Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/5/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Z. X., N.. X.X.XXXX, A. K. B. C. X, XXX XX W., zastúpeného JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom Slovenská 69, Prešov proti žalovaným: 1. Q. S., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, XXX XX W., 2. F. Q., N.. XX.X.XXXX, C. A. M. XX, W., C..Č.. XX A. V. B. XXXX, R., 3. D. A., N.. XX.X.XXXX, C. A. Ď. XX, W., C..Č.. X. X, XXX XX N., N., 4. V. Q., N.. X.X.XXXX, A. Š. XX, W., všetkým zastúpeným JUDr. Mgr. Radimom Komkom, advokátom Advokátskej kancelárie Hlavná 27, 080 01 Prešov a 5. Z. Q., N.. X.X.XXXX, A. R. XX, XXX XX W., o určenie výživného, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou dňa 2.5.2014 domáhal voči žalovaným - svojím deťom určenia vyživovacej povinnosti podľa § 66 a 75 Zákona o rodine a žiadal, aby súd zaviazal každé z nich prispievať na jeho výživu sumou 25 eur počnúc od 2.5.2014 z dôvodov, že je invalidným dôchodcom s mierou invalidity 55 % a jeho jediným príjmom je iba invalidný dôchodok, iný príjem nemá. Jeho zdravotný stav je však zlý, trpí niekoľkými vážnymi ochoreniami. Zo svojho príjmu nie je schopný hradiť všetky mesačné výdavky. Žalovaní so žalobou nesúhlasili s tým, že jednak žalobcove výdavky nie sú všetky celkom dôvodné a jeho príjem by mohol byť vyšší, lebo je len čiastočný invalidný dôchodca a mohol byť pracovať, jednak poukazovali na svoje príjmy a výdavky, ako aj na to, že žalobca sa voči ním ako deťom správal takým spôsobom, že by odporovalo dobrým mravom, keby mu súd výživné voči ním priznal. Svoj vzťah k žalobcovi ako k svojmu otcovi na podklade jeho správania k nim premietli aj do rovnakého postoja k priezvisku, ktoré po ňom nosili a toto si zmenili na rodné priezvisko svojej matky. Ani jedno z nich nemá na žalobcu ako otca pekné spomienky, neradi na detstvo spomínajú, bolo poznačené jeho požívaním alkoholu, násilným správaním a zanedbávaním finančným aj citovým.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkýň K. Q., M. W., oboznámením spisov tunajšieho súdu sp. zn. , , , ako aj ďalších spisov a listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Žalobca je otcom žalovaných detí a jeho manželstvo s matkou žalovaných detí bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 26.5.2000 č.k. -25 na návrh matky žalovaných detí s tým, že na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli žalovaní v 4. a 5. rade zverení do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého z nich sumou 1.000,- Sk mesačne.

Z rozvodového rozsudku súd zistil, že žalobca s matkou žalovaných detí uzavreli manželstvo dňa 12.8.1978, ale od roku 1996 neviedli spoločnú domácnosť, pričom žalobca obýval jednu izbu v štvorizbovom byte a prispieval na nájomné. V tom čase pracoval ako murár v spoločnosti RAVS a zarobil cca 8.000,- Sk. Za príčiny rozvratu manželstva označila matka žalovaných požívanie alkoholických nápojov a agresívne správanie žalobcu pod vplyvom alkoholu a neprispievanie na spoločnú domácnosť a výživu detí podľa jeho možností a schopností. Žalobca tieto skutočnosti poprel s tým, že proti nemu poštvala deti, a preto ani s nimi nevychádza. Rozhodnutím Okresného úradu v Prešove zo dňa 22.8.2000 č.k. OU-OVVS-B2000/36630 v spojení s rozhodnutím Krajského úradu v Prešove zo dňa 15.1.2011 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 27.1.2000 v čase okolo 12.30 hod. v byte na Ďumbierskej 22 v Prešove fyzicky napadol žalovanú v 1.rade tak, že ju chytil pod krk a tiež 11.5.2000 vulgárne vynadal a rovnakým spôsobom fyzicky napadol svoju manželku. Na ústnom prejednaní priestupku sa k týmto skutkom v celom rozsahu priznal. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 11.9.2001 č.k. -36 súd rozhodol o návrhu matky žalovaných zo dňa 29.2.2000, ktorým žiadala zveriť žalovaných v 4.a 5.rade do svojej výchovy a určiť výživné zo strany žalobcu vo výške 1.000,- Sk mesačne počnúc od 1.1.2000 na tom skutkovom podklade, že jej prispieval na výživu detí len po 500,- Sk mesačne a na bývanie 1.000,- Sk mesačne tak, že súd ho zaviazal prispievať na výživu žalovaných v 4.a 5. rade po 800,- Sk mesačne a dlžné výživné na každého vo výške 1.620,- Sk mu povolil splácať po 100,- Sk mesačne spolu s bežným výživným. Dňa 25.2.2005 podali žalovaní v 4. a 5.rade návrh na vykonanie exekúcie voči žalobcovi z dôvodu, že súdom určené výživné na nich neplatil a vzniklo mu dlžné výživné celkom vo výške 64.000,- Sk. Pre neplnenie vyživovacej povinnosti voči žalovaným v 4.a 5.rade bolo žalobcovi aj uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 29.10.2005 č.k. ČVS:ORP-918/1-OSV-PO-2005 vznesené obvinenie, ale pre premlčanie bolo stíhanie zastavené uznesením Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 23.12.2005 č.k. -30. Žalobca žiadal exekučné konanie, ktoré sa viedlo pod sp.zn. zastaviť a označil aj svedkov, ktorí mali potvrdiť, že výživné odovzdával matke žalovaných v 4. a 5.rade osobne, ale keď jeho návrh bol zamietnutý, napokon 16.10.2006 dlžné výživné na žalovaných v 4. a 5.rade vo výške 64.000,- Sk uhradil. Okresný súd Prešov vydal poverenie dňa 20.7.2007 pod sp. zn. na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Prešov zo dňa 15.6.2004 sp.zn. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.3.2005 sp. zn. , kde oprávneným je žalobca zastúpený JUDr. Františkom Komkom a povinný F. V., F. C., B. XX, W. na vymoženie uloženej povinnosti 251,60 Sk netto, 9.934,- Sk brutto, 24.000,- Sk brutto, 17.000,- Sk s príslušenstvom. Predmetný dlh doposiaľ žalobca nevymohol. Dňa 7.12.2012 podal na tunajšom súde žalobca voči matke žalovaných žalobu, ktorá sa viedla pod sp. zn. , v ktorej zastúpený Centrom právnej pomoci v Prešove žiadal, aby súd zaviazal matku žalovaných uhradiť mu 7.615,90 eura na tom skutkovom podklade, že v roku 2005 opätovne obnovili spolužitie a od leta 2006 začali spolu bývať v byte nachádzajúcom sa na ul. Volgogradskej v Prešove. Keď matka žalovaných nadobudla v roku 2007 prostredníctvom dražby vlastníctvo k rodinnému domu č. 31 na ulici C. vo Veľkom Šariši, uzavrela s ním dohodu, podľa ktorej jej ako vyučený murár mal pomôcť s rekonštrukciou rodinného domu, za čo mu mala zabezpečiť právo doživotného užívania tohto domu. Práce pri rekonštrukcii započal v priebehu roku 2008 a ukončil v priebehu roku 2009. Po ukončení rekonštrukčných prác dňa 14.12.2009 však matka žalovaných mu odoprela právo užívania rodinného domu, v dôsledku čoho musel týždeň spať v podchladenej pivnici rodinného domu a stal sa z neho bezdomovec. Preto sa ubytoval aj v útulku pre ľudí bez domova Archa na ul. Pod táborom v Prešove. Matka žalovaných v konaní žiadala započítať jej pohľadávku voči nemu, ktorá predstavovala sumy, ktoré uhrádzala za nájomné za byt, v ktorom bývala spolu s ním na ul. XX.N. po dobu 12 mesiacov a potom na ul. Volgogradskej, kde bývali taktiež 12 mesiacov a to vo výške 1 a rovnako si žiadala započítať aj polovicu z inkasa, ktoré sama platila za bývanie v rodinnom dome vo Veľkom Šariši od októbra 2008 do decembra 2009. Následne v tomto konaní uzavreli súdny zmier, na základe ktorého sa matka žalovaných zaviazala zaplatiť žalobcovi 1.600 eur v mesačných splátkach po 15 eur počnúc mesiacom októbrom 2013 pod následkom straty výhody splátok. Podľa potvrdenia Gréckokatolíckej charity Prešov zo dňa 10.3.2015 žalobca bol v útulku Archa od 15.1.2010 do 4.3.2010, bez záznamu o porušení ubytovacieho poriadku. Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - Juh zo dňa 17.3.2010 ČVS:ORP-546/ JU-PO-2010 bolo odložené trestné stíhanie matky žalovaných detí na základe trestného oznámenia žalobcu vo veci podozrenia zo spáchania prečinu podvodu, ktorého sa mala dopustiť tým, že v období

od mesiaca január 2008 - decembra 2009 mala ako poštová doručovateľka prebrať a podpísať jeho mesačný dôchodok v Prešove na Pošte č. 1 a tieto peniaze si mala ponechať. V priebehu skráteného vyšetrovania k tejto veci matka žalovaných odoprela vypovedať a žalobca ako poškodený napokon ani nedal súhlas na jej trestné stíhanie. Ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu sa mal viesť skutok, kedy mala matka žalovaných nastriekať žalobcovi do očí sprej a to na Obvodnom oddelení Policajného zboru Veľký Šariš. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že od roku 2011 býva v 2izbovom byte pôvodne vedenom na meno jeho netere V. A., ktorý pozostáva z obývačky, spálne, kuchyne a sociálneho zariadenia a platí za tento byt nájom 53 eur mesačne, avšak aj nedoplatok za predchádzajúcu nájomkyňu vo výške 1.031 eur ako nedoplatky za vodu, ktorý spláca sumou 25 eur mesačne, pretože inak by s ním neuzavreli nájomnú zmluvu. Nájomnú zmluvu v súčasnosti už má s Mestom Prešov a platí za elektrinu 30 eur mesačne, za plyn 30 eur mesačne, 100 eur mesačne za stravu, 20 eur mesačne za lieky. Spláca dva úvery z Home Creditu, každý vo výške po 300 eur, bral ich asi pred dvoma rokmi, za každý platí asi 15 eur mesačne. Spláca aj nedoplatok za elektrinu vo výške 600 eur, ktorý ako tvrdí nespôsobil, niekto sa mu napojil na elektrinu. Jeho zdravotný stav v súčasnosti je taký, že sa nemôže zamestnať ani čiastočne a vôbec nemôže pracovať v tom odbore, v ktorom je vyučený. Až na najstaršiu dcéru Jarmilu sa domnieva, že má dobré vzťahy s ostatnými deťmi. Sumu celkom 125 eur, ktorú od žalovaných požaduje, použije na tie výdavky, ktoré navyše potrebuje, pretože všetok svoj príjem spotrebuje na svoje výdavky a po ich zaplatení mu už nezostáva žiadna suma. Uviedol, že v osobnom kontakte so žalovanými deťmi nie je vôbec. Toho času žije s priateľkou M. W., ktorá poberá iba sociálnu dávku. Uviedol, že aj pokiaľ by mu matka žalovaných z titulu záväzku, ktorého voči nemu má, posielala po 100 eur namiesto 15 eur, týmto by sa jeho výdavky pokryli a nežiadal by už výživné od žalovaných detí. Z výsluchu svedkyne M. W. súd zistil, že sa k žalobcovi prisťahovala v septembri roku 2014. Je nezamestnaná a poberá len sociálnu dávku vo výške 61,60 eura, ktorou prispieva na úhradu bývania aj na stravu. Spolu uhrádzajú aj základné potraviny a hygienické potreby. Žalobca jej prispieva finančne na jej potreby. Podľa lekársej správa, ktorú žalobca súdu poskytol za účelom preukázania svojho zdravotného stavu a to zo dňa 7.10.2014 vydanou Fakultnou nemocnicou s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Hollého 14 žalobca má diagnózy: tranziotórna ischemická ataka s pravostrannou symptomatológiou, hepatopathia, ethyl.etiológie, ICHS so syndrómom anginy pectoris in dok., Art. hypertenzia 3 st.in dok., Hyperlipoproteinémia komb typ. in dok., porucha glukózovej tolerancie in dok.. V úvodnej časti tejto správy je však uvedené, že žalobca alkohol v minulosti pil viac, toho času asi 4 roky príležitostne, fajčí denne 20 cigariet. Podľa prepúšťacej správy zo dňa 15.1.2015 Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s., Ondavská 8, Košice má žalobca tieto diagnózy: Hemodynamicky závažná symptomatická stenóza ACI, Asymptomatická stenóza ACI, Benígna primárna artériová hypertenzia, Chronická ischemická choroba srdca, Porucha metabolizmu lipoproteínov, Chronická fajčiarska bronchitída, Hepatopatia, ľahká steatóza. Podľa potvrdenia W. T. B.. T.. Y.. zo dňa 26.2.2015 žalobca mal k 26.2.2015 pohľadávku na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu vo výške 399 eur. Podľa platobného dokladu SIPO žalobca platí na úhradu elektriny - zálohu 100 eur. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne z 1.6.2015 žalobca bol uznaný invalidným od 10.8.2007 s mierou poklesu pracovnej schopnosti na 45 %, od 19.12.2008 bol uznaným invalidným s mierou poklesu pracovnej schopnosti na 55 % a od 27.2.2015 bol uznaný invalidným s mierou poklesu pracovnej schopnosti na 65 %. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne Ústredie č. XXXXXXXXXX žalobca bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 208,40 eura od 1.1.2013, za rok 2014 vo výške 212,90 eur a od 1.1.2015 je výška jeho dôchodku 215,60 eura.. Z písomného vyjadrenia žalovaných a z ich výpovedí a listinných dôkazov súd zistil, žalovaná v 1.rade je zamestnankyňou B. W. a jej priemerný mesačný príjem za 8 mesiacov roku 2014 predstavoval 410,32 eura a za rok 2015 455,18 eura. Jej manžel F. S. je profesionálnym vojakom a jeho mesačný príjem je 1.100 eur. Spoločne vychovávajú ich mal. syna, ktorý v súčasnej dobe navštevuje materskú školu / má 3 roky/. Žalovaná v 1.rade a jej manžel zo svojho spoločného mesačného príjmu predstavujúceho sumu približne 1.530 eur, uhrádzajú náklady na bývanie v sume 180 eur, elektrinu a poplatok na RTVS v sume spolu 65 eur, telefóny a internet v sume 60 eur, škôlku v sume 45 eur, stravu v sume 240 eur, oblečenie a drogériu v sume približne 110 eur, cestovanie v sume 70 eur. Navyše každý mesiac splácajú úvery v celkovej výške 423 eur a uhrádzajú životné poistenie spolu v sume 105 eur. Okrem uvedených mesačných výdavkov spoločne znášajú aj každoročné náklady v súvislosti s údržbou

osobného automobilu v sume približne 300 eur (servisné prehliadky + opravy), poistenie domácnosti v sume 45 eur, komunálny odpad v sume 60 eur a príspevok ZRPŠ materskej škole v sume 45 eur. Sumu, ktorá im ostane po odpočítaní všetkých vyššie uvedených výdavkov, používajú na finančnú rezervu, v prípade nepredvídaných okolnosti (prechodné ochorenia, zvýšené cestovné náklady, náklady spojené s výchovou a výživou mal. dieťaťa). Žalovaná v 2.rade pracuje vo M. A. ako predavačka v obchode so značkovým oblečením a jej mesačný príjem predstavuje sumu 865,18 L. Jej mesačné náklady predstavujú výdavky za ubytovanie v sume 503 L, cestovné v sume 126 L, stravu v sume 120 L, mobilný telefón v sume 15 L, pevnú linku a internet v sume 25 L, elektrinu v sume 30 L, oblečenie v sume 40 L, (vrátane pracovnej rovnošaty) a drogériu v sume 20 L. Okrem uvedených mesačných výdavkov uhrádza raz ročne aj poplatok za vodu v sume 150 L. Žalovaná v 3.rade spolu s manželom W. Z. A. dlhodobo žijú a pracujú v Nemecku, pričom mesačný príjem žalovanej v 3.rade predstavuje sumu 730 eur a príjem jej manžela sumu 2000 eur (v závislosti od počtu odpracovaných hodín). Spoločne vychovávajú ich mal. dieťa (má 4 roky). Z ich spoločného mesačného príjmu, teda zo sumy približne 2.730 eur mesačne uhrádzajú mesačné náklady na ubytovanie v sume 650 eur, elektrinu v sume 100 eur, vodu v sume 60 eur, mobilné telefóny a pevnú linku v sume 140 eur, škôlku v sume 115 eur, stravu v sume 500 eur, cestovné v sume 100 eur, oblečenie a drogériu v sume 150 eur. Okrem toho obaja uhrádzajú aj platby dôchodkového poistenia v sume spolu 120 eur a súčasne splácajú pôžičku v sume 600 eur mesačne. Navyše raz ročne uhrádzajú poistenie domácnosti v sume 170 eur, daň za dve motorové vozidlá v sume spolu 480 eur a poistenie dvoch motorových vozidiel v sume spolu 1.200 eur. Žalovaná v 4.rade pracuje ako predavačka a jej čistý mesačný zárobok predstavuje sumu 324 eur. Ako slobodná matka, ktorá sama vychováva svoju mal. dcéru /má 4 roky/, poberá príspevok z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a to vo výške 23,42 eura mesačne. Zo svojho celkového mesačného príjmu 347 eur uhrádza náklady za ubytovanie v sume 110 eur, stravu v sume 100 eur, škôlku v sume 15 eur, cestovné v sume 15 eur, oblečenie a drogériu v sume 55 eur. Okrem toho raz ročne uhrádza poplatok za komunálny odpad v sume 40 eur a príspevok ZRPŠ škôlke v sume 45 eur. Žalovaný v 5.rade, jediný syn žalobcu sa vyučil za mäsiara a pracoval v Holandsku v rokoch 2007-2011, kde sa zoznámil s priateľkou W. Y., s ktorou začal žiť v spoločnej domácnosti v byte jej rodičov na ul. R. Č.. XX, kde bývajú doteraz. Dňa 29.8.2012 sa im narodila dcéra C. Y.. Pracuje v mäsiarni Š. s príjmom 60 eur mesačne za 2-4 hodinový pracovný úväzok denne.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania je nárok žalobcu o určenie vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, ktorý nárok je potrebné posudzovať podľa ustanovení § 66 a nasl. a 75 Zákona o rodine. Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné sami sa vyžiť, sú povinné zabezpečiť svojím rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Podľa § 67 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkového pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na sebe berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Vyživovacia povinnosť deti k rodičom je oproti vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktorá je najdôležitejšia z vyživovacích povinností, ohraničená a obmedzená tak, že ak tieto deti samé majú vyživovaciu povinnosť k svojím deťom, najprv musí byť zachovaná a garantovaná táto vyživovacia povinnosť, teda táto vyživovacia povinnosť predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú by mali prípadne voči svojím rodičom. Podľa dôvodovej správy k §§ 66 a 67 ZR / Zákon o rodine s dôvodovou správou, Heuréka, Marec 2005/, ak existuje na strane rodičov stav odkázanosti na výživu na strane jednej, a možnosti a schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť umožňujúce poskytovať výživné ďalšej osobe a súčasne nie je daný rozpor s dobrými mravmi a ani konkurencia s inými druhmi vyživovacích povinností na strane druhej, majú rodičia právo na to, aby im ich deti zabezpečili výživu umožňujúcu slušnú životnú úroveň.

Čo sa týka žalobcových dôvodov pre ktoré podal túto žalobu z dôvodu, že jeho výdavky spotrebujú všetky príjmy a nemá už žiadne finančné prostriedky navyše, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že deti žalobcu, pokiaľ by aj boli schopné sa samé živiť, boli by povinné prispievať na jeho výživu, avšak iba vtedy, ak by nemal zabezpečenú primeranú výživu. Primeranú výživu žalobca podľa názoru súdu zabezpečenú objektívne má a toto aj vyplýva zo žalobcom samotných predložených listinných dôkazov. Žalobca je poberateľom invalidného dôchodku a pokiaľ tvrdí, že zo zdravotných dôvodov nemôže ďalej pracovať, a z lekárskych správ skutočne vyplýva, že má niekoľko závažných zdravotných diagnóz, nemožno však opomenúť tú skutočnosť, že sám priznal požívanie alkoholických nápojov, toho času len príležitostné a dokonca aj fajčenie, čo svedčí o jeho nezodpovednom prístupe k vlastnému zdraviu. Žalobcove výdavky súvisia aj s tým, že prevzal byt po svojej neteri a priznal aj dlh, ktorý na tomto byte neter mala, pričom nežiadal ju, aby tento dlh zaplatila sama. Je otázne aj prečo zostáva v tomto 2- izbovom byte, ktorého výdavky presahujú jeho možnosti a nehľadá si ubytovanie, ktoré by bolo lacnejšie a zodpovedalo aj jeho potrebám. Ak žalobca v predmetnom byte býva so svojou priateľkou, ktorá poberá iba sociálnu dávku 61,60 eur, a zamestnať sa ako tvrdí nemôže, pre svoj vek a svoje zdravotné problémy, pričom jej žalobca poskytuje finančné prostriedky na jej potreby, je namieste otázka do akej miery táto skutočnosť spôsobuje nedostatok financií tejto domácnosti. Ako vyplynulo aj z ostatne pripojeného a oboznámeného exekučného spisu, žalobca sám je veriteľom F. V., svojho dlžníka, a pred tým, než podal žalobu na určenie vyživovacej povinnosti voči žalovaným deťom, nevyvinul dostatočné úsilie vymôcť tento dlh. Pokiaľ exekučné konania boli vedené na jeho príjem, bránil sa voči nim, ale inak sa správal, keď mal získať plnenie ako veriteľ od svojho dlžníka. Je zrejmé z výpovedí žalovaných, aj zo samotného postoja žalobcu, že každé zo žalovaných detí sa po ukončení svojho vzdelávania snažilo zapojiť do pracovného procesu a zarábať si na živobytie svojimi vlastnými silami a nespoliehať sa ani na žalobcu, a ani na svoju matku. V priebehu konania mal žalobca možnosť sa mimosúdne dohodnúť ohľadom určenia vyživovacej povinnosti, resp. zvýšenia príjmov tým, že by matka žalovaných detí prispievala vyššou sumou, než akou bola zaviazaná prispievať na základe uzavretého súdneho zmieru, t.j. vyššou sumou ako 15 eur, ale žalobca napokon túto skutočnosť odmietol, hoci predtým s týmto riešením súhlasil. Z celej genézy prípadu je zrejmé, že žalobca má zabezpečenú slušnú primeranú výživu zodpovedajúcu jeho doterajšiemu životu. A ak má nedostatok financií na pokrytie svojich výdavkov, tento nie je objektívneho ale subjektívneho charakteru, pretože predovšetkým je to žalobca, ktorý si musí prehodnotiť svoje výdavky a ich oprávnenosť s prihliadnutím na svoje vlastné príjmy a možnosti a rovnako zvýšiť aktivitu pri vymáhaní svojho dlhu od dlžníka V., ktorú súd považuje za nedostatočnú. Za takých okolností prípadu niet zákonného dôvodu určiť žalovaným deťom žalobcu vyživovaciu povinnosť. Súd sa preto už bližšie v písomnom vyhotovení rozsudku nevyjadruje k žalovanými tvrdenému rozporu určenia výživného s dobrými mravmi, lebo vzťahy medzi účastníkmi ako najbližšími príbuznými sú aj tak už veľmi vážne narušené a nechce prispievať k tomuto nepriaznivému stavu rozoberaním príčin tohto stavu, pretože to v súčasnosti nikomu z účastníkov nepomôže a to, čo sa medzi nimi stalo v minulosti, už nenapraví.

O trovách konania súd rozhodol podľa , pričom dôvody hodné osobitného zreteľa považoval samotný predmet konania, ktorým je určenie vyživovacej povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.