Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25C-134-2015.pdf
PDF · 102.95 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/134/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcov: 1) E. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. O., L. XX, 2) E. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. O., L. XX, proti žalovanému: A., Q.. A.., T.: XX XXX XXX, Z. XX, O., v konaní o určenie neplatnosti zápisnice, takto
rozhodol:
žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobcovia svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadali súd, aby rozhodol, že zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ulici L.Á. XX-XX v O., konaná dňa XX.XX.XXXX a vyhotovená správcom bytového domu, spoločnosťou A., Q.. A.. O., je neplatná. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalovaný vykonáva správu bytového domu na ulici L. XX-XX v O.. Dňa XX.XX.XXXX správca riadne zvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov na tejto ulici na deň XX.XX.XXXX. Podľa žalobcov počet vlastníkov prítomných na schôdzi nespĺňal podmienky takzvanej kvalifikovanej väčšiny, na základe ktorej by bolo možné prijímať právoplatné rozhodnutia. Na schôdzi prebehlo hlasovanie len o súhlase s vypracovaním Dodatku č. 1 k zmluve o dielo č. P.-XD/ XXXX-XX a na splnomocnenie zástupcov vlastníkov na podpísanie tohto dodatku. Hlasovanie o dodatku považovali žalobcovia za protizákonné a neplatné, keďže hlasovanie nebolo v programe schôdze a jeho návrh zaradiť do programu tejto schôdze hlasovaním na schôdzi neprebehlo. Žalobcovia tiež namietali skutočnosť, že číslo Dodatku č. 1 je nepravdivé, lebo tento dodatok už bol vypracovaný XX.XX.XXXX. Pokiaľ mal byť prijatý ďalší Dodatok, malo ísť o Dodatok č. 2.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcov v 1. a 2. rade (v podaní žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX sú žalobcovia označovaní ako žalovaní), keďže títo nepredložili splnomocnenie pre účasť na schôdzi v zmysle ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 182/93 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Splnomocnenie predložené do spisu je v rozpore s príslušným ustanovením zákona, nakoľko chýba presný pokyn, ako ma splnomocnená osoba hlasovať. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca v 2. rade nie je vlastníkom bytu v bytovom dome, teda v zmysle platnej právnej úpravy nie je ani prehlasovaným vlastníkom. Žalovaný ďalej namietal svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko platná právna úprava hovorí o tom, že právo podať žalobu na súd má ten, kto je prehlasovaný v dome a žaloba má smerovať proti tým vlastníkom, ktorý žalobcu prehlasovali. Žalovaný nie je vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, len správcom domu. Žaloba ďalej podľa žalovaného nemôže smerovať proti neplatnosti zápisnice z dôvodu, že zápisnica údajne neobsahuje všetky prednesy zo schôdze vlastníkov bytového domu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade, oboznámením s plnomocenstvom zo dňa XX.XX.XXXX a splnomocnením zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatkom č. 1 k zmluve o dielo číslo P.-XD/XXXX- XX, prezenčnou listinou z domovej schôdze zo dňa XX.XX.XXXX, pozvánkou z XX.XX.XXXX, zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov z XX.XX.XXXX, výpisom z LV XXXXX a LV XXXX v kat. úz. O., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že správu bytového domu, nachádzajúceho sa na ulici L. XX- XX v O., zapísaného na LV č. XXXXX, vykonáva ako správca žalovaný.
Z výpisu z LV č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a z výpovede účastníkov súd zistil, že žalobkyňa v 1. rade je spolu so svojou sestrou podielovou spoluvlastníčkou bytu č. X. Žalobca v 2. rade, ktorý je manželom žalobkyne v 1. rade, vlastníkom ani spoluvlastníkom bytu v tomto bytovom dome nie je. Vlastníkom bytu v predmetnom bytovom dome nie je ani žalovaný.
Z výsluchu žalobkyne v 1. rade súd zistil, že táto namietala platnosť Dodatku č. 1, ktorý podľa nej mal byť Dodatkom č. 2. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že program na pozvánke nezodpovedal tomu, čo sa na schôdzi dialo a bolo odsúhlasené. Žalobkyňa v 1. rade ako vlastníčka bytu dňa XX.XX.XXXX na predmetnej schôdzi bola. Podľa jej vyjadrenia však nie za seba, ale zastupovala svoju sestru na základe splnomocnenia zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa v 1. rade zároveň splnomocnila svojho manžela, žalobcu v 2. rade, splnomocnením zo dňa XX.XX.XXXX, aby ju na tejto schôdzi zastupoval. Žalobkyňa uviedla, že k takémuto konaniu ju viedlo to, aby na schôdzi mali dva hlasy. Zároveň si bola vedomá toho, že každý byt, bez ohľadu na počet spoluvlastníkov, má len jeden hlas.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len citovaného zákona), tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.
Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona, na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve.
Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
Podľa § 8a ods. 1 citovaného zákona, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť
každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.
Podľa § 8b ods. 1 citovaného zákona, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
Podľa § 8b ods. 2 citovaného zákona, pri správe domu je správca povinný a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy, b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými, c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, f) umožniť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, g) zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, h) vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok, i) podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby 12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, j) podať návrh na exekučné konanie, 12ab) k) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o výkone správy a s týmto zákonom. l) priebežne zverejňovať na mieste v dome obvyklom v spoločných častiach domu alebo na webovom sídle správcu, ak ho má zriadené, postup pri obstarávaní tovarov a služieb, v rámci zabezpečovania prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie a modernizácie a pri všetkých iných činnostiach spojených so správou domu, vrátane jednotlivých cenových ponúk.
Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým.
Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona, za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo nebytový priestor v dome. Ak je byt alebo nebytový priestor v dome vo vlastníctve viacerých osôb, môžu uplatniť svoje hlasovacie právo len ako celok.
Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona, schôdza vlastníkov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň dve tretiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na prijatie rozhodnutia na schôdzi vlastníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. Ak schôdza vlastníkov nie je ani hodinu po oznámenom začatí schôdze vlastníkov uznášaniaschopná, je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; to neplatí, ak sa hlasuje podľa odsekov 4 a 5, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.
Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o zmluve o úvere a o každom dodatku k nej, o zmluve o zabezpečení úveru a o každom dodatku k nej, o zmluve o nájme a kúpe veci, ktorú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome užívajú s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania a o každom dodatku k nej, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe a o každom dodatku k nim, o zmene účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a o zmene formy výkonu správy; ak sa rozhoduje o nadstavbe alebo o vstavbe v podkroví alebo povale, vyžaduje sa zároveň súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na najvyššom poschodí. Súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa vyžaduje pri rozhodovaní o prevode spoločných častí domu, spoločných zariadení domu alebo priľahlého pozemku alebo ich častí. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov; podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome môže overiť aj notár alebo obec.
Podľa § 14 ods. 6 citovaného zákona, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže v listinnej podobe, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala. Súčasťou splnomocnenia musí byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ak nejde o splnomocnenie na konanie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze vlastníkov rade alebo zástupcovi vlastníkov alebo na požiadanie aj vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome. Kandidáti na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu vlastníkov nemôžu byť splnomocnení iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak ide o hlasovanie o ich voľbe. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže splnomocniť na zastupovanie správcu.
Podľa § 14 ods. 8 citovaného zákona, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba.
Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd..
Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh žalobcov nie je dôvodný.
Návrhom sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná. V konaní bolo preukázané, že vlastníkom bytu v predmetnom bytovom dome je len žalobkyňa v 1. rade. Vzhľadom na túto skutočnosť teda žalobca v 2. rade nemá vecnú legitimáciu vystupovať v tomto spore, či už na strane žalobcu alebo žalovaného.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9).
V tomto konaní vecnú legitimáciu zákon priznáva vlastníkovi bytu. Keďže žalobca v 2. rade týmto nie je, žaloba bola z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k nemu zamietnutá. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobca v 2. rade vystupoval na schôdzi vlastníkov bytov ako zástupca žalobkyne v 1. rade. Pokiaľ má žalobkyňa v 1. rade za to, že jej práva boli na tejto schôdzi porušené, jedine ona, ako vlastníčka bytu, je vecne legitimovaná na podanie žaloby.
Hoci ako je uvedené vyššie, žalobkyňa v 1. rade, ako spoluvlastníčka bytu, je aktívne legitimovaná na podanie žaloby podľa zákona č. 182/93 Z. z., pred prejednaním samotnej hmotnoprávnej stránky veci súd skúma, či žalovaný subjekt je nositeľom hmotnoprávnych povinností, ktorých porušenie mu žaloba vyčíta. V tejto veci žaloba smerovala len vo voči správcovi bytového domu, pričom napadnutá zápisnica bola prijatá rozhodnutiami iných vlastníkov bytov.
Žalobcovia sa svojim návrhom domáhali určenia neplatnosti zápisnice proti žalovanému, ktorý je právnickou osobou, ktorá spravuje spoločné časti, spoločné zariadenia domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo a priľahlý pozemok, vrátane ich údržby a obnovy a zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 8 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Správca je teda formou správy, ktorú si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zvolili na účel správy ich spoločného majetku. Právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom je regulovaný primárne ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zmluvou o výkone správy. Správca vykonáva správu domu samostatne (napr. hospodári s úhradami, s fondom prevádzky, údržby a opráv, s majetkom získaným svojou činnosťou; rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia, o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv
- § 8b zákona č. 182/1993 Z. z.), v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom.
Správca však nehlasuje na zhromaždení, ktoré tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, nehlasuje písomnou formou a nerozhoduje takýmto spôsobom.
Takéhoto rozhodnutia vo veci by sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru mohol domáhať nie proti správcovi, ale proti tým, ktorí majú právo hlasovať, t. j. proti vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome.
Aj keď z textu zákona priamo nevyplýva, kto má byť pasívne legitimovaný v uvedenej veci, z jej povahy vyplýva, že ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a nie medzi správcom a vlastníkom bytov. Z uvedeného preto možno konštatovať, že žalovaný, proti ktorému sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zápisnice, nie je v konaní pasívne legitimovaný, nie je nositeľom hmotného práva, ktoré bolo predmetom tohto konania.
Vzhľadom na zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovaného sa súd bližšie už nezaoberal samotnou hmotnoprávnou stránkou veci a z rovnakých dôvodov súd neskúmal ani otázku naliehavého právneho záujmu.
Len na záver však súd považuje za potrebné upozorniť na doslovné znenie § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. (ale aj zhodné ustanovenie § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka), ktoré predpokladajú, že súd má „vo veci rozhodnúť“. Rozhodnutie vo veci znamená meritórne vyriešenie spornej otázky medzi spoluvlastníkmi. Prichádzajú tu do úvahy napríklad určovacie výroky, že spoluvlastníci nemajú právo vykonať určité úkony, zdržovacie žaloby (povinnosť zdržať sa určitých úkonov), ale napr. aj žaloby o to, aby spoluvlastníci trpeli určitý spôsob hospodárenia s vecou, uzavretie určitej zmluvy, vykonanie určitých úkonov a pod. (porovnaj v tomto smere napr. príklady v judikáte R 54/1973). Podľa názoru súdu z ustanovenia § 14 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z. nevyplýva právo prehlasovaného spoluvlastníka domáhať sa určenia neplatnosti zápisnice zo schôdze vlastníkov. Zápisnica zo schôdze vlastníkov totiž nie je právny úkon, ale len písomný záznam o konanej schôdzi, na ktorej mohli prípadne vzniknúť určité právne úkony, ktoré zaväzujú spoluvlastníkov. Nie je možné domáhať sa jej neplatnosti. Z ustanovenia § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. a § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka však vyplýva len právo domáhať sa meritórnej úpravy právnych vzťahov medzi spoluvlastníkmi v určitej záležitosti. Napokon, meritórne rozhodovanie preferuje aj ústavokonformný výklad citovaného ustanovenia (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 110/2011, časť IV.2).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.
Žalovaný mal vo veci plný úspech. Keďže si v konaní trovy neuplatnil a zo spisu súd nezistil, že by mu trovy vznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Žalobcom trovy konania nepatria.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.