Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8To-84-2022.pdf
PDF · 86.93 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/84/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. októbra 2022, v trestnej veci proti obžalovanému B. Z. pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27. júla 2022 sp. zn. 5T/26/2022 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Obžalovanému B. Z., nar. 4. XX. XXXX v N., trvale bytom N., G. XXXX/X
u k l a d á
podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j/, l/, § 39 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. per analogiam trest odňatia slobody vo výmere
3 (troch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. h/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému primeranú povinnosť podrobiť sa v priebehu skúšobnej doby v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 27. júla 2022 sp. zn. 5T/26/2022 obžalovaného B. Z. uznal vinným pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že
v Košiciach dňa 15.12.2020 v čase o 12:53 hod. na ul. Hlavnej č. 1 prostredníctvom bankomatu Tatrabanky, a.s. č. O vložil na svoj účet č. M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX falošnú bankovku nominálnej hodnoty 100,-€, indikatív S sériové č. P v úmysle použiť ju ako pravú, pričom vedel, že je falošná a túto pred jej vložením na účet prechovával najmenej dva mesiace po jej náleze, čím takto svojím konaním ohrozil verejný záujem.
Súd mu za to uložil podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2,3, § 36 písm. j/, l/ a § 39 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam trest odňatia slobody vo výmere tridsaťšesť mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku zahlásil obžalovaný odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 27. 7. 2022. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Napriek priznaniu k činu má za to, že nikdy žiadne peniaze, ani cenné papiere nefalšoval, nevyrábal, či nemenil a žiadnym spôsobom sa na úkor nikoho neobohatil, ani nikomu škodu nespôsobil. Ako občan rómskeho etnika ešte vo veku blízkom veku mladistvého nesprávne pochopil to, čo mu bolo počas vyšetrovania kladené za vinu a kde ho aj vyšetrovateľ odrádzal od právneho zastúpenia, pričom mu tvrdil, že ak sa prizná k tomu, čo vyšetrovateľ tvrdí, bude mať mierny trest a bude to mať rýchlo za sebou, čím mu bolo odňaté v súlade s Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na spravodlivý súdny proces. Aj z výpisu registra trestov, či priestupkov je zrejmé, že vedie slušný život, má priateľku, ktorá toho času čaká dieťa. Ako občan rómskeho etnika nedostatočne chápal význam celého procesu a bolo mu upreté právo na spravodlivý proces, obzvlášť keď ide o osobu blízku veku mladistvého a ktorá nemá žiadne ciele páchať trestnú činnosť a tento nemal počas celého konania advokáta. Aj keby kvalifikácia skutku bola posúdená tak, ako sa to v rozsudku uvádza, s čím sa ale nestotožňuje, trest je navyše neprimeraný, tvrdý a určite by neznamenal nápravu. Oveľa efektívnejšie by naplnil trest svoj zmysel jeho odkladom na čo najdlhšiu dobu, kedy by bol nútený už bez ohľadu na okolnosti sa správať dlhodobo beztrestne, čím by jednak bolo zachované aj právo dieťaťa na rodiča, keďže sa stane čoskoro otcom a jednak by bol nútený sa o rodinu starať, obstarať a zabezpečiť ju bez excesov.
Poukázal na článok 7 Dohovoru o právach dieťaťa a uviedol, že súd laxne zhrnul dokazovanie, neprihliadal na účel trestu, na spravodlivý proces aj s ohľadom na postavenie obžalovaného. S ohľadom na to navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil alebo zrušil a vec postúpil prvostupňovému orgánu súdu na ďalšie konanie.
K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor, ktorý uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za zákonný, správny a spravodlivý a to vo vzťahu k výroku o vine, ako aj vo vzťahu k výroku o treste. Trest, ktorý bol obžalovanému uvedeným rozsudkom uložený je primeraný a zároveň nevyhnutný na nápravu obžalovaného a na ochranu spoločnosti pred obžalovaným. Súd pri ukladaní trestu obžalovanému správne prihliadol na prevahu poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, l/ Trestného zákona. S názorom súdu sa v plnej miere stotožňuje. Dôvody odvolania uvádzané obžalovaným nie sú takého charakteru, aby odôvodňovali iné rozhodnutie súdu o treste. U obžalovaného nie sú splnené podmienky na uloženie nižšieho trestu, ako bol zo strany súdu obžalovanému uložený.
Písomné dôvody odvolania považuje zo strany obžalovaného za účelové v snahe vyhnúť sa následkom, ktoré je povinný zniesť za jeho protiprávne konanie. Je toho názoru, že súd správne prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný a správne vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o treste, dôkazy správne vyhodnotil, a preto navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.
Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Pokiaľ obžalovaný namieta, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, nakoľko napriek tomu, že sa priznal, nikdy žiadne peniaze nefalšoval a žiadnym spôsobom sa neobohatil, ani nikomu škodu nespôsobil, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré v zákonom stanovenom postupe bolo prijaté okresným súdom s tým, že obžalovaný bol riadne poučený, že toto vyhlásenie je neodvolateľné, nezrušiteľné a nenapadnuteľné odvolaním. S uvedenými odvolacími námietkami sa teda odvolací súd nezaoberal z dôvodu, že v tomto štádiu konania a po tom, čo bolo v súlade so zákonom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, nemá jednoducho zákonný podklad na to, aby sa venoval daným tvrdeniam a tieto ani nemôžu v odvolacom konaní spochybniť vinu obžalovaného, v dôsledku čoho ich súd vyhodnotil ako irelevantné.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ako „najvyšší súd“), ak súd prijme vyhlásenie obžalovaného o vine, dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný jeho spáchanie priznal nevykonáva, a teda medzi prípadným porušením práva na obhajobu v prípravnom konaní a rozhodnutím o vine vydaným na základe takto prijatého vyhlásenia nie je daná príčinná súvislosť. V dovolaní, ktoré možno v tomto prípade podať len z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, t. j. ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, tak môže dovolateľ úspešne namietať len chyby, ku ktorým došlo v súdnom konaní, v rámci ktorého obžalovaný predmetné vyhlásenie urobil. Najmä to, že obžalovaný nemal na hlavnom pojednávaní obhajcu, hoci išlo o dôvod povinnej obhajoby, resp. že nebol riadne poučený o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo c) Trestného poriadku, a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a 8 Trestného poriadku, alebo že pred prijatím takéhoto vyhlásenia súd riadne nezisťoval skutočnosti podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. Krajský súd takéto pochybenia v konaní pred súdom prvého stupňa nezistil a ani obhajoba takéto vady konania neuviedla. Pokiaľ ide o samotné prijatie vyhlásenia o vine obžalovaného, je potrebné zdôrazniť, že bolo prijaté v zákonnom postupe. Teda pokiaľ obžalovaný, vedomý si namietaných porušení jeho práva v prípravnom konaní a svojej neviny, zodpovedal na všetky otázky položené podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), a h) Tr. por. kladne, vo svojej podstate akceptoval dané porušenia a nesprávnosti nezvratným spôsobom, keďže takto prijatý výrok o vine nemožno napadnúť odvolaním a ani dovolaním, okrem ak by bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu v súdnom konaní. Uvedené v konečnom dôsledku viedlo k zhojeniu daných porušení. Odvolací súd preskúmal aj to, či v súdnom konaní, v rámci ktorého obžalovaný predmetné vyhlásenie urobil nebolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, čo by zakladalo dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Krajský súd žiadne také zásadné porušenie práva na obhajobu nezistil.
Ani na ďalšiu námietku obžalovaného z obsahu ktorej vyplýva, že obžalovaný ako osoba vo veku blízkom veku mladistvého nesprávne pochopil to, čo mu bolo počas vyšetrovania kladené za vinu a že ho vyšetrovateľ odrádzal od právneho zastúpenia, pričom mu tvrdil, že ak sa prizná bude mať mierny trest nebolo možné z rovnakých dôvodov, ako to uviedol odvolací súd v predchádzajúcom odseku tohto rozhodnutia, reagovať.
Obranu obžalovaného, že ako občan rómskeho etnika nedostatočne chápal význam celého procesu, nemal počas celého konania advokáta, čím mu malo byť upreté právo na spravodlivý proces, obzvlášť keď ide o osobu blízku veku mladistvého, ktorá nemá žiadne ciele páchať trestnú činnosť, vníma odvolací súd jednoducho ako snahu obžalovaného vyhnúť sa uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo potvrdzuje ďalšia odvolacia argumentácia, v rámci ktorej obžalovaný uvádza, že uložený trest je neprimeraný, tvrdý a určite by neznamenal nápravu. Preto súd venoval svoju pozornosť hlavne posúdeniu zákonnosti a primeranosti uloženého trestu.
Preskúmaním spisového materiálu a podaného odvolania má odvolací súd za to, že okresný súd vykonal v dostatočnom rozsahu zákonné dokazovanie zamerané na náležité objasnenie všetkých skutočností, relevantných pre uloženie zákonného trestu, na základe ktorého potom aj zistil správny skutkový stav vo vzťahu k obžalovanému, tieto skutkové zistenia okresný súd aj správne vyhodnotil a následne aj uložil obžalovanému trest odňatia slobody v súlade so zákonom a zásadami ukladania trestov. Okresný súd pred vyslovením konkrétnej výmery trestu venoval svoju pozornosť aj ustáleniu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a podľa zisteného pomeru týchto okolností potom následne posudzoval aj potrebu úpravy predmetnej trestnej sadzby v § 270 ods. 2 Tr. zák. v zmysle § 38 ods. 2 a nasl. Tr. zák. Okresný súd pred uložením trestu posúdil všetky kritéria § 34 ods. 4 Tr. zák. a všetky ďalšie zásady ukladania trestov tak, ako ich zakotvuje Trestný zákon.
Na základe uvedeného postupu okresný súd správne zhodnotil existenciu skutočností odôvodňujúcich § 39 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a uložil trest v zákonnej výmere, primeranej závažnosti činu a hlavne pomerom obžalovaného. Obžalovaný v priebehu odvolacieho konania preukázal ďalšie skutočnosti, týkajúce sa jeho osoby a rodinných pomerov, na ktoré musel odvolací súd prihliadať, v dôsledku čoho sa uložený trest a spôsob jeho výkonu nejavili krajskému súdu ako primerané a spravodlivé.
Preto odvolací súd zrušil v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. zák. výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a keďže okresný súd inak vyčerpávajúco objasnil všetky ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o treste, mohol sám rozhodnúť a uložiť obžalovanému trest bez zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný je zamestnaný, vedie riadny život, so svojou družkou čaká dieťa, pričom družka študuje na strednej škole a spoločne sú odkázaní na výživu zo strany obžalovaného. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu je potrebné zdôrazniť, že išlo o falzifikát veľmi nízkej kvality, ktorý obžalovaný nedával do obehu, ale vložil do bankomatu na svoj účet, aby sa presvedčil, či skutočne ide o falzifikát. Uvedené predstavuje okolnosti osobitného zreteľa, ktoré zakladajú dôvod na postup v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. Zároveň dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby bolo v zmysle stanoviska najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 55/2014 zo dňa 27.6.2017 aj vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré bolo prijaté na hlavnom pojednávaní okresným súdom.
Na základe týchto skutočností mal krajský súd za to, že uloženie nepodmienečného trestu obžalovanému za daných okolností prípadu a jeho pomerov, by malo fatálne dôsledky na rodinu obžalovaného, v skutočnosti by trest postihol viac blízke osoby obžalovaného, čo by obžalovaný pociťoval obzvlášť citeľnejšie, než je to bežné u iných páchateľov, čím by bol daný trest pre neho neprimerane prísnym trestom. Kritický postoj obžalovaného k svojej trestnej činnosti, ktorý urobil vyhlásenie o vine, motív konania obžalovaného, zodpovedný prístup k jeho rodinnej situácii a najmä úprimná ľútosť a presvedčivá snaha viesť riadny život, viedli súd k záveru o možnosti dosiahnutia účelu trestu aj podmienečným trestom odňatia slobody.
Obdobne ako okresný súd, aj odvolací súd priznal obžalovanému poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j) a l) Tr. zák., bez zistenia nejakej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák., v dôsledku čoho súd konštatuje prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, čo bolo aj dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák.
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že primeraným trestom je trest ukladaný vo výmere 3 rokov, avšak s podmienečným odkladom na dostatočne dlhú skúšobnú dobu. Vzhľadom na výmeru trestu súd výkon tohto trestu odložil v zmysle § 51 ods. 1 Tr. zák. s probačným dohľadom za súčasného uloženia primeranej povinnosti podrobiť sa v priebehu skúšobnej doby v súčinnosti s probačným pracovníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a zároveň uložil skúšobnú dobu pri hornej hranici jej sadzby, teda v trvaní 4 rokov. Daný trest považuje súd s prihliadnutím na osobu páchateľa, jeho pomery a § 34 ods. 4 Tr. zák. za primeraný a spravodlivý v danej veci.
Podľa presvedčenia súdu u obžalovaného išlo o ojedinelé zlyhanie, ktorého závažnosť si obžalovaný vzápätí uvedomil a hneď iniciatívne podnikol príslušné kroky k objasneniu veci, čo svedčí o minimálnej obave z recidívy, naopak je veľmi vysoký predpoklad, že obžalovaný sa z tohto stíhania poučil a v budúcnosti sa takejto, ale ani žiadnej inej trestnej činnosti viac nedopustí.
Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom tento rozsudok bol prijatý hlasovaním senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.