Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6C/73/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom, v právnej veci navrhovateľa: Consumer Finance Holding a. s., IČO: 35 923 130, sídlo: Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., IČO: 36 715 352, sídlo: Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti odporcovi: G. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. I.. J. XXXX/X, XXX XX O., o zaplatenie 675,65 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Konanie v časti o zaplatenie 27,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 27,75 Eur od 17.03.2012 do zaplatenia zastavuje. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 567,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 55,50 Eur od 21.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 55,50 Eur od 21.06.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 55,50 Eur od 21.07.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 55,50 Eur od 21.08.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 55,50 Eur od 21.09.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 55,50 Eur od 21.10.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 55,50 Eur od 21.11.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 55,50 Eur od 21.12.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 55,50 Eur od 21.01.2013 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 55,50 Eur od 21.02.2013 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 12,75 Eur od 21.03.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 123,84 Eur (z toho súdny poplatok 26,18 Eur a trovy právneho zastúpenia 97,66 Eur) na účet advokáta navrhovateľa, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 03.02.2015 proti odporcovi domáhal zaplatenia 675,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 675,65 Eur od 17.03.2012 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa 31.03.2011 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o pôžičke č. 7090103, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky odporcovi vo výške 1.332,- Eur, ktorú bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v 24 mesačných splátkach v sume 55,50 Eur, pričom odporca uhradil iba 721,50 Eur. Písomným podaním zo dňa 25.02.2015 navrhovateľ doplnil podaný návrh tak, že do podania návrhu odporca zaplatil 721,50 Eur, ktoré boli započítané na úhradu časti istiny, z ktorej zostalo nezaplatených 533,66 Eur a na úhradu časti úroku, z ktorého zostalo nezaplatených 34,09 Eur. Navrhovateľ si okrem toho uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 90,58 Eur

podľa bodu 11.2 všeobecných obchodných podmienok a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 17,32 Eur. Písomným podaním zo dňa 25.02.2015 zároveň navrhovateľ vzal podaný návrh v časti o zaplatenie časti zmluvnej pokuty vo výške 27,75 Eur späť a navrhol v tejto časti konanie vo veci zastaviť, pričom dôvod späťvzatia návrhu navrhovateľ neuviedol. Podľa obsahu tohto písomného podania navrhovateľ vzal späť podaný návrh aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 27,75 Eur od 17.03.2012 do zaplatenia. Súd preto podľa konanie vo veci v časti o zaplatenie 27,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 27,75 Eur od 17.03.2012 do zaplatenia zastavil. Odporca sa k riadne doručenému návrhu navrhovateľa písomne nevyjadril. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, pričom podľa sa drobným sporom rozumie spor, ktorého hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000,- Eur. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom: zmluva o pôžičke č. l. 3, všeobecné obchodné podmienky č. l. 4 (ďalej len „VOP“), podmienky k zmluve o pôžičke č. l. 5, predžalobná upomienka č. l. 6 s doručenkou č. l. 7-8, prehľad splátok a úhrad č. l. 9, špecifikácia istiny, úroku a pokút č. l. 15, na základe ktorých mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 31.03.2011 zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky odporcovi vo výške 1.000,- Eur, ktorú sa odporca zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 55,50 Eur, pri úrokovej sadzbe 33,44 % ročne, splatných od mesiaca nasledujúceho po uzatvorení zmluvy (bod 6.4 VOP) do 20. dňa v mesiaci (bod 6.2 VOP) t.j. od 20.04.2011 do 20.03.2013, pričom spolu mal odporca zaplatiť na splátkach pôžičky celkovú sumu 1.332,- Eur (24 x 55,50), celkové náklady spotrebiteľa tak predstavujú 332,- Eur. V zmluve je uvedená priemerná hodnota RPMN podľa v hodnote 44,86 % a RPMN zmluvy v hodnote 33,44 %. Súčasťou tejto zmluvy sú VOP, podľa článku 11 bodu 11.2 ktorých veriteľ je oprávnený požadovať od odporcu zmluvnú pokutu v prípade, ak sa odporca dostal do omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky vo výške 10 % z dlžnej splátky, podľa článku 12 bodu 12.2 ktorých sú odporca a navrhovateľ oprávnení zmluvu vypovedať kedykoľvek bez uvedenia dôvodu a napokon podľa článku 14 bodu 14.8 ktorých uzatváraná zmluva je zmluvou o úvere podľa Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca zaplatil v 13 splátkach spolu 721,50 Eur, ďalšie splátky úveru už odporca nezaplatil. Podľa navrhovateľom vystavenej špecifikácie istiny úrokov a zmluvnej pokuty, po uvedených splátkach odporcu dlh odporcu na istine predstavuje 533,66 Eur a na úroku 34,09 Eur; odporcovi bola tiež účtovaná zmluvná pokuta podľa bodu 11.2 VOP vo výške 90,58 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 17,32 Eur, ktorých výšku však navrhovateľ súdu nepreukázal, ani neuviedol konkrétne v čom tieto náklady spočívajú. Navrhovateľ vyzval odporcu k zaplateniu dlhu predžalobnou upomienkou zo dňa 29.02.2012, podľa obsahu ktorej navrhovateľ odporcu vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo v súlade s VOP do troch dní od doručenia tejto upomienky. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa v znení účinnom do 31.12.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa nariadenia č. 87/1995 v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa a nasl. . Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že voľou právneho predchodcu navrhovateľa bolo

poskytnúť za odplatu peňažné prostriedky odporcovi, pričom voľou odporcu bolo takto poskytnuté peňažné prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo forme úroku. Preto je zrejmé, že dojednania účastníkov obsahovali všetky nevyhnutné prvky zmluvy o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Preto v prípade účastníkov bola nepochybne uzavretá zmluva o úvere podľa . Je preto vylúčené posúdenie zmluvy medzi účastníkmi ako zmluvy o pôžičke podľa , keďže peňažné prostriedky boli právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi poskytnuté na základe predchádzajúcej žiadosti odporcu so zrejmou vôľou oboch zmluvných strán, ktorá spočívala v tom, že odporca navrhovateľovi za poskytnutie peňazí zaplatí úrok. Zmluva medzi účastníkmi konania mala zrejmý konsenzuálny a nie reálny charakter, ako tomu je v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke. Inak povedané zmluvný vzťah medzi účastníkmi nebol založený tým, že navrhovateľ reálne odovzdal peniaze odporcovi, ale tým, že sa stretla vôľa účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdenie zmluvy ako zmluvy o úvere, na ktorú sa vzťahuje vyplýva aj z nepochybného úmyslu zákonodarcu posudzovať zmluvy týkajúce sa úverových vzťahov podľa , ktorý v a o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami a nasl. o spotrebiteľských právnych vzťahoch, pričom zmluva je uzatvorená v súlade s ustanoveniami dotknutých právnych predpisov. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.000,- Eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť v 24 mesačných splátkach vo výške 55,50 Eur, s úrokovou sadzbou 33,44 % ročne. Odporcovi takto podľa vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi istinu poskytnutého úveru spolu s úrokom v celkovej sume 1.332,- Eur v mesačných splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci od 20.04.2011 do 20.03.2013. Odporca si túto svoju povinnosť splnil iba sčasti plnením vo výške 721,50 Eur, zvyšok dlhu odporca nezaplatil. Na základe návrhu navrhovateľa je predmetom konania iba časť tohto dlhu odporcu vo výške 567,75 Eur (istina 533,66 Eur a úrok 34,09 Eur), preto súd, viazaný návrhom navrhovateľa, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 567,75 Eur. Uzatvorená zmluva ani VOP neumožňujú navrhovateľovi dlh odporcu jednorazovo zosplatniť, iba ustanovenie článku 12 bodu 12.2 VOP umožňuje odporcovi a navrhovateľovi zmluvu vypovedať kedykoľvek bez uvedenia dôvodu, ktorý právny úkon mal by nutne za následok aj splatnosť dlhu odporcu. Predžalobná upomienka zo dňa 29.02.2012, podľa obsahu ktorej navrhovateľ odporcu vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo v súlade s VOP do troch dní od doručenia tejto upomienky, však neobsahuje právny úkon výpovede a odkaz navrhovateľa na súlad tejto upomienky s VOP je tak len zdanlivý. Táto upomienka napokon bola vystavená dňa 29.02.2012, pričom podľa prehľadu splátok a úhrad k účtovnému zosplatneniu dlhu odporcu malo dôjsť až dňa 20.08.2012, opäť však bez opory v zmluve alebo VOP. Dlh odporcu preto nebol navrhovateľom zosplatnený v súlade so zmluvou a VOP predčasne riadne a preto je dlh odporcu splatný v splátkach. Keďže posledná odporcom zaplatená splátka bola podľa prehľadu splátok a úhrad pripísaná na účet navrhovateľa dňa 06.11.2013 ako úhrada splátky splatnej dňa 20.04.2012, súd zaviazal odporcu sumu 567,75 Eur zaplatiť navrhovateľovi podľa jednotlivých mesačných splátok v dohodnutej výške 55,50 Eur so splatnosťou od 20.05.2012 do 20.03.2013 z každej splátky vo výške príslušného zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úroku z omeškania z celej sumy istiny a úrokov už od 17.03.2012 do zaplatenia súd návrh navrhovateľa zamietol. Na základe prehľadu splátok a úhrad a tvrdení navrhovateľa mal súd preukázané, že časťou predmetu konania je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty účtovanej odporcovi v celkovej výške 90,58 Eur podľa článku 11 bodu 11.2 VOP, na základe ktorého veriteľ je oprávnený požadovať od odporcu zmluvnú pokutu v prípade, ak sa odporca dostal do omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky vo výške 10 % z dlžnej splátky, z ktorej po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľom zostalo predmetom konania zaplatenie 62,83 Eur. Štandardne sa uznáva, že ak je záväzok včasného splnenia peňažného dlhu zabezpečený zmluvnou pokutou, vzniká omeškaním dlžníka popri jeho povinnosti platiť úrok z omeškania aj povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, pričom ide o dva rôzne právne inštitúty, ktoré i keď sa viažu k porušeniu rovnakej povinnosti, môžu obstáť vedľa seba. Dlžník je tak povinný platiť aj úrok z omeškania aj zmluvnú pokutu (napr. Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektiv Občanský zákoník I, II, 2. vydání, Praha 2009, s. 1560, s. 1607). S týmto názorom nemožno súhlasiť.

Úrok z omeškania plní funkciu paušalizovanej náhrady škody ( časť vety za bodkočiarkou, v znení účinnom do 31.01.2013). Povinnosť platiť úrok z omeškania nie je závislá na tom, či vôbec došlo k vzniku škody spôsobnej omeškaním dlžníka s plnením hlavného záväzku. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku, zmluvná pokuta tiež plní funkciu paušalizovanej náhrady škody. Rovnako ani povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nie je viazaná na to, či škoda veriteľovi skutočne vznikla ( ). Obidva záväzky - záväzok zaplatiť úrok z omeškania aj záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu - sú len akcesorickými záväzkami vo vzťahu k záväzku hlavnému (úrok z omeškania ako zákonné príslušenstvo a zmluvná pokuta ako zmluvný nárok so samostatným skutkovým základom), majú rovnaký účel - sankcionovať dlžníka za omeškanie so splnením hlavného záväzku a majú tiež rovnakú funkciu - ktorou je paušalizácia náhrady škody. Previazanosť inštitútu zmluvnej pokuty s nárokom na náhradu škody vyplýva najmä z ustanovení a . V zmysle dôvodom (kauzou) záväzku, na základe ktorého je dlžník povinný plniť, je bezprostredný hospodársky cieľ, pre ktorý záväzok vznikol. Tým môže byť darovanie, pôžička, náhrada škody alebo paušalizovaná náhrada škody. Kauza ako ekonomický dôvod vzniku záväzku je odlišná od právneho dôvodu (titulu) záväzku, ktorým je zmluva (alebo iná právna skutočnosť) na základe ktorej záväzok vznikol. Z hľadiska existencie kauzy sú všetky záväzky kauzálne - bez ekonomického účelu by vzniknutý záväzkový vzťah nemal žiadny zmysel. (pretože nikto sa nezaväzuje len preto, aby bol zaviazaný). Kauza záväzku nemusí byť vyjadrená v právnom dôvode vzniku záväzku napr. v zmluve, hoci zmluvy obvykle kauzu záväzku vyjadrujú, kauza záväzku môže byť zrejmá zo samotnej povahy záväzku alebo z jeho účelu. Pri nominátnych zmluvách vyplýva kauza záväzku priamo z pomenovania zmluvy (pri vedľajších dojednaniach vyplýva kauza tohto dojednania z vedľajšieho dojednania v zmluve); ak je kauza v zmluve vyjadrená priamo, nie je treba ju dokazovať. Ustanovenie platí aj pre obchodné záväzky. Kauzou úroku z omeškania je paušalizovaná náhrada škody spôsobenej veriteľovi omeškaním dlžníka s plnením peňažného záväzku. Rovnakú kauzu vyplývajúcu z dojednania o zmluvnej pokute má aj zmluvná pokuta podľa bodu 3 Obchodných podmienok navrhovateľa. Zo strany dlžníka nemôže dôjsť k dvojitému plneniu z rovnakej kauzy oproti jednému plneniu resp. nároku veriteľa. Napr. nemožno uzatvoriť medzi tými istými účastníkmi dve kúpne zmluvy na totožný predmet kúpy a z jedného vzťahu z kúpnej zmluvy dvakrát požadovať celú kúpnu cenu oproti jednému plneniu predmetu kúpy. Druhýkrát zaplatená resp. požadovaná kúpna cena nemá právny dôvod a bola by bezdôvodným obohatením. Rovnako potom nemožno dojednať zmluvnú pokutu za omeškanie s plnením peňažného záväzku, pretože rovnakú kauzu paušalizovanej náhrady škody už má zákonná povinnosť dlžníka platiť veriteľovi úrok z omeškania a došlo by tak k dvojitému plateniu paušalizovanej náhrady jednej škody z jedného peňažného záväzku dlžníka. Každé dojednanie o zmluvnej pokute za omeškanie s plnením peňažného záväzku je preto pre nedostatok kauzy neplatné podľa , zmluvnú pokutu tak možno z hľadiska existencie kauzy platne dojednať iba pri omeškaní s plnením iného ako peňažného záväzku. Navyše aj keby dojednanie o zmluvnej pokute bolo platné, podľa kogentného ustanovenia a rovnako aj podľa dispozitívneho ustanovenia v znení účinnom do 31.01.2013 (od ktorého odchylnú dohodu zmluva medzi navrhovateľom a odporcom neobsahuje), ako osobitného ustanovenia vo vzťahu k pre náhradu škody spôsobenej omeškaním s plnením peňažného záväzku, pri omeškaní s plnením peňažného záväzku veriteľ môže požadovať náhradu škody, len pokiaľ nie je krytá úrokom z omeškania. Pri omeškaní s plnením peňažného záväzku štandardne veriteľovi žiadna reálna škoda nevzniká a pokiaľ škoda vzniká, je spravidla krytá úrokom z omeškania. Preto ani odporca nemohol vznik akejkoľvek škody predvídať a navrhovateľ sa teda podľa nemôže domáhať proti odporcovi žiadnej náhrady škody, či už preto, že mu žiadna škoda omeškaním odporcu nevznikla ale tiež z dôvodu, že odporca vznik škody nemohol predvídať. Ak sa nemôže navrhovateľ podľa domáhať proti odporcovi náhrady škody prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania, nemôže sa potom domáhať ani jej paušalizovanej náhrady vo forme zmluvnej pokuty (prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania). Na tomto závere nič nemení ani ustanovenie nariadenia vlády č. ktoré medzi sankcie za omeškanie s plnením peňažného záväzku zaraďuje popri úroku z omeškania aj zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov, pretože toto ustanovenie je len vykonávacím predpisom, ktorý nestanovuje (a ani nemôže stanoviť) akékoľvek ďalšie podmienky pre možnosť uplatnenia jednotlivých tu vymenovaných sankcií.

Odhliadnuc od uvedených dôvodov platných pre oblasť obchodného práva, v občianskoprávnych vzťahoch navyše platí štandardne uznávaná norma, podľa ktorej horná hranica úroku z omeškania je stanovená kogentne a výšku zákonného úroku nemožno zvýšiť dohodou zmluvných strán (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 1998, sp. zn. - R 5/2000). Ak zákon nepripúšťa dojednanie vyššieho úroku z omeškania a tým teda aj zaplatenie vyššej paušalizovanej náhrady škody, bolo by potom dojednanie o zmluvnej pokute (ako dojednanie ďalšej paušalizovanej náhrady škody) za omeškanie s plnením peňažného záväzku obchádzaním tohto pravidla a bolo by tak neplatné aj pre rozpor s v spojení s . Z týchto dôvodov teda súd návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty 62,83 Eur ako nedôvodný zamietol z dôvodu neplatnosti takéhoto dojednania zmluvnej pokuty sankcionujúcej porušenie povinnosti dlžníka, ktorým je omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku. Keďže návrh navrhovateľa nebol v tejto časti dôvodný, zamietol súd návrh navrhovateľa aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 62,83 Eur od 17.03.2012 do zaplatenia. Napokon súd zamietol návrh navrhovateľa aj v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 17,32 Eur, ktorých výšku navrhovateľ nijako nepreukázal ani nešpecifikoval, v čom presne tieto náklady majú spočívať. Keďže návrh navrhovateľa nebol ani v tejto časti dôvodný, zamietol súd návrh navrhovateľa rovnako aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17,32 Eur od 17.03.2012 do zaplatenia. Navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 567,75 Eur s prísl., v časti o zaplatenie 80,15 Eur s prísl. bol navrhovateľ v konaní neúspešný a v časti o zaplatenie 27,75 Eur navrhovateľ zavinil zastavenie konania v zmysle veta prvá ; úspech navrhovateľa tak predstavuje 84 % (567, ku 107,) a čistý úspech navrhovateľa potom predstavuje 68 %. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s veta prvá tak, že v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal súd pomernú náhradu trov konania zodpovedajúcu čistému úspechu navrhovateľa v rozsahu 68 % pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 38,50 Eur a z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. za dva úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na súd) tarifná odmena v navrhovateľom uplatnenej výške 2 x 51,45 Eur ( vyhlášky č. ), paušálna náhrada výdavkov 2 x 8,39 Eur ( vyhlášky č. ) a DPH 20 % vo výške 23,94 Eur ( vyhlášky č. ), trovy právneho zastúpenia tak spolu predstavujú 143,62 Eur. Pomerná časť náhrady trov konania zodpovedajúca čistému nároku navrhovateľa v rozsahu 68 % tak predstavuje za zaplatený súdny poplatok vo výške 26,18 Eur a trovy právneho zastúpenia 97,66 Eur. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet advokáta navrhovateľa súd uložil odporcovi v súlade s , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. O lehote na plnenie súd rozhodol podľa tak, že odporcovi súd uložil povinnosť zaplatiť dlh navrhovateľovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti podľa a podľa Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v :

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).