Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cob-46-2015.pdf
PDF · 83.34 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/46/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: Macioszek Przemyslaw Athos - Syntec Polska Przemyslaw Macioszek, miesto podnikania: ul. Cicha 7c, 43 180 Orzesze, IČO: 277824143, Poľská republika, zast. advokátkou Mgr. Ľudmilou Vorčákovou, Národná 814/4, Žilina, proti žalovanému: ATHOS syntec, s.r.o., Rastislavova 12, Lužianky, IČO: 35 897 546, zast.: SKLEGAL s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 973 161, o zaplatenie 9.742,29 eura s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/122/2011-463 zo dňa 30.01.2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/122/2011-463 zo dňa 30.01.2015 p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 9.742,29 eura s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného tak, že podanému návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, vzájomný návrh žalovaného zamietol s tým, že trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 18.03.2011 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 9.742,29 eura s príslušenstvom titulom plnenia z uzavretej vzájomnej zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 01.02.2007. Po vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom stave mal súd preukázané, že dňa 01.02.2007 uzatvorili účastníci konania zmluvu o obchodnom zastúpení. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú v písomnej forme podľa slovenského právneho poriadku. Rozsah činnosti žalobcu ako obchodného zástupcu bol upravený v čl. 1 zmluvy. Odmena, honorár, za vykonanú činnosť pre žalovaného bola upravená v čl. 2 zmluvy. Odmena pozostávala z dvoch položiek: paušálnej odmeny, náhrady, vo výške 2.000,-- eur mesačne a náhrady nákladov za telefón, nocľahy a inzeráty v novinách. Ďalšie náklady a ich úhrada podľa zmluvy nebola možná. Žalobca si uplatňoval odmenu mesačne, vystavovaním faktúr, ku ktorým pripájal tabuľku uplatnených nárokov. Faktúry zasielal konateľom žalovaného, prípadne jeho účtovníčke. Od uzavretia zmluvy až do mája 2010 žalovaný uhrádzal žalovanému vystavené faktúry v plnej výške, bez vrátenia faktúry ako nesprávne alebo nedôvodne vystavenej. Podľa vyjadrení štatutárnych zástupcov žalovaného boli faktúry kontrolované účtovníčkou žalovaného a jedným z konateľov žalovaného. Počas celej doby platnosti zmluvy, teda od jej uzavretia až do mája 2010 žalovaný nespochybnil žiadny z uplatnených nárokov žalobcu. Faktúrou č. VAT NR 04EX/2010 si žalobca uplatnil odmenu za jún 2010 vo výške 2.662,02 eura. Faktúrou č. VAT NR 05EX/2010 si žalobca uplatnil odmenu za júl 2010 vo výške 2.402,83 eura. Faktúrou č. VAT NR 06EX/2010 si žalobca uplatnil odmenu za august 2010 vo výške
2.486,56 eura. Faktúrou č. VAT NR 07EX/2010 si žalobca uplatnil odmenu za september 2010 vo výške 2.190,88 eura. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca zasielal faktúry za jednotlivé mesiace konateľom žalovaného a účtovníčke e-mailom spolu s prílohou - tabuľkou výdavkov uplatnených vo faktúre. Doklady o nákupe pohonných hmôt zasielal poštou do Rakúska a od januára 2010 zasielal poštou aj doklady o ďalších uplatnených nákladoch. Žalobca má právo na zaplatenie všetkých uplatnených nákladov, teda nielen na náklady za telefón, nocľahy a inzeráty, ale aj na ďalšie náklady a to na základe ústnej dohody uzavretej s konateľom žalovaného Andreasom Weixelbaumerom. V konaní bolo preukázané, že bola uzatvorená ústna dohoda o uhrádzaní nákladov na pohonné hmoty (výpoveď bývalého konateľa žalovaného Petra Sklenku, e-mail Petra Sklenku zo dňa 18.06.2010). Žalobca si i v období do mája 2010 náklady na pohonné hmoty uplatňoval a žalovaný mu ich v plnej výške hradil. Existenciu dohody o úhrade všetkých uplatnených nárokov žalobcu preukazuje zaužívaná prax v rokoch 2007, 2008, 2009 a 2010 (január až máj), kedy si žalobca všetky náklady uplatňoval a žalovaný mu ich bez pripomienok a námietok uhrádzal. Žalovaný ani po doručení sporných faktúr nedospel k záveru, že časť uplatnenej sumy je nedôvodná, práve naopak považoval ich za oprávnené, pretože ich chcel započítať. Vzájomným návrhom si žalovaný uplatnil zaplatenie sumy 8.801,92 eura titulom bezdôvodného obohatenia (neoprávnené náklady vyplatené za január 2009 až máj 2010). Z vyššie uvedeného odôvodnenia vyplýva, že všetky náklady uplatnené žalobcom považuje súd za dôvodné a preto nemohlo na jeho strane vzniknúť bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania by sa mohol žalovaný v konaní domáhať. V prípade existencie bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu by časť nárokov žalovaného uplatnená v konaní bola premlčaná vzhľadom na štvorročnú premlčaciu lehotu (§ 397 Obchodného zákonníka) a vznesenú námietku premlčania právnou zástupkyňou žalobcu. Žalovaný si uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia až v súdnom konaní dňa 14.10.2013 a teda bezdôvodné obohatenie (ak by bolo preukázané) za obdobie január 2007 - september 2009 by bolo premlčané. O úrokoch z omeškania rozhodol súd podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže zaplatiť žalovanému sumu 8.801,92 eura s príslušenstvom ako aj trovami konania žalovaného.
V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že súd veľmi stručne konštatoval v odôvodnení rozsudku, že žalobca má právo na zaplatenie všetkých uplatnených nákladov na základe ústnej dohody uzavretej s konateľom žalovaného Andreasom Weixelbaumerom. Podľa súdu existenciu ústnej dohody o úhrade všetkých uplatnených nárokov žalobcu preukazuje zaužívaná prax v období 2007 až máj 2010. Súd úplne odignoroval opakované tvrdenia žalovaného, že akékoľvek dohody medzi stranami musia mať písomnú formu, aby boli platné. Podľa slovenských právnych predpisov platí, že akákoľvek ústna dohoda o zmene písomnej zmluvy (o obchodnom zastúpení) je neplatná pre nedostatok predpísanej formy (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd bez bližšieho odôvodnenia priznal žalobcovi právo na zaplatenie všetkých uplatnených nákladov. Za predpokladu, že sa žalobca bezdôvodne obohatil v rokoch 2007-2009, premlčanie nebráni započítaniu tohto obohatenia podľa § 358 Obchodného zákonníka v spojení s § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka. Prvostupňový súd dospel k nesprávnemu záveru, že ústnou dohodou je možné zmeniť zmluvu o obchodnom zastúpení, ktorá má povinne písomnú formu; navyše súd ignoroval, že takáto ústna dohoda by bola v rozpore s výslovne dohodnutou písomnou formou zmien v čl. 8 zmluvy.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že žalovaný neuvádza žiadne nové a podstatné skutočnosti, ktoré by zakladali zmenu uvedeného rozsudku tak, aby Krajský súd v Nitre návrh žalobcu o zaplatenie 9.742,29 eura s príslušenstvom zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 8.801,92 eura s príslušenstvom. Žalobca si na základe ústnej dohody so žalovaným účtoval aj výdavky spojené s internetom, mobilným telefónom, autopríslušenstvom a PHM a tieto všetky výdavky mu aj žalovaný preplácal na základe žalobcom vystavených faktúr. Takto zavedená prax bola akceptovaná zo strany žalobcu ako aj žalovaného. E-mail zo dňa 18.06.2010 jasne preukazuje, že žalovaný toleroval takto zavedenú prax, a teda súhlasil aj s jednotlivými účtovanými položkami. Použité slová p. Sklenku „aj naďalej“ jasne preukazujú, že položky účtované nad sumu 2.000,-- eur boli akceptované. V čl. 8 zmluvy o obchodnom zastúpení si zmluvné strany vyhradili písomnú formu zmeny iba výlučne tejto konkrétnej zmluvy. Uvedené však nevylučovalo uzatvorenie inej zmluvy, a to
ústnou formou. Žalobca si neuplatňoval zaplatenie žiadnych súkromných výdavkov od žalovaného. Všetky výdavky žalobcu súviseli s jeho činnosťou obchodného zástupcu pre žalovaného. Všetky uplatňované výdavky mal žalovaný možnosť priebežne kontrolovať. Žalovaný však nikdy nemal k fakturovaným položkám žalobcu žiadne výhrady. Žalovaný si uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia na pojednávaní dňa 14.10.2013. V tom čase však bola pohľadávka žalovaného premlčaná. Vznesená námietka premlčania zo strany žalobcu bola súdom vyhodnotená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Odvolací súd prejednal podané odvolanie žalovaného podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s použitím § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Rozsudok bol vyhlásený dňa 06.10.2015.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len sa skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S poukazom na vyššie citovaného zákonné ustanovenie teda odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého bolo možné vyvodiť vecne správny právny záver a teda možno považovať jeho rozhodnutie za vecne správne.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní bolo nepochybne preukázané uzavretie písomnej zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 01.02.2007 medzi účastníkmi konania, v ktorej bol jasne špecifikovaný obsah a podľa bodu 2 bola dohodnutá výška odmeny obchodného zástupcu paušálne v sume 2.000,-- eur mesačne s ďalšou možnosťou nároku obchodného zástupcu na úhradu telefónu, nocľahov, inzerátov v novinách.
Predmetom žalobcom uplatneného nároku je teda úhrada sumy 9.472,29 eura v súvislosti s vystavením faktúr za štyri mesiace, t. j. jún - september 2010, pričom žalobou uplatnená istina v sume 9.472,29 eura pozostáva zo sumy 8.000,-- eur, t. j. 4x 2.000,-- eur a sumy 1.472,29 eura, ktorá bola uplatnená ako zmluvne dohodnutý ďalší nárok obchodného zástupcu za telefón, nocľahy a inzeráty v novinách.
Vychádzajúc z písomného stanoviska žalovaného k podanej žalobe zo dňa 24.01.2012 (č. l. 43 spisu) žalovaný jednoznačne uviedol, že neuznáva nárok žalobcu na úhradu súm prevyšujúcich sumu 2.000,-- eur z jednotlivých faktúr, čo teda zodpovedá sume 1.742,29 eura a teda túto považuje za nedôvodnú.
Z obsahu tohto písomného vyjadrenia žalovaného teda nepochybne vyplýva, že tento písomne uznal svoj záväzok voči žalobcovi v rozsahu 8.000,-- eur podľa ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o jeho neexistencii, pričom dôkazné bremeno v tomto spočíva na tom, kto záväzok uznal. Žalovaný v priebehu konania neuniesol dôkazné bremeno, ktoré by preukázalo neexistenciu záväzku v tomto rozsahu voči žalobcovi. Zostávajúca časť žalobcom uplatneného nároku v sume 1.742,29 eura vyplýva jednak z obsahovej určitosti bodu 2 zmluvy o obchodnom zastúpení, avšak predmetná časť zmluvy neobsahovala finančné obmedzenie možnosti uplatniť si tieto naviac náklady na paušálnu odmenu obchodného zástupcu, z čoho vyplýva záver, že pokiaľ žalovaný opätovne neunesie dôkazné bremeno o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na vyčíslené naviac náklady, možno tieto považovať zo strany žalobcu za dôvodne uplatnené.
V súvislosti so zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného ako aj odôvodnením námietky premlčania odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Nakoľko teda odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, rozhodol o jeho potvrdení podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP s tým, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 224 ods. 4 OSP.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.