Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/67/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. E., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov matky: W. H. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. nad T., ul. 5. I. č.XXXX/XX, štátna občianka SR a otca: E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. S. č.XXXX/X, T. nad T., štátny občan SR, o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 7. augusta 2015, č. k. -58, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Po právnej stránke svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1-5 , § 65 ods.1 , § 63 ods. 3, § 75 ods.1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Vychádzal zo zistenia, že maloletý E. je žiakom 1. ročníka ZŠ v Bánovciach nad Bebravou, pričom od poslednej úpravy výživného k zmene v tejto oblasti nedošlo. Súd zistil, že v súvislosti so starostlivosťou o maloletého nedošlo preukázateľne k podstatnému zvýšeniu nákladov spojených s jeho starostlivosťou. Od času posledného rozhodovania o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému neuplynulo ani 10 mesiacov, nedošlo tak jednak k zmene školského zariadenia, alebo jeho stupňa, ktoré mal. navštevuje, ani k citeľnej zmene bežných nákladov spojených so starostlivosťou o maloletého. Otec maloletého za zmenu pomerov na strane maloletého považuje vznik nákladov spojených s venovaním sa lyžovaniu. Ako to vyplynulo z výsluchov účastníkov, maloletý sa tejto záľube venoval aj v čase pred predchádzajúcim rozhodovaním súdu o otázke vyživovacej povinnosti. Ani prípadné čiastočné navýšenie nákladov v tejto oblasti nespôsobuje podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu úpravu vyživovacej povinnosti. Na strane otca nedošlo k zmene pomerov, otec pokračuje v zamestnaní u pôvodného zamestnávateľa, zarába obdobný príjem, je navyše poberateľom aj daňového bonusu na maloletého. Pôžička v rozsahu 80 eur bola otcom uzavretá pred posledným rozhodovaním súdu o úprave vyživovacej povinnosti a súd poukazuje aj na skutočnosť, že v prípade jej riadneho plnenia, táto bude vyplatená v priebehu tohto kalendárneho roka. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ otec pri jeho čistom mesačnom príjme na úrovni cca 720 € hradí synovi záľubu lyžovanie, matka maloletého hradí pri poberaní dávok v hmotnej núdzi kurz anglického jazyka a naviazané náklady s tým spojené, ktoré aj keď v menšej hodnote, sú tiež nákladmi maloletého na mimoškolské aktivity, dokonca z pohľadu súdu je s poukazom na záujem

maloletého na jeho neskoršom uplatnení v profesionálnom živote, táto aktivita pre maloletého dokonca dôležitejšia. Súd zistil, že na ostatných nákladoch maloletého sa podieľajú obaja rodičia a to podľa svojich možností a schopností v čase, keď maloletý sa nachádza v ich osobnej starostlivosti. Pokiaľ otec v prevažujúcej miere hradí náklady spojené zo zdravotnou starostlivosťou (hlavne v rozsahu preventívnej stomatologickej starostlivosti) o maloletého, matka hradí náklady spojené s návštevou družiny, stravné za obedy v škole a to aj za obdobie, keď sa maloletý nachádza v starostlivosti otca. Z výsluchov vyplynulo, že oblečenie pre maloletého zakupujú obaja rodičia. Čo sa týka zmeny pomerov na stane matky maloletého, súd konštatuje, že matka bola dlhodobo nezamestnaná už aj v čase posledného rozhodovania súdu o úprave vyživovacej povinnosti. Pretrvávanie tohto stavu na strane matky samo o sebe nespôsobuje zmenu pomerov na jej strane. Súd poukazuje aj na správu ÚPSVaR, z ktorej vyplýva, že v poslednom období jej nebolo ponúknuté žiadne vhodné miesto, nakoľko nebolo k dispozícii, ako aj skutočnosť, že pokiaľ by matka v stanovených intervaloch nepreukazovala snahu zamestnať sa, bola by z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradená. Matka slovne uviedla zariadenia, v ktorých sa snažila prácu si zabezpečiť, aj keď nevyužila resp. nezaujímala sa o možnosť práce na dohodu v miestnych predajniach, pracovala aspoň vo forme aktivačných prác v rozsahu 32 hodín mesačne. Súd aj bez preukázania presnej výšky nákladov matky v období, keď maloletý je v jej starostlivosti, že tieto presahujú výšku otcom poskytovaného výživného k jej rukám. Matka sa taktiež napriek svojej finančnej situácii podieľa na výžive maloletého. Súd za danej situácie napriek návrhu kolízneho opatrovníka nezistil takú situáciu na strane otca maloletého, ktorá by odôvodňovala tvorbu úspor, keď tvorba úspor na strane maloletého dieťaťa by mala vznikať až po uspokojení všetkých jeho základných potrieb, kde majetkové pomery osoby so stanovenou vyživovacou povinnosťou aj po uhradení časti výživného pokrývajúcu každomesačné odôvodnené potreby maloletého sú dostatočné aj na napĺňanie ďalšej odôvodnenej potreby maloletého tvorby úspor. Takúto okolnosť však súd nemal v danom prípade aj s poukazom na výšku príjmov a výdavkov otca za preukázanú.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -58 zo dňa 7.7.2015 zrušil resp. aby rozhodol tak, že do rúk matke dieťaťa bude prispievať sumou 30,- eur mesačne a 50,- eur mesačne sa bude ukladať na vinkulovaný účet maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa zamietol jeho návrh s odôvodnením , že nedošlo k takej zmene pomerov na strane účastníkov, ktorá by opodstatňovala zrušenie resp. úpravu vyživovacej povinnosti zo strany otca dieťaťa. Otec podal návrh z dôvodu, že po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov zistil, že väčšinu potrieb maloletého dieťaťa financuje otec Je presvedčený, že určené finančné prostriedky na výživu dieťaťa nie sú využívané matkou dieťaťa v prospech dieťaťa. Súd neskúmal, z akého dôvodu je matka dieťaťa dlhodobo nezamestnaná a prečo si nehľadá prácu. Matka dieťaťa nepracuje od narodenia maloletého dieťaťa a ani si prácu nehľadá.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Uviedla, že otec maloletého dieťaťa nesprávne hodnotí situáciu a myslí si, že keď berie E. na zahraničné dovolenky a lyžovačky, že mu tým zabezpečuje viac potrieb . Nie je povinnosťou rodiča takéto drahé aktivity dieťaťu uhrádzať. Odmieta tvrdenie otca, že určené finančné prostriedky na výživu dieťaťa nie sú využívané matkou na výživu dieťaťa. Maloletého E. má rovnaký čas v mesiaci ako otec a pokiaľ je v jej opatere v daný čas, tak nezávisle od otca maloletého mu zabezpečuje všetky jeho potreby vrátane jedla, oblečenia, školy, mimoškolskej aktivity, príp. liekov, poplatkov u lekára a iných. Maloletému E. hradila celý minulý školský rok kurz anglického jazyka, na ktorý otec maloletého neprispel ani cent. Keď mala maloletého v opatere, bolo ťažké nájsť si prácu, pretože žije v meste, kde nemá rodinu, rodičia matky bývajú cca 15 km a ešte pracujú.

Kolízny opatrovník sa písomne k podanému odvolaniu matky nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa ust. , písm. a a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ust. a potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. , keďže nebol dôvod na jeho nariadenie.

V zmysle treba vec posúdiť podľa ust. , cit. Zákona, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Stále platí zásada, že skoršie určené výživné je možné zmeniť len vtedy, ak sa výrazne zmenia rozhodujúce

okolnosti, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia , a to na strane ako oprávneného, tak aj na strane povinného / ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine/.

Skutkové i právne závery uvedené v napadnutom rozsudku okresného súdu odvolací súd považuje za správne, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje v zmysle a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Odvolací súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na okresnom súde a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odvolací súd, rovnako ako okresný súd , posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako okresný súd , že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zrušenie výživného v súlade s návrhom otca. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že doteraz určené výživné pre maloletého zohľadňuje nevyhnutnú časť jeho potrieb a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy na hranicu nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj napriek tomu, že jej príjem pozostáva z dávok v hmotnej núdzi . Odvolací súd poukazuje predovšetkým na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Predovšetkým však poukazuje na ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, kedy dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh a pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Ust. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenia v budúcnosti, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie výživného. Pri zmene rozsudku o výživnom nie je rozhodujúce, či bola výška určená autoritatívnym rozhodnutím súdu alebo dohodou. Z uvedeného je zrejmé, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol opakovane rozhodnúť, a to či už schválením novej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím je zmena pomerov, pričom je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Nevyhnutným prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Nevyhnutným predpokladom na zmenu vyživovacej povinnosti je skutočnosť, že závažnejším spôsobom sa prejavila zmena pomerov účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase posledného rozhodnutia. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Preto pri rozhodovaní o zmene výživného treba predovšetkým porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.

V preskúmavanej veci otec maloletého dieťaťa podal dňa 12.05.2015 návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Predchádzajúca úprava vyživovacej povinnosti otca bola predmetom konania o zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti , vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou , pod sp. zn. . Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 09.10.2014, č.k. -67 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý E. , nar. X.X.XXXX zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že každý z rodičov bude vykonávať osobnú starostlivosť o mal. E. po dobu jedného týždňa počnúc starostlivosťou zo strany otca od 1. pondelka nasledujúceho po dni právoplatnosti rozsudku od 16.00 hod. po dobu do pondelka nasledujúceho týždňa do 16.00 hod. Otcovi bola určená vyživovacia povinnosť na mal. E. sumou 80,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že matka poberala dávku v hmotnej

núdzi vo výške 88,30, eur / do februára 2014/, vo výške 86,40,- eur / od marca do júna 2014/ a od júla 2014 vo výške 121,10,- eur. Príjem otca bol vo výške 655,59,- eur / príjem za obdobie od januára 2014- júla 2014/. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 20. októbra 2014.

Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že okresný súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení pri určení výživného a zmene výživného, vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého zistil, že od poslednej úpravy výživného nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Poukazuje na krátke časové obdobie od posledného určenia vyživovacej povinnosti, príjmové možnosti oboch rodičov ako i skutočnosť, že maloletý E. je stále žiakom 1. ročníka základnej školy.

K námietkam, ktoré boli v odvolaní vznesené otcom maloletého dieťaťa dodáva:

Súd neprihliadal na odvolacie námietky otca, že finančné prostriedky určené na výživu dieťaťa nie sú využívané matkou v prospech dieťaťa, nakoľko túto skutočnosť otec v konaní nepreukázal . Nebola spochybnená kvalita doterajšieho výkonu osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa , ani neuvážené hospodárenie s finančnými prostriedkami v domácnosti, či hospodárenie na úkor maloletého dieťaťa zo strany matky. Obaja rodičia sa, s poukazom na svoje príjmové možnosti a schopnosti , podieľajú na výžive dieťaťa, pričom uhrádzajú výdavky na dieťa primerane, podľa svojich príjmových možností. Rovnako nie je dôvodná námietka otca , že matka je dlhodobo nezamestnaná, od narodenia dieťaťa, pričom si prácu nehľadá. Na určenú výšku výživného nemá žiaden rozhodujúci vplyv, keď otec v rámci striedavej starostlivosti zabezpečuje maloletému rôzne aktivity, lyžovanie, výlety. Výživné na maloleté dieťa má jednak pokrývať odôvodnené potreby maloletého a v tomto smere prevažuje jeho spotrebný charakter, zároveň však uložením primeranej vyživovacej povinnosti je potrebné umožniť maloletému dieťaťu participovať na životnej úrovni povinného rodiča . V žiadnom prípade nemožno hovoriť o sankcionovaní otca za to, že svojím úsilím sa snaží pre seba a svoje dieťa zabezpečiť čo najviac, na druhej strane je právom maloletého, aby sa v primeranej miere podieľal na takto zabezpečenej zvýšenej životnej úrovni otca. Odvolací súd záverom poukazuje na nedôvodný návrh kolízneho opatrovníka a určenie časti výživného na tvorbu úspor, keď zárobkové možnosti otca ako i uspokojenie základných potrieb maloletého dieťaťa, neodôvodňujú poukazovať výživné na vinkulovaný účet, v prospech maloletého dieťaťa, v zmysle zákonného ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .