Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-170-2014.pdf
PDF · 135.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/170/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zast.: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 675,46 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1,9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 51,09 eur od 16.2.2011 do 17.2.2011, zo sumy 51,09 eur od 16.7.2011 do 21.7.2011, zo sumy 51,09 eur od 16.8.2011 do 17.8.2011, zo sumy 51,09 eur od 16.9.2011 do 26.9.2011, zo sumy 51,09 eur od 16.10.2011 do 19.10.2011, zo sumy 51,09 eur od 16.11.2011 do 17.11.2011, zo sumy 51,09 eur od 16.12.2011 do 22.12.2011,zo sumy 51,09 eur od 16.1.2012 do 23.1.2012, zo sumy 51,09 eur od 16.2.2012 do 26.2.2012, zo sumy 51,09 eur od 16.3.2012 do 1.4.2012, zo sumy 51,09 eur od 16.4.2012 do 1.5.2012, zo sumy 51,09 eur od 16.5.2012 do 20.5.2012 a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v článku 14, v bode 14.1. Zmluvných dojednávaní zmluvy o revolvingovom úvere v znení: ,,V prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac ako: a) 15 (pätnásť) dní po termíne splatnosti je veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 8% z výšky dlžnej splátky, b) 30 (tridsať) dní po termíne splatnosti je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v článku 14, ods. 14.1 písm. a) tejto zmluvy o RU úhradu zmluvnej pokuty vo výške 13% z výšky dlžnej splátky.", je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.4.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 675,46 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 1,9 % ročne zo sumy 51,09 € od 16.2.2011 do 17.2.2011, zo sumy 51,09 € od 16.7.2011 do 21.7.2011, zo sumy 51,09 € od 16.8.2011 do 17.8.2011, zo sumy 51,09 € od 16.9.2011 do 26.9.2011, zo sumy 51,09 € od 16.10.2011 do 19.10.2011, zo sumy 51,09 € od 16.11.2011 do 17.11.2011, zo sumy 51,09 € od 16.12.2011 do 22.12.2011, zo sumy 51,09 € od 16.1.2012 do 23.1.2012, zo sumy 51,09 € od 16.2.2012 do 26.2.2012, zo sumy 51,09 € od 16.3.2012 do 1.4.2012, zo sumy 51,09 € od 16.4.2012 do 1.5.2012, zo sumy 51,09 € od 16.5.2012 do 20.5.2012, zo sumy 51,09 € od 16.6.2012 do 18.6.2012, zo sumy 51,09 € od 16.7.2012 do 2.8.2012, zo sumy 51,09 € od 16.8.2012 do 22.8.2012, zo sumy 51,09 € od 16.9.2012 do 23.9.2012, zo sumy 51,09 € od 16.10.2012 do 30.10.2012, zo sumy 51,09 € od 16.11.2012 so 3.12.2012, zo sumy 51,09 € od 16.12.2012 do 18.12.2012, zo sumy 51,09 € od 16.1.2013 do 29.1.2013, zo sumy 51,09 € od 16.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 51,09 € od 16.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 51,09 € od 16.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 51,09 € od 16.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 459,81 € od 27.5.2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia 900,- € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 900,- € len 5,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 675,46 € do zaplatenia. Zároveň sa žalobca podanou žalobou domáhal náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. V žalobe uviedol, že žalobca dňa 27.10.2010 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 900,- €. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 51,09 €, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca so žalovaným dohodli na odklade splátok č. 4,5,6 a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č. 37,38,39. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 3, napokon zaplatil len sumu 1.175,07 €. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Oznámenie o zosplatnení mu bolo doručené dňa 10.5.2013. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 675,46 € dňa 26.5.2013. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, žalobcovi vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065 % denne. V súlade s § 517 ods. 2 OZ si žalobca popri nároku na zmluvné pokuty zo sumy omeškaných splátok uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca si preto uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 1,9 % ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 900,- €, od nasledujúceho dňa žalobca uplatňuje len úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 675,46 € do zaplatenia.
Dňa 3.10.2014 do konania vstúpilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ako vedľajší účastník na strane žalovaného, žiadalo o zaslanie návrhu na začatie konania a priznanie náhrady trov konania (bez ich vyčíslenia).
Na pojednávanie sa nedostavili žalobca, vedľajší účastník na strane žalovaného ani ich právni zástupcovia, predvolanie na pojednávanie mali riadne a včas vykázané, zo svojej neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnili, preto súd vec prejednal aj v ich neprítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvou o revolvingovom úvere, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., splátkovým kalendárom k zmluve, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, výpisom z karty klienta, oznámením o zosplatnení, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav:
Dňa 20.10.2010 žalovaný ako dlžník vyplnil Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca schválil žalovanému revolvingový úver. Žalobca zmluvu podpísal dňa 27.10.2010. Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (bod 13. zmluvy). Bod 5. zmluvy obsahuje údaje o požadovanom revolvingovom úvere a bod 6. zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere, podľa ktorého bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 900 €, ktorý mal byť splatený v 36 mesačných splátkach vo výške 51,09 € so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci. V zmluve bola uvedená RPMN za úver 66,24 %, priemerná RPMN 47,39 % a ročná úroková sadzba úveru 70 %. V zmysle bodu 7. zmluvy dlžník a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach o revolvingovom úvere na zadnej strane žiadosti/zmluvy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti/zmluvy s tým, že sa s nimi oboznámili a nemajú k ním žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.
V bode 8.1 zmluvy bola dojednaná dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej je (bod 8.1. zmluvy) záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 222,95 € a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 135,12 € v prípade, ak bude revolving dlžníkovi poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby. Podľa bodu 8.4. zmluvy, odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 Zmluvných dojednaní oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2. Žiadosti/Zmluvy.
Schválenie tohto úveru žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 27.10.2010. Podľa Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vystaveného žalobcom, údaje o schválenom úvere boli nasledovné: schválená výška úveru 900 €, splatnosť úveru 36 mesiacov, výška mesačnej splátky 51,09 €, dátum splatnosti prvej splátky 15.12.2010 a poslednej splátky 15.11.2013, RPMN úveru 66,24 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania Zmluvy o RÚ 47,39 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.839,24 €, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) dohody 133,85 €, ročná úroková sadzba úveru 70 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy o RÚ 27.10.2010.
Podľa čl. 13 zmluvy, riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy). Zmluvné strany prehlasujú, že si Žiadosti/Zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripojili nižšie svoje podpisy.
Podľa čl. 2, bod 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., verzia platná od 11.6.2010 (ďalej len „Zmluvné dojednania“), Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom, spoludlžníkom 1 a spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka1, spoludlžníka 2 a veriteľa.
Podľa článku 2 ods. 2.2 Zmluvných dojednaní veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy.
Podľa bodu 5.1. Zmluvných dojednaní, za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi úroky vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ. Úroky sú splatné v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ, pričom úroky budú platené bez amortizácie istiny. V oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ veriteľ uvedie, aká časť splátky je určená na splatenie istiny a aká na splatenie úrokov.
Podľa článku 14. odsek 14.1 Zmluvných dojednaní, v prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac ako: a) 15 (pätnásť) dní po termíne splatnosti je Veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 8% z výšky dlžnej splátky, a ďalej
b) 30 (tridsať) dní po termíne splatnosti je Veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v článku 14, ods. 14.1 písm. a) tejto zmluvy o RU úhradu zmluvnej pokuty vo výške 13% z výšky dlžnej splátky.
Podľa Karty Klienta k zmluve č. XXXXXXXXXX, žalovanému bola celkovo vyplatená čiastka vo výške 766,15 € a úhrady boli vykonané celkom vo výške 1.175,07 € ku dňu 9.1.2014. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný uhradil celkom 23 splátok á 51,09 €.
Podľa Oznámenia o zosplatnení zo dňa 1.5.2013, žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 27, 28, 29 v celkovej výške 153,27 €. Žalovaný bol upovedomený, že ak sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti, stratí tým výhodu splátok a celý dlh bude povinný splatiť naraz.
Na pojednávaní dňa 6.10.2015 žalovaný vypovedal, že zmluvu so žalobcom uzatvoril a bol mu poskytnutý úver. Mal viacej úverov, preto nevie, akú sumu mu žalobca v skutočnosti vyplatil. Úver prestal splácať zo zdravotných dôvodov, následne zostal nezamestnaný. Okrem toho mal výdaje so synom, ktorý je drogovo závislý a platil mu liečbu v zahraničí.
Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f/, k/ zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikol dňa 27.10.2010 záväzkový vzťah titulom uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému schválený úver vo výške 900 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu so zmluvnou odmenou (úrokmi) celkom v sume 1.839,24 € v 36 splátkach vo výške 51,09 € so splatnosťou každej splátky do 15. dňa v príslušnom mesiaci. Podľa obsahu zmluvy ako aj z okolností, za akých bol žalovanému úver poskytnutý súd dospel k záveru, že sa v skutočnosti jedná o klasický úver (teda nie revolvingový úver, ako je označený v zmluve), nakoľko úver bol vyplatený v celosti jednorazovo. Pre revolvingový úver je typické, že dlžníkovi je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže dlžník čerpať peňažné prostriedky (ale aj nemusí), a to až do výšky dohodnutého úverového rámca. Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú, pričom najčastejším spôsobom poskytovania revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. Pri revolvingovom úvere nie je dobre možné počas čerpania určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, pretože úver sa priebežne čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. V danom prípade bol však žalovanému poskytnutý úver jednorazovo a v konkrétnej výške, keď dňa 27.10.2010 bola žalovanému na bankové číslo účtu uvedené v zmluve vyplatená finančná čiastka 766,15 €. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má úverová zmluva charakter spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľským úverom je v zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné úverovú zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva (čo je potvrdené aj priamo v texte zmluvných dojednaní v bode 2.1.), kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a dlžník - spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchod, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy uzatváranej vo viacerých prípadoch nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Právny vzťah vzniknutý z úverovej zmluvy nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, preto na predmetnú vec dopadá právna ochrana vyplývajúca z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.
V prvom rade súd skúmal otázku platnosti zmluvy a jej obsahu z hľadiska uvedenia všetkých obligatórnych náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 cit. ustanovenia. Súd po posúdení obsahu zmluvy a predložených listinných dôkazov má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá platne, keď na jej základe žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý žalovaný vyčerpal. Súčasne však zákon o spotrebiteľských úveroch pri absencii niektorých náležitosti taxatívne vymedzených v ustanovení § 9 ods. 1, 2 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Ak zmluva nie je uzavretá písomne alebo v zmluve nie je uvedený niektorý z údajov podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľský úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Medzi povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré však v predloženej zmluve o pôžičke absentujú. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať nároky, na ktoré nemá právo. Zmluva obsahuje len údaj o celkovom počte splátok 36, výške splátky 51,09 € a ich splatnosti do 15. dňa v mesiaci. Z toho ale potom nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Tieto údaje neobsahujú ani Zmluvné dojednania žalobcu, ktoré pripojil k zmluve. Podľa bodu 5.1., posledná veta Zmluvných dojednaní, v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ veriteľ uvedie, aká časť splátky je určená na splatenie istiny a aká na splatenie úrokov. Súd mal z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi preukázané, že ani toto oznámenie neobsahuje údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Primárnemu účelu spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana, potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky). Zmluva ďalej neobsahovala ani termín konečnej splatnosti úveru ako náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) z. č. 129/2010 Z.z. Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nie je uvedená a bez pochybností sa nedá ani určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný mal podľa zmluvy zaplatiť 36 splátok, pričom začiatok splácania nebol v zmluve jednoznačne určený, z toho potom súd vyvodil, že konečná splatnosť úveru nie je v spotrebiteľskej zmluve určená jasne a zrozumiteľne, čo má za dôsledok, že nie je určená konečná splatnosť úveru. Dátum poslednej splátky dňa 15.11.2013 obsahovalo len Oznámenie veriteľa o schválení úveru, čo však nemožno považovať za zmluvu o úvere. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť voči dlžníkovi - spotrebiteľovi určite, prehľadne a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa o všetkých náležitostiach, ktorá zmluva o spotrebiteľskom úvere zo zákona musí obsahovať. Vzhľadom na vyššie uvedené chýbajúce náležitosti zmluvy súd vyhodnotil úver poskytnutý žalovanému za bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
Z karty klienta mal súd preukázané, že dňa 27.10.2010 bola žalovanému vyplatená suma vo výške 766,15 €, a teda nie celá suma úveru vo výške 900 €, ako je uvedené v zmluve. Súd zistil, že suma na výplatu bola nižšia z dôvodu, že žalobca ponížil schválenú výšku úveru o odplatu vo výške 133,85 € za službu v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a/ Dohody o poskytnutí služby uvedenej na zadnej strane zmluvy. V zmysle tejto dohody sa žalovaný zaviazala zaplatiť odplatu (poplatok) za službu, ktorý spočívala v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru. Žalobca si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy (odplata je splatná dňom uzavretia Dohody o poskytnutí služby) bez ohľadu na to, či žalovaný bude mať o takúto „službu“ záujem alebo nie a či ju aj skutočne využije. Z výšky vyplatenej sumy je zrejmé, že žalobca využil svoje právo veriteľa jednostranne znížiť odplatu, keď namiesto dohodnutej odplaty vo výške 222,95 € odpočítal od úverovej sumy titulom odplaty len sumu 133,85 €, ktorú uviedol tiež v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Napriek tomu súd považuje predmetnú dohodu o poskytnutí služby za neplatnú. Z dohodnutých 900 € bolo žalovanému reálne poskytnutých len 766,15 €. Odplata je neprimerane vysoká, keďže jej suma takmer dosahuje sumu troch splátok (3 x splátka 51,09 € = 153,27 €, odplata = 133,85 €), ktoré môžu, ale nemusia byť odložené. V čase podpisu zmluvy (žiadosti) dlžník nemá vedomosť o výške odplaty, pretože jej výšku určuje až veriteľ na základe vlastného uváženia a oznamuje ju dlžníkovi v oznámení o schválení úveru, teda dlžník vlastne ani nemá vedomosť o tom, aká suma mu v skutočnosti bude vyplatená na účet titulom uzavretej úverovej zmluvy. Žalobca si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy (odplata je splatná dňom uzavretia Dohody o poskytnutí služby), napriek tomu, že v štádiu uzatvárania zmluvy dlžník ešte ani nevie, či bude mať o takúto „službu“ záujem alebo nie, či ju aj skutočne využije a koľko splátok bude prípadne žiadať odložiť. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty ihneď pri poskytnutí úveru (a nie až v čase, keď dlžník o takúto službu sám požiada a veriteľ jeho požiadavke vyhovie) a automatické započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov považuje súd za dojednanie neprijateľné a rozporné s dobrými mravmi, a preto je takáto dohoda absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Zakomponovaním uvedenej dohody do vopred predtlačeného formulára zmluvy pripraveného veriteľom si však dlžník - spotrebiteľ nepochybne zhoršuje svoje zmluvné postavenie a vzdáva sa práva na vyplatenie celej dojednanej sumy úverových prostriedkov, a to formou vopred vyplatenej odmeny za službu, ktorú ani nemusí využiť. Pri Dohode o poskytnutí služby sa síce nachádzajú samostatné podpisy, je ale otázne, do akej miery bol žalovaný ako spotrebiteľ informovaný o následkoch podpísania dohody (krátenie úverových prostriedkov). Žalobca nemal právo na takúto odplatu, a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku žalovaného na poskytnutie úverovej sumy.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovanému bolo z úverovej zmluvy poskytnuté peňažné plnenie v celkovej výške 766,15 €. Nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, dohoda o odplate za možnosť odkladu splátok je neplatná a žalovaný do dňa podania návrhu na súd uhradil celkom sumu 1.175,07 €, súd návrh v časti istiny žalovanej sumy zamietol ako nedôvodný, nakoľko žalovaný už bezúročný úver v celosti splatil.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Okrem dlžnej istiny sa žalobca domáhal tiež zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne, t.j. 23,73 % ročne. Nie je zrejmé, na základe čoho žalobca žiada zmluvnú pokutu v takejto výške, keď v zmluvných dojednaniach doložených k návrhu bola výška zmluvnej pokuty upravená odlišným spôsobom. Podľa bodu 14.1 zmluvných dojednaní v prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac ako a) 15 (pätnásť) dní po termíne splatnosti je Veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 8% z výšky dlžnej splátky, b) 30 (tridsať) dní po termíne splatnosti je Veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v článku 14, ods. 14.1 písm. a) tejto zmluvy o RU úhradu zmluvnej pokuty vo výške 13% z výšky dlžnej splátky. Popri nároku na tieto zmluvné pokuty článok 14 v nasledujúcich bodoch obsahuje ďalšie sankcie majúce sa uplatniť v prípade omeškania dlžníka (bod 14.2. - zmluvná pokuta vo výške 30 % zo sumy nesplatených splátok po zosplatnení, bod 14.4. - zmluvná pokuta vo výške 0,20 % zo sumy nesplatených splátok za každý deň omeškania v prípade, že dlžník neuhradí všetky svoje peňažné záväzky do 30 dní od zosplatnenia). Navrhovateľ si v rozpore s vyššie uvedeným uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % za každý deň omeškania s úhradou splátky úveru, avšak podľa predložených zmluvných dojednaní mu nárok na zmluvnú pokutu vznikol len pri splátkach, s ktorými bol v omeškaní minimálne 15 dní, a to jednorazovo, nie za každý deň omeškania až do zaplatenia. Už z uvedeného dôvodu nebolo možné priznať žalobcovi zmluvnú pokutu tak, ako si ju uplatnil žalobou. Zároveň je však potrebné konštatovať, že zmluvná podmienka uvedená v bode 14.1. zmluvných dojednaní platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je neprijateľná. Z obsahu ustanovenia bodu 14.1 zmluvných dojednaní je zrejmé, že zmluvné pokuty sa v závislosti od dĺžky omeškania mohli kumulovať, a tak za jedno a to isté omeškanie dlžníka s úhradou splátky úveru, veriteľ mohol požadovať jednak zmluvnú pokutu 8% z výšky dlžnej splátky v prípade omeškania s úhradou splátky o viac ako 15 dní a potom ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 13% z výšky dlžnej splátky po 30. dňoch omeškania. Za omeškania s úhradou splátky dlhšie ako 30 dní si teda veriteľ mohol nárokovať zmluvnú pokutu až vo výške 21 % z dlžnej splátky. Takáto kumulácia sankcií za omeškania dlžníka, ktoré môže byť navyše sankcionované vzhľadom na ustanovenie článku 13 zmluvných dojednaní aj možnosťou veriteľa odstúpiť od zmluvy, okamžite vypovedať zmluvu alebo stanoviť predčasnú splatnosť úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, najmä ak takéto porušenie povinností splácať úver riadne a včas môže byť sankcionované ešte aj uplatnením zákonného úroku z omeškania. Popri takýchto zmluvných pokutách veriteľ zakomponoval do zmluvných dojednaní aj nárok na zmluvnú pokutu z celkovej dlžnej sumy po zosplatnení úveru (bod 14.2. a bod 14.4.). Takéto vymedzenie zmluvných pokút, ktoré majú nielen zabezpečovací, ale aj sankčný charakter, súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v súčasnosti vymedzená v ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplní svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojené s nesplnením jeho záväzku. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné, teda veriteľovi nemožno priznať plnenie z takejto podmienky a preto súd návrh v časti uplatnených zmluvných pokút zamietol.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská). Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú a medzi také patrí aj dojednanie o zmluvnej pokute. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
Pre dohodu o zmluvnej pokute zákon vyžaduje písomnú formu. Každá zmluva je ukončená podpismi jej účastníkov, čo znamená, že účastník svojim podpisom potvrdzuje uzavretie dohody s tým obsahom, ktorý sa nachádza nad jeho podpisom. V danom prípade žalovaný nepodpísal žiadnu dohodu o zmluvnej pokute, ktorá sa v texte nad jeho podpisom nenachádza, keďže zmluvná pokuta je upravená iba v článku 14 zmluvných dojednaní, ktoré sú síce pripojené k návrhu vo veci samej, ale nie je z nich zrejmé, že tieto konkrétne zmluvné podmienky boli pripojené aj k zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 27.10.2010, nakoľko nie sú spotrebiteľom podpísané. Nie je z nich zrejmé, že práve tieto zmluvné podmienky boli pri podpise zmluvy spotrebiteľovi predložené na oboznámenie, a teda tvoria súčasť zmluvy. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011, v zmysle ktorého ,,ani zo samotného technického spojenia zmluvy a všeobecných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia so všeobecnými obchodnými podmienkami“. Pokiaľ žalobca základné zmluvné podmienky (vrátane zmluvnej pokuty) „ukryl“ do zmluvných dojednaní, postupoval v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Takúto zmluvnú podmienku nemožno považovať za individuálne dojednanú, pretože žalovaný pred podpisom zmluvy nemohol ovplyvniť jej obsah a žalobca v konaní opak (individuálne dojednanie zmluvnej podmienky) nepreukázal (§ 53 ods. 2, 3 OZ).
Nakoľko súd pri rozhodovaní sporu zo spotrebiteľskej zmluvy dospel k záveru, že zmluvná podmienka upravujúca nárok veriteľa na zmluvnú pokutu uvedená v bode 14.1. zmluvných dojednaní je neprijateľná (§ 53 ods. 4, písm. k/ OZ) a z toho dôvodu neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, súd v rozsudku vyslovil aj bez návrhu v súlade s § 153 ods. 3, 4 O.s.p., že táto zmluvná podmienka je neplatná pre jej neprijateľnosť a vo výroku rozsudku výslovne uviedol znenie tejto zmluvnej podmienky tak, ako bolo upravené v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., verzia platná od 11.6.2010.
Okrem zmluvnej pokuty sa žalobca domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 1,9 % ročne z omeškaných splátok do doby, kedy uplatnené zmluvné pokuty spolu s úrokom z omeškania nedosiahnu spolu sumu poskytnutého úveru 900 € a ďalej úroku z omeškania vo výške 5,5% ročne zo žalovanej sumy 675,46 € až do zaplatenia. Súd zistil z karty klienta, že žalovaný mal úver v celosti splatený už dňa 21.5.2012, kedy uhradil 15. splátku vo výške 51,09 € a suma jeho všetkých úhrad dosiahla čiastku 766,35 € (teda prekročila poskytnuté peňažné prostriedky 766,15 €). Vzhľadom k tomu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, od uvedeného dňa žalovaný už nemohol byť v omeškaní so žiadnou čiastkou, a preto súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok len na úroky z omeškania uplatnené v návrhu do 20.5.2012 (deň predchádzajúci úhrade 15-tej splátky, ktorou si žalovaný v celom rozsahu splnil svoj záväzok zo zmluvy) a vo zvyšku súd návrh v časti úrokov z omeškania zamietol. Žalobcom uplatnená sadzba úrokov z omeškania neprevyšuje maximálnu zákonom stanovenú sadzbu, preto je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal vo veci len čiastočný úspech, žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil (nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p.) a vedľajší účastník na strane žalovaného si trovy konania nevyčíslil v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia (rozsudok bol vyhlásený dňa 6.10.2015), pričom zo spisu mu nevyplývajú iné trovy konania než trovy právneho zastúpenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).