Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-1437-2010.pdf
PDF · 72.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/1437/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: V. F., N. XX, XXX XX N., proti povinnému: HORMICH, s.r.o., Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 44008163, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Fulku, Košická Polianka 237, 044 41 Košická Polianka, pod č. Ex 53/2010 o vymoženie pohľadávky vo výške 2.323,57 Eur s prísl., takto
rozhodol:
exekúciu z a s t a v u j e,
oprávneného z a v ä z u j e uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Fulkovi, Košická Polianka 237, 044 41 Košická Polianka trovy exekúcie vo výške 60,14 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom dňa 7.9.2010 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 2.323,57Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II, č..k 35Cb 42/2010-32 zo dňa 19.4.2010. Dňa 13.9.2010 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/109056 dňa 21.9.2010. Dňa 18.5.2015 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, nemajetnosti povinného. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekučného konania vo výške 60,14Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku povinného pritom musí byť podložená šetrením súdneho exekútora.
Preto súd preskúmal exekučný spis súdneho exekútora a zistil, že preskúmaním majetkových pomerov na strane povinného, súčinnosťou s orgánmi SR a vyhľadávaním v príslušných registroch súdny exekútor zistil, že povinný nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie. Exekučný príkaz na jediný známy účet povinného bol bezvýsledný. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava sa povinný ani nenachádza v registri Sociálnej poisťovne. Z týchto skutočností vyplýva, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a teda ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo zjavne neúspešné a z hľadiska výšky pohľadávky aj nehospodárne.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Jednotlivé úkony exekučnej činnosti boli exekútorom špecifikované nasledovne:
Odmena exekútora určená paušálnou sumou vyhlášky/ § 14 ods.1 Vyhl./: 30.9.2010 získanie poverenia na vykonanie exekúcie....................................................3,32 Eur 14.10.2010 zisťovanie majetku povinného.....................................................................3,32 Eur 14.10.2010 zisťovanie účtu povinného...........................................................................3,32 Eur 14.10.2010 zisťovanie účtu povinného...........................................................................3,32 Eur 14.10.2010 zisťovanie majetku povinného.....................................................................3,32 Eur 12.11.2010 doručenie príkazu na začatie exekúcie.........................................................3,32 Eur 5.2.2011 doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.....................................................3,32 Eur 14.3.2011 zisťovanie účtu povinného.............................................................................3,32 Eur 17.3.2011 doručenie exekučného príkazu.......................................................................3,32 Eur 10.4.2015 zisťovanie účtu povinného.............................................................................3,32 Eur
Celková odmena za vykonané úkony exekúcie...................33,20 Eur + 20% DPH 6,64 Eur
Hotové výdavky podľa § 22 Vyhl.: -poštovné : 17,05Eur
- telekomunikačné poplatky:(8x 0,28Eur) 2,24Eur
- bankové poplatky: 0,17 Eur, súčinnosť banky- poplatok SCB- 0,70 Eur (20%DPH- 0,14Eur)
SPOLU S DPH: 60,14 Eur
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky v platnom znení ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky v platnom znení súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa ust. § 25 vyhlášky v platnom znení v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Po nahliadnutí do spisu súdneho exekútora súd zistil, že vyššie uvedené položky sú vyúčtované podľa vyhlášky a boli vynaložené účelne. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi ním vyčíslené trovy exekúcie vo výške 60,14 Eur.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na to, že v tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.