Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-25-2015.pdf
PDF · 82.37 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/25/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej, v právnej veci navrhovateľky: U. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, W., toho času W. XXXX, B. nad I., zastúpenej JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou proti odporcovi: P. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXX/ XX, W., toho času W. XX, W. V., za účasti maloletého dieťaťa: X. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/14/2015-48 zo dňa 28.05.2015 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti otca platiť výživné na mal. X. R. sumou 70 eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia a súvisiacom výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo U. R. a P. R. uzavreté XX.XX.XXXX rozviedol.
Na čas po rozvode zveril maloletého X. R., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky
- matky.
Odporcu - otca zaviazal platiť výživné na mal. X. R. sumou 70 eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia.
Styk odporcu - otca s maloletým dieťaťom určil neobmedzene.
V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 22, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 2 a 3 Zákona o rodine skonštatoval, že mal preukázané, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2015, ale ich vzájomné vzťahy sú narušené dlhšiu dobu. Nedostatok komunikácie medzi manželmi je prekážkou vyriešenia nedorozumení a obnovenia spolužitia. Manželia spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu syna, finančne spolu nehospodária, a
manželstvo neplní ani biologickú funkciu. Nezhody v spolužití pramenili aj z rozdielnosti ich pováh a záujmov. Problémy trvajú niekoľko rokov. Navrhovateľka v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s priateľom, s ktorým plánuje svoju budúcnosť. Odporca s rozvodom nesúhlasil, ale pripustil problémy v manželstve. Súd prvého stupňa zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Súd prvého stupňa po zistení, že maloleté dieťa je na matku citovo naviazané, matka zabezpečuje jeho výchovu a výživu, v jej starostlivosti neboli zistené nedostatky, bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky a odporcu - otca súd zaviazal platením výživného.
Pri určení výšky výživného súd zohľadnil vek maloletého, jeho odôvodnené potreby súvisiace s uspokojovaním základných životných potrieb. Prihliadol aj na skutočnosť, že maloletý X. je predškolák a od septembra 2015 si bude plniť školské povinností. S poukazom na zárobkové pomery oboch rodičov súd určil vyživovaciu povinnosť otca v sume 70 eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Ten dosahuje v zamestnaní pravidelný príjem v priemernej výške 445,28 eur. Po odpočítaní výdavkov prvostupňový súd zvážil, že je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť voči synovi vo výške uvedenej vo výroku rozsudku.
Po zistení, že navrhovateľka nebráni odporcovi v stretávaní sa s maloletým dieťaťom, styk odporcu s maloletým synom súd upravil neobmedzene.
Výrok o trovách konania bol odôvodnený ust. § 144 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku a to proti výroku o povinnosti otca platiť výživné na mal. X. R. sumou 70 eur mesačne v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca - otec maloletého. V odvolaní uviedol, že z jeho čistej mesačnej mzdy vo výške 445,28 eur (z tejto sumy mu bude zrušený daňový bonus na syna vo výške 21,41 eur) nedokáže platiť určenú výšku výživného. Jeho mesačné výdavky sú inkaso (plyn a elektrika) 170 eur, pôžička (Slovenská sporiteľňa) 37 eur, splátka za sedací nábytok 119 eur, digi TV a mobil 25 eur, stravné v MŠ (manž. a syn) 31 eur, cestovné (do práce a za synom) cca 60 eur, vlastné obedy 0,55 eur / deň cca 9 eur, vlastné raňajky a večere 75 eur. Pri styku s maloletým synom, o čo má veľký záujem najmä cez víkendy, dôjde k ďalším výdavkom. Taktiež je povinný platiť stočné, náklady za vývoz TKO (poplatky za rok 2015 už zaplatil aj za manželku a syna), daň z nehnuteľnosti podľa VZN obce a tiež náklady na hygienické potreby a nutnú údržbu rodinného domu. Uvedené náklady zatiaľ dokáže splácať iba s pomocou rodičov. Má záujem platiť výživné vo výške 40 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok zrušiť. K odvolaniu priložil fotokópie listín preukazujúcich jeho príjmy a výdavky.
K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správne v plnom rozsahu potvrdiť. Stotožnil sa s rozhodnutím okresného súdu, lebo výživné je v záujme maloletého dieťaťa. Otcov priemerný mesačný príjem je 400 eur a na strane mal. X. došlo k zmene pomerov, lebo od septembra 2015 nastúpi do 1. ročníka ZŠ, čo odôvodňuje nárast výdavkov a výška výživného zodpovedá veku a potrebám mal. dieťaťa.
K odvolaniu otca sa matka maloletého nevyjadrila.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 23.9.2015 a zistil, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa alebo na zaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení zmien a doplnkov).
Pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodného zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení podstatnými hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj možnosti a schopnosti povinného. Je pritom potrebné mať na zreteli, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Určitá primeraná horná hranica výživného je určovaná samospotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného. Výživné pre maloleté dieťa má zároveň prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré ho o toto nemôžu ukracovať. Pri zverení dieťaťa na čas po rozvode jedného z rodičov určuje sa rozsah vyživovacej povinnosti tomuto z rodičov, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené, sa vyživovacia povinnosť presne neurčí, ale sa plnením jeho vyživovacej povinnosti počíta, pričom pri stanovení jej rozsahu sa berie do úvahy aj priama starostlivosť o dieťa.
V zmysle vyššie uvedeného sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadom stanovenia výšky výživného pre mal. X. R.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že priemerná čistá mesačná mzda otca predstavuje sumu 445,58 eur. Aj keď otec z uvedeného príjmu má výdavky, ktoré v odvolací vyčíslil sumou 466 eur mesačne, okrem iného jeho výdavkami sú pôžička zo Slovenskej sporiteľne, a.s. a splátka za sedací nábytok spolu vo výške 156 eur, odvolací súd tento výdavok v uvedenom rozsahu považuje za taký, ktorý po dohode s veriteľmi je možné upraviť na nižšiu sumu tak, aby tieto pôžičky neboli dôvodom na nezabezpečenie potrebného výživného pre maloletého syna X., ktorý nastúpil do prvého ročníka ZŠ, s čím došlo k navýšenie jeho potrieb. Odvolací súd má preto za to, že na strane povinného otca sú možnosti a schopnosti, aby prispieval na maloletého X. sumou 70 eur mesačne tak, ako o tom správne rozhodol súd prvého stupňa. Výživa maloletého syna je prvoradou povinnosťou jeho rodičov, a táto nemôže byť ohrozená výdavkami nevyhnutnými zo strany povinného otca. Výživné, ktoré navrhol určiť na maloletého jeho otec vo výške 40 eur mesačne je vzhľadom na potreby maloletého ako aj možnosti a schopnosti otca neprimerane nízke. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že aj rodičia, ktorí nemajú žiadny príjem, sú povinní prispievať na výživu v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, čo predstavuje sumu, ktorá je vo výške cca cez 27 eur a ktoré musia uhrádzať povinní rodičia bez akéhokoľvek príjmu. V predmetnom prípade otec maloletého má príjem cca 445 eur, preto výživné stanovené súdom prvého stupňa v rozsahu 70 eur mesačne sa aj odvolaciemu súdu javí byť primerané.
Je potrebné ešte uviesť, že ak otec al. X. tvrdí, že mu finančne vypomáhajú jeho rodičia, je možné do budúcna uvažovať aj o prípadnom výživnom zo strany rodičov otca maloletého, ak by na to boli splnené podmienky.
Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodné námietky otca ohľadom výšky výživného, určeného súdom prvého stupňa. Do pozornosti odvolací súd dáva tú skutočnosť, že výživné nemá pokrývať iba základné potreby dieťaťa, ktorými sú zabezpečenie stravy, oblečenia, obutia, zabezpečenia školských pomôcok, ale aj kultúrneho, športového vyžitia a podobne.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne rozhodol o výške výživného, ktoré uložil otcovi platiť na maloletého X. v rozsahu 70 eur mesačne. Uvedené výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného otca, ako aj nevyhnutným potrebám maloletého.
Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutom výroku, t.j. vo výroku o výživnom pre maloletého X. na čas po rozvode potvrdil a to ako vo výroku vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. spolu aj s výrokom súvisiacim a to výrokom o trovách konania.
O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom možno začať aj bez návrhu, preto žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
Keďže odvolanie nebolo podané proti ďalším výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, tieto výroky postupom podľa § 206 ods. 2 O.s.p. nadobudli právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.