Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/191/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou v právnej veci navrhovateľky: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, C. právne zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Hlistovou, so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava proti odporkyni: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, právne zastúpená advokátkou JUDr. Renátou Barbušovou, so sídlom Štúrova 13, P. O. Box 154, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd určuje, že V. H., rod. D., r.č. XXXXXX/XXX, bytom C., K. XX, je výlučnou vlastníčkou pozemkov parcela registra „E. Č.. XXXX/X o výmere 1409 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 7394 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v k.ú. Š., zapísaných na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom S., katastrálny odbor, pre okres S., obec S., katastrálne územie Š..

Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným pôvodne Okresnému súdu Trnava dňa 18.08.2006, v znení jeho zmeny ako bola pripustená uznesením vyhláseným na pojednávaní Okresného súdu Piešťany v prítomnosti právnych zástupcov účastníkov dňa 06.10.2015, sa navrhovateľka domáhala určenia vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/X o výmere 1 409 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX/X o výmere 7394 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v k. ú. Š., zapísaných na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom S., katastrálny odbor, pre okres S., obec S., k. ú. Š.. Podaný návrh odôvodnila tým, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla dedením po rodičoch Y. P. L. D.Ý., ktorí vlastnícke právo nadobudli na základe výmeru povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. N. SNR. č. II 1222/48 zo dňa 13.05.1948. Otec navrhovateľky Y. D. zomrel XX.XX.XXXX a matka navrhovateľky L.L. D. zomrela dňa XX.XX.XXXX, obaja bez zanechania závetu. Navrhovateľka ako ich jediné dieťa predmetné pozemky nadobudla v celom rozsahu okamihom smrti druhého z rodičov v zmysle , v zmysle ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Nadobudnutie dedičstva jej bolo potvrdené rozhodnutiami štátneho notárstva v Trnave č. k. -13 zo dňa 07.12.1992 po otcovi Y. D. a č. k. -10 zo dňa 07.12.1992 po matke L. D. a následne aj zaevidované v katastri nehnuteľností správou katastra Hlohovec pod pol. vz. XX/XX a XX/XX. Súčasne navrhovateľka uviedla, že neskôr zistila, že na predmetných nehnuteľnostiach (pozemkoch) sa nachádza teleso diaľnice D1, ktoré je aj s pozemkami zapísané vo vlastníctve aj iného subjektu na LV č. XXXX v k. ú. Š. - pôvodne Riaditeľstva diaľnic SR Bratislava, v súčasnosti odporkyne, ktorá vznikla na základe ako obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou štátu a príslušná správa katastra na LV č. XXXX na ktorom je zapísané vlastnícke právo navrhovateľky, vyznačila obmedzujúcu poznámku spočívajúcu v existencii duplicitného vlastníctva.

Odporkyňa najskôr v rámci písomných podaní s pôvodným návrhom nesúhlasila, po pripustení vyššej uvedenej zmeny návrhu uviedla, že so zmeneným návrhom súhlasí a nemá voči nemu výhrady.

V dôsledku reorganizácie súdnictva je predmetné konanie od 01. 01. 2008 vedené na Okresnom súde Piešťany.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä: výmerom o vlastníctve pôdy, zápisnicou Pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Hlohovci zo dňa 16.05.1958, dedičskými rozhodnutiami po rodičoch navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 14.03.2005, oznámením Katastrálneho úradu v Trnave, správa katastra Hlohovec zo dňa 19.04.2005, výpismi z LV pre k. ú. Š. č. XXXXX a č. XXXX, písomným uplatnením práva navrhovateľky na vrátenie vlastníctva k pozemku podľa , rozhodnutím o prerušení konania Obvodného pozemkového úradu v Trnave č. j. K2005/00785 zo dňa 12.07.2005, a zistil nasledovný skutkový stav:

Z predloženého výmeru o vlastníctve pôdy Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave súd zistil, že podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, bola prídelcom Y. D.Ú. a manželke L. rod. S. (rodičom navrhovateľky), F. D. Č.. F.. XX v katastrálnom území obce F. D. okres S., pridelená do vlastníctva pôda v k. ú. F. D. o celkovej výmere 1.1517 ha, ktorá je v prídelovom pláne označené nasledovne: vl. č. XXXX parc. č. XXXX/X roľa o výmere 0.8582 ha, vl. č. XXXX parc. č. XXXX/XX roľa o výmere 0.1409 ha, vl. č. XXXX parc. č. XXXX/X st. poz. o vým. 0.1526 ha, po bývalom vlastníkovi M. Z. - FA REPA družstvo, Z. H., rod. K., P. K., P. P. V. B., pod číslom J.. XXXX/XX a to každému z rodičov navrhovateľky z každej časti 1 + 1.

Zo zápisnice pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Hlohovci zo dňa 16. 05. 1958 pre obec F. D., prídelca Y. D. a manželka, týkajúcej sa usporiadania pohľadávky za pôdohospodársky majetok, ktorý v rámci vykonávania pozemkovej reformy nadobudol prídelom Y. D. s manželkou, súd zistil, že prídelcovia si splnili platobnú povinnosť v plnom rozsahu, na základe prídelu predmetných pozemkov.

Z pozemnoknižnej vložky (ďalej len PKV) č. XXXX pre k. ú. Š. (pôvodne Bereksek) súd zistil, že vyššie uvedené parcely boli podľa zápisu zo dňa 27.07.1946 na základe kúpnopredajnej zmluvy, vložené do vlastníckeho práva FA REPA družstvo vcelku.

Z hospodárskej zmluvy č. fin. X/RP-XXXX/I zo dňa 09.10.1986 súd zistil, že Okresným národným výborom Trnava ako odovzdávajúcou organizáciou a Riaditeľstvom diaľnic Bratislava ako preberajúcou organizáciou, bola prevedená správa k predmetným nehnuteľnostiam podľa GP č. XXXX/XX-XX-XXX/ XXXX zo dňa 29.05.1985 z dôvodu výstavby diaľnice D61.

Z písomného podania Okresného národného výboru (ďalej len ONV) Trnava - Odbor fin. X/RP-XXXX/I zo dňa 01.12.1986 súd zistil, že ONV Trnava podaním označeným ako prevod konfiškovaného majetku na Čsl. štát, požiadal previesť zápis predmetných nehnuteľností do vlastníctva Čsl. štátu v správe ONV Trnava s poukazom na to, že tieto nehnuteľnosti sú konfiškované podľa nariadenia č. 104/45 Sb., v znení nariadenia č. 64/46, a nariadenia č. 89/47 Sb., a podliehajú revízií podľa zák. č. 142/47 Sb., v dôsledku čoho prechádzajú do vlastníctva Čsl. štátu v správe ONV Trnava.

Z rozhodnutia štátneho notárstva v Trnave č. k. -13 zo dňa 07.12.1992 (ktoré nadobudla právoplatnosť 07. 12. 1992) vo veci dedičstva po Y. D. (otcovi navrhovateľky), nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. D. XXX, zomr. XX.XX.XXXX súd zistil, že nehnuteľnosti v k. ú. Š. vo vložke č. X XXX, parc. č. XXXX/XX-orná pôda, parc. č. XXXX/XX-orná pôda patriace poručiteľovi na základe právoplatného uznesenia štátneho notárstva v Trnave č. k. F.-X 1 v LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XX- orná pôda, patriace poručiteľovi na základe uvedeného uznesenia štátneho notárstva v Trnave, nadobudla do vlastníctva navrhovateľka.

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave č.k. -10 zo dňa 07. 12. 1992 vo veci dedičstva po L. D., rod. S. nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom F. D. Č.. XXX (matke navrhovateľky) súd zistil, že nehnuteľnosti v k. ú. Š. vl. č. XXXX, parc. č. XXXX/X- orná pôda, parc. č. XXXX/XX - orná pôda, parc. č. XXXX/X-orná pôda, na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. J. XXXX/XX vydaného povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 13.05.1948 a právoplatného rozhodnutia štátneho notárstva v Trnave č. k. -11 zo dňa 07.12.1992 patriace poručiteľke v polovici nadobudla do vlastníctva navrhovateľka.

Z oznámenia Katastrálneho úradu v Trnave, Správa katastra Hlohovec zo dňa 19.04.2005 adresovaného navrhovateľke súd zistil, že kataster navrhovateľke na základe jej žiadosti o vyžiadanie dokladov na vrátenie vlastníctva podľa , oznámil, že parcely č. XXXX/X P. XXXX/ XX k.ú. Š. zapísané na LV č. XXXX sú vedené s pôvodnou výmerou podľa prídelovej listiny. Prešetrením bolo zistené, že na výkup pozemkov na výstavbu diaľnice v časti, kde sa nachádzajú tieto parcely neboli rešpektované prídelové listiny a v GP XXXX/XX-XX-XXXX/XXXXX na zameranie diaľnice, sa oddeľovala časť z pôvodných parciel vedených v PKV XXXX a tým vzniklo duplicitné vlastníctvo. Z predložených listín súd ďalej zistil, že navrhovateľka si písomným podaním zo dňa 16.11.2004 adresovaným Obvodnému pozemkovému úradu, ktoré bolo uvedenému úradu doručené 22. 11. 2004 uplatnila právo na vrátenie vlastníctva k pozemkom parc. č. XXXX/X o výmere 8582 m2 orná pôda a to v rozsahu 7782 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 1409 m2, orná pôda v celom rozsahu. V tomto podaní uviedla, že vlastníctvo k daným nehnuteľnostiam nadobudla dedením po jej rodičoch, ktorí svoje vlastnícke právo nadobudli na základe vyššie špecifikovaného Výmeru o pridelení pôdy. Následne vlastnícke právo k týmto pozemkom bez právneho dôvodu prešlo na štát - Riaditeľstvo diaľnic SR, pričom s navrhovateľkou v čase výstavby diaľnice nikto o odkúpení týchto pozemkov nejednal. Napriek tomu, iba na základe geometrického plánu, teda bez relevantnej listiny spôsobilej na zápis vlastníctva, bolo vlastnícke právo k predmetným parcelám t.j. k parc. č. XXXX/X v rozsahu 7782 m2 a k parcele č. XXXX/ XX v rozsahu celej výmery t. j. 1409 m2 zapísané na štát. Súčasne poukázala na to, že ani podľa zákonnej úpravy platnej v súčasnosti, ani podľa o evidencii nehnuteľností platného v čase prechodu vlastníctva k dotknutým pozemkom na štát, geometrický plán v žiadnom prípade nebol relevantnou listinou spôsobilou na zápis zmeny vlastníctva resp. priznanie vlastníctva.

Obvodný pozemkový úrad v Trnave následne dňa 12.07.2005 vydal rozhodnutie o prerušení konania č. j. K. vo veci uplatnenia nároku navrhovateľky na navrátenie vlastníctva v zmysle a navrhovateľku vyzval aby svoje podanie vo veci navrátenia vlastníctva doplnila o doriešenie vlastníctva súdnou cestou k pôvodnej parcele č. XXXX/X, XXXX/XX v PKV č. XXXX a súčasne konajúci úrad konanie prerušil do doby predloženia požadovaných dokladov.

Z geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 28.09.2008 vypracovaného Ing. Beatou Galgociovou, overeného Správou katastra Hlohovec dňa 08.10.2008 vyplýva, že parc. č. XXXX/X o výmere 1 409 m2 vznikla z pôvodnej parcely č. XXXX/XX a parcela č. XXXX/X vznikla z pôvodnej parcely č. XXXX/X. Z geometrického plánu z mája 1984 na zameranie diaľnice objektu C-102 vyplýva, že teleso (v tom čase navrhovanej diaľnice) zasahuje do pôvodnej parcely č. XXXX a č. XXXX v k. ú. Š..

Z LV č. XXXX pre k. ú. Š. súd zistil, že navrhovateľka je zapísaná ako jediná vlastníčka pozemkov par. č. XXXX/X o výmere 8383 m2 - orná pôda, XXXX/XXX o výmere 199m2 - orná pôda a parc. č. XXXX/XX o výmere 1409 m2 - orná pôda, s tým, že na LV je súčasne zapísaná poznámka o duplicitnom vlastníctve k pozemkom XXXX/X a XXXX/XX vo vzťahu k LV č. XXXX.

Z LV č. XXXX pre k. ú. Š. súd zistil, že odporca je zapísaný ako výlučný vlastník okrem iného parc. č. XXXX/X o výmere 1409 m2 - zastavané plochy a nádvoria, XXXX/X o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria.

Z identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra Hlohovec zo dňa 31.10.2007 vyplýva, že prídely uvedené v predmetnom Výmere zo dňa 13.05.1948, boli vytvorené z pôvodných parciel č. XXXX a parcely č. XXXX ako parcela č. XXXX/X o výmere 8 383 m2, parcela č. XXXX/X o výmere 199 m2 a parcela č. XXXX/XX o výmere 1 409 m2.

Podľa (ďalej len ), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem podľa je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je; ohrozením navrhovateľovho právneho

postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny záujem v zmysle sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho a žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie zápisu resp. obnovy vlastníckeho práva .

V prejednávanom prípade, dospel súd k záveru, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na podanom návrhu, nakoľko iba týmto určením, môže byť odstránená duplicita zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a rozhodnutím súdu sa stanoví pevný právny rámec právnych pomerov účastníkov konania.

Podľa § 1 ods. 2 nariadenia Slovenskej národnej rady 104/1946 Sb.n. SNR, výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

Podľa § 17 ods. 2 nariadenia Slovenskej národnej rady 104/1946 Sb.n., pozemnoknižné prevedenie prídelu obstará Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vlastné trovy.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 22/1964 Sb. o evidencii nehnuteľností v znení platnom od 01.04.1984, zápisy právnych vzťahov o nehnuteľnostiach sa vykonávajú na základe právoplatných rozhodnutí súdov, národných výborov, štátnych notárstiev alebo iných orgánov a organizácií oprávnených rozhodovať o právnych vzťahoch, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti, alebo na základe zmlúv a iných listín, prípadne návrhov orgánov a organizácií oprávnených na to podľa osobitných predpisov. Pri nových stavbách vo vlastníctve občanov sa zápisy vykonávajú na základe rozhodnutí o udelení popisného alebo evidenčného čísla a geometrického plánu.

Podľa , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že podaný návrh je dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia navrhovateľky nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 13.05.1948, ktorý bol vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, teda orgánom príslušným na vydávanie výmerov v zmysle ustanovenia Nariadenia č. Výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a predstavujú vkladuschopné listiny spôsobilé pre zápis vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľnosti. Predmetný výmer o vlastníctve pôdy spĺňa náležitosti listiny preukazujúcej vlastnícke právo právnych predchodcov (rodičov) navrhovateľky nakoľko je vydaný príslušným štátnym orgánom s konkrétnym vymedzením prídelu a prídelcov, opatrený pečiatkou orgánu, ktorý ho vydal ako aj podpisom povereníka. V bode II. Výmeru, je uvedené, že výška prídelovej ceny bude určená v prídelovej listine, ktorú vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. V danom prípade ods. l nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR., ktoré umožňovalo prideliť prídel ešte pred zaplatením prídelovej ceny s tým, že prídelová listina je v zmysle tohto nariadenia verejnou listinou zakladajúcou vlastníctvo prídelcov.

Z predloženej zápisnice Pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Hlohovci číslo XX XXXX-XXXXXX- XX zo dňa 16.05.1958 zároveň vyplýva, že prídelcovia Y. D. a manželka (rodičia navrhovateľky) si platobnú povinnosť v súvislosti s predmetným prídelom vo výške 2 284 Kčs splnili. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam po prídeloch následne nadobudla dedením navrhovateľka, ako to vyplýva z vyššie uvedeného uznesenia štátneho notárstva v Trnave č.k. -13 zo dňa 07.12.1992 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.12.1992) vo veci dedičstva po Y. D. (otec navrhovateľky) a uznesenia Štátneho notárstva v Trnave č.k. -10 zo dňa 07.12.1992 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.1992) vo veci dedičstva po L. D., rod. S. (matka navrhovateľky). Z obsahu spisu resp. vykonaného

dokazovania zároveň nevyplýva, že by došlo k zrušeniu Výmeru alebo k strate či obmedzeniu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľky resp. jej právnych predchodcov (rodičov).

Odporca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, v súlade s platnou právnou úpravou, a preto súd uzavrel, že k zápisu vlastníckeho práva odporcu k predmetným nehnuteľnostiam došlo bez platného právneho dôvodu a v rozpore s vyššie citovanou právnou úpravou, dôsledkom čoho bol zápis duplicitného vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností. Súd preto podanému návrhu vyhovel a určil, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných vo výroku tohto rozsudku.

V konaní úspešná navrhovateľka, na pojednávaní konanom dňa 06.10.2015, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že nepožaduje náhradu trov konania. Na základe toho, súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko o náhrade trov konania súd v zmysle rozhoduje iba na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )