Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12CoP-9-2015.pdf
PDF · 89.55 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a sudcov JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody č. 5 , Vranov nad Topľou, za účasti matky: G. C., nar. XX.X.XXXX, K. č. XXX, a otca: U. C., nar. XX.X.XXXX, N. č. XX, t. č. L. B. č. XXXX, XXX XX K., I. republika, právne zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Lakatošom, M.R. Štefánika č. 873/204, Vranov nad Topľou, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9P 184/2014-36 zo dňa 19. februára 2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 9 P 184/2014-69 zo dňa 20. júla 2015, jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že mení rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8P/45/2009-48 zo dňa 28.9.2009 tak, že z v y š u j e výživné na maloletú R. U. C., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej, počnúc 1.9.2014.
Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 31.10.2015 vo výške 700,- Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v 30,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s jeho opravným uznesením zmenil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P 45/2009-48 zo dňa 28.9.2009 tak, že zvýšil výživné na maloleté dieťa R. U. C. zo sumy 50,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne s povinnosťou jeho platenia vždy k do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 1.9.2014. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 28.2.2015 v sume 490,- Eur povolil povinnému otcovi splácať v 30,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a z okolností na strane účastníkov konania od posledného rozhodnutia o výške výživného pre maloleté dieťa, okresný súd v zmysle § 26 , § 62, § 75 ods.1 a § 78 ods.1,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení konštatoval, že nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného pre maloleté dieťa. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 7 rokov, dieťa navštevuje strednú školu a jej potreby sa značne zvýšili. Poukázal na dôvod skončenia pracovného pomeru otca, ktorým bola kritika zamestnávateľa a
na to, že otec nepreukázal, že si hľadal zárobkovo výhodnejšie zamestnanie. Výživné vo výške 120,- Eur považuje okresný súd za primerané veku a odôvodneným potrebám maloletej.
Proti rozsudku podal včas odvolanie otec maloletých detí písomným podaním zo dňa 22.4.2015. Vyslovil nesúhlas s rozhodnutím. Zvýšené výživné je preňho likvidačné a už s platením 50,- Eur má nemalé problémy. Pri rozhodovaní vo veci 8P 45/2009 bez námietok súhlasil, lebo v čase vydania vtedajšieho rozhodnutia bol zamestnaný s priemerným mesačným zárobkom 14.576,- Kč, exmanželka pracovala ako šička s priemerným mesačným zárobkom 270 - 300,- Eur a dcéra navštevovala 5. ročník ZŠ. Uznal, že deti v jej veku majú väčšie požiadavky ako na základnej škole a plneniu sa nevyhýba, pričom doteraz určené výživné riadne platil. V roku 2011 bol prihlásený na úrade práce s dávkou vo výške 6.276,- Kč. Preto mohol dať návrh na zníženie výživného. Boli to objektívne dôvody. Jeho finančné pomery sa medzitým zmenili a teraz zarába za posledných 5 mesiacov priemerne 8400,- Kč, t.j. o jednu tretinu menej ako v roku 2009. Je rád, že ako Slováka ho v I. zamestnávajú a pracuje s tým, že mzda na celorepublikové pomery nie je vysoká a nezamestnanosť stúpa. Má prisľúbené, že vo firme REPON predĺžia jeho jednoročnú zmluvu. Má vyhliadky na lepší post s lepším platom. Došlo aj k zmene finančných pomerov k lepšiemu u matky maloletého dieťaťa, ktorá pracuje v E. ako au-pair s platom 700,- Eur. Za klamstvo označil odvolateľ tvrdenie matky maloletého dieťaťa, že si zo sumy 700,- Eur platí odvody a cestu, lebo nato prispieva rodina cestou štátu a suma 700,- Eur je čistá mzda. Štát jej vypláca aj rodinné prídavky, čo matka neuviedla a sudkyňu to nezaujímalo, pričom sa intenzívne zaujímala o príjem jeho priateľky p. P., u ktorej býva už 11rokov, ale rozhodnutie o dávkach v nezamestnanosti už nechcela. Pôvodne uviedol sumu 10 000,-Kč, ale dávky má dva mesiace 8.753,-Kč, ďalšie dva mesiace 6.733,- Kč a posledný mesiac 6.060,-Kč. Odôvodnené potreby svojej dcéry považuje za správne. Podotkol, že v rodinách sociálne a ekonomicky slabších neuvažujú o výletoch, lyžiarskych výcvikoch a podobne, ak na to nemajú, musia sa uskromniť. Namietal vyjadrenia sudkyne na pojednávaní o tom, že si má zabezpečiť takú robotu, kde bude zarábať 25.000,- Kč, inak že nebude schopný splácať sumu, ktorú určila. Keď nebude platiť, čo má určené, nechá ho zatvoriť do F.. Mal sa odsťahovať na ubytovňu a tak ušetriť. Odmieta ubytovňu v ich meste za 100 - 150,- Kč na noc, s jednoduchými službami, bez stravy. Má vytvorený citový vzťah k p. P. a k jej deťom za tie roky. Podieľa sa na ich výchove, na výžive nie. Jeho náklady pozostávajú zo 400,- Kč cestovného a stravného v zamestnaní a platí si životnú poistku, čo chýba v zápisnici. Urobil si zváračský kurz, aby mal lepší výber zamestnania. Pracoval vo firme Pelzer, kde mu nepredĺžili zmluvu, ale hneď sa zamestnal vo firme Adeko, kde mu dali zmluvu na tri mesiace. Až do roku 2009 posielal namiesto 500,- Kč výživné 600,- Kč. Dcére posielal balíky s oblečením, hračkami a inými zaujímavými predmetmi dennej potreby, ktoré navrhovateľka odmietla prevziať a nerozbalené sa mu vracali späť. S dcérou sa stretáva raz ročne, keď príde do N. za rodičmi a keď je matka ochotná pustiť dcéru k nim. Častejšie cestovať domov nemôže, keďže sú to ďalšie náklady a vzdialenosť 800 km. Chce byť zamestnaný a poberať ako takú mzdu a nie chodiť po firmách a pýtať si potvrdenie o jeho záujme o prácu. Na to nemá čas a nie je to voči súdu a dcére správne. Poprel, že zamestnanie u predchádzajúceho zamestnávateľa ukončil, lebo nezniesol kritiku. Rovnako poprel účasť kolízneho opatrovníka na pojednávaní a jeho fyzické vyjadrenie sa tam k veci. Vyjadril predpoklad, že konajúca sudkyňa a navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sú susedami z obce K..
Odvolateľ požiadal v závere krajský súd o preskúmanie, či bol v konaní porušený zákon, či rozhodnutie vychádza z objektívnych a riadne zistených skutočností a vyjadril presvedčenie, že súd dospeje k pravde. Žiadal zrušenie rozhodnutia okresného súdu a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie. K odvolaniu priložil pracovné zmluvy s firmami Pelzer, Adeko a Repon, kde doposiaľ pracuje, ďalej mzdový list, výdavky, výpisy z banky o nájme a sipe, potvrdenie z úradu práce o nezamestnanosti priateľky X. P., jeho z roku 2011 do roku 2012, čo predložil už na pojednávaní, ale sudkyňa to odmietla, že ju to absolútne nezaujíma.
Písomným podaním zo dňa 17.8.2015 namietal opravné uznesenie okresného súdu a zrejmú nesprávnosť v počítaní. Opravným uznesením vzniká nesprávny a nespravodlivý stav voči nemu, keď sa dlžné výživné zvyšuje o ďalších 70,- Eur, lebo obdobie od 1.9.2014 do 28.2.2015 je 6 mesiacov. Navrhol zrušenie opravného uznesenie, lebo nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní. Právna zástupkyňa JUDr. Božena Boubínová ho zastupovala len pri spracovaní a podaní vyjadrenia k návrhu, nie v celom konaní. Navrhol odloženie vykonateľnosti rozsudku aj opravného uznesenia do rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci ním podaných odvolaní.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletých detí konštatoval, že od poslednej úpravy výživného prešlo viac než 5 rokov. R. U. fyzicky vyrástla a psychicky dospela. V súčasnej dobe navštevuje 1. ročník Strednej zdravotníckej školy v P.. Len výška ceny za ubytovanie na internáte a stravné pre maloleté dieťa na jeden mesiac je 80,- Eur, na čo nepostačuje ani súčasné výživné od otca 50,- Eur mesačne. Ďalšie výdavky matke vznikajú so zakúpení potrebného oblečenia, obuvi, hygienických a školských potrieb, cestovného, s úhradou v polovici všetkých nákladov na energie a udržiavanie domácnosti, keďže matka žije v spoločnej domácnosti s rodičmi. Matka bola nútená nájsť si finančné výhodnejšie a lepšie platené pracovné miesto a vycestovať do zahraničia, kde pracuje ako opatrovateľka v dvojtýždňových cykloch v E.. Považuje to za príklad pre otca, ktorý je zdravý s spôsobilý človek strednej dospelosti a nemal by sa uspokojiť len s daným stavom. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť a nad rámec výživného nezabezpečuje maloletému dieťaťu žiadne iné potreby, neprispieva finančnou čiastkou, neobdarúva ho a reálne sa o vývin dieťaťa nezaujíma, nenavštevuje ho.
Na odvolacom pojednávaní dňa 6. októbra 2015 navrhol otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zamietnuť návrh na zvýšenie výživného s poukazom na to, že u otca došlo k zmene jeho príjmových možností. Nie je spôsobilý platiť stanovené výživné 120,- Eur mesačne. Navyše u matky došlo k zvýšeniu jej príjmu na dvojnásobok oproti dobe, kedy sa rozhodovalo o zmene výživného v roku 2009. Ak mal v poslednej dobe vyšší príjem tak preto, že mal nejaké prémie. Má aj určité záväzky, súvisiace s bývaním v spoločnej domácnosti. Musí platiť náklady na stravu, ošatenie atď. a tak nie je spôsobilý platiť viac ako 50,- Eur.
Na základe podaného odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a v zmysle ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ a § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého dieťaťa je sčasti dôvodné.
Podľa § 62 ods.1, 2, 4, 5 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 veta prvá cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods.1 veta prvá a 3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zistenia zmeny pomerov ako podkladu takéhoto rozhodovania, je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase vydania skoršieho rozhodnutia, s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je výrazná a trvalá zmena okolností a nie zmena prechodného charakteru na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom vydania skoršieho rozhodnutia a ktoré už s ohľadom na existujúce zmeny nezodpovedajú zákonom stanoveným hľadiskám pre rozhodovanie o výživnom. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie, či zníženie zárobku niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu ním vyživovaných osôb a podobne. Vyživovacia povinnosť, vyplývajúca z citovaných zákonných ustanovení, slúži na zabezpečenie výživy dieťaťa a to vždy, aj keď na úkor povinnej osoby, pričom povinnými sú v tomto prípade rodičia dieťaťa. Hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti, sú odôvodnené potreby oprávneného, v danom prípade detí a to vzhľadom na ich vek, zdravotný stav, záujmy, ako aj majetkové pomery, zárobkové schopnosti a možnosti povinného - otca oprávnených detí. Majetkové pomery pritom treba chápať pojmovo v širších súvislostiach, nakoľko v sebe zahŕňajú nielen zárobkové pomery, ale i životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej sa podľa práva a možností rodičov podieľajú ich deti. Pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, určuje sa rozsah vyživovacej povinnosti tomu z rodičov, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené, sa vyživovacia povinnosť presne neurčí, ale s plnením jeho vyživovacej
povinnosti sa počíta, pričom pri stanovení jej rozsahu sa berie do úvahy aj priama starostlivosť o dieťa. Povinnosť spolupodieľať sa na vyživovacej povinnosti, starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojho maloletého dieťaťa, majú obaja rodičia dieťaťa rovnocenne.
Odvolací súd sa tak, vychádzajúc z vyššie uvedeného, na základe preukázaných skutočností stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu o tom, že v tomto prípade v rozhodnom období došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré začalo študovať strednú školu, s čím sú jednoznačne spojené zvýšené náklady na starostlivosť, resp. výživu a výchovu, pričom ide o zmenu trvalého charakteru s pribúdajúcou tendenciou rastu výdavkov. Od doby posledného rozhodnutia súdu o výške výživného pre maloleté dieťaťa rozsudkom č.k. 8P 45/2009-48 zo dňa 28. septembra 2009, ktorým bolo určené povinnému otcovi- odvolateľovi prispievať sumou 50,- Eur mesačne, došlo k zmene pomerov a to tak bezpochyby na strane maloletej dcéry, ako aj na strane matky, ktorá v rozhodnom období pôsobí ako opatrovateľka v zahraničí a jej mesačný príjem predstavuje v období roku 2014 a roku 2015 (do septembra) sumu 709,- Eur. V čase predchádzajúceho rozhodnutia sa jej mesačný príjem zo zamestnania pohyboval v rozpätí súm 265,55 Eur až 298,74 Eur. Otec maloletého dieťaťa je v súčasnosti v pracovnom pomere s čistým mesačným príjmom v preukázanej priemernej výške 8.053,25 Kč (t.j. 292,46 Eur) za obdobie od septembra do decembra roku 2014 a vo výške 10.684,75 Eur (t.j. 390,60 Eur) za obdobie od januára do augusta roku 2015. V čase posledného rozhodovania súdom o výživnom jeho čistý mesačný príjem predstavoval sumu 14.576,- Kč. Žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla a nedošlo ani ku zmene vo vzťahu k maloletému dieťaťu v tom, že by došlo, okrem stanoveného výživného, k inej forme podieľania sa na výchove a výžive maloletej dcéry.
V predmetnej tak preukázane došlo k splneniu zákonných podmienok na zmenu posledného právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom v prospech maloletého dieťaťa. Vzhľadom však na dôvodnú námietku odvolateľa, týkajúcu sa rovnako zvýšenia životnej úrovne matky maloletého dieťaťa v posudzovanom období, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (§ 220 O.s.p.). Zároveň upravil výslednú sumu vecne správneho dlžného výživného do doby rozhodovania odvolacím súdom v zmysle príslušného výroku tohto rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu, ak Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z. kritériom na výšku výživného dáva schopnosti, možnosti a majetkové pomery (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), otec poukázal, že v jeho súčasných schopnostiach je platiť vyššie výživné ako sumu 50,- Eur a že môže platiť 100,- Eur mesačne. Vyššie výživné stanovené okresným súdom 120,- Eur mesačne už nezodpovedá možnostiam otca najmä s ohľadom na pokles jeho zárobkových možností oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď sa naposledy rozhodovalo o výživnom (rok 2009). Na druhej strane vzrástli príjmové možnosti matky, takže životná úroveň rodičov je rovnaká (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods.1 písm. a/ v spojení s § 224 ods.1 O.s.p., keďže predmetom odvolacieho konania bola výchova a výživa maloletého dieťaťa, pričom ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu ( § 81 ods.1 O.s.p.).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.