Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_36Cpr-2-2015.pdf
PDF · 126.06 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cpr/2/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobkyne: prof. Q.. H. J. P.., E., K.. X.X.XXXX, O. Y. XX, S., práve zastúpená JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Olej Sedlák Dudášová Garančovský so sídlom Kukučínova 19, Košice, proti žalovanému: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, 041 80 Košice, IČO: 00 397 768, právne zastúpená Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Zoborská 13, 040 01 Košice, IČO: 47 256 206, o určenie neplatnosti úkonu odvolania z funkcie prednostu č.X.. XXXX/XXXX G. P.Ň.U. XX.XX.XXXX, o určenie, že žalobkyňa je prednostkou I. internej kliniky UPJŠ LF a UNLP Košice a o náhradu platového rozdielu
rozhodol:
U r č u j e, že úkon žalovaného pod označením Odvolanie z funkcie prednostky Prvej internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach č.X..XXXX/XXXX G. P. XX.XX.XXXX s účinnosťou od 1.12.2012, je n e p l a t n ý úkon a žalobkyňa j e naďalej prednostkou Prvej internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach.
V časti o náhradu škody konanie z a s t a v u j e.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom na začatie konania domáhala, aby súd určil, že úkon žalovaného pod označením Odvolanie z funkcie prednostky Prvej internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach č.j.XXXX/XXXX G. P. XX.XX.XXXX s účinnosťou od 1.12.2012 je neplatný úkon a žalobkyňa je naďalej prednostkou Prvej internej kliniky UPJŠ LF a UNLP, domáhala sa náhrady platového rozdielu titulom náhrady škody vo výške 4.480 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Svoj návrh na začatie konania žalobkyňa odôvodnila tým, že u žalovaného pracuje na základe písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, Č..X..XXXX/XX W. dojednaným nástupom do práce dňom 1.10.1988 na LF UPJŠ v Košiciach na Katedre Internej medicíny II, s výkonom práce odborného asistenta, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Naposledy bol dohodnutý obsah pracovnej zmluvy zmenený dohodou o zmene pracovnej zmluvy, č.j.XXX/XXXX G. P.U. XX.X.XXXX na dobu určitú do 31.8.2028, na základe § 77 ods.2, 6 zákona č.131/2002 Z.z. o vysokých školách, na miesto vysokoškolského učiteľa - pedagogická, liečebno-preventívna a vedeckovýskumná činnosť a na zaradenie do funkcie profesor v študijnom odbore Vnútorné choroby na dobu určitú do 31.8.2028; táto dohodnutá zmena nadobudla účinnosť dňom 15.6.2014. V návrhu na začatie konania žalobkyňa uviedla, že táto zmena pracovnej zmluvy bola realizovaná z dôvodu, že žalobkyňa ako vysokoškolský učiteľ obsadila funkciu profesora tretí raz, pričom celkový čas jej pôsobenia v týchto funkciách dosiahol aspoň 10 rokov a má vedecko-pedagogický titul profesor. Ďalej uviedla, že na základe výsledkov výberového konania zo dňa 26.3.2012 zastávala funkciu vedúceho zamestnanca - prednostky I. internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach a to od 16.4.2012 a má ju zastávať podľa zmluvy do 15.4.2016. Rozhodnutím o vymenovaní č.j.XXXX/XXXX zo dňa 2.4.2012, v súlade s § 42 ods.2 Zákonníka práce zo strany
štatutárneho orgánu, úkon a rozhodnutie štatutárneho orgánu tvorilo dodatok k jej pracovnej zmluve zo dňa 28.9.1988 a tak toto žalobkyňa akceptovala, čím došlo k dohode o zmene pracovnej zmluvy. V návrhu poukázala na to, že prijatím Uznesenia č.66 bola schválená organizačná zmena UPJŠ LF v Košiciach akademickým senátom UPJŠ LF, ktorým : 1) bolo zrušené výučbové pracovisko III. Internej kliniky UPJŠ LF a UNLP so sídlom na Tr. SNP 1 v Košiciach, 2) došlo k zmene organizačnej štruktúry I. Internej kliniky UPJŠ LF a UNLP so sídlom na Tr. SNP 1 v Košiciach nasledovne: - vysokoškolskí učitelia: 19, - výskumní pracovníci : 0, - ostatní zamestnanci : 2. Zároveň uvedený orgán súhlasil s ustanovením kliník a ústavov UPJŠ LF a UNLP v Košiciach so zachovaním platnej organizačnej štruktúry okrem iného aj u I. internej kliniky - uznesenie č. 68. V zmysle uvedeného je jasné a nespochybniteľné rozhodnutie o zániku III. internej kliniky jej zrušením a personálne a materiálne bola táto klinika zrušená a organizačne včlenená do I. internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach. Týmto rozhodnutím zároveň došlo k zániku pracovného miesta, funkcie prednostu III. internej kliniky, ktorú v tom čase zastával prodekan, V.. Q.. P. V., V.., čo vtedajší dekan lekárskej fakulty riešil úkonmi v rozpore so zákonom, najmä § 42 ods. 2, 54, 55 Zákonníka práce a štatútu UPJŠ v Košiciach LF, kedy bez dohody s navrhovateľkou alebo bez existencie dôvodu na odvolanie a preradenie navrhovateľky na inú prácu, ktorý je uvedený v § 55 Zákonníka práce, čl. 27 ods. 7 citovaného štatútu, navrhovateľku úkonom č.X.. XXXX/XXXX zo dňa 28.11.2012 odvolal z funkcie prednostky I. internej kliniky UPJŠ LF A UNLP v Košiciach. Následne odporca, v mene ktorého konal dekan LF, poveril výkonom funkcie prednostu I. internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach prodekana, bývalého prednostu III. internej kliniky prof. Q.. P. V., V.. bez toho, aby právne akceptovateľným spôsobom riešil navrhovateľku, ktorá mala miesto zastávať na základe pracovnej zmluvy až do 15.4.2016. Poukázala na to, že po úspešnom súdnom konaní na OS KE I pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX I. P. J. - V.. Q.. P. V., D.. nerešpektuje právny stav, najmä pracovnú zmluvu navrhovateľky, podľa ktorej navrhovateľka má dohodnutý výkon práce na miesto profesora a prednostky I. internej kliniky, a to až do 15.4.2016. Poukázala na čl. 27 ods. 7 štatútu UPJŠ v Košiciach LF platného v čase jej odvolania z funkcie prednostky I. internej klinky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach, podľa ktorého „ dekan môže odvolať prednostu v prípade závažného porušenia pracovnoprávnych predpisov v pedagogickej alebo vedecko-výskumnej oblasti a v prípade dokázaného závažného porušenia pracovnoprávnych predpisov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti „ a uviedla, že dekan však dňa 28.11.2012 úkonom pod č. XXXX/XXXX ju odvolal s účinnosťou od 1.12.2012 z funkcie prednostky I. internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry UPJŠ LF, pričom tento dôvod na odvolanie štatút UPJŠ LF platný v čase realizácia tohto úkonu absentoval, štatút ho nepoznal a neupravoval. Uviedla, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez tohto určenia by bolo jej právo a postavenie ohrozené, resp. bez tohto požadovaného určenia jej postavenie je v pracovnoprávnom vzťahu neisté.
Podaním zo dňa 10.7.2015, súdu doručeným dňa 13.7.2015 vzala žalobkyňa v časti o náhradu platového rozdielu, resp. náhradu škody vo výške 4.480 Eur s príslušenstvom návrh späť.
Podaním žalobkyne zo dňa 10.7.2015, súdu doručeným dňa 14.7.2015 žalobkyňa upravila petit návrhu tak, že žiadala, aby súd určil, že úkon žalovaného pod označením Odvolanie z funkcie prednostky I. internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach č.j. XXXX/XXXX zo dňa 28.11.2012, s účinnosťou od 1.12.2012 je neplatný a žalobkyňa je prednostkou I. internej kliniky UPJŠ LF a UNLP Košice. Ďalšiu časť nároku - náhradu škody vo výške 4.480 Eur žiadala vylúčiť na samostatné konanie a dodala, že v prípade uznania predchádzajúceho nároku žalovaným, návrh o náhradu škody berie späť a neuplatňuje si trovy konania.
Písomným podaním zo dňa 10.7.2015, súdu doručeným dňa 13.7.2015 sa k návrhu na začatie konania vyjadril žalovaný tak, že má zato, že žalobkyňa je v súčasnosti prednostkou I. internej kliniky UPJŚ LF a UNLP v Košiciach a osvojil si aj právny názor, že odvolanie žalobkyne z funkcie prednostky I. internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach je neplatné. Uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa sa vzdala práva na náhradu škody a nežiada si priznať ani náhradu trov konania, súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu o zaplatenie náhrady škody.
Z listinných dôkazov doložených žalobkyňou k návrhu na začatie konania súd zistil, že žalobkyňa pracuje u žalovaného na základe písomne uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 28.9.1988 s dojednaným nástupom práce od 1.10.1988 na katedre internej medicíny II. lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 19.2.2014
bol pracovný pomer žalobkyne ako zamestnankyne zmenený na dobu určitú do 31.8.2028 v súlade s § 77 ods. 4 a 6 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách.
Úkonom žalovaného zo dňa 2.4.2012, č.j. XXXX/XXXX bola žalobkyňa na základe výsledkov výberového konania zo dňa 26.3.2012 vymenovaná do funkcie prednostky I. internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach na obdobie od XX.X.XXXX P. XX.X.XXXX.
Úkonom žalovaného zo dňa 28.11.2012, č.j. XXXX/XXXX bola žalobkyňa odvolaná z funkcie prednostky I. internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry UPJŠ LF s účinnosťou R. X.XX.XXXX.
V súlade s vymenovaním dekana lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, č.j. XXXX/XXXX zo dňa 2.4.2012 bola žalobkyňa vymenovaná do funkcie vedúci zamestnanec výučbovej základne - prednostky I. internej klinky UNLP v Košiciach, pracoviska Tr. SNP 1 do 15.4.2016, vtedajším riaditeľom UNLP Košice.
Z predložených organizačných poriadkov UPJŠ Košice LF súd zistil, že na čele kliniky je prednosta, ktorého mení a odvoláva dekan UPJŠ LF spoločne s riaditeľom UNLP ( zdravotníckeho zariadenia ) po uskutočnení výberového konania ( čl. 7 bod 3 ).
Z štatútu UPJŠ v Košiciach LF súd zistil, že prednostu do jeho funkcie menuje dekan fakulty na základe výsledku výberového konania ( čl. 27 bod 1 veta prvá ) a podľa čl. 27 bod 7 štatútu dekan môže odvolať prednostu v prípade závažného porušenia pracovnoprávnych predpisov v pedagogickej alebo vedecko-výskumnej oblasti a v prípade dokázaného závažného porušenia pracovnoprávnych predpisov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Z pripojeného spisu OS KE I, sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáhala voči žalovanému určenia, že výberové konanie vyhlásené žalovaným dňa 4.4.2013 na obsadenie funkcie prednostu a zároveň pracovného miesta vysokoškolského učiteľa, ktoré je viazané na funkciu prednostu na pracovisku LF UPJŠ v Košiciach a UNLP Košice, I. internej kliniky, a ktoré prebiehalo dňa 23.5.2013 je neplatné a neplatné je aj vyhlásenie, priebeh a výsledok tohto výberového konania, žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti uhradiť jej náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 8.000,- Eur a náhrady trov konania. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom OS KE I zo dňa 26.8.2014 tak, že súd určil, že: I. Výberové konanie vyhlásené žalovaným dňa XX.XX.XXXX na obsadenie funkcie prednostu a zároveň pracovného miesta vysokoškolského učiteľa, ktoré je viazané na funkciu prednostu na pracovisku Lekárskej fakulty, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzitnej nemocnice Loiusa Pasteura Košice, I. internej kliniky a ktoré prebehlo dňa 23.05.2013 je neplatné a neplatným je aj vyhlásenie, priebeh a výsledok tohto výberového konania. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 8 000,- Eur a to do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 2 838,31 Eur, tieto na účet právneho zástupcu navrhovateľky a z náhrady zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 306,- Eur a to do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2014.
Z pripojeného spisu OS KE I, sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala: 1. zdržania sa do budúcnosti protiprávnych konaní odporujúcich zásade rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnom vzťahu, ako aj uplatňovania priamej a nepriamej diskriminácie žalobkyne pri výkone jej povolania, najmä neumožnení členstva funkcií v pedagogických a vedeckých orgánoch, či komisiách u neho ako zamestnávateľa, nerovnakých podmienok výkonu práce v porovnaní s inými zamestnancami, spočívajúcich najmä v nevymenovaní žalobkyne za člena alebo predsedu skúšobných komisií, člena vo vedeckých a pedagogických orgánoch pôsobiacich u odporcu, kde podmienkou členstva je nominácia zo strany zamestnávateľa, ďalej nerovnakého zaobchádzania a diskriminácie žalobkyne v odmeňovaní, najmä v oblasti publikačnej činnosti doktorantov pod jej vedením, ako aj funkčného postupu pri výkone funkcie vedúceho zamestnanca, zdržania sa do budúcnosti aj protiprávnych konaní voči žalobkyni v rozpore so všeobecne záväznou právnou úpravou a vnútornými predpismi UPJŠ, ktoré by ju postihovali,
alebo akýmkoľvek spôsobom znevýhodňovali v porovnaní s inými osobami vo výberových konaniach na obsadenie vedúcich funkcií v pracovnoprávnych vzťahoch u odporcu, zdržania sa aj akýchkoľvek protiprávnych konaní voči žalobkyni, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi pri výkone práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu, a ktorými by zneužíval svoje práva a povinnosti v oblasti pracovnoprávnej na škodu a ujmu navrhovateľky, a to šikanóznym výkonom oprávnení, mobbingom, bullyingom a ďalšími obdobnými formami konania. 2. zaplatenia z dôvodu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch sumy vo výške 3.000,- Eur z dôvodu poskytovania primeraného zadosťučinenia a náhrady nemajetkovej ujmy, 3. zaplatenia z dôvodu konania v rozpore s dobrými mravmi v oblasti výkonu práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu a z dôvodu konania, ktorými zneužil svoje práva a povinnosti v oblasti pracovnoprávnej na škodu žalobkyne jej šikanovaním, mobbingom, bullyingom a ďalšími obdobnými formami konania sumu 3.000,- Eur z dôvodu primeraného zadosťučinenia a náhrady nemajetkovej ujmy, 4. aby, žalovaný, prostredníctvom štatutárneho orgánu LF UPJŠ v Košiciach je povinný na zasadnutí najbližšieho Akademického senátu UPJŠ v Košiciach a Akademického senátu LF UPJŠ v Košiciach po nadobudnutí právnej moci tohto rozhodnutia sa ospravedlniť žalobkyni z dôvodu poškodenia jej dobrého mena v odborných kruhoch a spoločnosti, renomé, zníženia vážnosti a neoprávneného zásahu do osobnostných práv v znení uvedenom v návrhu na začatie konania pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, X. náhrady trov konania.
V predmetnej veci bolo konanie v súlade s § 96 O.s.p. zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu žalobkyňou. Uznesenie o zastavení konania zo dňa 27.11.2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2014.
Na pojednávaní konanom dňa 6.10.2015 právny zástupca žalobkyne zotrval na svojich písomných podaniach a v záverečnej reči, ktorá bola prediktovaná do zápisnice z písomne vyhotovenej formy uviedol, že žalobkyňa bola nútená predmetný návrh na začatie konania podať z dôvodu, že žalovaný, v mene ktorého konal dekan Lekárskej fakulty, žalobkyňu z funkcie prednostky Prvej internej kliniky UPJŠ LF a UNLP odvolal a na miesto vyhlásil výberové konanie, o ktorom už rozhodol súd, že je neplatné (č.S..XXC/XXX/XXXX). Žalobkyňa považuje úkon odvolania za neplatný a to na základe toho, že: a) nebol daný dôvod podľa vnútorného predpisu (čl.27 ods.7 štatútu), b) funkcia prednostu nepodlieha ustanoveniu § 42 ods.2 Zákonníka práce, nakoľko nie je v priamej riadiacej línií štatutára, nakoľko štatutárom je len rektor UPJŠ v Košiciach a to podľa § 10 ods.1 Zákona o vysokých školách a právnu subjektivitu má len UPJŠ; lekárska fakulta je len organizačnou zložkou UPJŠ, bez právnej subjektivity a dekan Lekárskej fakulty nie je štatutárnym orgánom zamestnávateľa, je len predstaviteľom fakulty a tým prednosta ústavu a klinického pracoviska Lekárskej fakulty nemôže byť v priamej riadiacej línií štatutára. Vnútorný predpis, funkcie, na ktoré sa vzťahuje § 42 ods.2 Zákonníka práce vymedzuje kvestora, prorektorov a vedúcich univerzitných pracovísk. Prvá interná klinika však nie je univerzitným pracoviskom, ale pracoviskom lekárskej fakulty. Právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určovacom petite z dôvodu: a) organizačná zložka žalovaného, LF, v mene ktorej koná dekan, neuznáva status žalobkyne ako prednostky Prvej internej kliniky a považuje úkony jej odvolania z funkcie za platné, b) organizačná zložka napriek platnej pracovnej zmluve a úspešne absolvovanému výberovému konaniu, status žalobkyne neuznáva a funkciou poveruje iných zamestnancov a to bez výberového konania (napr. od 1.7.2015 P.. Q.. H. B., V.. ), c) právne postavenie žalobkyne ako vedúceho zamestnanca, prednostky, je týmto neisté a vyvoláva právnu neistotu v riadení kliniky, ale aj vo vzťahu k zamestnancom začleneným na túto kliniku, pričom klinika okrem výučbovej základne pre UPJŠ LF plní úlohy aj pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, d) organizačná zložka, na výzvy právneho zástupcu žalobkyne nereaguje a neustále rôznymi jednostrannými úkonmi, ktoré sú neplatné, sa snaží zmeniť právny status žalobkyne ako prednostky Prvej internej kliniky. Uviedol, že tento stav nie je možné inak riešiť ako vydaním určovacieho výroku súdu, vzhľadom na výlučnú samosprávnu pôsobnosť fakulty vo veciach vzniku, zmien a zániku pracovnoprávneho vzťahu. Uviedol, že žalobkyňa vzhľadom na nevyhnutnosť a potrebu okamžitého riešenia právneho postavenia, ale aj vzhľadom na urýchlenie a hospodárnosť konania, ďalšie uplatnené nároky v petite návrhu na začatie konania berie späť v celom rozsahu vrátane príslušenstva a žiada súd, aby konal a rozhodol len o určovacom výroku žaloby, t.j. o neplatnosti úkonu odvolania z funkcie prednostky Prvej internej kliniky a určení, že žalobkyňa je aj naďalej prednostkou tejto kliniky. Trovy konania si žalobkyňa voči žalovanému neuplatnila.
Právny zástupca žalovaného poukázal na vyjadrenie sa žalovaného k návrhu na
začatie konania. Uviedol, že žalovaný má za to, že právny úkon, ktorým bolo vykonané odvolanie žalobkyne z funkcie prednostky Prvej internej kliniky zo dňa 28.11.2012 je neplatný právny úkon a žalovaný má za to, že žalobkyňa je naďalej prednostkou Prvej internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach.
Predmetom tohto konania je určenie, že úkon žalovaného pod označením Odvolanie z funkcie prednostky Prvej internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach č.j.XXXX/XXXX zo dňa 28.11.2012 s účinnosťou od 1.12.2012, je neplatný úkon a žalobkyňa je naďalej prednostkou Prvej internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach.
Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy Zákonník práce neobsahuje definíciu pojmu "právny úkon". Preto v zmysle ustanovenia § 1 ods. 4 ZP ju treba hľadať v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, konkrétne v ustanovení § 34 OZ. Podľa tohto ustanovenia sa právnym úkonom rozumie právne relevantný prejav vôle, t.j. taký prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Za právny úkon teda nemožno považovať akýkoľvek úkon. V pracovnoprávnych vzťahoch preto podľa niektorých názorov právnym úkonom nie je napríklad vydanie bežného pokynu zamestnávateľa v rámci realizácie jeho dispozičného oprávnenia pri riadení pracovnej činnosti zamestnanca, ktorý je iba konkretizáciou práva zamestnávateľa, nie však jeho samostatným prejavom vôle smerujúcim k vzniku práva. Vychádzajúc z uvedeného, znakmi charakterizujúcimi právny úkon sú:
- existencia vôle,
- prejav tejto vôle a
- existencia právnymi predpismi ustanovených právnych následkov prejavu vôle.
Prejav vôle, a tým aj právny úkon možno urobiť vždy len takým spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o skutočnostiach, ktoré mal účastník právneho vzťahu v úmysle prejaviť.
V súlade so všeobecne uplatňovanou zásadou dobromyseľnosti a spravodlivosti v právnych vzťahoch Zákonník práce výslovne zakotvuje, že každý právny úkon v pracovnoprávnych vzťahoch treba posudzovať tak, aby to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedalo dobrým mravom. Okolnosťami, za ktorých sa právny úkon urobil, treba rozumieť súbor skutočností, ktoré v komplexe majú alebo môžu mať vplyv na celkový obsah právneho úkonu. Ide o pomerne komplikovanú otázku, ktorú v konečnom dôsledku posúdi ten, kto je o veci oprávnený podľa zákona rozhodnúť, teda spravidla súd. V úvodnom štádiu, keď sa buď v pozícii navrhovateľa (iniciátora) právneho úkonu, alebo v pozícii jeho adresáta nachádza zamestnanec, touto osobou je spravidla zamestnávateľ, ktorý v rámci svojho dispozičného oprávnenia je kompetentný zo svojho pohľadu o veci rozhodnúť, resp. so zamestnancom sa na sporných otázkach dohodnúť. Vzhľadom na skutočnosť, že ani Zákonník práce, a podporne ani Občiansky zákonník, ani iný právny predpis explicitne nevymedzujú pojem "dobré mravy", treba nimi v zásade rozumieť všeobecne uznávané pravidlá správania a spolužitia v zmysle spoločnosťou všeobecne uplatňovaných kritérií slušného správania, hierarchie spoločensky uznávaných morálnych hodnôt a zásad občianskeho spolužitia.
Pokiaľ ide o hodnotenie právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, vo všeobecnosti možno konštatovať, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 4 ZP tieto vzťahy podliehajú režimu Zákonníka práce iba v rozsahu ustanovenom v prvej časti Zákonníka práce; inak sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V tomto zmysle sú Občiansky zákonník a Zákonník práce v postavení generálneho a špeciálneho právneho predpisu, z ktorých, podľa zásady preferencie špeciálneho právneho predpisu (lex specialis) pred všeobecným právnym predpisom (lex generalis), sa v pracovnoprávnych vzťahoch prednostne uplatní špeciálna právna úprava, v danom prípade Zákonník práce, a až následne, ak
Zákonník práce neustanovuje inak, všeobecná právna úprava, v danom prípade Občiansky zákonník. Platí to napríklad pri posudzovaní platnosti právneho úkonu z hľadiska naplnenia aj takých znakov, ktoré ako podmienku platnosti právneho úkonu Zákonník práce neuvádza.
Podľa Občianskeho zákonníka by bolo treba posudzovať otázky platnosti právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch z hľadiska možnosti plnenia ( § 37 ods. 2 OZ), z hľadiska chýb v písaní a počítaní ( § 37 ods. 3 OZ), z hľadiska existencie spôsobilosti konajúceho na právne úkony vrátane konania v duševnej poruche ( § 38 OZ) s tým, že v tomto prípade treba zohľadňovať špeciálnu úpravu nadobúdania spôsobilosti na právne úkony podľa Zákonníka práce ( § 8 ods. 2 a § 11 ods. 2 ZP), z hľadiska súladu obsahu a účelu právneho úkonu so zákonom a s dobrými mravmi ( § 39 OZ), z hľadiska relevantnosti zákonom požadovanej písomnej formy prejavu vôle v právnom úkone ( § 40 OZ), ako aj otázky akceptovania a rozsahu platnosti právneho úkonu ( § 40a a 41 OZ), posudzovania obsahu právneho úkonu ( § 41a OZ) s tým, že právny úkon v pracovnoprávnych vzťahoch treba v zmysle § 15 ZP vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom, a napokon aj otázky možnosti odporovať právnemu úkonu ( § 42a a 42b OZ).
Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce , právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.
V obsahovej náplni ustanovenia § 17 ZP sa taxatívne vymedzujú dôvody, v prípade vzniku ktorých je právny úkon neplatný. Neplatnosť právnych úkonov v odvetví pracovného práva môže byť základom pre vznik nároku na náhradu škody, resp. na náhradu mzdy. Neplatnosť právneho úkonu v pracovnom práve pôsobí vždy od začiatku (ex tunc) to znamená, že právny úkon sa nestáva neplatným až okamihom, v ktorom bol za neplatný vyhlásený. Pracovné právo zakotvuje zvýšenú ochranu zamestnanca v prípade neplatnosti právneho úkonu. Predpokladom zásadnej povahy, z ktorého sa vychádza, je dobrá vôľa na strane zamestnanca. V prípade, ak neplatnosť právneho úkonu spôsobí aj zamestnávateľ, takáto neplatnosť nemôže byť na ujmu zamestnanca. Predovšetkým so zreteľom na ochrannú funkciu pracovného práva popri všeobecných dôvodoch neplatnosti právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka, Zákonník práce okrem občiansko-právnej úpravy zakotvil aj osobitné dôvody neplatnosti právnych úkonov v pracovnom práve. Teória pracovného práva spravidla rozlišuje tieto druhy neplatnosti: 1) Absolútna neplatnosť právneho úkonu, 2) Relatívna neplatnosť právneho úkonu, 3) Čiastočná neplatnosť právneho úkonu.
V pracovnom práve dominuje výskyt absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že právny úkon je síce pokladaný za existujúci, ale je neplatný a preto jeho právne následky nenastanú, nastáva ex lege, t.j. priamo zo zákona, môže sa jej dovolávať každý, nielen účastníci právneho úkonu, pôsobí voči všetkým (erga omnes), pôsobí od začiatku (ex tunc), súd na ňu musí prihliadať ex officio ( z úradnej povinnosti), nie je možné ju konvalidovať (t.j. napraviť dodatočným zhojením vád spôsobujúcich neplatnosť právneho úkonu). Právny úkon je absolútne neplatný bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal. Z toho vyplýva, že nie je potrebné, aby bola táto neplatnosť deklarovaná v súdnom rozhodnutí. Ako už bolo uvedené vyššie absolútne neplatný právny úkon nemožno konvalidovať t.j. dodatočne napraviť prostredníctvom odstránenia dôvodov neplatnosti. Takýto absolútny neplatný právny úkon treba urobiť znova. V odvetví pracovného práva aj naďalej prevažuje absolútna neplatnosť právnych úkonov, ktorú je možné namietať kedykoľvek ( s výnimkou uplatnenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde). Táto všeobecne platná zásada však neplatí v prípadoch, keď Zákonník práce výslovne ustanovuje lehotu na uplatnenie neplatnosti právneho úkonu.
Podľa § 42 ods.2 Zákonníka práce, ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v
priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.
Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby vznikajú na základe pracovnej zmluvy za podmienok ustanovených v zákone č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak zákon č. 552/2003 Z.z. alebo osobitný predpis neustanovuje inak (napr. zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov).
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej citovaný zákona ), rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu verejnej vysokej školy, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy: a) štatút verejnej vysokej školy, b) študijný poriadok verejnej vysokej školy, c) zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov, d) pracovný poriadok verejnej vysokej školy, e) organizačný poriadok verejnej vysokej školy, f) zásady volieb do akademického senátu verejnej vysokej školy, g) rokovací poriadok akademického senátu verejnej vysokej školy, h) rokovací poriadok vedeckej rady verejnej vysokej školy, i) štipendijný poriadok verejnej vysokej školy, j) disciplinárny poriadok verejnej vysokej školy pre študentov, k) rokovací poriadok disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy, l) ďalšie predpisy, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy alebo tento zákon (§ 21 ods. 3).
Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona , štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmä a) názov a sídlo verejnej vysokej školy a názov jej právneho predchodcu, ak existoval, b) základnú organizačnú štruktúru verejnej vysokej školy vrátane spôsobu určovania počtu a štruktúry pracovných miest, c) ustanovenia o orgánoch a systéme akademickej samosprávy, vrátane podmienok, za ktorých je akademický senát verejnej vysokej školy oprávnený vykonávať pôsobnosť akademického senátu fakulty, najmä ak akademický senát fakulty koná v rozpore so zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo vnútornými predpismi vysokej školy alebo fakulty, ak akademický senát fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení, ktoré je v rozpore s týmto zákonom alebo vnútornými predpismi fakulty, alebo ak zloženie akademického senátu fakulty nie je možné z objektívnych dôvodov zosúladiť so zákonom alebo s vnútornými predpismi fakulty, d) spôsob voľby kandidáta na rektora a spôsob prijatia návrhu na jeho odvolanie, e) základné charakteristiky systému vysokoškolského vzdelávania a systému ďalšieho vzdelávania poskytovaných vysokou školou, f) rámcové podmienky prijatia na štúdium (§ 57) vrátane spôsobu určovania počtu prijímaných uchádzačov,
g) rámcové podmienky štúdia cudzincov, h) rámcové ustanovenia o školnom a o poplatkoch spojených so štúdiom (§ 92), i) rámcové ustanovenia o sociálnej podpore študentov (§ 97 až 100) vysokou školou, j) podrobnejšie vymedzenie akademických práv a povinností študentov, k) pravidlá používania akademických insígnií a vykonávania akademických obradov, l) základné zásady pracovnoprávnych vzťahov na vysokej škole a jej fakultách a postup pri rozhodovaní v týchto otázkach, m) vnútorné pravidlá hospodárenia verejnej vysokej školy vrátane pravidiel na vykonávanie podnikateľskej činnosti, n) pravidlá výkonu pôsobnosti fakúlt vo veciach, v ktorých konajú v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1).
Podľa § 15 ods. 3 citovaného zákona, štatút verejnej vysokej školy registruje ministerstvo.
Podľa § 23 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy: uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. l)].
Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Dekan je v pracovnom pomere s vysokou školou, v ktorom je zaradený na fakulte, ktorú riadi; skončenie pracovného pomeru vzťahujúceho sa na výkon funkcie dekana je podmienené predchádzajúcim skončením výkonu funkcie dekana. Vo veciach podľa § 23 ods. 1 koná v mene verejnej vysokej školy. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1), za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy.
Podľa § 28 ods. 9 citovaného zákona, dekan vykonáva právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na fakulte v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 23 ods. 1 písm. d)].
Podľa § 32 os. 1 citovaného zákona, vedúcimi zamestnancami fakulty sú tajomník fakulty a jednotliví vedúci pedagogických, výskumných, vývojových alebo umeleckých, hospodársko-správnych a informačných pracovísk a účelových zariadení fakulty. Funkcie vedúcich zamestnancov fakulty sa obsadzujú výberovým konaním. Spôsob výberového konania na funkcie vedúcich zamestnancov fakulty určí pracovný poriadok fakulty [§ 33 ods. 3 písm. b)] alebo pracovný poriadok verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. d)], ak sa ním fakulta riadi.
Podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona, vnútorné predpisy fakulty upravujú záležitosti fakulty, ktoré patria do jej samosprávnej pôsobnosti, a jej vzťah k verejnej vysokej škole, ak nie sú upravené zákonom.
Podľa § 33 ods. 2 citovaného zákona, fakulta vydáva tieto vnútorné predpisy: a) štatút fakulty,
b) organizačný poriadok fakulty, c) zásady volieb do akademického senátu fakulty, d) rokovací poriadok akademického senátu fakulty, e) rokovací poriadok vedeckej rady fakulty, f) ďalšie predpisy, ak tak ustanoví štatút fakulty.
Podľa § 74 ods. 1, 2 citovaného zákona, na vysokých školách ako zamestnanci pôsobia vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci, umeleckí pracovníci a ostatní zamestnanci. Zamestnanci vysokých škôl pôsobiaci v klinickej a praktickej výučbe v špecializovaných výučbových zariadeniach verejných vysokých škôl podľa § 35 ods. 2 písm. a) poskytujú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.
Podľa § 77 ods. 1 citovaného zákona, obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým konaním v súlade s § 15 ods. 1 písm. c). Výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a funkcie docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa. Vypísanie výberového konania vysoká škola zverejňuje na webovom sídle určenom ministerstvom a na svojej úradnej výveske alebo úradnej výveske fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte.
Súd sa stotožnil so skutočnosťami a dôvodmi, ktoré uviedla v návrhu na začatie konania žalobkyňa, majúc za to, že úkon žalovaného - odvolanie z funkcie prednostky I. Internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach č.j. XXXX/XXXX zo dňa 28.11.2012 s účinnosťou od 1.12.2012 je neplatným právnym úkonom poukazujúc na to, že odvolanie z funkcie prednostu upravuje štatút UPJŠ Lekárskej fakulty a to v čl. 27 ods.7, ktorý v čase odvolania žalobkyne mal znenie: Dekan môže odvolať prednostu v prípade závažného porušenia pracovno-právnych predpisov v pedagogickej alebo vedecko-výskumnej oblasti a v prípade dokázaného závažného porušenia pracovno-právnych predpisov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Tento dôvod však naplnený nebol a vtedajší dekan Lekárskej fakulty odvolal žalobkyňu
z funkcie prednostky I. Internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry UPJŠ LF. Tento dôvod na odvolanie však čl. 27 ods.7 štatútu UPJŠ LF platného v čase realizácie tohto úkonu absentoval. Štatút ho nepoznal a neupravoval. Navyše organizačné zmeny sa nedotýkali I. internej kliniky ale zrušenej III. Internej kliniky a žalobkyňa na základe výsledku výberového konania zo dňa 26.3.2012 zastávala funkciu vedúceho zamestnanca - prednostky I. Internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach a to od 16.4.2012 v zmysle rozhodnutia o vymenovaní č.j.XXXX/XXXX zo dňa 2.4.2012.
Súd zhrnúc vyššie uvedený skutkový stav, vykonané dokazovanie, majúc na zreteli aj postoj žalovaného k návrhu, s ktorým žalovaný súhlasil, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne z funkcie prednostky I. Internej kliniky UPJŠ LF a UNLP, ktoré bolo vykonané právnym úkonom č.j.XXX/XXXX zo dňa 28.11.2012 s účinnosťou od 1.12.2012 je neplatným právnym úkonom. Zároveň súd určil, že žalobkyňa je naďalej prednostkou I. Internej kliniky UPJŠ LF a UNLP v Košiciach.
Podľa ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ust. § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Žalobkyňa vzala návrh na začatie konania v časti o náhradu škody, resp. platového rozdielu späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd preto v tejto časti konanie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zastavil.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom k tomu, že na pojednávaní konanom dňa 6.10.2015 došlo k vyhláseniu rozsudku za prítomnosti všetkých účastníkov konania a títo sa vzdali práva podať odvolanie, súd pri písomnom vyhotovení rozsudku postupoval v súlade s § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva odvolania voči rozsudku (§ 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).