Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2P/28/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v právnej veci navrhovateľa: mal. K. F., nar. XX.X.XXXX bytom u matky, zastúpená matkou R. F., nar. X.X.XXXX, bytom H. X, XXX XX R. L., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práve sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, proti odporcovi: H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. R. R., XXX XX H., R., štátny občan SR, o návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností voči mal. dieťaťu takto

rozhodol:

I. Súd z v e r u j e maloletú K. F. narodenú XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky R. F. narodenej X.X.XXXX a otca H. K. narodeného XX.X.XXXX z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej sumou rovnajúcou sa 30 % životného minima počnúc dňom 1.1.2012, vždy do každého 15. dňa v mesiaci.

II. Dlžné výživné vo výške 1.208,25 eur za obdobie od 1.1.2012 do 6.10.2015 j e otec p o v i n n ý splácať popri bežnom výživnom v 50,- eurových mesačných splátkach až do úplného zaplatenia.

III. H.Á. K. narodený XX.X.XXXX j e p o v i n n ý uhradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Kežmarok trovy štátu vo výške 179,34 eur a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Trovy konania súd účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Maloletá navrhovateľka, zastúpená zákonnou zástupkyňou, matkou, žiadala, aby ju súd zveril do výchovnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 150,- € počnúc dňom 1.1.2012. V návrhu matka uviedla, že dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Matka s dieťaťom bývajú u jej matky, ktorej prispieva na domácnosť cca 50,- € mesačne. Otec o dieťa nejaví záujem, na mal. dieťa ničím neprispieva. V čase podania návrhu bola matka na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a prídavky na dieťa spolu vo výške 230,- €.

Otec v písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasil, uviedol, že je nezamestnaný, občas len pracuje brigádnicky, živí ho jeho matka. S matkou dieťaťa a dieťaťom žili v spoločnej domácnosti do 1.11.2011 vo Švédsku, kedy sa matka aj s dieťaťom vrátila späť na Slovensko, cestu zaplatil on. Príležitostne, napr. na Vianoce poslal R. F. 4 krát po 100,- €, čo je možné overiť prostredníctvom Western Union. Uviedol, že keď sa snažil telefonicky skontaktovať, matka maloletej to odmietala a o dieťati mu nepodávala žiadne informácie.

Keďže otec dieťaťa sa dlhodobo zdržiava vo Švédsku, súd za účelom zistenia finančnej situácie na strane otca pribral do konania tlmočníka na preklad písomností zo švédskeho jazyka do slovenského a naopak.

Z potvrdenia o registrácii na úrade práce súd zistil, že H. K. bol registrovaný na úrade práce od 28.3.2012, od tohto dátumu je úplne nezamestnaný. Registrovaný, ako to vyplýva aj z komunikácie medzi Okresným súdom Helsingborg a zástupkyňou úradu práce, bol na Úrade práce v Landskrone v období od 28.3.2012 do 5.4.2013. Krátke obdobie od 22.5.2012 do 4.6.2012 bola jeho aktualizácia zrušená. Nie je členom Poisťovne nezamestnaných, a preto od nej nedostával náhradu (príspevok) počas prvej časti obdobia jeho registrácie. Počas obdobia od 9.7.2012 do 10.8.2012 a od 20.8.2012 do 19.9.2012 mal praktikantské miesta a dostával náhradu (príspevok) na rozvoj s dennou dávkou 140 korún. Od 15.10.2012 do 19.12.2012 bol registrovaný v Garancii práce a rozvoja a počas tohto obdobia dostával náhradu (príspevok) na rozvoj 140 korún denne. Jeho aktualizácia bola zrušená 5. apríla 2013, keďže neodpovedal na dopyt na vynechané návštevy. Viac sa súdu o otcovi dieťaťa zistiť nepodarilo, zrejme zamestnaný nebol nikdy v rozhodnom období, čo ho samozrejme v zmysle platnej právnej úpravy nezbavuje zodpovednosti prispievať na dieťa aspoň minimálnym výživným. Súd toto výživné priznal od dátumu 1.12.2012, tak, ako o to žiadala matka, kedy už preukázateľne, aj podľa tvrdenia otca účastníci neviedli spoločnú domácnosť cca 1 rok, za ktorý otec pravdepodobne na dieťa prispel len sumou 400,- €, ako to sám uviedol.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 160 ods. 2 O.s.p ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku

O trovách štátu súd rozhodol podľa a predstavujú súčet súdom priznaných odmien prekladateľovi, ktoré boli hradené z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Kežmarok.

O trovách konania súd rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).