Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_10C-214-2014.pdf
PDF · 112.34 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/214/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej navrhovateľa: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., G.. D. XX, zastúpený: Juraj Hegedüs, nar. 21.07.1944, trvale bytom Želiezovce, Kpt. Nálepku 24 proti odporcovi: P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. R., D. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou: Magdaléna Vrábelová, zamestnankyňa Okresného súdu Levice o zaplatenie 2 655,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2 655,- eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov konania 159,- eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia 2 655,- eur titulom vrátenia pôžičky.
Napriek rozsiahlemu šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporcu a preto mu podľa § 29 ods. 2, 6 O.s.p. bola ustanovená opatrovníčka, ktorá sa pojednávaní nezúčastnila, o odročenie pojednávania nežiadala a preto súd pojednával v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov Nikolety Gilanovej, Diany Timoránskej, Margity Gilanovej, Jakuba Kalnássyho, oboznámením pripojených správ a dokladov, výpisov z účtu, výzvy na zaplatenie, návrhu dohody, lekárskych správ, oznámenia mobilného operátora, prehľad SMS správ a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:
Účastníci sa podľa oznámenia navrhovateľa poznajú od roku 2008, kedy spolu pracovali na jednom pracovisku. Obaja časom zamestnanie zmenili, no stále boli v kontakte a v bližšie neurčenom čase v mesiaci máj 2013 sa zúčastnili na opekačke v mieste bydliska vtedajšej priateľky odporcu Nikolety Gilanovej v Šuranoch. Okrem uvedených troch osôb tam bola ešte prítomná priateľka Nikolety Gilanovej Diana Timoránska, ako aj matka Nikolety Gilanovej Margita Gilanová. K uvedenej udalosti navrhovateľ dodal, že v tom čase a v tom mieste ho odporca mal požiadať o zapožičanie 2 000,- eur, keďže navrhovateľ krátko na to, koncom mája 2013 odchádzal pracovať do zahraničia. V tejto súvislosti navrhovateľ dodal, že žiadna písomná dohoda uzatvorená nebola, pričom ústna dohoda znela tak, že peniaze mu budú vrátené najneskôr do 01.01.2014, pretože v tej dobe už mal byť po naplánovanej operácii kolena a pri tomto ústnom dohovore mala byť prítomná aj Nikoleta Gilanová. Navrhovateľ nastúpil do zamestnania koncom mája 2013, odporca mal byť veľmi nedočkavý a žiadal okamžité zapožičanie 2 000,- eur, pričom navrhovateľ tak mal urobiť začiatkom júna 2013, kedy mal dať dvakrát na účet Nikolety Gilanovej, pretože pre dlhy odporca účet zriadený nemal mať. Navrhovateľ poukázaním 2 000,- eur považoval celú záležitosť za vybavenú, stále pracoval v zahraničí a odporca ho následne mal
telefonicky kontaktovať s požiadavkami na ďalšie finančné prostriedky, s odôvodnením, že v mesiacoch august a september 2013 sa odporca s Nikoletou Gilanovou rozišiel, zapožičaných 2 000,- eur vlastne pomíňal na osobné potreby a preto by si potreboval vybaviť veci v súvislosti s bývaním. Na základe toho mu mal navrhovateľ poukázať na trikrát 655,- eur, určených na pôžičku, pričom termín vrátenia sumy 655,- eur účastníkmi riešený nebol. Navrhovateľ po absolvovaní naplánovanej operácie sa snažil s odporcom dohodnúť v mesiaci február 2014, za prítomnosti ich spoločného priateľa Jakuba Kalnássyho, čo sa mu však v konečnom dôsledku nepodarilo a následne sa odporca mal pred navrhovateľom zatajovať. K uvedenej veci bola ako svedkyňa vypočutá Nikoleta Gilanová, ktorá je k navrhovateľovi v kamarátskom vzťahu a odporca bol jej partnerom po dobu jeden a pol roka do septembra 2013. Svedkyňa vzťahy medzi účastníkmi charakterizovala ako výborné a v lete 2013 jej odporca oznámil, že by potreboval finančné prostriedky na opravu rodičovského bytu, pričom v tomto čase sa u nej doma v záhrade robila opekačka, pri ktorej boli prítomní okrem odporcu, ako jej partnera, aj navrhovateľ, ďalej kamarátka svedkyne Diana Timoránska, ako aj matka svedkyne Margita Gilanová. Pritom všetkom svedkyňa Nikoleta Gilanová mala priame poznatky o tom, že účastníci sa spolu ústne dohadovali, že odporca má záujem si zapožičať finančné prostriedky, spomenula sa suma 2 000, eur, ktoré mali byť poukázané na jej účet, s čím súhlasila a bližšie sa o to nezaujímala. Svedkyňa si ďalej pamätala, že krátko na to navrhovateľ odcestoval do zahraničia a na jej účet nabehlo v priebehu niekoľkých dní na dvakrát 2 000,- eur, pričom tieto peniaze zo svojho účtu vo VÚB a.s. vybrala a odovzdala odporcovi z ruky do ruky. Každopádne si však všimla, že odporca peniaze nepoužil na prerobenie rodičovského domu a preto na jej otázku, na aký účel boli peniaze použité, jej odporca mal oznámiť, že na vyplatenie matkiných dlhov. Nasledoval september 2013, kedy sa svedkyňa s odporcom rozišla, pretože nadobudla presvedčenie, že z rodičovského domu im začali miznúť peniaze. Svedkyňa záverom doplnila, že v mesiaci september 2013 jej telefonoval aj navrhovateľ a posťažoval sa jej, že má zdravotné problémy a že mu odporca nevrátil zapožičané finančné prostriedky a to vôbec. O ďalších finančných prostriedkoch už svedkyňa poznatky nemala. Ďalšia svedkyňa Diana Timoránska pozná účastníkov len bežne, pričom o zapožičaní finančných prostriedkov navrhovateľa odporcovi nemala žiadne bezprostredné poznatky. Spomenula len toľko, že jej priateľka Nikoleta Gilanová jej uviedla, že navrhovateľ poukázal na jej účet finančné prostriedky určené pre odporcu, lebo odporca nemal mať v tej dobe svoj vlastný účet. Ako ďalšia svedkyňa bola vypočutá Margita Gilanová, matka svedkyne Nikolety Gilanovej, ktorá účastníkov konania pozná osobne. Potvrdila vyššie uvedenú opekačku v mesiaci máj 2013 v priestoroch jej bydliska a to za prítomnosti osôb uvedených vyššie. Svedkyňa skonštatovala, že atmosféra bola príjemná a uvoľnená. Pri účastníkoch len začula, že sa medzi nimi spomenuli nejaké peniaze v spojení s tým, že sa to dorieši potom, no to bolo všetko čo v tejto súvislosti svedkyňa počula. Na druhý deň jej dcéra Nikoleta Gilanová oznámila, že účastníci sa dohodli na zapožičaní peňazí tak, že navrhovateľ má zapožičať odporcovi 2 000,- eur a až neskôr svedkyňa Margita Gilanová zistila, a to z oznámenia svojej dcéry Nikolety, že peniaze v skutočnosti poukázal navrhovateľ na dcérin účet, čo sa svedkyni Margite Gilanovej veľmi nepáčilo, no nedokázala to žiadnym spôsobom zmeniť. V tom čase k nim odporca chodieval dva až tri krát do týždňa a ani sa dcéry Nikolety nepýtala, kedy, akým spôsobom spomínaných 2 000,- eur odovzdala odporcovi. V tomto čase svedkyňa s odporcom problém nemala, no časom sa situácia zmenila z dôvodu, že jej z peňaženky začali miznúť finančné prostriedky v sumách 20 eur, 10 eur, 8 eur a 6 eur, pričom podozrenie padlo na odporcu, ktorý sa mal údajne k tomu aj priznať a v súvislosti s tým nasledoval rozchod medzi odporcom a Nikoletou Gilanovou. Ako posledný svedok bol vypočutý Jakub Kalnássy, ktorý je v priateľskom vzťahu k obom účastníkom a potvrdil, že v bližšie neurčenom dni v mesiaci február 2014 sa nachádzal v bydlisku navrhovateľa v Želiezovciach a dohodli sa, že ho navrhovateľ svojím motorovým vozidlom šedej farby odvezie na vlakovú stanicu do Nových Zámkov. Ešte predtým sa však v Nových Zámkoch zastavili pred jedným panelovým domom, ktorý svedok nedokázal konkretizovať pre jeho neznalosť mesta Nové Zámky, kedy navrhovateľ mal zo svojho telefónu zavolať odporcovi, aby vyšiel pred vchod bytového domu, svedok v tom čase mal v rukách nejaké papiere, ktoré neštudoval, no videl zbežne , že sa jednajú uznania dlhu a nejakých splátok. Po nejakom čase si do auta nastúpil odporca a to na miesto spolujazdca, svedok sa do ich dialógu nemiešal a navrhovateľ mu mal niečo oznámiť v zmysle, že si chce riešiť svoju pohľadávku voči nemu, že má na to pripravené papiere, ktoré odovzdal odporcovi na oboznámenie. Svedok mal zato, že všetkým muselo byť jasné, že o čom je reč, no napriek tomu odporca sa pomerne dlho oboznamoval s uvedenými papiermi a v čase, keď už svedok očakával, že budú odporcom podpísané, tak odporca povedal navrhovateľovi, že „áno, ja viem, že ti dlžím peniaze, no papiere ti nepodpíšem“. Pre svedka to bolo prekvapujúce aj z toho dôvodu, že už v predošlom období pri stretnutí sa s odporcom v Bratislave sa mu odporca priznal, že mu navrhovateľ zapožičal peniaze a že sa na neho asi hnevá. Po odmietnutí
podpisu predložených papierov, v aute podľa svedka nastala nepríjemná atmosféra, odporca začal všetko ľutovať, potom vystúpil z auta a navrhovateľ odviezol svedka na vlakovú stanicu. Od tej doby svedok odporcu nevidel a údajne mal odporca odísť na bližšie neznáme miesto do Írska. V súvislosti s predošlými uznávacími prejavmi odporcu voči svedkovi bolo svedkom Jakubom Kalnássym dodané, že navrhovateľ odporcovi zapožičal peniaze na viackrát preto, lebo ho odporca klamal, na čo chce peniaze použiť, na rozdiel ich skutočného použitia. Navrhovateľ v konaní predložil výpisy zo svojho účtu vedeného vo VÚB a.s., Bratislava a z ktorých bolo zistené, že dňa 06.06.2013 poukázal na účet Nikolety Gilanovej 1 000,- eur, dňa 07.06.2013 opäť na účet Nikolety Gilanovej ďalších 1 000,- eur, dňa 02.07.2013 odporcovi 255,- eur, dňa 25.09.2013 odporcovi 100,- eur a dňa 20.09.2013 odporcovi 300,- eur. Listom zo dňa 16.01.2014 navrhovateľ oznámil odporcovi, že v čase od 06.06.2013 do 25.09.2013 mu poskytol finančnú pôžičku na základe ústnej zmluvy vo výške 2 650,- eur, ktorá mala byť vrátená v splátkach od 31.10.2013. V skutočnosti však nedošlo k uhradeniu žiadnej zo splátok a preto navrhovateľ požadoval zaplatenie celej sumy 2 650- eur do troch kalendárnych dní s upozornením, že v opačnom prípade bude vec riešená súdnou cestou. Navrhovateľ predložil súdu aj návrh dohody o uznaní dlhu a vyporiadaní pohľadávky bez uvedenia dátumu a podpisov účastníkov konania. Predmetom návrhu dohody o uznaní dlhu a vyporiadaní pohľadávky malo byť uznanie a prehlásenie, že odporca má voči veriteľovi dlh vo výške istiny 2 655,- eur, ktorá mala byť hradená formou splátkového kalendára uvedeného v článku II. návrhu dohody o uznaní dlhu a vyporiadaní pohľadávky. Súd však opakuje, že uvedený návrh je bez dátumu a bez podpisu tak navrhovateľa, ako aj odporcu. Na základe požiadavky navrhovateľa mu mobilný operátor oznámil, že mu zasiela záznam uskutočnených služieb s dátumom uskutočnenia. Jednalo sa o prijaté SMS správy od Ondreja Pernického v časovom období jún 2013 až január 2014. V zázname sa nachádzajú nasledovné SMS správy Ondreja Pernického adresované navrhovateľovi. Dňa 06.06.2013 sa Ondrej Pernický informoval, ako to vyzerá s peniazmi. V ten istý deň Ondrej Pernický navrhovateľovi poďakoval a doplnil, že akurát bude s Nikou v meste a pôjde to vybrať, pričom ostatné by mohol poslať hneď po polnoci, pretože to musí ísť ráno s Nikou vybrať a potom ísť do Bratislavy. 18.09.2013 bolo navrhovateľovi oznámené, že odosielateľ zlyhal ako ľudská bytosť, pričom bližšie to nekonkretizoval. 26.09.2013 opätovne požiadal navrhovateľa o finančné prostriedky s tým, že nemá ani na cestu do práce. 27.11.2013 bolo predmetom SMS správy adresovanej navrhovateľovi Ondrejom Pernickým vyjadrenie, že všetko je v štádiu riešenia, všetko navrhovateľovi podpíše a bude sa to riešiť právne. Dňa 02.12.2013 bolo predmetom SMS správy oznámenie, že všetko bude vrátené do dvoch týždňov a 03.12.2013 bolo obsahom SMS správy, že všetko bude zaslané hneď zajtra. Naproti tomu dňa 04.12.2013 boli predmetom SMS správy splátky na úrovni 70-100 eur mesačne. V ten istý deň však navrhovateľ obdržal SMS správu, kde sa už konštatuje, že odosielateľ Ondrej Pernický má vedomosť, že sa dohodli na čo najrýchlejšom zaslaní 600,- eur, čo však ale nebolo možné dodržať. Ďalej 27.12.2013 bolo navrhovateľovi oznámené, že so splácaním sa začne od januára po 100,- eur mesačne a nakoniec 08.01.2014 bolo obsahom SMS správy oznámenie, že tento mesiac už sa začne s platením. Navrhovateľ na výzvu súdu predložil množstvo lekárskych správ, z ktorých je zrejmé, že v období od 25.11.2013 do 09.12.2013 sa nachádzal na ortopedickom oddelení nemocnice Poprad v súvislosti s problémami s pravým kolenom. V predošlom období od 06.11.2013 do 23.11.2013 sa nachádzal na infekčnej klinike FN Nitra (prepúšťacie správy).
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj „ OZ “ ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o prenechaní veci, o druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a obvykle aj dohoda o určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Zmluva o pôžičke je odplatná, len keď odplatnosť vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke môže odplatnosť spočívať v povinnosti dlžníka platiť úroky. Keďže zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt, k jej uzavretiu je nevyhnutné, aby veriteľ odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi; pritom k odovzdaniu predmetu pôžičky spočívajúcom v peňažnom plnení môže dôjsť napr. fyzickým odovzdaním peňazí alebo bezhotovostným spôsobom (bankovým prevodom peňažnej sumy z účtu veriteľa na účet dlžníka). V prípade, že účastníci uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke peňazí, ktoré veriteľ v rozpore so zmluvou - neodovzdal dlžníkovi pri uzavretí zmluvy, ale už skôr, je treba prijať záver, že v zmluve účastníkmi učinený prejav vôle neodpovedá skutočnému stavu (účastníci iba tzv. na oko uzavreli uvedenú písomnú zmluvu) (rozsudok NS ČR <http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_sudr/ jaspiw_mini_sudr_zobraz_nextdata1.asp?kotva=k1&skupina=3> 10Co <http://jaspi.justice.gov.sk/ jaspiw1/htm_sudr/jaspiw_mini_sudr_zobraz_nextdata1.asp?kotva=k1&skupina=3> 678/2004). Účelom právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t. j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Povinným a oprávneným subjektom môžu byť tak osoby fyzické, ako aj osoby právnické. Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo veciach, vo výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Právny dôvod od začiatku neexistoval napríklad pri poskytnutí zálohy kúpnej ceny za nehnuteľnosť, hoci kúpna zmluva ešte uzavretá nebola. O takéto bezdôvodné obohatenie pôjde aj v prípade, ak niekto omylom poskytne plnenie inému, voči ktorému nie je v žiadnom právnom vzťahu. Za plnenie, kde právny dôvod odpadol, možno považovať napríklad plnenie, ktoré účastníkovi právneho vzťahu zostalo potom, čo druhý účastník od zmluvy platne odstúpil a tým privodil jej zrušenie. Za prospech získaný z nepoctivých zdrojov treba považovať napríklad prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj činnosťou, ktorá síce nie je trestná, ale je v rozpore s dobrými mravmi. Rozsah a obsah reštituovaného plnenia, ktoré upravuje ustanovenie § 458 OZ, je založený na princípe uvedenia do predchádzajúceho stavu. Predmet bezdôvodného obohatenia, t. j. to, o čo sa povinný obohatil, sa musí vrátiť v rovnakom rozsahu; v tomto smere zákon neustanovuje žiadne výnimky. Povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia postihuje obohateného bez zreteľa na jeho prípadnú dobromyseľnosť v čase získania bezdôvodného obohatenia. Existencia dobrej viery má význam iba v prípade vydania jeho úžitkov. Rozsah a obsah bezdôvodného obohatenia je determinovaný časom jeho získania. Obsahom reštituovaného plnenia je plnenie, ktoré bolo neoprávnene prijaté, ide vlastne o predmet bezdôvodného obohatenia, ktorý spočíva buď v peňažnom plnení, resp. v plnení nepeňažného charakteru, spočívajúcom vo výkonoch. Všeobecne platí zásada, že sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Nárok na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia sa týka tak súčasti veci ( § 120 OZ), ako aj jej príslušenstva ( § 121 OZ). Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia , majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Pre záver o (ne) dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby navrhovateľ preukázal, že medzi ním a odporcom právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že odporca (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011). Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99). Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obdo 16/2008 zo dňa 16. decembra 2008). Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú legitimáciu účastníkov, tak na strane navrhovateľa, ako aj na strane odporcu. Kto je účastníkom konania, určuje právo procesné. Naproti tomu vecnú legitimáciu vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník konania je subjektom práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých účastníci konania stoja so svojimi návrhmi proti sebe, sa jedná o vecnú legitimáciu aktívnu (na strane navrhovateľa) alebo pasívnu (na strane odporcu). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného práva alebo o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného práva alebo hmotnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže vždy v samostatnom konaní.
V danom prípade súd dospel k záveru , že návrh je dôvodný. Vykonaným dokazovaním je potrebné rozlíšiť poukázanie finančných prostriedkov navrhovateľom jednak vo výške 2 000,- eur v dvoch platbách po 1 000,- eur a jednak vo výške 655,- eur v troch platbách po 255,- eur, 300,- eur a 100,- eur. V prípade peňažnej sumy vo výške 2 000,- eur má súd za to, že vykonaným dokazovaním a to predovšetkým výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkýň Nikolety Gilanovej, Margity Gilanovej a Jakuba Kalnássyho, výpisov z účtu navrhovateľa a v neposlednom rade aj zo zoznamu SMS správ adresovaných odporcom navrhovateľovi je zrejmé, že návrh bol podaný dôvodne. Niet totiž pochýb o tom, že navrhovateľ v dňoch 06.06.2013 a 07.06.2013 poukázal zo svojho účtu vedeného vo VÚB a.s. Bratislava na účet Nikolety Gilanovej dvakrát 1 000,- eur, teda spolu 2 000,- eur. Je pravdou, že v tejto súvislosti sa natíska do popredia otázka pasívnej legitimácie odporcu, no vychádzajúc z vyššie uvedených dôkazov, vrátane SMS správ adresovaných odporcom navrhovateľovi, je súd toho názoru, že v prípade sumy 2 000,- eur účet Nikolety Gilanovej predstavoval len platobné miesto pre odporcu pre jeho pretrvávajúce finančné problémy majúce za následok, že v tej dobe odporca nemal zriadený vlastný bankový účet. V zázname o SMS správach odporcu adresovaných navrhovateľovi sa
odporca jednoznačne vyjadril, že peniaze pôjde s Nikoletou Gilanovou, resp. s Nikou spoločne vybrať, pričom ani v ďalšej SMS komunikácii žiadnym spôsobom nespochybňoval poskytnutie uvedenej sumy 2 000,- eur. V konaní sa ale nepodarilo preukázať navrhovateľovi, že zapožičaná suma 2 000,- eur mu mala byť po ústnej dohode vrátená do konca roka 2013 po absolvovaní zdravotníckeho zákroku, ktorý zákrok navrhovateľom napokon aj preukázaný bol predložením prepúšťacích a lekárskych správ. Návrh dohody o uznaní dlhu je tak isto bezpredmetný, pretože nie je podpísaný účastníkmi konania. Za tohto dôkazného stavu tak súd vyhodnotil, že v mesiaci máj na vyššie spomínanej opekačke v Šuranoch došlo medzi účastníkmi v ústnej forme k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke vo výške 2 000,- eur, pričom doba vrátenia súdu preukázaná nebola a preto sa vychádza z toho, že určená nebola. Zmluva o pôžičke pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu, no na druhej strane ide o reálny kontrakt, čo znamená, že jej predmet musí byť reálne zapožičaný. V tomto prípade tomu tak bolo, pretože suma 2 000,- eur bola bezpochyby poukázaná navrhovateľom odporcovi prevodným príkazom z účtu navrhovateľa dňa 06.06.2013 a 07.06.2013 ako dvakrát 1 000,- eur. Pretože doba vrátenia pôžičky preukázaná nebola, súd má za to, že dlžník, teda odporca je povinný uvedenú sumu vrátiť navrhovateľovi potom, čo bol na to vyzvaný. Týmto spôsobom navrhovateľ postupoval jednak zaslaním písomnej výzvy na zaplatenie zo dňa 16.01.2014 a jednak osobným stretnutím s odporcom za prítomnosti svedka Jakuba Kalnássyho v mesiaci február 2014, kedy navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy, vrátane 2 000,- eur. V prípade peňažnej sumy vo výške 655,- eur je situácia iná. Žiaden zo svedkov, čo znamená Nikoleta Gilanová, Margita Gilanová, Jakub Kalnássy, Diana Timoránska a ani žiadne ďalšie listinné dôkazy uvedené vyššie neosvedčili, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu aj ďalšej zmluvy o pôžičke na uvedenú sumu 655,- eur. Na druhej strane je ale nepochybné, že tento finančný obnos bol navrhovateľom v troch splátkach poukázaný odporcovi v dňoch 02.07.2013, 20.09.2013 a 25.09.2013. Vychádzajúc z právnej úpravy bezdôvodného obohatenia uvedenej vyššie má tak súd za to, že suma 655,- eur bola poukázaná navrhovateľom odporcovi bez právneho dôvodu. V tomto prípade to má za následok, že odporcovi vznikla povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho sa obohatil, teda navrhovateľovi. Aj v tejto časti sa navrhovateľ snažil vec riešiť formou splátkového kalendára zaslaním výzvy v mesiaci január 2014 a následne aj osobným stretnutím s odporcom v mesiaci február 2014, no bezúspešne.
Záverom súd dodáva, že súd nemá najmenší dôvod spochybňovať pravdivosť záznamu o SMS správach odoslaných odporcom navrhovateľovi, pretože tie boli predložené mobilným operátorom a rovnako tak nie je dôvod spochybňovať výpovede Jakuba Kalnássyho, ktorý je v priateľskom vzťahu k obom účastníkom konania. Celkový postoj a prístup odporcu je možné hodnotiť ako nezodpovedný, pretože na riešenie si svojich finančných problémov použil peňažné prostriedky navrhovateľa, s ktorým boli v blízkej minulosti vo veľmi dobrom priateľskom vzťahu a ktorému svoj dlh neuhradil ani len čiastočne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § l42 ods.l O.s.p. a priznal navrhovateľovi úspešnému v konaní náhradu trov konania, ktorá pozostáva zo súdneho poplatku za návrh vo výške 159,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.