Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-145-2021.pdf
PDF · 121.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/145/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Jany Richterovej v spore žalobcov: 1/ N.. Š. L., B.. XX.XX.XXXX, O. X. P. T., S. T.Q. XXXX/XX, 2/ T.. K. L., B.. XX.XX.XXXX, O. X. P. T., S. T. XXXX/XX, obaja zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žilinská 14, proti žalovanej: V. Ž., B.. XX.XX.XXXX, X. P. T.S., V. XXXX/XX, zast. JUDr. Pavlom Torňošom, advokátom v Bratislave, Tomášikova 50/D, o zaplatenie: 49.500 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 2.júla 2021, č.k. 31C/35/2019-157, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (potom, čo konanie v časti sumy 1.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 06.12.2018 do zaplatenia zastavil) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ istinu vo výške 24.250 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 24.250 eur od 06.12.2018 do zaplatenia, povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ istinu vo výške 24.250 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 24.250 eur od 06.12.2018 do zaplatenia. Žalobcom 1/ a 2/ priznal každému samostatne nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 95,96%.
2/ Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 451 ods. 1, § 498, § 579 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a vecne tým, že žalobcovia 1/ a 2/ doručili súdu dňa 02.05.2019 žalobu, ktorou sa domáhali voči žalovanej zaplatenia sumy 49.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 49.500 eur od 06.12.2018 do zaplatenia.
3/ Žalobcovia pred otvorením pojednávania doručili súdu prvej inštancie písomné vyjadrenie vo veci, úpravu žalobného návrhu a čiastočné späťvzatie čo do zaplatenia sumy 1000 eur titulom zmluvnej pokuty, pričom žalobný petit opravili tak, že žalovanej žiadali uložiť povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov 24.250 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 24.500 eur od 06.12.2018 do zaplatenia.
4/ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcov 1/ a 2/ je dôvodná v celom rozsahu a je potrebné jej vyhovieť. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom súd právne vec posúdil podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku ako žalobu na plnenie a uplatnený nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia právne podradil pod hmotnoprávnu normu § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Keďže sa žalobcovia domáhali peňažného nároku ako právni nástupcovia (dedičia poručiteľa N.. Y. L.), súd uviedol, že výkladom ustanovenia § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že majetkový nárok poručiteľa, ktorý
nie je viazaný iba na jeho osobu, nezaniká jeho smrťou, a to bez ohľadu na to, či ho poručiteľ za svojho života uplatnil na súde, alebo nie. Medzi nároky, ktoré smrťou veriteľa nezanikajú možno jednoznačne zaradiť subjektívne práva s majetkovým obsahom ako napríklad právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súdna prax ustálila, že dedičia sú okrem iného oprávnení uplatniť aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak toto vzniklo tretej osobe v súvislosti so zmenšením majetku patriaceho do dedičstva a to aj v období od smrti poručiteľa do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím. / Zbierka súdnych rozhodní a stanovísk pod R 42/1974/
5/ Súd prvej inštancie mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcov 1/ a 2/ na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanej v súvislosti s majetkom poručiteľa - otca žalobcov N.. Y. L.Á., B. XX.XX.XXXX, Z. J. XX.XX.XXXX (ďalej len poručiteľ). Žalobcovia 1/ a 2/ sú jedinými dedičmi poručiteľa, pričom na základe uznesenia Okresného súdu Malacky č.k. 12D/735/2018
- 44 zo dňa 04.02.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2019, každý zo žalobcov zdedil polovicu pohľadávky v sume 48.500 eur s príslušenstvom voči žalovanej z titulu dohody o zložení zálohy uzatvorenej s poručiteľom dňa 08.05.2018 a to sumy 2.000 eur prijatej dňa 08.05.2018 a sumy 46.500 eur prijatej dňa 03.09.2018. Žalobcovia 1/ a 2/ písomným podaním zo dňa 25.08.2020 upravili žalobný petit v časti v ktorej žalobu nevzali späť a žiadali zaplatenie žalovanej pohľadávky každý samostatne vo výške 24.250 eur s príslušenstvom. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil zmenu žaloby. Nakoľko na pojednávaní boli prítomné všetky strany sporu, resp. ich zástupcovia, voči uzneseniu nie je prípustné odvolanie, súd v súlade s § 142 ods. 2, § 235 ods. 2 CSP toto uznesenie písomne nevyhotovoval a nedoručoval stranám.
6/ Medzi stranami sporu bolo podľa súdu prvej inštancie nesporné a predloženými listinnými dôkazmi (príjmovými pokladničným dokladom zo dňa 08.05.2018 a potvrdením o prijatí 2. časti kúpnej ceny zo dňa 03.09.2018) preukázané, že žalovaná od poručiteľa N.. Y. L. prijala najskôr dňa 08.05.2018 sumu 2.000 eur a následne dňa 03.09.2018 sumu 46.500 eur. Poručiteľ zomrel krátko po poskytnutí prostriedkov dňa XX.XX.XXXX a k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi poručiteľom (prípadne jeho právnymi nástupcami) a žalovanou nedošlo. Podľa ustanovenia § 498 Občianskeho zákonníka platí, že na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok, t.j. za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpou. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie veci podľa ustanovenia § 498 Občianskeho zákonníka je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o budúcej kúpnej zmluve, príp., či taká dohoda je alebo nie je platná. /uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2011, sp. zn. 4 Cdo 256/2010/
7/ Čo sa týka obrany žalovanej, že sumu 2.000 eur prevzala realitná kancelária, prvoinštančný súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Jednak v článku V dohody o zložení zálohy je uvedené, že zálohu na kúpu bytu prebrala žalovaná a jednak táto skutočnosť bola jednoznačne preukázaná z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 08.05.2019, v ktorom je žalovaná uvedená ako príjemca sumy 2.000 eur a predmetný príjmový doklad podpísala. Súd pre úplnosť ešte dodal, že v dohode o zložení zálohy zo dňa 08.05.2018, ktorá má povahu nepomenovanej zmluvy /§ 51 OZ/, nie je zmluvná strana označená ako sprostredkovateľ riadne označená, keďže pri označení sprostredkovateľa nie je vyplnená časť týkajúca sa obchodného mena, identifikačného čísla a ani sídla podnikania, pričom je uvedené iba zastúpená: HL/ resp. K z dôvodu nečitateľného písaného písma nie je možné jednoznačne dané písmeno identifikovať / REAL. Navyše predmetná dohoda nie je ani sprostredkovateľom podpísaná, čo spôsobuje jej neplatnosť v časti týkajúcej sa sprostredkovateľa pre rozpor so zákonom /§ 39, § 40 ods. 3 OZ/. Žalovaná v spore neuviedla a ani nepreukázala, kto mal dohodu uzatvoriť ako sprostredkovateľ a ani podpísanie dohody sprostredkovateľom. Zástupca žalovanej na pojednávaní žiadal vypočuť sprostredkovateľa realitnej kancelárie, pričom tento subjekt ani riadne neoznačil. Súd daný dôkaz nevykonal, keďže mal v spore z vykonaných listinných dôkazov jednoznačne preukázané, že sumu 2.000 eur prevzala od poručiteľa žalovaná a teda vykonanie daného dôkazu by bolo neúčelné.
8/ V spore žiadna zo strán netvrdila, že by poručiteľ zavinil, že kúpna zmluva nebola uzatvorená do termínu uvedeného v dohode o zložení zálohy, t.j. do dňa 31.08.2018 alebo, že by si neplnil povinnosti podľa článku II bodu 2.2. dohody a ani takéto skutočnosti z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Ako vyplýva z rozhodnutia o kolaudácii stavby - prestavby rodinného domu na bytový dom (na č.l. 62 spisu) táto bola povolená až dňa 21.09.2018, pričom žalobcovia výpisom z katastra nehnuteľností zo dňa 12.11.2018 (na č.l. 13 spisu) preukázali, že nehnuteľnosť bola v katastri ešte dňa 12.11.2018 vedená ako rodinný dom, pričom žalovaná bola iba podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu a nie výlučnou vlastníčkou bytu č. X, ktorý mal byť predmetom kúpnej zmluvy a teda ani nebola oprávnená previesť výlučné vlastníctvo k predmetnému bytu. Žalovaná teda nemala žiadny právny dôvod si ponechať sumu 2.000 eur a to ani v čiastočnej výške, pričom zo samotnej dohody o zložení zálohy vyplýva, že táto mala byť poručiteľovi v prípade neuzatvorenia kúpnej zmluvy v stanovenom termíne do 31.08.2018 do 5 dní vrátená.
9/ Žalovaná sa ďalej bránila tým, že medzi ňou a poručiteľom došlo k dohode o zabezpečení záväzku s tým, že suma 46.500 eur jej bola zložená ako zábezpeka a pokiaľ nedôjde k odkúpeniu bytu, tak zábezpeka v celom rozsahu prepadne v prospech žalovanej. Súd konštatoval, že z potvrdenia o prijatí 2. časti kúpnej ceny zo dňa 03.09.2018 mal jednoznačne preukázaný účel poskytnutia peňažnej sumy poručiteľom žalovanej, pričom sama žalovaná, ktorej podpis bol úradne osvedčený v predmetnom listinnom dôkaze v deň poskytnutia peňažných prostriedkov poručiteľom vyhlásila, že potvrdzuje, že poručiteľ jej dňa 03.09.2018 uhradil druhú časť kúpnej ceny vo výške 46.500 eur. Predmetný listinný dôkaz bez žiadnych pochybností preukazuje, že účelom, za ktorým žalovaná prevzala od poručiteľa peňažné prostriedky, bola záloha na kúpnu cenu a nie dojednanie o údajnej zábezpeke.
10/ Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že žalovaná svoj tvrdený nárok, na ktorý mala byť zložená záloha, čo do dôvodu a výšky nešpecifikovala. V konaní iba neurčito v písomným podaniach uviedla, že nehnuteľnosť počas užívania poručiteľom nemohla scudziť, užívať a ani prenajímať, čím jej vznikol ušlý zisk a počas výsluchu doplnila, že peniaze, ak sa neuzatvorila zmluva, sa jej mali v celom rozsahu započítať ako sankcia. Tvrdenie žalovanej o tom, že suma vo výške 46.500 eur mala predstavovať sankciu, je bezpredmetné, keďže takáto dohoda nebola medzi stranami uzatvorená písomne /§ 544 ods. 2 OZ/. Poručiteľ dňa 03.09.2018 uhradil žalovanej sumu 46.500 eur ako druhú časť kúpnej ceny, t.j. ako preddavok a krátko na to dňa 21.10.2018 zomrel. Súd len pre zdôraznenie nedôveryhodnosti tvrdenia žalovanej o zložení zálohy uvádza, že vzhľadom na tvrdenú dĺžku užívania nájmu poručiteľom, t.j. do šiestich mesiacov, by išlo o krátkodobý nájom bytu podľa zákona č. 98/2014 Z.z., ktorý však vyžaduje uzatvorenie písomnej nájomnej zmluvy. V prípade takéhoto nájmu obdobnej dĺžky je napríklad podľa § 5 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu zákonom ustanovená možnosť dohodnúť v písomne uzatvorenej nájomnej zmluve peňažnú zábezpeku prenajímateľa voči nájomcovi (z dôvodu neplatenia nájmu, spôsobenia škody), ktorá však nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad spojených s nájmom bytu a teda nemôže byť v žiadnom prípade dohodnutá v tak značnej výške ako tvrdila žalovaná. Žalovaná predložila súdu listinný dôkaz (na č.l. 44 spisu) a to text bez podpisu, datovania a bez preukázania jeho doručenia poručiteľovi a preto je bez akejkoľvek dôkaznej relevancie v prejednávanej veci. Keďže predmetný listinný dôkaz predložila sama žalovaná, súd musel konštatovať, že predmetný text uvádza, že za predmetné krátke obdobie užívania nehnuteľnosti, ak by kupujúci nepokračoval v procese vybavovania úveru, bude mu účtovaná sankcia vo výške až vo výške 10.000 eur za tvrdené opotrebenie bytu, energie, smeti, káblovú televíziu a následne text uvádza, že ak im nebude zaplatená celá kúpna cena tak im prepadne čiastka 46.500 eur. Tento text (hoci žiadnym spôsobom nebolo preukázané jeho doručenie žalovanému) môže svedčiť iba v neprospech žalovanej, ktorá ho súdu predložila, pričom si v ňom vynucuje akúsi jednostrannú písomne neuzatvorenú a navyše ani riadne nešpecifikovanú, neurčitú budúcu sankciu (bez akéhokoľvek reálneho základu a skutočného vyčíslenia) a v žiadnom prípade nie poskytnutie zálohu.
11/ Súd prvej inštancie nevykonal žalovanou navrhnuté výsluchy troch svedkov T. H., J. Ž. H. T. V., o ktorých uviedla, že ide o spolumajiteľov a spoluzhotoviteľov nehnuteľnosti, keďže tieto svedecké výpovede považoval na nehospodárne a neúčelné vzhľadom k tomu, že účel poskytnutia peňažných prostriedkov odovzdanej žalovanej mal súd jednoznačne preukázaný z vykonaných listinných dôkazov.
12/ Zástupca žalovanej vo svojej záverečnej reči namietol nezákonnosť predložených listinných dôkazov, pričom však toto svoje tvrdenie v priebehu konania ničím nepreukázal. Súd pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti nezistil, že by dôkazy boli získané spôsobom odporujúcim zákonu a v tomto
smere nezistil žiadne vady. Išlo o listinné dôkazy, ktoré patrili poručiteľovi, ktoré žalobcovia 1/ a 2/ ako jeho právni nástupcovia (dedičia) riadne v spore uplatnili na preukázanie svojho nároku.
13/ Ako súd prvej inštancie uviedol v bode 27 rozsudku, pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie veci podľa ustanovenia § 498 OZ je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o budúcej kúpnej zmluve, príp., či taká dohoda je alebo nie je platná. /uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2011, sp. zn. 4Cdo 256/2010/. Je teda zrejmé, žalobcovia 1/ a 2/ preukázali, že žalovaná získala bezdôvodné obohatenie vo výške 2.000 eur a vo výške 46.500 eur, t.j. celkovo vo výške 48.500 eur z dôvodu majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaná si peňažné prostriedky ponechala bez akéhokoľvek právneho dôvodu. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi poručiteľom, resp. jeho právnymi nástupcami a žalovanou nedošlo, pričom od uzatvorenia dohody o zložení zálohy, na základe ktorej poručiteľ prejavil záujem o uzatvorenie kúpnej zmluvy, uplynuli skoro tri roky. Navyše z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX (na č.l. 9 spisu) vyplýva, že vlastníkom bytu č. X v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na parcele XXXX/XX (rovnako ako je špecifikovaná nehnuteľnosť aj v kolaudačnom rozhodnutí predloženom žalovanou), je už tretia osoba (a to od 28.02.2019) a teda k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi stranami nemohlo už ani dôjsť. Keďže mal súd jednoznačne preukázaný vznik zodpovednostného záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi žalovanou, ktorá sa obohatila, a žalobcami - dedičmi poručiteľa, na ktorých majetkový úkor bezdôvodné obohatenie vzniklo, pričom každý žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej v dedičskom konaní v rozsahu 1/2, súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 24.250 eur (48500/2 = 24250) a žalobcovi 2/ rovnakú sumu, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
14/ Uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd právne posúdil podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného od 01.02.2013). Súd mal preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ vyzvali žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 26.11.2018, ktorá bola žalovanej doručená dňa 30.11.2018 (doručenka na č.l. 21 spisu) a žiadali o vrátenie žalovanej sumy do 5 dní od doručenia výzvy. Žalobcovia 1/ a 2/ si uplatnili úroky z omeškania deň nasledujúci po uplynutí nimi stanovenej 5 dňovej lehoty a teda odo dňa 06.12.2018, kedy bola žalovaná jednoznačne v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Súd upozornil na to, že dedičia (ako už súd konštatoval v bode 24 rozsudku) sa môžu domáhať vydania bezdôvodného obohatenia už po smrti poručiteľa pred skončením dedičského konania, pričom v tomto prípade musia uplatniť svoj nárok všetci dedičia spoločne. Žalobcovia 1/ a 2/ boli jedinými dedičmi poručiteľa a správne si spoločne uplatnili výzvou zo dňa 26.11.2018 nárok voči žalovanej už pred skončením dedičského konania. Tvrdenie žalovanej, že nemala preukázané, kto sú dedičia, je irelevantné, keďže v prípade, že si nebola istá, kto je jej veriteľom, mohla využiť možnosť splnenia záväzku jeho uložením do úschovy / § 568 OZ/ a vyhnúť sa tak omeškaniu so splnením dlhu. Súd preto posúdil nárok žalobcov 1/ a 2/ na úroky z omeškania ako dôvodný a zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania žalobcom 1/ a 2/ každému samostatne v zákonnej výške v čase vzniku omeškania, t.j. 5% ročne zo sumy 24.250 eur od 06.12.2018 do zaplatenia.
15/ O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP a priznal žalobcom 1/ a 2/ vzhľadom na ich úspech v konaní nárok na náhradu trov konania voči žalovanej každému v pomere 95,96%.
16/ Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd prvej inštancie priznal žalobcom 1/ a 2/ žalované plnenie, podala včas odvolanie žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f/, e/ a h/ CSP a vecne tým, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal z námietkou žalovanej, že k 12.11.2018 nebola len podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, predmetný byt bol skolaudovaný 9.07.2018. Je preto nesporné, že predmetný byt č. X bol v rozhodnom období užívania schopný, prinajmenšom bol ako rozostavaný byt spôsobilý byť premetom prevodu, poručiteľ ho užíval a mal v ňom nahlásený trvalý pobyt a preto tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaná nemohla previesť vlastníctvo k bytu je nesprávne. Skutkové zistenie, že žalovaná si peňažné prostriedky ponechala bez akéhokoľvek právneho dôvodu tiež nie je správne a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaná navrhla vykonať dôkazy - oboznámenie sa s listinou a výsluch priamych svedkov
- T. H., J. Ž.Q., T. V., ktorých súd prvej inštancie nevypočul tvrdiac, že to nie je potrebné, nakoľko je to nehospodárne a neúčelné, tvrdiac, že účel poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanej mal súd jednoznačne preukázaný z vykonaných listinných dôkazov. Žalovaná namietala, že týmto postupom súdu prvej inštancie došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), nakoľko žalovaná chcela týmto dôkazom preukázať zmenu právneho dôvodu zloženej sumy, poukazujúc na navrhnuté dôkazy a najmä ozrejmenie dôvodu a obsahu spísanej listiny o zabezpečovacom práve a skutočnosti potrebné na zistenie rozhodujúceho skutkového stavu. Nie je ani pravdivé skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že žalovaná a jej zástupca žiadnym spôsobom nepreukázali nezákonnosť predložených listinných dôkazov. Nezákonnosť získania predložených listinných dôkazov žalobcov odôvodňovali nezákonným vniknutím žalobcov do nehnuteľnosti a odcudzením dokladov, ku čomu sa vyjadrovala žalovaná vo svojich písomných podaniach a aj vo vyjadrení na pojednávaní, a aj v tejto veci mali byť vypočutý svedkovia T. H., J. Ž., T. V., pričom súd prvej inštancie svedkov nepredvolal a nevypočul, v odôvodnení nesprávne uvádza zistený skutkový stav, že žalovaná toto svoje tvrdenie v priebehu konania ničím nepreukázala a bez povšimnutia ponechal súd vyjadrenie žalovanej v stanovisku zo dňa 27.10.2021. Nie je ani pravdivé skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že žalovaná riadne neoznačila subjekt realitnej kancelárie, ktorý žiadala vypočuť. Žalovaná nielen že žiadala vypočuť zástupcu realitnej kancelárie MK Real s.r.o. pani Y. W.Ú., na pojednávaní aj navrhovala, že doloží originál sprostredkovateľskej zmluvy s MK Real s.r.o. , nakoľko žalobca až na pojednávaní (doposiaľ túto skutočnosť v písomných podaniach nesporoval ) namietal, že na nej absentuje podpis realitnej kancelárie MK Real, s. r. o., avšak je nesporné, že v kópii absentovala posledná strana zmluvy z podpisom realitnej kancelárie MK Real, s.r.o. Žalovaná navrhla, že pokiaľ je to sporné, doloží súdu prvej inštancie na porovnanie originál predmetnej zmluvy. Súd prvej inštancie však v rozsudku túto skutočnosť tvrdenú žalovanou opomenul uviesť a správne vyhodnotiť. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe predložila dôkaz (na str. čl. 44 spisu) , že medzi žalovanou a N.. Y. L.W. došlo k uzavretiu dohody o zabezpečení záväzku tak ako to uvádzala žalovaná, okrem súhlasu N.. Y. L. s podmienkami zábezpeky prejaveného tým, že zábezpeku vo výške 46.500,- € zložil žalovanej. Napriek tomu, že v tejto veci navrhovala žalovaná vypočuť svedkov T. H., J. Ž., T. V., súd prvej inštancie stroho bez zistenia podstatných skutočností, konštatuje, že cit „žiadnym spôsobom nebolo preukázané jeho doručenie žalovanému“. Súd rovnako tak bez toho aby v tejto veci vypočul svedkov tvrdí, že účelom podpísania tohto dokumentu bolo vynútenie si akejsi jednostranne písomne neuzatvorenej a navyše ani riadne nešpecifikovanej, neurčitej budúcej sankcie (bez akéhokoľvek reálneho základu a skutočného vyčíslenia) a v žiadnom prípade nie poskytnutie zálohu a na strane druhej uvádza, že táto dohoda je bezpredmetná nakoľko ak mala predstavovať sankciu, nebola uzavretá písomne. Podľa žalovanej súd prvej inštancie nárok žalobcov nesprávne právne posúdil podľa § 451 ods. 1,2 OZ a podľa § 498 OZ, nakoľko právny dôvod na vrátenie žalovanej sumy neodpadol, keďže žalovaná suma bola na základe dohody o zabezpečení záväzku ponechaná poručiteľom samotnej žalovanej na základe osobitnej dohody, ktorej podkladom je listina založená na strane 44 spisu, pričom ustanovenie § 555 OZ má dispozitívny charakter, nevypočítava všetky spôsoby, ktorými možno splniť záväzok a dať zábezpeku. Uvádza iba dva spôsoby, a to zriadenie záložného práva podľa § 151 a nasl. a ručenie podľa § 546 a nasl. OZ, ostatné sú nepomenované a nemusia mať písomnú formu. Povinnosť dať zábezpeku môže vyplývať z právneho predpisu alebo zo zmluvy medzi stranami, ktorej obsah ani formu zákon nepredpisuje, to znamená z listiny, ktorú súd prvej inštancie bez toho, aby vypočul navrhovaných svedkov, právne a vecne posúdil ako listinu nemajúcu náležitosti v zmysle § 555 OZ, nakoľko nebola medzi stranami uzatvorená písomne (§ 544 ods. 2 OZ).
17/ K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia, ktorí sa v plnej miere stotožnili s právnymi závermi súdu prvej inštancie vyjadrenými v rozsudku. Okresný súd Malacky sa dostatočne vysporiadal so skutkovou aj právnou stránkou tohto sporu a z predložených dôkazov vyvodil správne právne závery. Žalovaná vo svojom odvolaní vo veľkej miere iba spochybňuje právne závery súdu prvej inštancie, ktoré však nevyvracia žiadnymi relevantnými tvrdeniami. Svoju obranu opiera najmä o nevykonanie dôkazu - výsluchu priamych svedkov. Súd však vykonanie navrhnutého dôkazu správne vyhodnotil ako nehospodárne a neúčelné najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účel poskytnutia peňažných prostriedkov bol jednoznačne preukázaný z listinných dôkazov, t.j. z Dohody o zložení zálohy, ktorá bola medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovanou, uzavretá písomne. Z uvedených dôvodov preto táto skutočnosť nebola sporná, nakoľko uzavretie predmetnej dohody žalovaná v prvoinštančnom konaní, ale ani v podanom odvolaní, nespochybnila. K žalovanou uvádzanej údajnej zmene právneho dôvodu zloženej sumy nikdy neprišlo, čo vyplýva už z vykonaného dokazovanie na súde prvej inštancie. Žalovaná počas celého konania na súde prvej inštancie nepredložila ňou v odvolaní zmieňovaný originál sprostredkovateľskej zmluvy, nehovoriac o tom, že ani riadne neoznačila subjekt realitnej kancelárie. V
tomto smere žalobcovia poukázali na ust. § 366 Civilného sporového poriadku, že prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za splnenia v tomto ustanovení uvedených podmienok. V tomto prípade však nie je daná žiadna z nich a preto na uvedené tvrdenie žalovanej nie je možné prihliadnuť. Dôkazy je potrebné doložiť do spisu do skončenia dokazovania na súde prvej inštancie. Argumentácia žalovanej vzťahujúca sa k údajnej dohode o zabezpečení záväzku uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovanou nie je relevantná. Tvrdenie, že suma 46.500 eur mala predstavovať sankciu nie je namieste. K takejto dohode nikdy nedošlo. Vzhľadom na to súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď v odôvodnení predmetného rozsudku konštatoval, že uvedená suma zložená právnym predchodcom žalobcov predstavovala druhú časť kúpnej ceny, resp. preddavok. Toto bolo v konaní riadne preukázané prostredníctvom potvrdenia o prijatí 2. časti kúpnej ceny zo dňa 03.09.2018, na ktorom bol podpis žalovanej aj úradne osvedčený. K právnym záverom žalovanej uvedených v závere odôvodnenia jej odvolania, kde spochybňuje posúdenie žalovaného nároku súdom, uviedli, že súd prvej inštancie správne právne posúdil žalovaný nárok ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko právny dôvod, na základe ktorého bolo plnenie zo strany právneho predchodcu žalobcov žalobkyňou prijaté, odpadol. K prevodu vlastníctva, ako bolo pôvodne medzi zmluvnými stranami dohodnuté, nedošlo. S poukazom na uvedené je zrejmé, že obrana žalovanej je vykonštruovaná a účelová s cieľom vyhnúť sa plneniu povinnosti zaplatiť súdom jej uloženú povinnosť titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
18/ K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na svojom odvolaní a jeho dôvodoch, ktoré podrobne opätovne rozviedla.
19/ Ďalšie vyjadrenia súdu zaslané neboli.
20/ Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z. (CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti ňou napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné.
21/ Pokiaľ sa jedná o námietku žalovanej, že skutkové zistenie, že žalovaná si peňažné prostriedky ponechala bez akéhokoľvek právneho dôvodu nie je správne a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, sa odvolací súd nemohol s touto námietkou stotožniť. Dokazovaním vykonaným na súde prvej inštancie bol jednoznačne zistený skutkový stav, kde nebohý N.. Y. L. ako kupujúci a žalovaná ako predajca spolu uzatvorili dohodu o zložení zálohy (tzv. nepomenovanú zmluvu v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka) na základe ktorej v článku I tejto zmluvy bola predmetom úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán súvisiacich so zložením zálohy ako prejavu kupujúceho smerujúceho k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej v odseku 1.3 (nehnuteľnosť - byt/nebytový priestor číslo X, na prízemí, vchod X, súpisné číslo domu XXX, postavený na parcele XXXX/X, I. Č.. XXXX), za kúpnu cenu podľa odseku 1.4. Výška zálohy bola 2.000 eur. Článkom II bod 2.1. sa kupujúci zaviazal najneskôr v deň nasledujúci po dni uzatvorenia tejto dohody zaplatiť záloh v hotovosti do pokladne sprostredkovateľa alebo bezhotovostne na bankový účet sprostredkovateľa uvedený v záhlaví tejto dohody. Podľa bodu 2.3. v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy v lehote na jej uzatvorenie podľa odseku 1.7 záloha sa započíta na zaplatenie časti kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy. V rámci článku V dohody je uvedené, že zálohu prevzala žalovaná. Dohoda bola podpísaná kupujúcim a predávajúcou dňa 08.05.2018. Prevzatie zálohu vo výške 2.000 eur žalovanou preukazuje taktiež príjmový pokladničný doklad na čl. 11 súdneho spisu. Potvrdením o prijatí druhej časti kúpnej ceny na čl. 12 žalovaná potvrdila prijatie sumy vo výške 46.500 eur ako druhej časti kúpnej ceny za byt číslo X, na prízemí, vchod X, súpisné číslo domu XXX, postavený na parcele XXXX/X, I. Č.. XXXX (pravosť podpisu žalovanej bola úradne osvedčená Mestom Malacky dňa 03.09.2018).
22/ Je teda evidentné, že nebohý N.. Y.Á. L. so žalovanou komunikovali za účelom uzavretia kúpnej zmluvy k bytu číslo X, na prízemí, vchod X, súpisné číslo domu XXX, postaveného na parcele XXXX/X, I. Č.. XXXX. Za týmto účelom uzatvorili dohodu o zložení zálohu dňa 08.05.2018 a za týmto účelom nebohý N.. Y. L. zaplatil žalovanej najprv zálohu vo výške 2.000 eur (ktorá sa mala následne pri uzatvorení kúpnej zmluvy započítať na zaplatenie časti kúpnej ceny) a následne dňa 03.09.2018 zaplatil sumu 46.500 eur, aj v samotnom potvrdení o prijatí peňažných prostriedkov je uvedená suma označená ako prijatie druhej časti kúpnej ceny žalovanou. Onedlho po zaplatení časti kúpnej ceny N.. Y. L. zomrel a to dňa XX.XX.XXXX bez toho, že by stihol ešte za života uzatvoriť kúpnu zmluvu k predmetnej nehnuteľnosti.
Uznesením Okresného súdu Malacky vydaného povereným notárom JUDr. Ivanom Lošonským, PhD. č.k. 12D/735/2018 - 44 zo dňa 04.02.2019, bolo v konaní preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ ako jediní dedičia poručiteľa N.. Y. L. v dedičskom konaní okrem iného nadobudli taktiež aj pohľadávku v sume 48.500 eur s príslušenstvom voči žalovanej z titulu Dohody o zložení zálohu uzatvorenej s poručiteľom, pričom každý z dedičov nadobudol pohľadávku v podiele 1. Uvedenej pohľadávky sa žalobcovia domáhajú titulom vydania bezdôvodného obohatenia v aktuálne vedenom konaní.
23/ Z uvedeného je zrejmé, že N.. Y.B. L. poskytol žalovanej sumu spolu vo výške 48.500 eur, či už vo forme zálohu (ktorý sa mal následne započítať na kúpnu cenu) resp. vo výške 46.500 eur ako druhej časti kúpnej ceny. Predmetnú sumu nebohý poskytol žalovanej ako plnenie - platbu za zamýšľanú kúpu nehnuteľnosti bytu číslo X, na prízemí, vchod X, súpisné číslo domu XXX, postaveného na parcele XXXX/X, I. Č.. XXXX, táto skutočnosť bola žalobcami v konaní spoľahlivo preukázaná. Nakoľko sa nebohý nestal vlastníkom nehnuteľnosti a zároveň žalovaná od neho prevzala časť kúpnej ceny za byt, vzniklo na jej strane bezdôvodné obohatenie, nakoľko prijala plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol
- § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Nárok na vrátenie preddavku na kúpnu cenu z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy ani k vydaniu rozsudku nahradzujúceho vyhlásenie vôle nedošlo, je nárokom z bezdôvodného obohatenia - R 27/2002). Na zdôraznenie správnosti odvolací súd taktiež poukazuje, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, že v zmysle § 498 Občianskeho zákonníka na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok, pričom vzniká vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok vzniknúť, považuje za preddavok, teda za splátku na dohodnuté budúce plnenie, ktoré nebolo zrealizované - N.. Y. L., ani žiaden z jeho dedičov sa nestali vlastníkmi vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpou.
24/ Pokiaľ sa jedná o námietku žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal niektoré ňou navrhnuté dôkazy, odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovanej nie je ani postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie strane sporu (§ 185 ods. 1 CSP). Ak však súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná, musí svoj postup odôvodniť (napr. preto, že sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné). V tomto smere súd prvej inštancie aj postupoval, v konaní v zmysle civilného sporového poriadku vykonal dôkazy na zistenie skutkového stavu, pričom nevykonanie niektorých zo žalovanou navrhovaných aj riadne odôvodnil.
25/ Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
26/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej priznal v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
27/ Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).