Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_8P-192-2014.pdf
PDF · 96.12 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/192/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú M. Y., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov : V. Y., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom Q., E. ul. č. XXX/XX a G. Y., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom N.
- N.. XXX, Y. T.( adresa pre doručovanie: Z., Y. ul. č. XX), o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otca pre maloletú M. Y., nar. XX.XX.XXXX,. zo sumy 110 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne, počnúc 0l.09.2014, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do l5. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 0l.09.2014 do 30.09.2015 vo výške 650 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Súd zamieta návrh otca na zníženie výživného pre maloletú Simonu Leštákovú.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. 10C 4/2011 - 32 zo dňa 31.05.2011 v časti výroku o výživnom pre maloletú M..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 11.04.2014 sa matka maloletej M. domáhala zvýšenia výživného pre maloletú zo sumy 110 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne, počnúc od 01.09.2014, t.j. od nástupu maloletej do prvej triedy základnej školy, nakoľko sa potreby maloletej od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zmenili (v čase pôvodného určenia výživného mala maloletá necelé tri roky). Poukázala na skutočnosť, že otec sa s maloletou nestretáva, na jej výživu okrem súdom určeného výživného, naviac neprispieva.
Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, naopak žiadal, aby súd výživné znížil, nakoľko sa finančná situácia navrhovateľky od posledného určenia vyživovacej povinnosti zvýšila.
Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa sa k návrhu matky pripojil, výšku výživného ponechal na úvahu súdu.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, daňovým priznaním partnerky otca za rok 2014, s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. 10C 4/2011-32 zo dňa 31.05.2011,ako aj celým spisom daného súdu, rozsudkom Okresného
súdu Banská Bystrica č. 14C 146/2011-266 zo dňa 17.12.2014, obsahom spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. 8P 54/2011 a obsahom spisu tunajšieho súdu č. 8P 239/2013 a zistil nasledovný skutkový stav : Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. 10C 4/2011-32 zo dňa 31.05.2011 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá bola na základe dohody rodičov na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 110 Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.07.2011. V tom čase už rodičia maloletej nežili v spoločnej domácnosti, obaja boli bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Matka bola na rodičovskej dovolenke, žila v spoločnej domácnosti s maloletou M. a ďalšou dcérou - maloletou W. N., nar. XX.XX.XXXX, na výživu ktorej prispieval jej otec výživným vo výške 66,39 Eur mesačne. Poberala rodičovský príspevok (do júla 2010 vo výške 256 Eur mesačne, od júla 2010 vo výške 164,22 Eur mesačne) a prídavky na dve deti vo výške 43,98 Eur mesačne. Otec bol štátnym zamestnancom (pracoval ako príslušník policajného zboru SR) s priemerným mesačným príjmom vo výške 832 Eur netto. Mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť - k maloletému G. Y., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcemu z predchádzajúceho manželstva otca, na výživu ktorého prispieval výživným vo výške 120 Eur mesačne. S maloletou M. sa nestretával, na jej výživu neprispieval. Maloletá M. mala v tom čase necelé tri roky, žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou a staršou sestrou, bola zdravá.
V súčasnosti je matka maloletej M. naďalej rozvedená, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, v ich rodinnom dome, kde spoločne s maloletou obýva 1 izbu; rodičom, ktorí sú starobní dôchodcovia, prispieva na chod domácnosti sumou 150 Eur mesačne. Je zamestnaná ako chyžná u zamestnávateľa M. N. - U. E. s priemerným mesačným príjmom v roku 2013 (od mája 2013) vo výške 298,73 Eur netto, v roku 2014 vo výške 311,76 Eur netto, v roku 2015 (v období od januára do apríla 2015) vo výške 340 Eur netto. V období od januára do marca 2013 poberala nemocenské v celkovej výške 523,50 Eur, v období od 26.03.2013 do 30.04.2013 poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 236 Eur. Je čiastočne invalidná (má zdravotné problémy s chrbticou, v dôsledku čoho podstupuje rehabilitácie) s výškou invalidného dôchodku v roku 2013 vo výške 139,30 Eur (od apríla 2013 do decembra 2013), v roku 2014 vo výške 143,80 Eur, v období február až apríl 2015 vo výške 146,50 Eur. Poberá rodinné prídavky vo výške 23,54 Eur. Nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní.
Otec je v súčasnosti takisto stále rozvedený, žije u svojich rodičov, ktorým na náklady spojené s chodom domácnosti neprispieva. Rodičia otca sú starobní dôchodcovia. Aj naďalej je štátnym zamestnancom, od 01.08.2011 je referentom 4. čaty Pohotovostnej motorizovanej jednotky Bratislava s priemerným mesačným príjmom v roku 2010 vo výške 804 Eur netto, v roku 2011 vo výške 833 Eur netto, v roku 2012 vo výške 883 Eur netto, v roku 2013 vo výške 776 Eur netto, v období január až august 2015 vo výške 834 Eur netto. Pre zdravotné problémy býva často práceneschopný (v roku 2013 po dobu 6 mesiacov pre ťažkosti s kolenným kĺbom a následnú operáciu, v roku 2014 pre opätovnú operáciu kolena, od 30.05.2015 do 04.07.2015 pre podozrenie na zápal pľúc. Naďalej má vyživovaciu povinnosť - k maloletému G. Y., nar. XX.XX.XXXX; rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. 8P 54/2011 - 106 zo dňa 24.01.2012 bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému G. znížená od 0l.06.2011 do 30.09.2011 na sumu l00 Eur a od 0l.l0.2011 naďalej na sumu 90 Eur mesačne. S maloletým G. sa nestretáva, na jeho výživu riadne neprispieval, preto výživné matka tohto dieťaťa poberá formou zrážok, ktoré sú mu zrážané v rámci exekučného konania. Má partnerku, táto je tehotná, je živnostníčkou, vychádzajúc z daňového priznania za rok 2014 dosiahla zisk z podnikania vo výške 2409,25 Eur (príjmy: 36750,28 Eur, výdavky: 34341,03 Eur. Otec sa s maloletou M. nestretáva, na jej výživu okrem výživného, ktoré takisto je otcovi zrážané v rámci exekučného konania, ničím neprispieva a to ani v rámci príležitostných darčekov k osobným sviatkom dieťaťa resp. sviatkov v roku ( napr. Vianoce...).
Maloletá M. je v súčasnosti žiačkou 2. triedy základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni (poplatok cca. 20 Eur mesačne), navštevuje školský klub detí (8 Eur/ 3 mesiace) a tanečný krúžok (poplatok 5 Eur mesačne, poplatok za týždenný umelecký pobyt v lete 2015 - 170 Eur). V súvislosti s nástupom maloletej do prvého ročníka základnej školy mala matka základné výdavky vo výške 163,20 Eur (č. l. 24 spisu). Jej zdravotný stav je zhoršený, je sledovaná v alergologickej ambulancii, lieky užíva celoročne, s mesačným doplatkom vo výške 4,50 Eur.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990). Pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu detí, pokiaľ došlo ku zmene zamestnania niektorého z rodičov znamenajúcej pokles jeho zárobku, treba zistiť aj dôvody takejto zmeny (R 3/1967).
Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenie Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť
maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú Simonu je dôvodný - od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 4 rokov, za toto obdobie sa niekoľkokrát zmenili pomery u maloletej -absolvovala predškolskú prípravu, nastúpila do základnej školy, jej zdravotný stav sa zhoršil. Jej potreby vzhľadom na plynutie doby primerane vzrástli
- jednak úmerne k jej veku, jednak vzhľadom k jej záujmom a stupňu školského vzdelania.
Čo sa týka počiatku zvýšenia výživného, súd vychádzal zo zmeny pomerov u maloletej Simony a z návrhu matky - i keď je možné výživné pre maloleté dieťa zmeniť i spätne, najviac však na dobu 3 rokov od podania návrhu ( § 77 ods. 1 ZR), matka spätne výživné zvýšiť nežiadala, žiadala zvýšiť výživné od nástupu maloletej do prvej triedy - preto sa súd spätným výživným nezaoberal a výživné aj zvýšil od 01.09.2014, keď mal za to, že matka v tomto čase mala zvýšené výdavky v súvislosti so zabezpečením výživy a starostlivosti o maloletú a jej potrieb. Pri ustálení novej výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil stupeň školy, ktorú maloletá navštevuje, jej školské aktivity, zhoršený zdravotný stav, osobnú starostlivosť matky o ňu, ako aj vek dieťaťa - zohľadnil teda celkový vývoj a vzrast životných nákladov maloletej, zároveň zohľadnil možnosti a schopnosti rodičov podieľať sa na úhrade týchto nákladov. Súd tiež hodnotil osobnú starostlivosť matky o dieťa vzhľadom na vek maloletej, ktorá je ešte plne odkázaná na starostlivosť rodičov, ktorou starostlivosťou mu zabezpečuje všetky životné potreby vo faktickej rovine (bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, vzdelanie) a zároveň vytvára vhodné podmienky na rozvoj sociálneho a kultúrneho bytia dieťaťa ( osobná starostlivosť matky, rozvíjanie osobnosti dieťaťa). Vzhľadom k tomu, že otec sa s maloletou nestretáva ( v podstate dlhodobo - s maloletou sa nekontaktoval už v čase rozvodu svojho manželstva s matkou dieťaťa), nejaví o ňu vôbec žiaden záujem, na jej výživu prispieva výživným, ktoré mu musí byť stŕhané v rámci exekučného konania, keďže otec ani túto povinnosť neplnil dobrovoľne, je možné konštatovať, že citovú a materiálnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka výlučne zo svojich zdrojov, aj s ohľadom na skutočnosť, že dieťa vychováva sama. Správanie otca k maloletej tak svedčí o jeho citovom vzťahu k dieťaťu - javí sa ako ľahostajný, bez akýchkoľvek citových väzieb. O otcovom citovom vzťahu k deťom a k jeho povinnosti plniť si svoje vyživovacie povinnosti ( aj k bývalej manželke) v podstate vypovedá aj jeho postoj k staršiemu synovi, ktorého takisto nenavštevuje, nekontaktuje, výživné ani na toto dieťa neplatil riadne, matka tohto dieťaťa takisto musela požiadať o exekučné vyplácanie výživného. Takisto matka mal. Simony musela exekučne vymáhať platenie určeného príspevku na rozvedenú manželku vo výške 90 Eur mesačne ( otec bol zaviazaný na platenie tohto príspevku podľa vyjadrenia matky na dobu 10 mesiacov po ňou absolvovanej operácii, ktorá jej znemožňovala sa zamestnať). Zohľadnil vek a potreby maloletej - jednak vzhľadom na jej školské povinnosti, jednak vzhľadom na jej celkový rast, náklady nielen na jej výživu ale aj na celkový všestranný rozvoj s poukazom na jej zhoršený zdravotný stav a záujmy maloletej. Maloletá navštevuje základnú školu v Q., navštevuje tanečný krúžok, je sledovaná v alergologickej ambulancii, celoročne užíva lieky. Zohľadnil možnosti matky pri dosiahnutí príjmu, najmä s ohľadom na jej zdravotný stav - matka aj napriek tomu, že je čiastočne invalidná, je zamestnaná. Otec aj keď bol dlhodobejšie na PN, a takisto absolvoval zdravotný zákrok, nebráni mu to v riadnom zamestnaní - nemá žiadne zdravotné obmedzenie ( invalidita...). . U oboch rodičov zohľadnil skutočnosť, že rodičia bývajú u svojich rodičov ( matka u matky), a zatiaľ čo matka na chod domácnosti prispieva, otec podľa svojho vyjadrenia nie. Zároveň zaráža súd konanie otca - aj napriek tomu, že otec má už dve vyživovacie povinnosti, očakáva narodenie tretieho dieťaťa s novou partnerkou, pričom dôvodom podania návrhu otca na zníženie výživného pre maloletého G. bola jeho vyživovacia povinnosť otca k mal. M.. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec nemôže využívať narodenie ďalšieho dieťa ako dôvod na zníženie výživného k starším deťom - otec si musí uvedomiť, že má zákonnú vyživovacou povinnosť ku všetkým svojim deťom, nemôže uprednostňovať jedno pred druhým, resp. tieto skutočnosti zneužívať. Povinnosť otca k dieťaťu pritom nespočíva iba v platení výživného, ale rodič má povinnosť poskytovať dieťaťu lásku, všestrannú starostlivosť, pocit istoty a zodpovednosti voči deťom - zo spisového materiálu, s ktorým sa súd oboznámil. však takýto postoj otca k ani jednému dieťaťu nevyplýva. Otec nemôže uprednostňovať svoje potreby a potreby svojej partnerky (aj keď tehotnej) pred potrebami svojich maloletých detí, ku ktorým ho viaže zákonná vyživovacia ( a nielen vyživovacia ) povinnosť.
Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že otec pracuje v povolaní, ktoré vo svojej podstate má dodržiavanie zákonov štátu, sám má dbať na to, aby ich dodržiavali iní občania štátu, ale práve on by mal tieto zákony (a rozhodnutia súdu) dodržiavať a riadiť sa nimi, čo však nerobí (platenie výživného na deti - až po nariadení výkonu exekúcie....). Matka plní svoju vyživovaciu povinnosť k Simone ešte aj svojou osobnou starostlivosťou, má k dispozícii prídavky na dieťa ako podporu zo strany štátu a pokiaľ prispeje aj ona sumou aspoň 80 Eur mesačne ( pri zohľadnení aj materiálneho plnenia zo strany matky zabezpečením bývania maloletej , finančná suma pre výživu maloletej tak bude viac ako 260 Eur mesačne, čo je dostatočné pre pokrytie potrieb maloletej.
Preto s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, že zvýšil výživné pre maloletú na sumu 160 Eur mesačne a vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Otec pri svojom príjme aj pri zohľadnení svojej ďalšej vyživovacej povinnosti k synovi G. je schopný takto určené výživné platiť . Aj keď sa javí, že syn G. je starší a výživné pre neho je určené v nižšej výške, je to spôsobené tým, že príslušný súd výživné znížil pre toto dieťa nie z dôvodu zmeny pomerov u otca a pribudnutie vyživovacej povinnosti k mal. M. a pokles jeho príjmu), ale z dôvodu zvýšenia príjmu matky maloletého G..
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd zároveň zamietol aj návrh otca na zníženie výživného, keď pre takéto rozhodnutie neboli v konaní zistené žiadne dôvody; naviac otec tento svoj návrh riadne nedoplnil, neuviedol, na akú sumu žiada znížiť, ani od akej doby (č. l. 72 spisu).
Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 30.09.2015 vo výške 650 Eur (13 mesiacov x 50 Eur; suma 50 Eur predstavuje rozdiel medzi novourčeným a doposiaľ určeným výživným), ktoré súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p. uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže mal za to, že otec si mal byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu ( návrh prevzal v júli 2014), mohol si byť vedomý možnosti, že príde k zvýšeniu výživného pre dieťa, keďže toto už navštevuje základnú školu. Návrh dokonca prevzal ešte pred tým, ako maloletá M. nastúpila do školy, mohol teda sám aspoň čiastočne zvýšiť svoj príspevok pre maloletú. Takto celá starostlivosť stále pretrvávala iba na matke, ktorá musela sama zo svojich zdrojov tieto zvýšené výdavky zabezpečiť. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že ak by otec svoju povinnosť k maloletej M. (aj maloletému G. z predchádzajúceho manželstva) plnil riadne a dal záruku, že si ju aj do budúcnosti bude plniť riadne, vyhol by sa dodatočným nákladom spojeným s exekučným konaním, keď tieto poplatky navyšujú výdavky otca na výživné, pričom však na výživu maloletej M. ( ani mal. G.) neslúžia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia. Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.