Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/54/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou vo veci starostlivosti o maloletého F. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava dieťa rodičov C.. T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, Bratislava, zastúpená advokátskou kanceláriou Zahoráková & Partners s.r.o., Laurinská 2, Bratislava a U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, Košice, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Verebom, Šoltésovej 5, Košice takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému F. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 82,98 euro na 300 euro mesačne počnúc dňom 05.11.2014, vždy k 20. dňu v mesiaci k rukám matky počnúc doručením tohto rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 05.11.2014 do 06.10.2015 v sume 2 170 euro súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 euro spolu s bežným výživným. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu v Prievidzi č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 05.01.2006 v časti o výške výživného. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 05.11.2014 domáhala aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. F. z pôvodne stanovenej sumy 82,98 2

euro na 350 euro mesačne. Vo svojom návrhu matka uviedla, že od poslednej úpravy výživného v roku 2006 bola otcovi stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 82,98 euro. v čase, keď okresný súd pôvodne rozhodoval, navštevoval mal. F. predškolské zariadenie. V súčasnosti je žiakom siedmeho ročníka základnej školy a náklady na jeho výživu sa podstatne zvýšili. Otec o dieťa do roku 2013 neprejavoval záujem. V priebehu roku 2013 si začal vytvárať so synom vzťah, stretol sa s ním, keďže otec žil a pracoval v Írsku, po vzájomnej dohode sa matka aj so synom do Írska presťahovala. Syn navštevoval 6.ročník základnej školy v Dubline a to od septembra 2013 do júna 2014. Spolužitie s otcom dieťaťa sa však neosvedčilo, preto sa matka aj so synom v septembri 2014 presťahovala späť do Bratislavy, kde žijú doposiaľ. Po návrate z Írska sa matka nevedela zamestnať, preto je evidovaná na úrade práce, ako nezamestnaná. Je bez príjmu, avšak požiadala o poskytnutie dávky v hmotnej núdzi, je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,52 euro. Matka žije zatiaľ z úspor, ktoré nadobudla z prác, ktoré vykonávala v Írsku. Právny zástupca otca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s výškou požadovaného výživného nesúhlasí, pretože príjmy otca po odpočítaní mesačných výdajov mu nedovoľujú platiť výživné v

požadovanej výške, uviedol že jeho mesačná mzda netto predstavuje 1 530 euro. Mesačné výdaje otca pozostávajú z nájomného 750 euro, elektrika 115 euro, voda 39,46 euro, internet 54,99 euro, poistné na auto 58,49 euro, daň za auto 385 euro ročne, výživné 83 euro, mýto 12,40 mesačne, telefón 60,49 euro, koncesionárske poplatky 160 euro ročne/13,33 euro mesačne, bežné výdaje (strava, drogéria, oblečenie) 322 euro. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, právnych zástupcov účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o príjmoch rodičov maloletého, rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 05.01.2006, potvrdením o príjme otca ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: Maloletý F. Z. sa narodil dňa 18.06.2002 z manželského zväzku svojich rodičov C.. T. Z., nar. XX.XX.XXXX a U. Z., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, č.k. XXC/.-XX zo dňa 05.01.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2006, súd manželstvo rodičov maloletého F. rozviedol, na čas po rozvode manželstva bol mal. F. zverený do starostlivosti matke, otec bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné vo výške 2 500Sk/82,98 euro mesačne. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého ako zo schopností a možností oboch rodičov. V čase rozhodovania súdu mal maloletý 3 a 1/2 roka, navštevoval predškolské zariadenie, kde náklady u neho boli vo výške 46,48 euro. Rodiča nemali okrem mal. F. iné vyživovacie povinnosti. V čase rozhodovania mala matka dieťaťa príjem 279 euro, otec pracoval v Írsku, kde bol schopný zarobiť mesačne aj 1 327 euro, avšak život v Írsku označil za nákladný. Matka dieťaťa vo svojej výpovedi pred súdom poukázala na poslednú úpravu výživného, ktorá bola v roku 2006, keď syn mal 3 roky. V súčasnosti má syn už 13 rokov, keď výživné 83 euro matke nepostačuje na úhradu všetkých potrieb dieťaťa. Matka je od 01.04.2015 zamestnaná v reklamnej agentúre G. P., kde pracuje ako obchodný manager a jej mesačný príjem predstavuje 900 euro brutto. Pracovný pomer má dohodnutý na dobu určitú do 31.03.2016. Od septembra 2014 býva matka aj so synom opäť v Bratislave, kde má prenajatý byt na Š. H.. Č.. X, ide o 3-izbový byt, za ktorý platí nájom 630 euro mesačne. Hodlá sa ale presťahovať do menšieho bytu. Iné vyživovacie 3

povinnosti okrem mal. F. nemá, manželstvo neuzavrela. Iný príjem ako príjem z pracovného pomeru nemá. Ohľadne maloletého F.R. uviedla, že syn navštevuje 8 triedu základnej školy, chodí na plávanie a thajský box. Za plávanie matka platí 50 euro mesačne a za thajský box 4 euro za hodinu. Tento šport syn navštevuje 2 x do týždňa. Samuel nosí fixný zubný strojček, má alergie na bielkoviny a alergiu na lepok, s čím sú zvýšené výdaje pri zakupovaní špeciálnej stravy. Je vo veku, keď rýchlo rastie, meria 175 cm, každý rok mu treba kupovať nové ošatenie. Právny zástupca otca pred súdom uviedol, že finančná situácia neumožňuje otcovi platiť výživné vo vyššej sume ako doposiaľ. Otec naďalej žije a pracuje v Írsku, jeho mzda síce predstavuje priemerne 1 600 euro mesačne avšak život v Írsku je nákladný. Len za nájom platí 750 euro mesačne. V byte býva sám. Nové manželstvo neuzavrel. Okrem mal. Samuela iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec vlastní motorové vozidlo Renault Megane, na pohonné hmoty mesačne vynakladá 120 euro, za telefón 60 euro, internet 54 euro. Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k mal. dieťaťu, výšku ponechal na úvahe súdu. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 4

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. V prejednávanom prípade je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného (2006) došlo k uplynutiu značnej doby deviatich rokov, počas ktorých došlo bezpodmienečne k zvýšeniu životných nákladov všeobecne. V čase pôvodného rozhodovania malo dieťa 3 roky a navštevovalo predškolské zariadenie, keď v súčasnosti má 13 rokov, je ôsmak na základnej škole, má športové záľuby ale aj zdravotné problémy - intoleranciu na bielkovinu a lepok. Na zabezpečenie bezalergickej stravy musí matka vynakladať značné finančné prostriedky. Pravidelne navštevuje čeľustného ortopéda, pretože nosí fixný zubný strojček. Z hľadiska zdravotného stavu či mimoškolských aktivít maloletý má jednoznačne zvýšené výdavky. Je nepochybné, že práve matka dopĺňala doposiaľ zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj tým, že sa o maloletého jednak osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť, zvýšenú okrem iných aj pre závažnú alergiu dieťaťa na lepok a bielkovinu. Pokiaľ otec poukazoval na zvýšené výdaje na život v Írsku súd zistil, že niektoré zo špecifikovaných výdajov otca nemožno hodnotiť ako nevyhnutné (pohonné hmoty 120 euro mesačne, telefón 60 euro, internet 54 euro mesačne, daň za motorové vozidlo, koncesionárske poplatky 13 euro, životné poistenie 55,31 euro). Z obsahu príjmu otca, ktorý dosahuje vo výške 1 600 euro mesačne a poukazujúc na zásadu, že súd prihliada iba na odôvodnené výdaje otca, je zrejmé, že podmienky na zvýšenie výživného na strane otca sú dané. Doposiaľ určené výživné 82,98 euro ani zďaleka nie je primerané odôvodneným potrebám maloletého F., ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre zvýšenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť aj vyššie, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca z pôvodne stanovenej výšky 82,98 euro na 300 euro mesačne. V presahujúcej časti 300 euro súd návrh matky zamietol. Matka žiadala vo svojom návrhu priznať zvýšené výživné odo dňa podania návrhu, t.j. odo dňa 05.11.2014. Do rozhodnutia súdu, t.j. do 06.10.2015 vzniklo otcovi zročné výživné v sume 2 170 euro (po odpočítaní realizovaných mesačných platieb po 83 euro). Zročné výživné súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 euro spolu s bežným výživným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

5

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.