Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_61P-280-2021.pdf
PDF · 108.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-61P/235/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: F. E., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - V. E.K., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. - W., C.. Č..: K. E. A. F. Ž.J., V. X, Bratislava, zast. V.. A. K. C., N.. XX.XX.XXXX, A. D. XX, Bratislava a otca - W. R., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX V., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje výživné otca k mal. F. D. B. 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu 80 eur mesačne s účinnosťou od 18.10.2021, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.10.2021 do 31.10.2022 vo výške 696 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu v Galante č.k. 8Pc/15/2017-163 zo dňa 15.10.2019 v časti výšky výživného na maloleté dieťa.
IV. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 18.10.2021 domáhala zvýšenia výživného otcovi na mal. F. zo sumy minimálneho zákonného výživného určeného súdom na 150 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd. Matka návrh odôvodnila tým, že naposledy sa o výške výživného rozhodlo v roku 2019. Od toho času došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, otec neplatí výživné pravidelne a o dieťa sa vôbec nezaujíma, čím je daný dôvod na zvýšenie výživného.
2. Matka trvala na podanom návrhu. Otec s návrhom nesúhlasil, bol vypočutý cestou dožiadaného súdu na Okresnom súde Humenné dňa 26.07.2022, súhlasil konať a rozhodnúť na tunajšom súde aj bez jeho prítomnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov i kolízneho opatrovníka dieťaťa, pripojeným spisom OS v Galante sp. zn. 8Pc/15/2017, rodným listom mal. F., dokladmi o platbách otca ohľadom výživného na mal. Dominika, potvrdením o príjme matky, Správou Daňového úradu Prešov, potvrdením Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, scanom správ od matky k otcovi zo dňa 21.04.2020 a zo dňa 04.09.2022, výpisom zo živnostenského registra ohľadom otca, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
4. Naposledy bolo výživné na mal. F. upravené rozsudkom Okresného súdu v Galante V č. k. 8Pc/15/2017-163 zo dňa 15.10.2019 (právoplatný 10.12.2019). Predmetným rozsudkom bol mal. F. D.verený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné v sume „30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona „ otec nemal upravený styk s dieťaťom. Matka bývala s maloletým M. L. F., kde platila mesačne poplatok 120 eur. Poberala rodičovský W. XXX,XX eur mesačne, rodinné prídavky 24,34 eur. Matka iné deti nemala. Otec mal príjem z verejnoprospešnej činnosti v sume XX eur mesačne, pracoval dva krát týždenne. Bol ženatý a jeho manželka mala mesačný príjem XX Z.. Otec mal vyživovaciu povinnosť k mal. B. R., N.. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z jeho manželstva. V čase rozhodovania súdu otec dieťa ešte vôbec nevidel, o mal. F. neprejavoval žiadny záujem. Otec bol od 1.2.2017 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberal prídavky na mal. B. po 24,34 eur mesačne. Mal. F. A.ol v celodennej starostlivosti matky.
5. V súčasnom období matka nezmenila svoj osobný stav, otec je podľa jeho vyjadrenia rozvedený. Ani jednému z rodičov nevznikla ďalšia vyživovacia povinnosti.
6. Matka býva s mal. F. M. K. E. na L. V. X M. A. (občianske D. A. F. Ž.), kde platí za ubytovanie poplatok mesačne 116,95 eur. V čase podávania návrhu na súd bývala v krízovom centre na A. v Bratislave a tam platila 51 eur mesačne za bývanie. Matka má základné vzdelanie. Nemá žiadneho partnera. Matka pracuje ako umývačka riadov na dohodu o vykonaní práce od 09.05.2022 u zamestnávateľa (P. X.+ B..T..Y..), u ktorého v čase podania návrhu pracovala brigádne a mesačne si zarobí netto cca XXX Eur. V roku 2021 poberala rodinné prídavky na dieťa po 25,50 eur mesačne okrem septembra, kedy jej boli vyplatené v sume 100 eur; v roku 2022 po 30 eur mesačne. Rodičovský príspevok poberala matka v roku 2021 po 275,90 eur mesačne. Matka je od 22.04.2022 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
7. Z výpisu z živnostenského registra Okresného úradu Humenné mal súd preukázané, že otec je živnostníkom, evidovaný je pod obchodným menom W. R., miesto podnikania Q. XXXXX B. XX. Oprávnenie na podnikateľské činnosti mu vznikol od 12.07.2021 na predmet podnikania: dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov.
8. Z obsahu správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce z 18.7.2022 vyplýva, že otec bol naposledy evidovaný ako nezamestnaný od 27.07.2020 do 26.10.2021, aktuálne nie je evidovaný. Otec je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi od 01.06.2020 nasledovne: od 6/2020 do 1/2021 po 96,20 eur mesačne, od 2/2021 do 7/2021 po 99 eur mesačne, v 8/2021 v sume 432 eur, v 9/2021: 99 eur, v 10/2021: 0 eur, v 11/2021: 198 eur, v 12/2021-1/2022 po 99 eur, v 2/2022 až 5/2022 po 100,90 eur, v 6/2022: 200,90 eur, v 7/2020: 100,90 eur. Otec tiež poberá prídavky na dieťa v sume 25,88 eur mesačne.
9. Otec sa k návrhu vyjadril na dožiadanom Okresnom súde v Humennom dňa 26.07.2022 ( viď zápisnicu na čl. 74). Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Otec má základné vzdelanie a 2 roky chodil na strednú odbornú školu stavebnú. Podľa jeho slov je dlhodobo nezamestnaný, poberá sociálne dávky. Otec je rozvedený, ale naďalej býva s exmanželkou v spoločnej domácnosti. Býva s nimi aj jeho dcéra B., N.. XX.XX.XXXX, ktorá mu je zverená do starostlivosti. Otec súdu nedoložil súdne rozhodnutie o jeho rozvode, v ktorom by bola uvedená aj výška výživného, ktoré by mu mala platiť matka mal. Sofie. Podľa otca s nimi tromi žijú aj jeho rodičia v jednej domácnosti, pritom jeho exmanželka aj jeho rodičia sú nezamestnaní. Všetci bývajú v rodinnom dome M. B., ktorý patrí jeho rodičom. Výdavky s bývaním sú za elektrinu 130 eur, ktorú podľa tvrdenia otca platí jeho otec. Otec nemá žiadne zdravotné problémy či obmedzenia.
10. Obaja rodičia sa osobitne vyjadrili k plateniu výživného otca na syna. Podľa vyjadrenia matky otec v mesiacoch október až december 2021 nezaplatil žiadne výživné, ale od januára 2022 platí mesačne po 30 eur. Podľa matky sa otec o dieťa nezaujíma, nekomunikuje ani s ňou. Matka komunikuje len s exmanželkou otca, ktorá aj od nej žiadala poslať číslo účtu na posielanie výživného, ktoré jej
aj opakovane elektronicky poskytla a súdu to preukázala aj listinnými dôkazmi ( odfotením správy z 21.04.2020 a z 04.09.2022). Matka však dodala, že výživné na mal. F. je stále posielané len poštovými poukážkami. Otec potvrdil, že sa s mal. F. vôbec nestretáva, na nič navyše neprispieva, žiadne darčeky navyše neposiela z dôvodu, že nemá z čoho. Otec tvrdil, že výživné platí pravidelne, ale matka si 3-4 krát výživné neprevzala, k čomu doložil ak poštové zloženky o vrátené peňazí. K svojim tvrdeniam o platení výživného otec doložil doklady o reálne zaplatených sumách po 30 eur z 18.1.2022, 19.1.2022, 16.2.2022, 12.3.2022, 19.4.2022, 9.5.2022, 1.6.2022, 15.7.2022.
11. Právna zástupkyňa matky poukázala na fakt, že otec nemá žiadne zdravotné obmedzenie, čiže prácu by si mohol nájsť. Výšku zvýšeného výživného nechala na úvahe súdu, lebo po vykonanom dokazovaní sa nemožno držať pôvodne žiadanej sumy. Dala však tiež do pozornosti ako matka, že otec sa o dieťa nezaujíma. Žiadala zvýšiť výživné od podania návrhu.
12. Mal. F. E. do štátnej škôlky , kde je mesačný poplatok 40 eur a obedy za celý mesiac cca 40-45 eur. Matka má zo škôlkou ďalej výdavky na ZRPŠ v sume 20 eur na pol roka ( 20 eur :6 mes. = 3,33 eur mes), do fondu pre deti v sume 30 eur na pol roka ) 30 eur : 6 mes. = 5 eur/mes), t.j. po spriemerovaní poplatkov len na školu ide mesačne o sumu 93,33 eur ( 40+45+3,33 +5). Maloletý nechodí na platené krúžky, nemá zdravotné problémy. Matka má výdavky (lístky na MHD ) spojené s vodením dieťaťa do škôlky, denne ide o sumu 2 eura, mesačne to činní cca 40 eur. Ďalšie výdavky na dieťa má mesačne na stravu, oblečenie, obuv.
13. Kolízny opatrovník súhlasil so zvýšením výživného v rozsahu 80 eur až 100 eur mesačne.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákona o rodine“), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Na druhej strane aj sú majetkové pomery povinného rodiča viac než priemerné, nie je dôvod prečo by sa dieťa nemalo podieľať na životnej úrovni svojho povinného rodiča.
16. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
19. V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa považuje za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, suma alebo úhrn súm: 218,06 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. Dvadsaťnásobok sumy životného minima predstavuje tak sumu 4.361,20 eur ( 218,06 eur x 20).
20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
25. Predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného z minimálneho zákonného výživného na 150 eur.
26. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby dieťaťa i na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, dieťaťa, je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.
27. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
28. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 2 roky, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd skúmal, či došlo k takej podstatnej zmene pomerov u dieťaťa, ktorá by odôvodňovala návrh matky na zvýšenie výživného na 150 eur mesačne. Matka svoj osobný pomer nezmenila, otec sa síce rozviedol, ale býva naďalej s exmanželkou a ich spoločnou dcérou v jednej domácnosti spolu s jeho rodičmi v ich dome. Matka mal. Dominika je odkázaná na bývanie v krízových centrách, nemá rodiča, prostredníctvom ktorého by si mohla zabezpečiť bývanie. Matka nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, otec má stále vyživovaciu povinnosť len k mal. F. a dcére, ktorú mal už pri rozhodovaní o výživnom v roku 2019. Samotný otec uviedol, že je nezamestnaný, stará sa o svoju dcéru B. a o mal. F. sa vôbec nezaujíma. Čiže otec sa venuje a trávi čas len s mal. Sofiou, zabezpečuje aj starostlivosť o ňu, podieľa sa na jej výchove, výžive.
29. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka je od 22.04.2022 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Príjem matky sa síce zvýšil, ale len jej pričinením, lebo si našla brigádnickú prácu, preto musela dať dieťa aj do škôlky. Celá výživy, výchova a starostlivosť o mal. F. Q. len na matke, lebo otec nejaví o dieťa absolútne žiadny záujem. Matka súdu špecifikovala svoje mesačné výdavky na bývanie v sume 116,95 eur ako aj výdavky na maloletého. Súd si ustálil mesačné výdavky na mal.
Dominika v sume cca 200 eur za objektívne a to aj vzhľadom na dnešné ceny potravín, oblečenia, či obuvi, pritom matka je sama odkázala na tieto výdavky.
30. Otec bol už v čase pôvodného rozhodovania a určenia minimálneho zákonného výživného v roku 2019 bol nezamestnaný, poberal len dávku v hmotnej núdzi. V priebehu tohto konania mal súd správou príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny preukázané ( viď bod 8 odôvodnenia tohto rozsudku), že otec bol naposledy evidovaný ako nezamestnaný do 26.10.2021, t.j. od tohto dátumu evidovaný nie je, lebo poberá dávky v hmotnej núdzi rovnako ako jeho ex manželka a jeho rodičia, s ktorými býva v jednej domácnosti v rodinnom dome. Súd mal ďalej vykonaným dokazovaním preukázané, že otec je evidovaný ako živnostník od 12.07.2021 na predmet podnikania: dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Z vyjadrenia otca súdu vyplynulo, že je vyučený murár a nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať. Súd v rámci konania vyzval otca ako rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu ( lebo je živnostníkom) preukázať príjmy súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Otec si túto povinnosť nesplnil, preto súd sekundárne vychádzal z § 63 ods. 1 posledná veta Zákona o rodine a vychádzal subsidiárne z predpokladu, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Otec súd ničím nepresvedčil, že by ako mladý a zdravý chlap vyučený ako murár nemal absolútne žiadny príjem okrem dávky v hmotnej núdzi. Súd tu podporne vychádzal aj z myšlienkového pochodu, že pokiaľ by otec nemal žiadny príjem tak by si neotváral živnosť. Otec ani nepreukázal, či má objektívny dôvod, ktorý by mu bránil pracovať. Tu súd uvádza, že takýmto dôvodom nemôže byť ani starostlivosť o 12 ročnú dcéru B., lebo nakoľko bývajú spolu s rodičmi otca a nezamestnanou exmanželkou otca, tak je tu dosť dospelých osôb, aby mal. Sofiu postrážili, ak by otec pracovať chcel. Čiže u otca došlo k zmene pomerov v tom, že už nie je evidovaný ako nezamestnaný a je evidovaný ako živnostník ( fyzická osoba oprávnená na podnikanie).
31. V ďalšom súd skúmal zmenu pomerov u mal. F., objektívnosť mesačných výdavkov a či jej otec aj niečím naviac prispieva. Mal. F. v roku 2019 pri poslednom rozhodovaní o výživnom bol v osobnej starostlivosti matky. Súd zistil, že u mal. dieťaťa došlo k zmene pomerov v tom, že nastúpilo do materskej škôlky, s čím sa matke zvýšili výdavky. Výchovu o maloletého zabezpečuje len samotná matka, otec sa o dieťa vôbec nezaujíma, ničím na vyše na jeho výživu a výchovu neprispieva, vôbec sa nepodieľa na starostlivosti o maloletého, matka je odkázaná len sama na seba, na pobyt v krízových centrách a brať aj brigádnickú prácu, keď nemá možnosť sa zamestnať na pracovnú zmluvu. Maloletý primerane veku vzhľadom na uplynutie 2 rokov od posledného rozhodnutia vyrástol. Súd sa osobitne zaoberal všetkými výdavkami na dieťa, ktoré matka odprezentovala, posudzoval ich dôvodnosť a objektívnosť. Súd ďalej nemohol opomenúť, že mal. F. je podstatne menší, svojho v podstate ani nepozná, na druhej strane otec celú svoju starostlivosť venuje len 12 ročnej dcére. Súd je toho názoru, že nakoľko sa otec osobne vôbec nepodieľa na starostlivosti o mal. F., je jeho povinnosťou mesačne prispievať na jeho výživu, poplatky na škôlku, oblečenie či obuv určite vyššou sumou, než je minimálne zákonné výživné. Na základe vyššie uvádzaných zistení dospel súd k záveru, že je tu dôvod na zvýšenie výživného otcovi, avšak nie v matkou navrhnutej sume. Súd zvýšil výživné z minimálneho zákonného výživného na 80 eur mesačne. Súd pritom vychádzal z premisy, že rodičia by sa mali v tomto konkrétnom prípade primerane rovnodielne podieľať na výdavkoch na dieťa. Pritom súd si ustálil za objektívne mesačné výdavky na mal. F. v sume cca 200 eur, pritom ak má súd počítať aj s nedoplatkom na výživnom ( nižšie je uvedený výpočet v bode 33. odôvodnenia tohto rozsudku), preto súd otcovi určil mesačné bežné výživné v sume 80 eur. Vzhľadom na vyššie preukázané skutočnosti má súd takto zvýšené výživné na 80 eur za spravodlivé a vo zvyšku návrh matky zamietol ( t.j. v zvyšnej sume 70 eur). V konaní síce bolo preukázané, že otec má okrem mal. F. vyživovaciu povinnosť k mal. B., avšak túto mal už v roku 2019 pri rozhodovaní a táto skutočnosť nemôže v tomto konkrétnom prípade nijako ovplyvniť rozhodovanie o výške výživného, lebo otec sa ale vôbec o mal. F. nezaujíma a tak práve vyšším výživným sa musí nahradiť osobnú starostlivosť o maloletého.
32. Súd zvýšil výživné od podania návrhu na súd v zmysle návrhu matky (od 18.10.2021). Takto určené výživné považuje nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné.
33. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 18.10.2021, otec nepreukázal úhradu výživného za obdobie od 18.10.2021 do 31.12.2022, preukázateľne zaplatil bežné výživné až od januára 2022 po 30 eur mesačne, otcovi vznikol nedoplatok za obdobie od 18.10.2021 do 31.10.2022 v sume 696 eur. Súd vypočítal nedoplatok do 31.10.2022 z dôvodu, lebo rozhodoval 25.10., t.j. po 15. dni v mesiaci. Výšky nedoplatku vypočítal nasledovne: za 13 dní októbra 2021 v sume 36,12 eur ( výpočet: 13 dní /31 dní x 80 eur/); za 11-12/2021: 2 mes. x 80 eur = 160 eur; za 1-10/2022: 10 mes. x 50 eur ( 80-30) = 500 eur. T.j. 36,12 +16 +500 = 696,1290, zaokrúhlene 696 eur. Nakoľko sa otec osobne stará aj o ďalšie maloleté dieťa, súd vyhodnotil v tomto konkrétnom prípadne za dôvodné povoliť otcovi splácať nedoplatok na výživnom. Súd vychádzal v zaužívanej súdnej praxe povoliť splátky najviac na dobu 36 mesiacov, preto povolil otcovi nedoplatok splácať mesačne po 20 eur spolu s bežným výživným. Pritom pokiaľ otec nezaplatí čo len jednu splátku riadne a včas, stane sa splatným celá výška nedoplatku.
34. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.