Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-128-2022.pdf
PDF · 80.91 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/128/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľa L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, P. 8, proti manželke O. L., rodenej H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, P. 8, toho času bytom Banská Bystrica, B. T. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv povinností na čas po rozvode k maloletému E. V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa L. L., nar. XX.XX.XXXX a manželky O. L., rodenej H., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému E. V. L., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Maloletý E. V. L. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach samostatne.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého E. V. L. výživným vo výške 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom podaným dňa 19.08.2022 sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že vzťahy medzi nimi sú trvalo narušené a nie je predpoklad na obnovu spoločného spolužitia. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že postupom času začalo v ich spolužití dochádzať k čoraz častejším nedorozumeniam a rozdiely medzi nimi, ktoré pramenili hlavne z povahových vlastností sa začali postupne vyhrocovať, čo malo za následok, že ich vzťah sa výrazne narušil a manželská kríza sa prehlbovala. Čoraz častejšie medzi nimi dochádzalo k protichodným stanoviskám, ktoré nevedeli, a možno neskôr už ani nechceli spolu riešiť. Medzi ním a manželkou vzniklo predovšetkým vzájomné citové odlúčenie, vzájomne sa odcudzili. Navrhovateľ na pojednávaní ako výrazný problém v ich manželstve označil svoju prácu, pre ktorú boli odlúčení a iné záujmy.
2. Manželka navrhovateľa súhlasila s rozvodom manželstva z dôvodu odlúčenia, odcudzenia a iných záujmov z oboch strán. Rovnako ako navrhovateľ, za výrazný problém v ich manželstve označila častú neprítomnosť navrhovateľa z dôvodu vykonávania práce, odlúčenie, odcudzenie.
3. Manželia zhodne uviedli, že od roku 2018 nežijú v spoločnej domácnosti a od tohto obdobia spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerealizujú výchovu, výživu maloletého, ako manželia si nepomáhajú, netrávia spolu čas a od roku 2015 intímne spolu nežijú.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Obaja manželia majú inú známosť v trvaní 4 rokov, ktorú považujú za vážnu a so svojimi známosťami žijú v spoločných domácnostiach. Zo strany manželov tak nie je možné reálne očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Naopak, súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania je len formálny zväzok, ktorý nevytvára zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd tak mal splnené podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
5. Rodičia v prípade rozvodu manželstva navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, uzavretú dňa 22.09.2022 tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov bude oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach samostatne, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, styk otca s maloletým sa neupraví. 6. Opatrovník odporučil súdu schváliť rodičmi navrhnutú dohodu s odôvodnením, že je v záujme maloletého, neodporuje zákonu. Zároveň uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti rodičov o maloletého. Matka sa o maloletého vzorne stará, otec na výchove a starostlivosti o maloletého participuje, matka otcovi v kontakte s maloletým nebráni.
7. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od roku 2018, t. j. odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. V starostlivosti matky sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky, otec nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletého. Maloletý má v domácnosti matky vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim. Súd má preto za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti úpravy výchovného prostredia maloletého, je plne v jeho záujme, neodporuje zákonu, a preto ju v tejto časti schválil.
12. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý navštevuje 8. ročník ZŠ, má 14 rokov. Maloletý sa stravuje v škole za mesačný poplatok 30 eur, navštevuje ZUŠ, odbor hra na gitare, za polročný poplatok 60 eur. Maloletý nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, má však problémy s pleťou, a preto sú zvýšené výdavky na jeho drogériu v sume 70 eur mesačne. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Matka podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.031,07 eura a otec ako SZČO, podľa vlastného vyjadrenia, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.000 - 1.200 eur. Súd vzhľadom na takto preukázané odôvodnené potreby maloletého, príjem otca mal za to, že rodičmi navrhnutá výška výživného v sume 200 eur zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám, a preto rodičovskú dohodu aj v tejto časti schválil.
13. O úprave styku otca s maloletým súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že otec je v pravidelnom kontakte s maloletým, čomu matka nebráni.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.