie najneskôr do 30.06.2015, je v možnostiach a schopnostiach otca od 01.07.2015 vzhľadom na jeho príjem aj po zohľadnení výdavkov na úhradu dlhov prispievať na maloletého sumou 120,- Eur mesačne. Súd tu zobral do úvahy aj výšku zameškaného výživného, ktoré bude musieť otec popri tom splácať, lebo jeho majetkové ani príjmové pomery nedovoľujú jednorazovú úhradu. Táto suma potom musí postačiť aj na krytie výdavkov maloletého spojených s jeho záujmovou činnosťou (horolezecký krúžok, výtvarná, hudobná), lebo treba zdôrazniť § 62 ods. 2 zákona o rodine, ktorý vyjadruje nielen to, že dieťa má mať životnú úroveň zodpovedajúcu životnej úrovni rodiča, ktorá je vysoká, ale aj to, že sa potreby dieťaťa musia prispôsobiť situácii nižšej životnej úrovne rodiča. Súd preto návrh matky vo zvyšku zamietol.
Za obdobie od 04.03.2015 do vyhlásenia rozsudku sa stalo zročným výživné za mesiace marec až október 2015 (keď zročnosť výživného bola rozsudkom zo dňa 22.06.2012 určená na 25. deň predchádzajúceho mesiaca) s tým, že toto má podľa matky otec uhradené. Zameškané výživné preto predstavuje sumu 238,06 Eur (suma 18,06 Eur za mesiac marec (zvýšenie o 20,- Eur pripadajúce na 28 dní) + zvýšenie o 20,- Eur x 3 za mesiace apríl, máj, jún + zvýšenie o 40,- Eur x 4 za mesiace júl, august, september a október 2015). Túto sumu súd otcovi povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
Konanie o výživnom pre maloleté dieťa je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 v spojení s § 176 ods. 1 O.s.p.). O trovách konania súd preto rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý určuje, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho podáva
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok, alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v 3 rovnopisoch, inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na exekúciu podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.