Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-3T/11/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

D. súd V. nad V. samosudcom L.. L. Valáškom v trestnej veci proti obžalovanému E.i B., nar. XX.X.XXXX v V. nad V., trvale bytom M. X. č. XXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na , dňa 06.10.2015, takto

rozhodol:

obžalovaný E. B., nar. XX.X.XXXX v V. nad V., trvale bytom M. X. č. XXX

j e v i n n ý , ž e

dňa 7.8.2014 v čase okolo 9.30 hod. v F. nad V. pri obchode s osobným motorovým vozidlom, ktoré riadil, skrížil cestu svojej bývalej družke R. M., ktorá niesla na rukách ich maloletého syna, následne sa dožadoval syna a cestou ako išla domov k rodinnému domu s popisným číslom XX jej z vozidla vykrikoval, že ak náhodou zistí, že má milenca, tak ich oboch zabije, pričom jej aj vulgárne nadával, ktoré konanie poškodenej R. M. vzbudilo dôvodnú obavu o zdravie i život

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov.

odôvodnenie:

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný sa zo spáchania skutku cítil byť nevinný. Boli dohodnutí s poškodenou, že si on na druhý deň o desiatej príde po syna. Obžalovaný sa v tomto čase dostavil do F. č. domu XX. Pri príchode k domu videl poškodenú ako odchádza z domu na bicykli, pričom mala dieťa na nosiči na bicykli. Pýtal sa jej kde ide, nakoľko mu mala odovzdať dieťa. Povedala, že ide ešte do obchodu, že má počkať kým sa vráti. Obž. čakal cca 30 minút. Najprv asi desať minút pri aute, potom prišla domov matka poškodenej a povedala, že môže počkať tam pri dome na záhrade. Po pol hodine sa obž. išiel autom pozrieť, kde je poškodená. Keď zastal pri obchode videl, že poškodená prichádza bicyklom paralelnou cestou k obchodu. Pýtal sa, či už bola v obchode, povedala, že nie. Povedala, že sa nemá starať, otočila bicykel a vydala sa naspäť. Obž. sa za ňou rozbehol s tým, že chcel nejaké vysvetlenie čo sa deje. Bicykel nedobehol, preto išiel autom za ňou. O nejakých 400 metrov ďalej poškodená stála s bicyklom aj s dieťaťom. Obž. auto odstavil, chcel aby mu dala syna a potom by išiel preč. Poprel, že by jej autom skrížil cestu, alebo spôsobil, že by musela zastať. Mali výmenu názorov, ale pokiaľ vie, nadávky nepadli. Chcel vedieť, prečo, keď sa dohodli, mu syna nedáva. Obžalovaný potvrdil, že sa snažil poškodenej syna vybrať zo sedačky s tým, že jej vravel, že iba zoberie syna, že nič iné nechce. Poškodená keď zastavila mala v ruke nákup, druhou rukou držala bicykel, obž. prišiel k bicyklu, rozopol popruhy syna, poškodená potom začala bicyklom mykať, aby syna nebral, obžalovaný syna zobral, pričom poškodená potom hodila bicykel o zem a zobrala mu syna z rúk a peši sa vydala domov. Obžalovaný bicykel zdvihol a dal ho za ohradu, potom sa vydal autom za poškodenou. Keď ju dobehol, komunikoval s ňou z auta, išiel na opačnej strane vozovky. Auto zastaviť nemohol, nakoľko keď zastal, poškodená sa rozbehla smerom k jej domu. Poškodená mu potom začala adresovať nadávky s tým, že zavolá policajtov a že jej má dať 250 eur, lebo inak syna neuvidí. Obžalovaný potvrdil, že jej nadávky opätoval, ale nikdy sa jej nevyhrážal smrťou ani ničím podobným. Potom išiel obžalovaný odstaviť auto k domu poškodenej, kde mu mala odovzdať syna a tam čakal. Poškodená po chvíli prišla a povedala obžalovanému že má zmiznúť. Prítomná bola aj jej mama, ktorá to musela počuť. Potom syn obž. natiahol ruku za obžalovaným. Obžalovaný poškodenej vravel, aby sa o dieťa nenaťahovali. Obžalovaný syna zobral do vlastných rúk a ako od nej odchádzal začala ho biť, škrabať, buchnátovať a nadávať mu. Do toho zasiahla jej matka, ktorá jej vravela, že obž. má syna na rukách, že ho nemá biť, pričom poškodená sa otočila, dala matke tri facky a kopla ju do brucha. Potom poškodená chcela skočiť do vozidla obžalovaného, toto sa jej nepodarilo, lebo sa jej v tom snažila brániť jej mama. Poškodená následne vystúpila z vozidla a zavolala hliadku PZ. Na otázku uviedol, že stretávanie so synom nemá upravené a v čase pojednávania o úpravu styku ešte nepožiadal. Obžalovaný potvrdil, že sa poškodenej pýtal, či má milenca, ale iba aby vedel, kto vychováva jeho syna. On má priateľku už od septembra 2014, nemá už žiadny záujem o jej osobu. Obžalovaný poprel, že by niekedy uviedol poškodenej, že ju aj jej milenca zabije, ona mu ani nikdy skutočne nepotvrdila, že milenca mala a tvrdí že nikoho nemá. K ich spolužitiu s poškodenou obž. uviedol, že nikdy poškodenú R. M. neudrel ako prvý. Stávalo sa, že ho bila kľúčmi na špagáte a fackovala, niekedy jej to aj vrátil. Stávalo sa, že mu bránila v odchode z domu tým, že dom zamkla a vyhrážala sa, že spácha samovraždu. Vulgárne jej nadával iba vtedy, keď ona vulgárne nadávala jemu, alebo jeho rodine, fyzicky na ňu ako prvý nezaútočil.

Obž. ku skutku zo dňa 11.8.2014 uviedol, že poškodená ho deň vopred požiadala aby ju zaviezol do M. X. na zastávku SAD, lebo odtiaľ to bude mať lacnejšie ako zo F. V ten deň sadla do auta aj so synom s tým, že syn mal byť u obžalovaného, nakoľko poškodená mala navštíviť lekára. Obž. keďže si myslel, že poškodená chce ušetriť na cestovnom, zaviezol ju na koniec dediny, pričom ako prešli okolo druhej zastávky, začala ho poškodená šticovať, aby zastavil. Obž. jej povedal, že ju zavezie na spodnú zastávku. Poškodená začala otvárať dvere počas jazdy, s tým, že vyskočí pokiaľ nezastaví. Obž. jej povedal, že zastaví na tej zastávke, keďže bola už iba pár metrov pred nimi a keď chce, nech tam vystúpi. Obž. sa vrátil odtiaľ do centra dediny, kde uvidel svedkyňu M.ýtal sa jej, či sa nemá stretnúť s poškodenou. Svedkyňa M. mu povedala: ,,Čo ťa to zaujíma, ty kokot?" Obž. jej povedal, že si nepraje aby spitá a sfetovaná brala na ruky jeho syna, ak ju uvidí v takomto stave s jeho synom na rukách, tak jej ich doláme. Poškodená mu pár dní pred tým vravela, že U. M. je alkoholička, fajčí marihuany a pravdepodobne užíva aj tvrdé drogy. Takisto mu povedala, že pošk. M. M. požičala nejaké oblečenie, ktoré jej táto nechce vrátiť. Po tomto incidente M. prešla na druhú stranu cestu na zastávku SAD a obž. išiel do obchodu. Keď vychádzal z obchodu zbadal, že R. M. zo spodnej zastávky prichádza k tejto zastávke SAD. Obž. išiel aj so synom autom domov. Potom opätovne išiel pešo naspäť na zastávku lebo chcel zistiť, kedy bude syna vracať. Keď prišiel na zastávku, mali opätovne výmenu názorov s U.

M.. Obž. hovoril U. M., aby vrátila R. M. veci kt. si požičala a že je somráčka, na čo R. M. povedala, že sa tu nemá strápňovať a preto išiel preč.

Obžalovaný na otázku uviedol, že s poškodenou bol aj po týchto skutkoch naďalej v kontakte, pošk. M. sa mala odsťahovať do bytu v Neporadzi, pýtala sa preto, či si môže zobrať vybavenie, kt. zakúpil do bytu v Slatinke. Obž. žiadal aby mohol chodiť za synom. Obž. jej tiež pomohol finančne 500 eurami a montovaním nábytku. V septembri 2014 tam dokonca aj prespal. Mimo toho jej posielal cca 150 až 200 euro. V súčasnosti sú v kontakte iba pri odovzdávaní syna. Komunikácia medzi obž. a pošk. R. M. prebiehala tak, že mu povedala, čo chce, či už 180 euro alebo mäso, alebo kartón mlieka, kartón cigariet, s tým, že ak jej to nezabezpečí, syna do pojednávania neuvidí.

Svedkyňa poškodená R. M., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že išla okolo pol desiatej na bicykli so svojim synom do obchodu, pred domom stretla obž. na aute, ktorý prišiel, aby si vyzdvihol syna. Poškodená povedala, že mu ho dá, ale najprv pôjde s ním do obchodu. Po ceste si to rozmyslela a išla do M. X. za jeho mamou aby sa spýtala, prečo tak obž. žiarli a aj pre svoj počítač, kt. jej obž. deň alebo dva dni predtým vzal. Keď prišla na dvor, nikto neotváral, išla dovnútra domu, ale počítač nenašla. Išla potom naspäť do F. k obchodu, tam uvidela obž. ako stojí pred obchodom. Bol agresívny a chcel syna. Pošk. mu povedala, že pokiaľ bude takto vystrájať, syna mu nedá. Na to si sadla na bicykel a chcela odísť, on sa za ňou rozbehol, keď videl že ju nedobehne, sadol do auta a išiel za ňou na aute. Obž jej pri výjazde na hlavnú cestu autom skrížil cestu. Chcel jej vziať syna, ktorý bol pripútaný na bicykli. Poškodená obž. vravela, nech syna nechá tak, obž. syna naďalej ťahal, tak ho odopla, on si ho vzal na ruky, ale na naliehanie poškodenej jej ho vrátil. Poškodená tam bicykel nechala a išla smerom domov po hlavnej ceste. Obž. išiel popri nej na aute na pravej strane. Z okna jej vykrikoval a vyhrážal sa. Vravel jej "že je štetka, piča a že keď zistí, že niekoho má, tak zabije jeho aj ju". Synovi, ktorého mala na rukách hovoril, že poškodená je špina a niečo podobné, syn pri tom plakal. Jej matka stála už pred domom. S matkou nemá dobrý vzťah, asi 3 roky sa nerozprávajú. Keď prišla k domu, matke povedala, že sa nemá do toho starať, že je to iba medzi ňou a obž.. Obž. po príchode na miesto sa začal s poškodenou naťahovať o syna, a keď videl že mu ho nechce dať, dal jej facku. Poškodená ho vtedy poškriabala po tvári. Obž. jej potom dieťa vytrhol z rúk a išiel na cestu smerom k autu. Poškodená prosila aby syna vrátil lebo syn plakal, bola zúfalá, nevedela čo má robiť, sadla do auta obžalovaného za volant, s tým, že chcela ísť takto na políciu. Jej matka vošla do auta, skrížila jej ruky aby nemohla naštartovať a kričala na ulici, že je psychopat. Poškodená potom išla domov a zavolala políciu, medzičasom jej obž. vrátil syna. Poškodená uviedla, že z konania obžalovaného mala strach. Obžalovaný po príchode polície odišiel. Poškodená uviedla, že trestné oznámenie bola podať 11.8.2014. Určite vtedy vypovedala aj v tejto veci. Na výsluch bola predvolávaná aj 17.9.2014.

Ku skutku 11.8 uviedla, že išla na políciu. Bola dohodnutá s obž., že postráži syna, nepovedala mu prečo ide do V.. Išli tam s kamarátkou U. M.. Ona vedela, že ide do Bánoviec na políciu ohlásiť ten skutok zo 7.8.. Obžalovaný ju zviezol na aute do Krásnej X. na zástavku. On na zastávke nechcel zastaviť, pokračoval v aute ďalej. Zastavil až na poslednej zastávke na konci dediny. Tam poškodená vystúpila a išla peši na zastávku kde chcela pôvodne vystúpiť. Ako prichádzala na zastávku, videla svedkyňu M. ako na zastávke plače. Obž. stál na druhej strane cesty so synom a vykrikoval, že je narkomanka, štetka a podobné veci. Poškodená obž. zakričala, že má ísť preč, nech nerobí hanbu. Obžalovaný M. vravel, že si neželá aby syna mala na rukách, že je narkomanka a že keď uvidí, že má malého na rukách, že ju zabije. Ona mu povedala, že sa má ísť dať liečiť, čo obž. vytočilo.

Poškodená potvrdila, že aj v nasledujúcom období bola v kontakte s obžalovaným, keď tento ju zavážal so synom k lekárke a pri sťahovaní do Neporadze v októbri 2014, keď jej pomáhal. V ten týždeň tam prespal tri noci s čím síce nesúhlasila, ale ďalej to neriešila. Obž. mal rôzne obdobia, niekedy bol ,,v pohode," avšak keď mal žiarlivostné obdobie, bála sa ho, vtedy jej kontroloval skrine, chodil po byte a hľadal či tam nie je niečo pánske. Poškodená uviedla, že styk otca podmienila poskytnutím financií od obžalovaného iba raz, keď už nemala dosť finančných prostriedkov na to aby synovi kúpila plienky, obž. síce posiela výživné 100 eur, ale to je málo a rodičovský príspevok ide na nájomné. Poškodená na otázku uviedla, že na obžalovaného bola podávať niekoľko ďalších oznámení za skutky, ktoré sa stali neskôr.

Svedkyňa U. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa dohodli s R. M., ktorá išla podať trestné oznámenie na obžalovaného, že pôjdu spoločne na autobus. Po ceste stretla obžalovaného, ktorý sa

pýtal kam idú. Svedkyňa vravela že ide aj s R. M. do V.. Obžalovaný začal hovoriť, že prečo ide s ňou, čo tam idú robiť, že ona ju "skurvila" a že "ak jej ešte raz uvidí malého na rukách tak ju zabije". Svedkyňa sa rozplakala a začala mu nadávať do "kokotov a že je chorý". Obžalovaný jej potom hovoril, že je alkoholička a narkomanka a že si od R. M. požičala nejaké veci. Poškodená tam už v tom čase bola, potom obžalovaný odišiel a oni išli na autobus. Okrem tohto incidentu na ňu obžalovaný neútočil. Poškodená jej vravela a písala sms správami, že útočil na ňu. V ten deň išla s poškodenou na políciu. Išla tam ako opora. Trestné oznámenie podávala až o tri dni neskôr. Nevie či bola pod tlakom alebo v strese, jej sa to muselo rozležať. Naplnenia hrozieb obžalovaným sa neobávala, len mala strach, aby v obdobnom konaní nepokračoval, prípadne podobné veci nehovoril aj jej rodine. Nemyslí si, že by ju obžalovaný bol schopný fyzicky napadnúť.

Svedkyňa W. M. uviedla, že obžalovaný je dobrý človek, poškodená je jej dcéra ona je tiež dobrá, avšak pri hneve občas nevie ovládnuť svoje emócie. Ku skutku uviedla, že minulý rok v auguste prišla domov a obžalovaný u nich sedel na dvore. Čakal na poškodenú a syna, ktorí mali ísť do obchodu. Poškodená sa nevracala a obž išiel za ňou. Poškodená išla do obchodu na bicykli, keď sa vracali, už na bicykli nebola a na rukách držala syna. Za nimi prišiel obžalovaný na aute. Odstavil auto pred domom a chcel syna. Poškodená mu ho nechcela dať a začali sa naťahovať o syna. Obžalovaný si ho zobral na ruky. Vtedy poškodená skočila do auta a chcela to auto naštartovať. Svedkyňa sa bála aby sa niečo nestalo, keďže bolo veľmi rozčúlená, držala preto dcéru za ruky aby auto nenaštartovala. Poškodená sa potom upokojila, vyšla von z auta a išla volať políciu. Obžalovaný po príchode polície odišiel preč a dcéra išla so synom do domu. Svedkyňa vyhrážky od obžalovaného poškodenej nepočula. Svedkyňa potvrdila, že jej vzťah s poškodenou je narušený od r. 2011. Svedkyňa potvrdila, že poškodená aj syn plakali. Svedkyňa potvrdila, že medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo ku konfliktom aj počas ich vzťahu, stávalo sa, že boli potrhané záclony a poničené steny.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy: správa obce M. X. č. l. XX, výpis z ústrednej evidencie priestupkov č. l. 45, odpis z RT č. l. 46, záznam o sms správach, uznesenie OS TN č. k. - 193, ORP-79-BN-BN/2015 a ORP-1500-TN/2014 a ostatný spisový materiál.

Zo správy obce M. X. vyplýva, že na obžalovaného v obci t.j. v mieste jeho trvalého pobytu neboli podané zo strany občanov žiadne sťažnosti. Obec nemá vedomosti o požívaní alkoholu obž.. Obžalovaný bližšie hodnotený nebol.

Prepis sms komunikácie obžalovaného s poškodenou (č.l. 49-56) dokresľuje vzájomnú komunikáciu medzi obžalovaným a poškodenou a ich vzťahy hlavne po obžalobnom skutku. Prevažujúcim obsahom je riešenie vzájomných vzťahových problémov a opakované žiadosti poškodenej o poskytovanie finančných prostriedkov od obžalovaného na výživu mal. a iná pomoc v tejto oblasti.

Z uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. -193 ( č.l. 138) vyplýva, že vo veci styku obž. s jeho mal. synom bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo na čas do rozhodnutia vo veci samej vydané predbežné opatrenie, ktorým sa styk upravil. K vydaniu došlo z dôvodu, že vzťahy medzi obž. a poškodenou boli hlboko rozvrátené a poškodená prestala umožňovať styk obžalovaného zo synom.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov u obžalovaného za obdobie od roku 2010 vyplýva, že tento bol dva krát priestupkovo postihnutý za priestupky na úseku cestnej dopravy.

Z odpisu registra trestov u obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ dva krát súdne trestaný, v jednom prípade sa jedná o potrestanie súdom Nemeckej republiky na peňažný trest. V druhom prípade ide o amnestiou zahladené odsúdenie podmienečného trestu z roku 1996.

Zo spisu ČVS:ORP-79/BN-NB-2015 vyplýva, že po postúpení predmetnej veci políciou na okresný úrad Bánovce nad Bebravou bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď poškodenej vulgárne nadával, keď mu nechcela uviesť, kde sa bude s mal synom zdržiavať. Obžalovanému bola uložená pokuta vo výške 20 €. Rozhodnutie sa stalo právoplatné 10.7.2015.

Zo spisu ČVS:ORP-1500-TN/2014 vyplýva, že poškodená podala na obžalovaného ďalšie trestné oznámenie z dôvodu, že medzi ňou a obžalovaným malo dôjsť ku konfliktu pri ceste autom do

Trenčianskych Teplíc a z dôvodu, že ju má obžalovaný sledovať. Ďalej uvádzala, že obžalovaný jej písal, že ak bude pre jej trestné oznámenia odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, tak sa obesí. Vec bola právoplatne postúpená na priestupkové konanie.

Obžalovaný je z trestnej činnosti prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na usvedčovaný primárne výpoveďou poškodenej R. M. a podporne výpoveďou svedkyne W. M., svedkyne U. M., poznatkami o osobe obžalovaného zo spisu ČVS:ORP-79-BN-BN/2015 a čiastočne aj výpoveďou obžalovaného samotného. Skutok jednoznačne napĺňa všetky znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania, s poukazom na okolnosti prípadu, závažnosť konania nie je nepatrná. Skutok taktiež napĺňa znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa , odsek 2 písm. b) s poukazom na t.j. na chránenej osobe

- blízkej osobe, nakoľko podľa § 127 ods. 5 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 rozumie aj bývalý druh a rodič spoločného dieťaťa. Súd mal za preukázané, že obžalovaný konal v priamom úmysle.

V časti konania obžalovaného - skutok 2 obžaloby súd nemal za preukázané naplnenie obligatórnych znakov trestného činu, avšak mal za dané, že skutok by mal byť prejednaný ako priestupok a preto vec postúpil Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou, odbor všeobecnej vnútornej správy na ďalšie konanie.

Súd poznamenáva, že konanie obžalovaného v rámci skutku č.1 a č.2 nepovažoval za pokračovanie v páchaní trestnej činnosti. Aj keď je v danom prípade zjavná časová súvislosť, na druhú stranu je aj zrejmé, že uvedené skutky nespája jednotiaci zámer páchateľa, keď v jednom prípade zámienkou konfliktu boli nedoriešené vzájomné vzťahy obžalovaného s poškodenou a v druhom prípade nesúhlas obžalovaného s tým, aby svedkyňa M. Kosíková bola v osobnom kontakte so synom obžalovaného, z čoho je zjavné, že v daných prípadoch išlo o priamo nesúvisiace veci a ani osoby, kt. obžalovaný hrozby adresoval, neboli identické.

Obžalovaný spáchanie skutku č. 1 poprel, cítil sa byť nevinný. Potvrdil, že medzi ním a poškodenou došlo v čase skutku ku slovnému konfliktu, ktorý sa podľa jeho vyjadrenia mal týkať jeho styku s mal. synom. Poškodená uviedla, že k vyhrážkam malo dôjsť po tom, čo ju cestou naspäť do domu obžalovaný nasledoval autom, skrížil jej cestu snažil sa jej z nosiča na bicykli zobrať syna. Poškodená preto bicykel nechala na mieste a v ceste domov pokračovala pešo so synom na rukách. Obžalovaný, ktorý pokračoval popri nej v ceste v OMV v tomto čase jej mal adresovať okrem nadávok aj vyhrážky "že je štetka, piča a že keď zistí, že niekoho má, tak zabije jeho aj ju". Skutočnosť, že poškodená počas cesty odložila bicykel a pokračovala v ceste peši potvrdil aj obžalovaný (poprel však skríženie cesty bicykla motorovým vozidlom) a svedkyňa W. M., keď uviedla, že jej dcéra domov prišla bez bicykla. Svedkyňa W. M. sledovala aj ďalšie pokračovanie konfliktu pred ich rodinným domom, kde však k vyhrážkam zo strany obžalovaného poškodenej už nedošlo. F. W. M. potvrdila, že ku konfliktom medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo aj počas ich spoločného spolužitia a to dokonca až vo forme fyzického konfliktu, keď potvrdila, že zistila aj poškodenie vybavenia domu (roztrhané záclony, obité steny a pod). Súd poukazuje, že napriek skutočnosti, že svedkyňa je matkou poškodenej, z vyjadrení svedkyne aj poškodenej vyplynulo, že ich vzájomný vzťah je narušený a práve naopak z vyjadrení svedkyne vyplynulo, že s obžalovaným má dobrý vzťah. Na druhú stranu, súd výpoveď svedkyne nepovažoval aj vzhľadom na jej obsah, kde vnímané veci popisovala bez nadmerného emočného podfarbenia za zaujatú, či už voči poškodenej alebo obžalovanému. Za daných okolností je zrejmé, že skutok t.j. k vyhrážaniu sa obžalovaného poškodenej zabitím ( resp. aj hrozba zabitia jej milenca) sa stal bez prítomnosti iných osôb. Súd tak musel hodnotiť dôveryhodnosť protichodných výpovedí poškodenej a obžalovaného. Súd vyhodnotil v danom prípade výpoveď poškodenej za dôveryhodnú, nakoľko je zrejmé, že počas cesty domov medzi ňou a obžalovaným došlo k závažnému konfliktu, keď poškodená konflikt považovala za natoľko intenzívny, že bicykel, na ktorom sa viezla odložila a pre pocit ohrozenia seba a syna pokračovala pešo so synom na rukách, čo bolo potvrdené výpoveďou svedkyne W. M. ako aj obžalovaného. Za takejto vyhrotenej situácie je dôveryhodné tvrdenie poškodenej o obžalovaným vyslovených vyhrážkach zabitím v prípade mileneckého vzťahu s inou osobou. Obžalovaný vo svojej výpovedi taktiež potvrdil, že sa zaujímal o existenciu druha poškodenej, aj keď túto odôvodňoval starostlivosťou o jeho syna. Podporne dôveryhodnosť výpovede poškodenej zvyšujú aj svedecká výpoveď M. M., ktorá uviedla, že poškodená jej vyhrážanie spomínala aj v sms správach po skutku. Podporne pôsobí aj skutočnosť, že

obžalovaný hrozby zabitím resp. ublížením na zdraví použil aj v inom prípade, keď nielen z výpovedí poškodenej a svedkyne M., ale aj z jeho vlastnej výpovede vyplýva, že svedkyni M. hrozil minimálne ťažkou ujmou na zdraví (polámanie rúk) a sms s touto hrozbou odoslal aj poškodenej. Taktiež súd poukazuje, že slovný prejav obžalovaného bol pri skutku obdobný ako pri spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ku ktorému došlo 13.1.2015, keď sa o poškodenej vyjadroval tiež obdobne ako to bolo poškodenou popisované pri trestnom čine t.j. "štetka a kurva". Súd preto po zvážení všetkých týchto relevantných okolností považoval výpoveď poškodenej za dôveryhodnú a výpoveď obžalovaného v tejto časti za nedôveryhodnú.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania žalovaného skutku v bode 1 obžaloby, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na . Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti tak z hľadiska veku ako aj príčetnosti. Daným konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti spočívajúci v ochrane jednotlivcov pred závažnými vyhrážkami resp. hrozbami ťažkou ujmou.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, súd pri stanovovaní spravodlivého trestu prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, pohnútku páchateľa a na neexistenciu poľahčujúcich, alebo priťažujúcich okolností. Súd ukladal trest v základnej trestnej sadzbe t.j. 6 mesiacov až 3 roky. Berúc do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmeru trestu obžalovaného, kde obžalovaný sa svojho konania dopustil aj vzhľadom na predchádzajúci konflikt medzi ním a poškodenou, ktorý bol podľa názoru súdu spôsobený naopak práve z dôvodov na strane poškodenej, (nakoľko táto odmietala obžalovanému odovzdať jeho syna pre účely realizácie styku napriek skutočnosti, že na styku boli vopred dohodnutý), s poukazom na to, že k obdobným, aj keď menej intenzívnym konfliktom dochádzalo medzi obžalovaným a poškodenou častejšie počas ich vzájomného vzťahu a aj s poukazom na poznatky o jeho osobe uložiť trest vo výmere 8 mesiacov (t.j. pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby), ktorý sa javil vzhľadom na uvedené okolnosti ako primeraný. Poškodená si v konaní nárok na náhradu škody neuplatňovala, preto výrok o náhrade škody v rozhodnutí súdu absentuje. Súd mal súčasne za preukázané, že v súlade s ust. § 49 ods. 1 písm a) vzhľadom na osobu obž., najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a postačí na naplnenie účelu trestu aj uloženie podmienečného trestu a to s primeranou skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. ( podľa ).