Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-94-2004.pdf
PDF · 101.7 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/94/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I rozhodol sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: JUDr. O. Z., správca konkurznej podstaty HORIZONT SLOVAKIA, a.s. v konkurze, so sídlom v Košiciach, Kováčska 63, IČO: 31 731 368 (sídlo správcu konkurznej podstaty v Košiciach, Alžbetina 3) proti odporcovi: O. J., I..X.X.XXXX, Z. O. N., N. X, zastúpenému: JUDr. Milan Kuzma, advokát, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, v konaní o zaplatenie sumy 1.795.2989,66 Sk (59.592,70 EUR) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie 12.673,86 Sk, t.j. o 420,70 EUR z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
P r i z n á v a odporcovi právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi vo výške 11.798,07 EUR (trovy právneho zastúpenia), ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Milana Kuzmu, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplastnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 1.4.2004 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1.795 289,66 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 28.5.2002 až do zaplatenia.
Návrh odôvodnil skutočnosťami, že pri kontrole účtovných dokladov zistil, že odporca nevyúčtoval sumu 1.795,289,66 Sk ako zálohu, ktorú prevzal od úpadcu formou výberu z bankového účtu. Poukázal na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. g/ zákona č. 28/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého všetky nesplatené pohľadávky a záväzky týkajúce sa konkurznej podstaty, sa stávajú vyhlásením konkurzu splatnými. Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 4.8.2003 na splnenie dlhu. Odporca na túto výzvu nereagoval.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.
V priebehu konania, podaním zo dňa 18.10.2010 navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 12.673,86 Sk, t.j.420,70 EUR späť. Odporca so späťvzatím návrhu súhlasil.
Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k.19 C 94/2004-284 zo dňa 1.10.2012 tak, že návrh zamietol. Citovaný rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.4 Co 45/2013-303 zo dňa 11.2.2015 len z dôvodu, že súd prvého stupňa opomenul rozhodnúť o časti
predmetu konania (o zaplatenie sumy 12.673,86 Sk, t.j.420,70 EUR), v ktorej navrhovateľ podaním zo dňa 18.10.2010 vzal návrh späť. Úlohou súdu po vrátení veci bolo rozhodnúť o tomto dispozičnom úkone navrhovateľa.
V priebehu konania, podaním zo dňa 24.4.2012, navrhovateľ oznámil súdu, že dňa 10.4.2012 uzavrel zmluvu o prevode pohľadávok so spoločnosťou KPK GROUP s.r.o., so sídlom v Košiciach, Orlia 10, na základe ktorej sa vlastníkom pohľadávky uplatnenej v tomto konaní v hodnote 59.592,73 EUR stala spoločnosť KPK GROUP s.r.o. Navrhovateľ s poukazom na uvedenú skutočnosť uviedol, že stratil aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnej veci.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, výsluchom svedkyne a oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu.
Navrhovateľ predložil súdu prehľad poskytnutých záloh odporcovi v období od 1.1.2001 do 31.12.2001 a od 1.1.2002 do 8.3.2002 spolu s listinnými dokladmi, preukazujúcimi buď výber v hotovosti alebo výber z účtov v peňažných ústavoch, ako aj listinnými dokladmi svedčiacimi o rozsahu zúčtovaných záloh.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca vykonával funkciu štatutárneho zástupcu - konateľa spoločnosti HORIZONT SLOVAKIA, a.s. ako predseda predstavenstva od 15.8.1997 a túto funkciu vykonával aj v rozhodujúcom období rokov 2001 a január až marec 2002. Zároveň však bolo preukázané a tiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca pre túto spoločnosť vykonával prácu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 8.9.1997, s dohodnutým dňom nástupu do práce 8.9.1997, druh práce - generálny riaditeľ. Čo sa týka dátumu ukončenia pracovného pomeru, ani jeden z účastníkov konania nedisponoval listinným dôkazom na preukázanie tejto skutočnosti. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že jeho pracovný pomer skončil zrejme dohodou, ku dňu 31.1.2002, v nadväznosti na valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré sa uskutočnilo koncom januára 2002. Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že mu v súvislosti s výkonom funkcie štatutárneho zástupcu spoločnosti boli vyplácané zálohy na služobné cesty a to buď v hotovosti alebo výberom z účtu, ktoré zálohy následne, po návrate zo služobnej cesty vyúčtoval.
Pre právne posúdenie uplatneného nároku sa súd predbežne zaoberal otázkou, či predmetnú vec je potrebné posúdiť výlučne podľa ustanovení Zákonníka práce a zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách, teda ako nárok vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu účastníkov konania alebo podľa ustanovenia § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa vzťahy medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravujú primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve (§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka), pokiaľ nie sú iné dojednania medzi takýmito osobami a spoločnosťou, upravujúce ich práva a povinnosti. Vymenovaním, resp. voľbou osoby do určitého orgánu (napríklad do predstavenstva, dozornej rady a pod.) obchodnej spoločnosti síce nevzniká automaticky pracovný vzťah medzi danou osobou a spoločnosťou, nie je však vylúčené, aby sa člen určitého orgánu spoločnosti stal zároveň aj zamestnancom spoločnosti. Pokiaľ však spoločnosť s členom niektorého svojho orgánu uzavrie pracovnú zmluvu, práva a povinnosti, vrátane zodpovednosti v pracovnoprávnych vzťahoch, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce.
Pokiaľ by sa jednalo o pracovnoprávny vzťah a teda, odporca by bol vykonával činnosť pre obchodnú spoločnosť HORIZONT SLOVAKIA a.s., za ktorú by poberal príjem zo závislej činnosti, ako zamestnancovi by mu vznikol nárok na náhradu cestovných výdavkov podľa zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách (ust. § 1 písm. a/ citovaného zákona) a zároveň, odporcovi by vznikla povinnosť vyúčtovať náklady na pracovnú cestu a nevyúčtované zálohy (preddavky) vrátiť. V súlade s ustanovením § 21 ods. 1 a 3 citovaného zákona má totiž zamestnanec právo požiadať o poskytnutie preddavku na náhrady podľa tohto zákona a zamestnávateľ je povinný mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad poskytnúť. Zamestnanec je následne povinný do 10 pracovných dní po dni ukončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Ak medzi spoločnosťou a členom jej orgánu vznikol pracovnoprávny vzťah, zodpovednosť za porušenie povinnosti vrátiť nevyúčtované preddavky sa posudzuje podľa Zákonníka práce. Táto zodpovednosť je vybudovaná na subjektívnom princípe, t.j. na jej vznik sa
vyžaduje zavinenie, pričom rozsah náhrady vzniknutej škody je v zmysle pracovnoprávnych predpisov vždy limitovaný trojnásobkom výšky priemerného mesačného zárobku.
Pokiaľ by sa nejednalo o pracovnoprávny vzťah, ale o vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti, pre právne posúdenie v predmetnej veci by boli namieste ustanovenia o mandátnej zmluve, na ktorú odkazuje ustanovenie § 66 ods.2 Obchodného zákonníka; tieto ustanovenia by sa použili iba v prípade, ak by neexistovala iná, osobitná dohoda medzi spoločnosťou a odporcom ako členom štatutárneho orgánu. V praxi obchodných spoločností sa možno stretnúť najmä s tzv. manažérskymi zmluvami. Rozsah zodpovednosti člena štatutárneho alebo iného orgánu spoločnosti za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom funkcie treba posudzovať v závislosti od toho, aký typ zmluvy bol uzavretý medzi členom štatutárneho orgánu a spoločnosťou. Pokiaľ v tomto smere neexistuje osobitná zmluva, použijú sa primerane ustanovenia o mandátnej zmluve. Zodpovednosť mandatára za vzniknutú škodu sa posudzuje podľa Obchodného zákonníka, čo znamená, že je vybudovaná na objektívnom princípe a rozsah náhrady škody nie je obmedzený. V danom prípade bolo medzi účastníkmi konania nesporné, že takáto osobitná zmluva uzatvorená nebola.
Predmetom tohto konania bol teda nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi, či už titulom zodpovednosti vyplývajúcej z pracovnoprávneho vzťahu alebo titulom zodpovednosti člena štatutárneho orgánu spoločnosti za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom funkcie.
Nositeľom práva na náhradu škody v zmysle hmotnoprávnych ustanovení, či už Zákonníka práce alebo Obchodného zákonníka, je buď zamestnávateľ alebo dotknutá obchodná spoločnosť. V danom prípade navrhovateľ tvrdil, že nositeľom tohto práva je úpadca HORIZONT SLOVAKIA, a.s. v konkurze.
Ešte pre ukončením dokazovania potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, zameraného na zistenie, či škoda vznikla a v akom rozsahu, však nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práva, o ktorom sa konalo a to na základe kúpnej zmluvy - zmluvy o prevode pohľadávok uzavretej medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou KPK GROUP s.r.o. dňa 10.4.2012, ktorou došlo k zmene v osobe veriteľa pohľadávky, uplatnenej touto žalobou.
Z kúpnej zmluvy - zmluvy o prevode pohľadávok uzavretej v písomnej forme dňa 10.4.2012 medzi navrhovateľom ako predávajúcim a spoločnosťou KPK GROUP s.r.o. so sídlom v Košiciach, Orlia 10, IČO: 36 171 409 ako kupujúcim súd zistil, že predmetom prevodu v zmysle tejto zmluvy je v súlade so súhlasom veriteľského výboru predávajúceho a opatrením Krajského súdu v Košiciach č.k. 4K/18/2002 zo dňa 13.3.2012 okrem iného aj vlastnícke právo navrhovateľa k pohľadávke uvedenej pod položkou 28 vo výške 59.592,73 EUR voči odporcovi O. J.. Z článku 5 bodu 2 zmluvy vyplýva, že kupujúci sa oboznámil s právnym a faktickým stavom predmetu prevodu a je mu zrejmé, že predávajúci nedisponuje všetkými dokladmi týkajúcimi sa predmetu prevodu, že dostane len existujúce listiny vzťahujúce sa na predmet prevodu alebo dokazujúce oprávnenosť predmetu prevodu a tiež, že práva súvisiace a vyplývajúce z predmetu prevodu, sú premlčané.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Vyššie citované ust. § 524 Občianskeho zákonníka upravuje inštitút postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa tak stáva novým veriteľom. Zákon pre platnosť zmluvy o postúpení vyžaduje písomnú formu. Postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná.
Z písomnej zmluvy predloženej navrhovateľom súd zistil, že táto je platná. Obsahuje všeobecné, ako aj osobitné náležitosti vyžadované zákonom. Pohľadávka, ktorá bola predmetom tohto konania, je v zmluve riadne individualizovaná, aj čo do rozsahu - 59.592,73 EUR.
Následky postúpenia pohľadávky sa prejavujú v právnom postavení účastníkov. Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Pôvodný veriteľ už nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.
Podľa ust. § 92 ods.2 O.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Podľa ust. § 92 ods.3 O.s.p., súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
Prevod práva, o ktorom sa vedie spor, na inú osobu, právna teória označuje ako sukcesiu. Podľa toho, či ide o sukcesiu do celej sféry právneho postavenia alebo iba o vstup do parciálnych, konkrétnych práv predchodcu, sa rozlišuje univerzálna a singulárna sukcesia. Následkom singulárnej sukcesie, teda scudzenia predmetu sporu počas konania z účastníka konania na tretí subjekt, je procesné nástupníctvo. Zmena účastníctva v prípade, keď nedochádza zároveň k strate právnej subjektivity účastníka konania, je normatívne vyjadrená v ustanovení § 92 ods. 2 a 3 O.s.p..
Singulárna sukcesia vedie k strate vecnej legitimácie pôvodného účastníka. Podľa právnej teórie je vecne legitimovaný ten, kto je podľa hmotného práva skutočne nositeľom tvrdeného subjektívneho práva či tvrdenej subjektívnej povinnosti, o ktorých súd rozhoduje.
Riešenie straty vecnej legitimácie v dôsledku singulárnej sukcesie zákon nachádza v procesnej aktivite, v dôsledku ktorej môže dôjsť k zmene účastníctva. Aby mohlo dôjsť k zmene účastníka, musí byť učinený procesný návrh. Subjektmi oprávnenými navrhnúť zmenu účastníka v zmysle ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p. sú jednak navrhovateľ a jednak ten, na koho boli práva alebo povinnosti tvoriace predmet konania prevedené alebo na koho prešli, čiže právny nástupca. Z uvedeného vyplýva, že k zmene účastníctva nemôže dôjsť bez procesnej aktivity na to legitimovaného subjektu. Toto je v súlade s dispozičným princípom ovládajúcim sporové konanie. Na to, aby súd mohol vyhovieť návrhu na zmenu účastníka, musia byť preto kumulatívne splnené tieto skutočnosti: a/ návrh na zmenu zo strany oprávneného subjektu, b/ súhlas toho, kto má do konania vstúpiť namiesto navrhovateľa, c/ preukázanie, že došlo k právnej skutočnosti predpokladanej v ustanovení § 92 ods. 2 O.s.p. (prevod práv alebo povinností, o ktorých sa koná).
Zhrnúc vyššie uvedené, vzhľadom k tomu, že ani jeden z oprávnených subjektov - t.j. ani navrhovateľ ako pôvodný účastník tohto konania, ani tretia osoba, t.j. spoločnosť KPK GROUP s.r.o., na ktorú bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní prevedená, nenavrhol zmenu účastníka na strane navrhovateľa, súdu neostávalo iné, než návrh na začatie konania zamietnuť, z dôvodu straty aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní a teda, z dôvodu, že navrhovateľ v zmysle hmotného práva už nie je nositeľom tvrdeného práva, o ktorom sa v predmetnej veci koná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na vyjadrenie samotného navrhovateľa, že v dôsledku uzavretia predmetnej zmluvy stratil aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnej veci.
Na záver je potrebné dodať, že na základe rovnakých skutočností a rovnakej právnej argumentácie súd zamietol návrh aj v pôvodnom rozsudku č.k.19 C 94/2004-284 zo dňa 1.10.2012. Rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.4 Co 45/2013-303 zo dňa 11.2.2015, nie však z dôvodu, že by sa odvolací súd nestotožnil s vyššie uvedeným názorom súdu prvého stupňa. Odvolací súd odvolanie navrhovateľa, ktorým vytýkal súdu prvého stupňa formalizmus pri posudzovaní jeho podania, ktorým oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky, majúc za to, že mal postupovať podľa
ust. §43 O.s.p. a vyzvať ho na doplnenie resp. upresnenie, pokladal za neopodstatnené. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že uvedené podanie navrhovateľa predstavuje len oznámenie o vykonaní hmotnoprávneho úkonu - o postúpení pohľadávky, bez akéhokoľvek náznaku, že by navrhovateľ mienil s týmto oznámením spájať aj procesný úkon, z ktorého by vyplýval jeho návrh na ďalší procesný postup súdu. Súd v tomto smere nemá žiadnu poučovaciu povinnosť vo vzťahu k účastníkom konania. Navrhovateľ, napriek tomu, že mu bolo doručené citované rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach a teda, mal možnosť oboznámiť sa aj s právnym názorom odvolacieho súdu, potrebný procesný úkon neučinil a neučinil tak ani subjekt, na ktorý bola pohľadávka postúpená. Navrhovateľ sa zároveň bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie.
Podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a odporcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva proti navrhovateľovi, ktorý v spore úspech nemal.
Trovy odporcu predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré si právny zástupca vyčíslil spolu vo výške 11.798,30 EUR.
Trovy právneho zastúpenia za úkony právnych služieb vykonaných v období od prevzatia zastúpenia do 31.12.2004 súd vyčíslil podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 citovanej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určená podľa hodnoty veci (1.795.289,66 Sk) predstavuje sumu 16.241,- Sk (539,10 EUR). Tarifná odmena v tejto výške patrí právnemu zástupcovi za jeden úkon služby právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia (22.12.2004). Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 citovanej vyhlášky, právnemu zástupcovi patrí tiež náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu, za každý úkon právnej pomoci. 1/100 výpočtového základu v roku 2004 činila 136,- Sk, t.j. 4,51 EUR. Spolu tarifná odmena a režijný paušál činia 543,61 EUR. Právnemu zástupcovi taktiež patrí v zmysle ustanovenia § 22 ods. 3 citovanej vyhlášky aj zvýšenie odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty, pretože preukázal, že je platiteľom tejto dane a to o 20%, t.j. o 108,72 EUR. Odmena právneho zástupcu po uvedenom zvýšení predstavuje sumu 652,33 EUR.
Trovy právneho zastúpenia za úkony právnych služieb vykonaných v období od 1.1.2005 do 31.12.2008 súd vyčíslil podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom do 31.12.2008.
Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky a ustanovenia § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z výšky peňažného plnenia, ktorých sa právna služba týka (1.795.289,66 Sk), predstavuje sumu 16.250,- Sk, t.j. 539,40 EUR. Tarifná odmena v uvedenej výške patrí za tieto úkony právnych služieb: účasť na pojednávaní konanom dňa 4.10.2005, účasť na pojednávaní konanom dňa 24.11.2005, účasť na pojednávaní konanom dňa 9.2.2006, účasť na pojednávaní konanom dňa 22.2.2007 a písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku zo dňa 30.10.2007, spolu vo výške 2.697 EUR. Právnemu zástupcovi patrí aj tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby. V roku 2005 bola 1/100 výpočtového základu vo výške 150,- Sk, t.j. 4,98 EUR a patrí za dva úkony právnych služieb vykonaných v roku 2005. 1/100 výpočtového základu v roku 2006 bola vo výške 164,- Sk, t.j. 5,44 EUR a patrí za úkon právnej služby vykonaný v roku 2006. 1/100 výpočtového základu v roku 2007 bola vo výške 178,- Sk, t.j. 5,91 EUR a patrí za dva úkony právnych služieb vykonaných v roku 2007. Spolu odmena a režijný paušál činia 2.724,22 EUR. Právnemu zástupcovi patrí aj zvýšenie o daň z pridanej hodnoty o 20%, t.j. o 544,84 EUR. Celková odmena po uvedenom zvýšení predstavuje sumu 3.269,06 EUR.
Trovy právneho zastúpenia za úkony právnych služieb vykonaných od 1.1.2009 súd vyčíslil podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009.
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzajúc z tarifnej hodnoty - výšky peňažného plnenia, ktorých sa právna služba týka, je 539,41 EUR. Tarifná odmena v tejto výške patrí za tieto úkony právnych služieb: účasť na pojednávaní konanom dňa 23.9.2010, účasť na pojednávaní konanom dňa 7.2.2011, účasť na pojednávaní konanom dňa 9.5.2011, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 20.5.2011, účasť na pojednávaní konanom dňa 30.6.2011, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 1.7.2011, účasť na pojednávaní konanom dňa 6.2.2012, účasť na pojednávaní konanom dňa 2.4.2012, účasť na pojednávaní konanom dňa 28.6.2012, účasť na pojednávaní konanom dňa 1.10.2012, písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku zo dňa 31.1.2013 a účasť na pojednávaní dňa 6.10.2015, spolu vo výške 6.472,92 EUR. Právnemu zástupcovi taktiež patrí aj tzv. režijný paušál. 1/100 výpočtového základu v roku 2010 bola vo výške 7,21 EUR a patrí za jeden úkon právnej služby vykonanej v roku 2010. 1/100 výpočtového základu v roku 2011 bola vo výške 7,41 EUR a v tejto výške patrí režijný paušál za 5 úkonov právnej služby vykonaných v roku 2011. 1/100 výpočtového základu v roku 2012 bola vo výške 7,63 EUR a patrí za 4 úkony vykonané v roku 2012. 1/100 výpočtového základu v roku 2013 bola vo výške 7,81 EUR a patrí za 1 úkon vykonaný v roku 2013. 1/100 výpočtového základu v roku 2015 je vo výške 8,39 EUR a patrí za 1 úkon vykonaný v roku 2015. Spolu režijný paušál činí 90,98 EUR. Tarifná odmena spolu s náhradou hotových výdavkov predstavujú sumu 6.563,90 EUR. Právnemu zástupcovi patrí taktiež zvýšenie tejto odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty o 20%, t.j. o sumu 1.312,78 EUR. Odmena po uvedenom zvýšení činí 7.876,68 EUR.
Celková odmena právneho zástupcu za všetky úkony právnych služieb je vo výške 11.798,07 EUR.
V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil navrhovateľovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu.
Súd zároveň v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 a ods. 6 O.s.p. vyslovil, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )