Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/91/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obžalovanému H. R., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , , , v časti v štádiu pokusu podľa a v sčasti v štádiu dokonanom s poukazom na a iné, o odvolaniach krajského prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.06.2015 sp. zn. na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.10.2015 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolania krajského prokurátora a obžalovaného H. R., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného za vinného :

v bode 1/ z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa , , , v sčasti v štádiu pokusu podľa a v sčasti v štádiu dokonanom, s poukazom na ;

v bode 2/ z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 14.06.2014 v čase asi o 23.50 hod. v obci Boleráz, vedľa hlavnej cesty č. I/51 na pravej strane v smere na Trnavu, pri budove Obecného úradu, po tom, ako hliadka OO PZ Trstín s riadnym označením príslušnosti k Policajnému zboru v zložení npráp. J. S. ČOZ 294383 a npráp. E. B. ČOZ 287627, zastavili osobné motorové vozidlo zn. Opel Zafira, EČ: BA-323ZA, ktoré viedol obvinený, a tento bol na základe výzvy podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu, zariadením zn. Dräger v.č.: ARFM 0022 s pozitívnym výsledkom 0,66 mg/l alkoholu, pričom počas zaisťovacích úkonov sa obvinený doposiaľ nezisteným spôsobom zmocnil služobnej zbrane zn. ČZ vzor 82 v. č.: 097570 pridelenej npráp. J. S., ktorý ju mal zasunutú v puzdre na taktickej veste a túto namieril a najmenej dva krát vystrelil na telo npráp. J. S. stojaceho pri služobnom motorovom vozidle zn. VW Golf Combi, EČ: TT-913EV s označením POLÍCIA, čím npráp. J. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. č. XXX spôsobil smrteľné zranenia a to priestrel hrude, ktorým na mieste podľahol, po čom npráp. E. B. prichádzajúc k služobnému vozidlu Polície reagovala bezprostredne na konanie obvineného tak, že zo svojej služobnej zbrane zn. ČZ vzor 82, v. č. 129732 opätovala streľbu na obvineného, stojaceho na pravej strane pri služobnom motorovom vozidle, ktorý pokračoval v streľbe na npráp. E. B., ku ktorej sa po vystrelení všetkých nábojov obvinený priblížil a mieriac strelnou zbraňou na jej hlavu žiadal vydanie kľúčov od jeho vozidla zn. Opel, čo zo strachu o svoj život urobila a následne obvinený cca okolo polnoci toho istého dňa ušiel z miesta činu na svojom vozidle zn. Opel Zafira na nezistené miesto, pričom týmto konaním npráp. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. XXX neboli spôsobené žiadne zranenia,

2/ po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov a omamných látok viedol dňa 14.06.2014 asi o 23.40 hod. po ceste č. I/51 v obci Boleráz smerom na Trnavu osobné motorové vozidlo zn. Opel Zafira, EČ: BA323ZA, pri ktorej bol zastavený hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trstín a podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu meračom Alcotest Dräger 7410, výr. č. -0022, ktorým mu bola nameraná v čase o 23:42 hod. dňa 14.6.2014 hodnota 0,66 mg/l alkoholu v dychu a znaleckým skúmaním vzoriek krvi a moču, odobratých obžalovanému H. R. dňa 15.6.2014 v rámci prehliadky tela a obdobných úkonov, bola u neho zistená prítomnosť metabolitov tetrahydrokanabinolu - t.j. účinnej látky konope a prítomnosť metabolitov kokaínu, pričom v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis (konope) zaradené do I. skupiny omamných látok a kokaín je zaradený do II. skupiny omamných látok.

Za túto trestnú činnosť uložil obžalovanému podľa 145 odsek 2 s použitím , a , úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) rokov.

Podľa zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa a uložil obžalovanému ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci - samonabíjacia pištoľ českej výroby zn. ČZ model 75B, výrobné č. 8821R, kaliber 9 mm Luger a podľa a vyslovil, že vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa uložil zhabanie vecí a to :

- 1 ks krátka planá zbraň - samonabíjacia pištoľ českej výroby zn. ČZ model 75, výrobné č. F9168, kaliber 9 mm Luger a 3 zásobníky,

- 44 ks nábojov kalibru 9 mm Luger výrobcu Sellier & Bellot,

- 200 ks nábojov kalibru 7,62 x 39 mm výrobcu Sellier & Bellot,

- 1 ks dlhá palná zbraň - samonabíjacia guľovnica CZ 858 Tactical 4P s pevnou pažbou výrobné č. B223102 kalibru 7,62 x 39 mm,

- 1 ks krátka expanzná zbraň - samonabíjacia pištoľ talianskej výroby, továrenskej značky BBM model MINIGAP, kalibru 9 mm P.A. Blanc, výrobné č. Z00563,

nakoľko si to vyžaduje bezpečnosť ľudí a majetku a vyslovil, podľa , že vlastníkom zhabaných vecí stáva štát.

Podľa uložil obžalovanému, aby do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaplatil poškodeným náhradu škody a to:

- Ministerstvu vnútra SR, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866 vo výške 21 506,25 Eur,

- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Krajská pobočka Trnava, Halenárska č. 22, 917 02 Trnava, IČO: 35937874 vo výške 54,99 Eur.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa podrobne uviedol rozsah vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých dôkazov, spôsob ich vyhodnotenia ako aj to, akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o vine a treste obžalovaného.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor aj obžalovaný.

Prokurátor svojim odvolaním napadol len správnosť výroku o treste, keď má za to, že pri tak mimoriadne závažnej trestnej činnosti, akej sa dopustil obžalovaný, akýkoľvek trest pod hornú hranicu trestnej sadzby nemá adekvátne pôsobenie na ostatných potencionálných páchateľov obdobnej trestnej činnosti a dostatočne sa nevyjadruje ani morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Tieto kritériá dosahuje iba trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Domáhal sa preto zrušenia výroku o treste z dôvodu s tým, aby krajský súd postupom podľa v zmysle jeho odvolacieho návrhu rozhodol o treste obžalovaného.

Obžalovaný podal odvolanie z dôvodu , , , , tak proti výroku o vine ako aj proti výroku o treste a povinnosti nahradiť škodu s tým, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby odvolací súd sám rozhodol tak, že skutok uvedený v bode 1/ rozsudku rozčlení na dva skutky, a to na konanie voči poškodenému npráp. J. S. a na konanie voči npráp. E. B.. Po takomto rozčlenení navrhol, aby bol skutok vo vzťahu k poškodenému J. S. kvalifikovaný ako zločin zabitia podľa , a skutok vo vzťahu k poškodenej E. B. ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa , , , v oboch prípadoch s použitím ustanovenia , a následne mu bol uložený primeraný úhrnný trest. Poukázal na to, že jeho konanie v bode 1/ rozsudku nebolo pripravované ani cielené, bolo výsledkom skratového konania v dôsledku silnej bolesti v kolene, ktorú mu spôsobil poškodený npráp. J. S. pri necitlivom zaobchádzaní a to aj po tom, ako ho upozornil na silné bolesti. Svojim konaním nechcel spôsobiť smrť poškodeného, teda jeho úmysel nesmeroval k jeho usmrteniu tak ako to už uvádzal vo svojich výpovediach, ktoré súd nezobral pri hodnotení dôkazov do úvahy. Súd I. stupňa pri hodnotení dôkazov dal dôraz len na výpoveď poškodenej, ktorá tvrdila, že pri zákroku nemal problémy s nohou, pričom jeho výpoveď súd spochybnil a v rozsudku uviedol, že nebolo preukázané, že by sa poškodený voči nemu správal pri služobnom zákroku hrubo a vulgárne. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpovede svedkov V. H., H. Z. a H. F., ktorí si nevšimli, že by kríval, dokonca sa podľa nich pohyboval taktickým spôsobom a prikročenom postoji, avšak nikto neskúmal, či ten prikrčený postoj nebol práve z dôvodu bolestivosti kolena. Nebolo zohľadnené vyjadrenie znalca z odboru ortopédie - MUDr. Ľuboša Klementa, ktorý na hlavnom pojednávaní, na základe ním predložených lekárskych potvrdení, skonštatoval, že v čase spáchania skutku mohol mať dosť silnú bolesť kolena. Tieto lekárske potvrdenia znalec nemal k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku. Nebolo prihliadnuté na svedeckú výpoveď K. Y., ktorý bol v kritickom čase tiež riešený pre priestupok poškodenými, a ktorý hodnotil postup oboch poškodených ako neprofesionálny, chaotický a tiež uviedol, že v jeho správaní si nevšimol žiadnu agresivitu, zdalo sa mu, že je opitý.

S odôvodnením napadnutého rozsudku ohľadom skutku v bode 1/ nesúhlasí, pretože súd rozhodol na základe dôkazov, ktoré nevyhodnotil zákonným spôsobom, pri ustaľovaní viny a hodnotení dôkazov bol neobjektívny, ovplyvnený verejnou mienkou a médiami.

Rovnako nesúhlasí s rozhodnutím a odôvodnením druhej časti skutku v bode 1/ rozsudku vo vzťahu ku konaniu voči policajtke - npráp. E. B.. K svojmu konaniu sa vyjadriť nevedel, o skutku vypovedala len poškodená, bolo preukázané, že došlo k vzájomnej streľbe resp. streľbu opätoval. Strieľanie nebolo cielené, bolo chaotické, čo súd spochybnil.

Má za to, že úmyselné zavinenie ku skutku pod bodom 1/ rozsudku ako obzvlášť závažného zločinu vraždy preukázané doposiaľ nebolo, nepodarilo sa preukázať subjektívnu stránku tohto trestného činu tak, ako mu je kladený za vinu. V doterajšom konaní nebol produkovaný ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho úmyselné konanie s cieľom usmrtiť poškodených. Dokazovanie preukázalo, že skutok, pre ktorý bol uznaný vinným a bol mu uložený trest, nie je obzvlášť závažným zločinom vraždy, nakoľko neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.08.2001 sp. zn. ako aj na judikatúru ESĽS s tým, že každý prípad, ktorý vyvoláva sebamenšie dôkazné pochybnosti musí byť vyložený v prospech obvineného.

Obžalovaný v dôvodoch odvolania zotrval aj na tom, že v kritickom čase vystrelil na poškodeného npráp. J. S. necielene, nepripravovane, išlo výlučne o skratové konanie, ktoré nesmerovalo k usmrteniu človeka. Táto skutočnosť vyplýva aj zo záverov psychiatrického posudku. Jeho konanie nebolo primárne vedené proti životu poškodeného ale súviselo priamo s jeho správaním, ktoré bolo pre neho vysoko

rizikové. Podľa znalcov išlo o impulzívne jednorázové zlyhanie, na ktorom sa podieľali faktory danej situácie a posledným spúšťačom jeho agresívneho správania bol dotyk pištole policajta, ktorý pocítil na chrbte. Týmto sa mohli aktivovať jeho zručnosti a skúsenosti so zbraňou a preto konal tak ako konal. Pri hodnotení dôkazov bolo treba vziať do úvahy vhodnosť či nevhodnosť zákroku poškodeného ako aj zákonnosť jeho oblečenia resp. použitia taktickej vesty pri výkone služby. Súd zamietol jeho návrhy na doplnenie dôkazov k celkovej ustrojenosti policajta pri výkone služby a vykonaniu policajného zákroku, k čomu sa mohol vyjadriť bezpečnostný analytik. Predpokladá, že z takéhoto vyjadrenia by vyplynulo, že zbraň má mať policajt pri výkone svojej práce tak zabezpečenú, aby mu ju bez prekonania prekážky nemohol nikto vziať, že manipulácia zo zakladaním ako aj k opätovným odomykaním pút musí mať určité pravidlá. Zákrok policajtov pri výkone služby bol kritického dňa neprofesionálny.

V dôvodoch odvolania obžalovaný tiež namietal správnosť uloženého trestu, keď súd I. stupňa pri ukladaní trestu nezistil žiadnu z poľahčujúcich okolností hoci má za to, že bolo dôvodné použitie až 5-tich poľahčujúcich okolností a to podľa , , , , , nakoľko čin spáchal v silnom citovom rozrušení v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, viedol pred jeho spáchaním riadny život, priznal sa k trestnej činnosti a túto oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Nebolo prihliadnuté na závery psychiatrického posudku, podľa ktorého jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nie je nebezpečný, zopakovanie trestnej činnosti v budúcnosti je málo pravdepodobné, rovnako neprihliadol na výpovede tých svedkov, ktorí vypovedali, že je dobrý človek, empatický, s vôľou pomôcť nielen blízkym ale hocikomu, žije v usporiadanej spoločnej domácnosti s dvomi deťmi. Uložený trest odňatia slobody považuje za neprimerane prísny. Ak súd vyhodnotil dôkazy v jeho neprospech tak, že ho uznal vinným podľa obžaloby, mohol pri ukladaní trestu použiť zmierňovacie ustanovenie , uložený trest je neprimeraný.

V dôvodoch odvolania namietal aj zákonnosť a správnosť výroku o náhrade škody, pretože, vzhľadom na uložený trest, je nárok poškodených v stanovenej lehote nevymožiteľný.

Ministerstvo vnútra SR ako poškodený vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného proti výroku o náhrade škody navrhol v tejto časti odvolanie obžalovaného zamietnuť s tým, že stanovená lehota 30 dní na náhradu škody je obvyklá a postačujúca na to, aby obžalovaný náhradu škody uhradil alebo vykonal úkony k jej zaplateniu, prípadne sa s poškodeným dohodol o spôsobe náhrady. To, či je nárok poškodeného nevymožiteľný je otázka, ktorá bude riešená po uplynutí lehoty na náhradu škody.

Prokurátor aj obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvali na písomných dôvodoch svojich odvolaní.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní, na to oprávnenými osobami, podľa odsek l preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadil sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané sa prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že ani odvolanie krajského prokurátora ani odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v súlade s ustanovením . Následne vykonané dôkazy okresný súd správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne, tak ako mu to ukladá .

Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje krajský súd za správne a zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, krajský súd nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu, zároveň dôkazy vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.

Na základe takto správne zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery ohľadom zavinenia obžalovaného a právneho posúdenia jeho konania zo skutku uvedenom v bode 1/ rozsudku.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku má všetky náležitosti v zmysle . Súd I. stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol ,na základe ktorých dôkazov dospel k skutkovým zisteniam, a tiež aj akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení , či už v otázke viny alebo pri rozhodovaní o treste.

Súd I. stupňa v napadnutom rozsudku jasne odôvodnil, o ktoré dôkazy sa opiera, akým spôsobom vyhodnotil dôkaznú situáciu aj obranu obžalovaného, s týmito závermi sa stotožňuje aj odvolací súd. Aj odvolací súd má za to, že skutok, ako je uvedený v bode 1/ skutkovej vety napadnutého rozsudku sa stal a bol ustálený v súlade so zisteným skutkovým stavom veci. V tejto súvislosti považoval požiadavku obžalovaného na rozčlenenie skutku a následnú zmenu právnej kvalifikácie za nedôvodnú.

Krajský súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje, osvojuje si ho a to nielen v otázke týkajúcej sa zavinenia obžalovaného ale aj v otázke právneho posúdenia skutku.

Obžalovaný v priebehu celého doterajšieho konania spochybňoval naplnenie subjektívnej stránky trestného činu vraždy, keď sa bránil tým, že jeho konanie proti poškodeným npráp. J. S. a npráp. E. B. nebolo pripravované ani cielené, jednalo sa len o skratovú reakciu na bolesť, spôsobenú pri necitlivom zaobchádzaní voči jeho osobe zo strany poškodeného. Súd I. stupňa správne vyhodnotil túto obranu ako snahu zbaviť sa viny zo žalovaného obzvlášť závažného zločinu vraždy a docieliť právnu kvalifikáciu tohto konania len ako zločinu zabitia podľa § ., , a správne poukázal na konkrétne dôkazy, ktoré túto jeho obranu vyvracajú.

Trestný čin vraždy podľa 145 odsek 1 je úmyselným trestným činom.

Objektívna stránka trestného činu vraždy je vždy charakterizovaná usmrtením človeka, ktorým sa rozumie spôsobenie cerebrálnej smrti inému živému človeku. Nie je pritom rozhodujúce, aké prostriedky boli na usmrtenie použité a ani to, či išlo o konanie jednorázové alebo o konanie sa opakujúce, prípadne dlhodobé.

Po subjektívnej stránke sa pri trestnom čine vraždy vyžaduje úmyselné zavinenie.

Podľa , trestný čin je spáchaný úmyselne ak páchateľ :

a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo

b/ vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).

Pri trestnom čine vraždy úmysel páchateľa čo aj nepriamy musí smerovať k usmrteniu človeka. Vôľa páchateľa, či už vo forme chcenia alebo uzrozumenia, musí smerovať aj k následku, ktorým je smrť iného človeka, pričom vzťah páchateľa k tomuto následku musí byť aktívny.

Na odlíšenie trestného činu vraždy od trestných činov ublíženia na zdraví s následkom smrti, je dôležité zistiť páchateľov subjektívny vzťah práve k spôsobenému smrteľnému následku. V tejto súvislosti je pre správne posúdenie rozhodujúce aj zistenie, akým motívom bolo konanie páchateľa vedené. Motívom je vnútorný podnet, ktorý viedol páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin. Podľa odbornej literatúry motív trestného činu dokresľuje jeho konkrétnu povahu a pomáha objasniť jeho príčinu.

V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu ČR z 15.12.2010 sp. zn. , aj v prípadoch, kde sa nepodarí z dostupných dôkazov spoľahlivo zistiť, akým motívom bol páchateľ k svojmu činu vedený, nemožno z toho mechanicky usúdiť, že chýba úmysel spôsobiť poškodenému smrteľný následok.

Úmysel spôsobiť poškodenému smrteľný následok, aj v prípade nepreukázania motívu jeho konania, možno vyvodiť z okolností a intenzity vykonaného útoku, najmä ak páchateľ použije zbraň spôsobilú

iného usmrtiť a útok zámerne vedie proti tým častiam ľudského tela kde sú uložené orgány dôležité pre život.

V prípadoch, kedy páchateľ popiera úmysel usmrtiť svoju obeť je nutné otázku jeho zavinenia vyvodiť nepriamo z okolností trestného činu objektívnej povahy, konkrétne z okolností, za ktorých k útoku došlo, čo útoku predchádzalo, ako bol útok zrealizovaný, akým predmetom páchateľ útočil, či páchateľ útočil proti takej časti tela, kde sú životne dôležité orgány, akou silou útočil a podobne. Tento názor je vyjadrený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR , publikovanom pod č. R 19/69.

V nadväznosti na vyššie uvedenú právnu teóriu a súdnu prax je potrebné v prejednávanej veci uviesť, že akékoľvek pochybnosti o správnosti právnej kvalifikácie konania obžalovaného ako trestného činu vraždy vylučuje správne zistený skutkový stav.

Obžalovaný bol v kritickom čase zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou počas kontroly bolo zistené, že riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Počas zaisťovacích úkonov, ktoré mali viesť k jeho predvedeniu na príslušné oddelenie PZ, obžalovaný odzbrojil poškodeného npráp. J. S., zmocnil sa jeho služobnej zbrane, touto opakovane vystrelil na poškodeného a spôsobil mu smrteľné zranenia - priestrel hrude, ktorým na mieste podľahol. Následne v streľbe pokračoval voči poškodenej npráp. E. B. a po vystrelení všetkých nábojov ju, mieriac jej pištoľou na hlavu, žiadal o vydanie kľúčov od jeho vozidla. Z uvedeného vyplýva, že konanie obžalovaného bolo cielené, vedené motívom za každú cenu sa vyhnúť zodpovednosti za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a ujsť z miesta činu, o čom nasvedčuje aj to, mal snahu odstrániť stopy, ktoré by mohli napomôcť k jeho indentifikácii, a zo služobného policajného vozidla zobral naústok od prístroja zn. Dräger, ktorým bol podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu. Aj ďalšie konanie obžalovaného bolo vedené snahou zahladiť stopy, ktoré by k nemu smerovali. Pokiaľ nedošlo k dokonaniu trestného činu vraždy vo vzťahu k poškodenej npráp. E. B., toto nebolo vedené vôľou obžalovaného, ale tým, že obžalovaný vystrieľal všetky náboje a v čase streľby sa poškodená kryla a streľbu obžalovaného opätovala. Útok obžalovaného na poškodenú npráp. B. mal rovnaký motív ako jeho útok na poškodeného npráp. S., čomu nasvedčuje aj to, že mieriac zbraňou na jej hlavu (po vystrelení všetkých nábojov), žiadal poškodenú o vydanie kľúčov od jeho motorového vozidla.

Úmysel usmrtiť oboch poškodených teda v danom prípade možno vyvodiť jednak z pohnútky obžalovaného ako aj z konkrétnych okolností prípadu, keď je nesporné, že obžalovaný opakovane vystrelil na poškodeného J. S. a výstrely viedol proti takej časti tela, kde sú životne dôležité orgány a po jeho usmrtení pokračoval v streľbe aj proti poškodenej B..

Obrana obžalovaného spochybňujúca naplnenie subjektívnej stránky trestného činu vraždy je preto účelová, v neprospech obžalovaného hovorí aj tá skutočnosť, že v súkromnom živote sa zaoberal so zbraňami v rámci športovej streľby, a tiež mal skúsenosť so zaobchádzaním so strelnými zbraňami a taktickými postupmi aj v pracovnom zaradení člena výjazdovej skupiny SBS, ktoré zručnosti využil nielen pri odzbrojení poškodeného S., ale aj pri následnom útoku na oboch poškodených.

Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že sa z jeho strany jednalo o skratovú stresovú reakciu vyplývajúcu z takého zaobchádzania s jeho osobou, pri ktorom mu bola spôsobená bolesť, túto obranu nemožno zohľadniť ani po preukázaní, že obžalovaný bol necelý mesiac pred inkriminovaným činom ošetrený v nemocnici pre bolestivosť kolena a bola vykonaná punkcia. Pokiaľ znalec na základe tejto skutočnosti pripustil možnú bolestivosť kolena je potrebné poukázať na tú časť jednotlivých svedeckých výpovedí, z ktorých vyplýva, že obžalovaný v kritickom čase nekríval. Za správnu a zákonnú považoval krajský súd aj právnu kvalifikáciu konania obžalovaného podľa , , .

Podľa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1/ na chránenej osobe. Podľa chránenou osobou sa rozumie verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona. Právnej kvalifikácii konania podľa zodpovedá také konanie, ak čin uvedený v páchateľ spácha na dvoch osobách.

V prejednávanej veci je nesporné, že konanie obžalovaného smerovalo voči dvom príslušníkom polície, počas výkonu ich služby a v súvislosti s jej výkonom, ktorých treba považovať za verejných činiteľov v zmysle .

Pri preskúmávaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa postupoval v súlade so zákonom.

Súd I. stupňa správne ustálil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle spočívajúcu v tom, že obžalovaný spáchal viac trestných činov.

Správny a zákonný bol postup súdu I. stupňa, ktorý nepriznal obžalovanému poľahčujúce okolnosti v zmysle , , , , .

Aj podľa názoru krajského súdu, nebolo preukázané, že by trestný čin spáchal v ospravedlniteľnom citovom rozrušení, táto skutočnosť nevyplýva z vykonaného dokazovania.

Rovnako vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa trestného činu dopustil v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, keď obžalovaným tvrdenú bolestivosť kolena nemožno považovať za takú chorobu, ktorá by svojou závažnosťou povahou mohla mať nepriaznivý vplyv na konanie obžalovaného.

Poľahčujúcou okolnosťou v zmysle je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Táto poľahčujúca okolnosť u obžalovaného nie je daná a jej použitie je vylúčené najmä s poukazom na výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, z ktorého aj odvolací súd zistil, že obžalovaný je nedisciplinovaným vodičom, od roku 2010 bol viacnásobne riešený a pokutovaný pre porušenie pravidiel cestnej premávky (29-krát), preto nemožno vyvodiť záver o tom, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a to aj s poukazom na skutočnosť, že sa žalovaných trestných činov dopustil počas kontroly políciou v súvislosti s jeho protiprávnym konaním v doprave.

Celkový postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti vylučuje aplikáciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle pretože je preukázané, že obžalovaný z miesta činu ušiel, snažil sa zahladiť stopy, bolo po ňom vyhlásené pátranie. Nemožno teda uvažovať o aktívnej účasti obžalovaného pri objasňovaní jeho trestnej činnosti. Obžalovaný nebol usvedčený na základe jeho vlastnej výpovede ale na základe dôkazov, ktoré boli zabezpečené mimo jeho procesnej aktivity.

Správne a zákonné boli úvahy súdu I. stupňa aj ohľadom výmery uloženého trestu a zaradení obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Neuloženie trestu odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby vo výmery 25 rokov nie je v rozpore s hľadiskami určenými v zásadách pre ukladanie trestov podľa , uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov nemožno považovať za neprimeraný, odvolací súd teda nemal dôvod na zrušenie napadnutého výroku o treste podľa .

Za správne a zákonné považoval odvolací súd aj výroky napadnutého uznesenia, ktorým bol uložený obžalovanému ochranný dohľad a trest prepadnutia veci, aj tie, ktorými bolo rozhodnuté o zhabaní veci a o uplatnených nárokoch poškodených na náhradu škody. Súd I. stupňa nepochybil, keď uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodeným náhradu škody do 30-dní od právoplatnosti rozsudku.

K odvolacej námietke obžalovaného je potrebné uviesť, že výrok o náhrade škody uvedený v trestnom rozsudku je vykonateľný ihneď po právoplatnosti tohto výroku, pričom sa jedná o výrok, ktorý je rozhodnutím, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Exekučného poriadku. Pokiaľ súd I. stupňa rozhodol o povinnosti nahradiť škodu do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku rozhodol tak v podstate v prospech obžalovaného, keď predmetný rozsudok bude možné ako exekučný titul použiť až po uplynutí tejto doby.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie prokurátora aj obžalovaného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.