Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12C-167-2014.pdf
PDF · 101.08 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/167/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 proti žalovanému I. B., rodné č. XXXXXX/XXX, bytom v E. U. XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z. so sídlom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7, IČO 42 309 166, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom v Banskej Bystrici, ul. J. Kráľa 7 o 400,71 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, a to na účet alebo do rúk jeho právneho zástupcu 75,84 eur trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia 400,71 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 29. 08. 2010 do zaplatenia na tom základe, že dňa 26. 08. 2009 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 365,13 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokmi v 24 mesačných splátkach vo výške 25,09 eur v termínoch splatnosti podľa dohodnutého splátkového kalendára, dostal sa však do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 3. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 9 o viac ako tri mesiace, uplatnil si právo veriteľa podľa § 565 Obč. zák., t. j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok 400,71 eur dňa 29. 08. 2010. Túto sumu neuhradil ani čiastočne.
Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadril.
Dňa 06. 10. 2014 vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. vedľajší účastník na strane žalovaného. Tento sa písomne vyjadril tak, že ide o spotrebiteľský vzťah, zmluva však neobsahuje povinné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/, g/, i/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda úver je bezúročný a bez poplatkov. Ak by súd posúdil zmluvu ako absolútne neplatnú (najmä pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť) a nárok žalobcu ako vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniesol námietku premlčania.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vo veci ide o drobný spor (§ 200ea O. s. p.), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere, zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, oznámenie o zosplatnení aj s dôkazom o doručení, karty klienta a vec posúdil takto:
Žalovaný dňa 24. 08. 2009 vyplnil (v časti 1 až 5) Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru. Žalobca 26. 08. 2009 doplnil dátum, pečiatku a podpis na predloženej žiadosti a napísal Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvigovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Žalobca má v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol dodávateľom a zároveň veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") a tiež § 52 ods. 3 Obč. zák., pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. a § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto okolnosť z predloženej zmluvy nevyplýva.
Listom zo dňa 08. 08. 2010 označeným ako oznámenie o zosplatnení žalobca oznámil žalovanému s poukazom na jeho omeškanie s úhradou splátok č. 9, 10, 11 sumu omeškaných splátok 75,27 eur s výzvou na jej úhradu do 15 dní od doručenia oznámenia pod hrozbou uplatnenia zmluvných sankcií a straty výhody splátok úveru. Žalovaný toto oznámenie prevzal 11. 08. 2010.
Zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok, je formulárové tlačivo s predtlačeným označením veriteľa
- žalobcu, s názvom "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere", do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V danom prípade žiadal žalovaný podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 365,13 eur s tým, že úver bude splácať v 24 mesačných splátkach splatných vždy k 24.-temu dňu mesiaca po 25,09 eur, pričom poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov - revolvingu mala predstavovať sumu 243,91 eur. Predpokladaná RPMN za úver mala byť vo výške 68,82 %, ročná úroková sadzba úveru mala byť vo výške 68,82 %, priemerná RPMN za úver mala byť vo výške 37,93 %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 56,84% a ročná úroková sadzba revolvingu mala byť vo výške 62,74 %. Formulár žalovaný podpísal dňa 24. 08. 2009. Na formulári sa v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením "nevypĺňať. Tento bod vypĺňa veriteľ. Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového limitu vo výške 365,13 eur s podmienkami splácania po dobu 24 mesiacov, v splátkach vo výške po 25,09 eur, splatných v 24.-ty deň mesiaca s tým, že poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov z revolvingu predstavuje sumu 243,91 eur. Odlišne oproti bodu 5 zmluvy bola v bode 6 uvedená RPMN za úver, a to 69,34 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, a to 51,61 %. Súd inak podotýka, že čísla v bode 6 sú písané značne nečitateľným písmom. Žalobca formulár podpísal dňa 26. 08. 2009 a preukázateľne do formulára v bode 6. doplnil zmenené údaje oproti bodu 5. týkajúce sa predpokladanej RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu a to až po podpísaní formulára žalovaným (keďže tento bod 6 nemal vyplniť). Podľa predloženej "Karty klienta" k zmluve č. XXXXXXXXXXX zo dňa 28. 11. 2013 bola žalovanému na úvere vrátane revolvingu dňa 26. 08. 2009 vyplatená čiastka celkom 322,18 eur a žalovaný splatil 223,97 eur.
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43a ods. 1 Obč. zák. prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 2 veta prvá Obč. zák. včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.
Podľa § 44 ods. 2 Obč. zák. prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 46 ods. 1 Obč. zák. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Predmetný zmluvný vzťah je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ide teda o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných) dojednaní, z ktorých vyplýva, že žalobca ako veriteľ mal požičať žalovanému finančné prostriedky a tento sa mal zaviazať tieto vrátiť v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Z uvedeného, spolu s okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa, je nutné vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úpravy podľa Obč. zák., ale tiež zákonnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. V danom prípade touto formou má byť podľa tvrdenia žalobcu zmluva o revolvingovom úvere. Z tohto potom nutne vyplýva, že takáto zmluva musí spĺňať zákonom dané podmienky uvedené nielen v zákonných ustanoveniach Obč. zák., ale aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Z predloženej listiny (zmluvného formulára) však možno bez pochýb ustáliť iba to, že žalovaný podľa bodu 5. zmluvy požiadal dňa 24. 08. 2009 o úver vo výške 365,13 eur a súčasne o poskytnutie revolvingu vo výške 243,91 eur . Žalobca v bode 6. zmluvy uviedol zmenené údaje oproti bodu 5. zmluvy a to ohľadne predpokladanej RPMN za úver a ohľadne predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Je nepochybné, že v prípade doplňovania - zmenených údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 Obč. zák.), ktorý mal žalovaný následne prijať, keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, teda žalovaný mal formulár opäť opatriť svojím podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozičnej sféry žalobcu. V danom prípade však tento postup pri uzavretí zmluvy nebol súdu preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a navyše tým, že nebol dodržaný zákonom predpísaný postup (návrh zmluvy
- akceptácia návrhu zmluvy bez výhrad, zmien či doplnkov) je takýto právny úkon aj podľa ust. § 39 Obč. zák. a ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch neplatný. Keďže na základe tejto zmluvy bolo žalovanému poskytnuté plnenie, môže si žalobca prípadný nárok voči žalovanému uplatňovať iba z titulu vydania prípadného bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
V zmluvných dojednaniach je popísaný postup uzatvárania zmluvy. V praxi podľa tohto je postup taký, že 1.) dlžník vyplní žiadosť/zmluvu, bod 5. žiadosti/zmluvy a podpíše ju iba on, ale listina nie je vyplnená v bode 6, pri ktorom je uvedená poznámka "nevypĺňajte", 2.) takto podpísaná a v bode 6. nevyplnená zmluva ide žalobcovi, aby posúdil, či žiadosti dlžníka vyhovie alebo nie a v akej výške, 3.) žalobca ako dodávateľ a veriteľ v jednej osobe posudzuje žiadosť/zmluvu dlžníka, 4.) po vyhodnotení, keď žalobca do žiadosti/zmluvy zapracoval možnosť zníženia a vykonania aj iných zmien, bez toho, aby to bolo považované z jeho strany za porušenie zmluvy, vyhotoví oznámenie pre dlžníka, podpíše žiadosť/zmluvu a následne 5.) tieto listiny zasiela dlžníkovi. Z tohto postupu vyplýva, že spotrebiteľ a teda v danom prípade žalovaný vlastne najprv podpíše žiadosť/zmluvu, kedy však nie je vôbec zrejmé a jednoznačné, jasné a určité, či sumu, akú uviedol v žiadosti, aj fakticky dostane. Navyše, samotný žalobca do zmluvných dojednaní zapracoval text o tom, že takto vyplnená a žalovaným podpísaná žiadosť/zmluva sa považuje za návrh (bod 2.1. zmluvných dojednaní) na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca ako veriteľ si vyhradil právo žiadosť dlžníka posúdiť a prípadne ním požadovanú výšku znížiť alebo zmeniť iné parametre. V tomto smere by takéto dojednanie samo o sebe nebolo v rozpore so zákonom, ani s dobrými mravmi, žalobca však zapracoval do zmluvy dojednanie, že takéto zmeny môže urobiť jednostranne, nezávisle od vôle spotrebiteľa, bez jeho súhlasu, bez toho, aby mal možnosť spotrebiteľ, teda žalovaný sa k tomu vyjadriť a následne sa rozhodnúť, či podpíše alebo nie takýto návrh zmluvy, ktorý mu predložil veriteľ ako dodávateľ. V zmluve (v zmluvných dojednaniach bod 2.3) sa uvádza, že veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet dlžníka v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy a podľa bodu 2.2 zmluvných dojednaní má zaslať oznámenie o schválení úveru. Takto fakticky bude dlžník oboznámený s obsahom oznámenia až potom, čo by ho už zmluva mala zaväzovať. Ide o dojednanie jednoznačne koncipované v prospech výlučne jednej zmluvnej strany
- dodávateľa na úkor a v neprospech dlžníka - spotrebiteľa, ktorého takýmto dojednaním dodávateľ zbavuje jeho práva slobodného rozhodnutia, či podmienky, ktoré mu dodávateľ oznámi dodatočne prijme alebo nie a zaväzuje ho k prijatiu týchto podmienok nezávisle od jeho rozhodnutia. Celý takýto postup je netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na dôvod absolútnej neplatnosti musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolá alebo nie.
Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere je tiež aj skutočnosť, že žalobcom vypracované zmluvné dojednania, ktoré obsahujú aj postup veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy a tiež prehlásenia dlžníka a jeho súhlasy, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom a je prakticky nemožné a vylúčené, že spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi riadne oboznámiť a posúdiť ich obsah a význam.
V zmysle § 43 až 44 Obč. zák. zmluva je uzavretá ak návrh, ktorý bol predložený druhej strane, bol bez výhrad prijatý. Ak prijatie obsahuje nejaké výhrady, zmeny a doplnky, teda obsahuje niečo, čo v návrhu nebolo uvedené, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy. Ide o odmietnutie návrhu a zmenený návrh sa považuje za nový návrh od druhej zmluvnej strany. V danej veci žalobca zmenil údaje v zmluvnom formulári uvedené v bode 6. oproti údajom uvedeným v bode 5., z toho potom vyplýva, že návrh žalovaného odmietol. Mala preto nasledovať ďalšia fáza a to prijatie takto zmeneného, teda nového návrhu urobeného zo strany žalobcu žalovaným. Následne by tak došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to v prípade akceptácie takéhoto návrhu žalovaným. V danom prípade k uvedenému postupu nedošlo. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o existencii platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere, z ktorej by si potom mohol dôvodne odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého úveru a revolvingu s jeho príslušenstvom.
Podľa predložených dôkazov žalobca určité prostriedky žalovanému poskytol. . Nebola to však na úvere čiastka 365,13 eur, ako to žalobca uvádza v žalobe, ale ako vyplýva z Karty klienta, poskytol žalovanému na úvere vrátane revolvingu iba sumu 322,18 eur a to dňa 26. 08. 2009. Z hľadiska bezdôvodného obohatenia je táto suma, ktorú žalobca reálne v podobe úveru vyplatil žalovanému, dôležitá . Túto sumu by tak bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O túto sumu sa zmenšil majetok žalobcu v prospech žalovaného. Žalovaný však žalobcovi už vrátil na poskytnutých peňažných prostriedkoch spolu sumu 223,97 eur a tak dlhuje žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia ešte sumu 98,21 eur. Žaloba teda bola podaná dôvodne len pokiaľ ide o nesplatenú sumu 98,21 eur.
Vedľajší účastník na strane žalovaného však vzniesol námietku premlčania.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo osebe nezaniká, ak však povinný vznesie námietku, nárok zaniká a subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, teda jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho plynutia začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania). Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo; inak povedané, aby bolo možné uvažovať o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Okamihom, od ktorého sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíja je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel, alebo nie. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal.
V danom prípade je preto potrebné posudzovať premlčanie nároku žalobcu ohľadne doby tak ako to vyplýva z ust. § 107 ods. 1 a 2 Obč. zák. Dátum začiatku plynutia premlčacej doby je daný nasledujúcim dňom po získaní poskytnutej sumy žalovaným a posledný deň tejto doby je daný uplynutím dvoch rokov od dátumu začiatku plynutia premlčacej doby, pretože žalobca plnil žalovanému v dôsledku neplatného právneho úkonu. V danom prípade žalovanému bola poskytnutá suma 322,18 eur dňa 26. 08. 2010 a keď žalobca podal žalobu na súd 31. 03. 2014, urobil tak po uplynutí subjektívnej dvojročnej aj objektívnej trojročnej lehoty. Preto súd žalobu vzhľadom na oprávnene vznesenú námietku premlčania zamietol v celom rozsahu.
Žalovaný, ktorý mal v konaní úspech, návrh na rozhodnutie o trovách konania podľa § 151 ods. 1 O. s. p. nepodal (v konaní mu inak trovy ani nevznikli), a preto mu súd náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. nepriznal.
O trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 93 ods. 4 O. s. p., keď žalovaný, na strane ktorého do konania vstúpil, mal vo veci plný úspech, a preto mu súd priznal uplatnenú náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia, vykonaného v súlade s ust. § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ a c/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom ide o náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 75,84 eur (dva hlavné úkony - prevzatie veci a podanie vyjadrenia po 29,88 eur + dvakrát prináležiaci režijný paušál po 8,04 eur).
Zaplatenie trov právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.
V danom prípade žalovanému bola poskytnutá suma 322,18 eur dňa 26. 08. 2010 a keď žalobca podal žalobu na súd 31. 03. 2014, urobil tak po uplynutí subjektívnej dvojročnej aj objektívnej trojročnej lehoty. Preto súd žalobu vzhľadom na oprávnene vznesenú námietku premlčania zamietol v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak žalobca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.