Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/20/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobkyne: J. M., nar. XX.X.XXXX, bytom L. Dlhá C. XX, XXX XX L. R. C. zast. opatrovníkom: W. A., nar. XX.X.XXXX, bytom L. R. C. XX, XXX XX L. R. Lúka, právne zastúpená: Mgr. Martin Jankovič, advokát, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 005 721 7952 0 zo dňa 28. júla 2021 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 005 721 7952 0 zo dňa 28.júla 2021 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 005 721 7952 0 zo dňa 1. februára 2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi účelne vynaložené trovy konania v plnej výške a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1.Žalobkyňa si v Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava podala žiadosť o invalidný dôchodok dňa 19.6.2020. Zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava na základe zdravotnej dokumentácie predloženej žalobkyňou bez jej účasti a to v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s v znení posudkovým lekárom, ktorý vypracoval lekársky odborný posudok dňa 21. decembra 2020 s výrokom, že žalobkyňa nie je invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 25%, teda nie viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobkyne posúdený znovu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Prešov dňa 1. júna 2021 a na základe doplneného psychologického vyšetrenia doručeného 2. júna 2021 bol vypracovaný lekársky posudok 8. júna 2021 s rovnakým záverom ako prvý lekársky posudok.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Prvostupňový administratívny orgán rozhodnutím č. 005 721 7952 0 zo dňa 1.2.2021 rozhodol tak, že podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“ alebo „ Z. z“) zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 21.12.2020 nie je žalobkyňa invalidná podľa §

71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko žalobkyňa pre jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 21.12.2020, ktorý je súčasťou odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil duševné choroby a poruchy správania - kapitola V., položka 5. - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmeno a) stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa prvostupňového orgánu 25 %.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie.

3. Generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím na základe odvolania žalobkyne rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie orgánu prvého stupňa a spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k tomu, že postup prvostupňového orgánu bol správny a toto rozhodnutie treba potvrdiť. Na základe podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne, posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava dňa 27.4.2021, ktorý zotrval na pôvodnom posudku a odvolaniu nevyhovel, a preto bola vec predložená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie na základe dostupnej dokumentácie posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 8.6.2021. Z predmetného posudku vyplýva, že žalobkyňa je absolventka Strednej odbornej školy, vyučená ako cukrárka. Žalobkyňa je dlhodobo sledovaná a liečená v pedopsychiatrickej ambulancii, Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice a v detskej neurologickej ambulancii pre Tourettov syndróm. Ochorenie sa prejavuje tikmi úst a hlavy so zvukovým doprovodom. Na základe údajov zo zdravotnej dokumentácie je psychiatrické ochorenie rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ktoré odôvodňuje mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, v strednej hodnote referenčného rozmedzia z dôvodu dobre kompenzovaného psychického stavu, bez poruchy orientácie, bez poruchy mnestických a kognitívnych funkcií, bez poruchy vnímania a myslenia. Osobnosť žalobkyne je charakterizovaná ako nezrelá a impulzívna, so známkami egocentrického myslenia, intelektovo v dolnom pásme priemeru.

4. Po vypracovaní posudku posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo sídlom v Prešove zo dňa 8.6.2021 a po umiestnení žalobkyne do Domova sociálnych služieb Femina vo Veľkom Blhu, okres Banská Bystrica, bolo následne poštou zaslané psychologické vyšetrenie vypracované psychologičkou z Rimavskej Soboty. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že toto odborné vyšetrenie je v diskrepancii s predošlými psychologickými a psychiatrickými vyšetreniami, ktoré zaradili inteligenciu žalobkyne do dolného priemeru a nie do pásma ľahkej retardácie, ako to vyplývalo z do toho času predložených psychologických vyšetrení. Žalovaný uviedol, že vyšetrenie môže byť účelové z dôvodu umiestnenia žalobkyne do Domova sociálnych služieb, za účelom dosiahnutia invalidného dôchodku. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo sídlom v Prešove po preštudovaní odborných vyšetrení, odvolania žalobkyne ako aj odborného lekárskeho posudku zo dňa 21.12.2020 lekárky vykonávajúcej lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočke Rožňava, konštatoval, že je vypracovaný a posúdený správne. Ani po predložení psychologického vyšetrenia zo dňa 21.5.2021, nemal dôvod meniť pôvodne vypracovaný lekársky posudok. V súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákon o sociálnom poistení, zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v jej neprítomnosti. Pre posúdenie zdravotného stavu účastníka konania boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: lekárska správa z Psychiatrického oddelenia, Nemocnica s poliklinikou Rožňava z hospitalizácie od 22.9.2020 do 8.10.2020, lekárska správa Psychiatrickej liečebne Plešivec z hospitalizácie od 22.6.2020 do 22.9.2020 a od 8.10.2020 do 20.1.2021, lekárska správa (MUDr. W.) Detská neurologická ambulancia zo dňa 14.8.2017, lekárska správa (MUDr. D.) Pedopsychiatrická ambulancia zo dňa 17.9.2014, psychologické vyšetrenie zo dňa 15.7.2020, A., psychologické vyšetrenie zo dňa 21.8.2019, MUDr. Ander, Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, psychiatrické oddelenie, hospitalizácia od 20.1.2021 do 29.1.2021.

5. Po zohľadnení lekárskych správ a odborných nálezov posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie potvrdil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je psychiatrické ochorenie, ktoré zaradil do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmena a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorému zodpovedá miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % z percentuálneho rozpätia od 20% do 35%. Ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne neboli posudkovo natoľko závažné, aby posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

6. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidná a nakoľko nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, bolo napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 005 721 7952 0 zo dňa 1.2.2021 rozhodnuté správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Rozsah zdravotného poškodenia žalobkyne bol posudkovými lekármi sociálneho poistenia ozrejmený úplne, bol dostatočne podložený odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, je bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalobkyňa neuviedla v odvolacom konaní relevantné dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov a následné rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. Na základe uvedeného preto generálny riaditeľ žalovanej posúdil túto námietku žalobkyne za nedôvodnú, nakoľko je vyvolaná len jej subjektívnym presvedčením.

Žalobné body

7. Žalobkyňa považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to z dôvodu, že z lekárskeho posudku pripojeného k rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu okrem iného vyplýva v rámci pracovnej rekomandácie a navrhovaného pracovného zariadenia na pôvodnom pracovisku: áno a na trhu práce: áno, s čím žalobkyňa nesúhlasí, nakoľko žalobkyňa doposiaľ nikde nevykonávala prácu, preto jej možné zaradenie na pôvodnom pracovisku je nezmysel, pričom v rámci pracovnej rekomandácie by mali byť navrhnuté konkrétne riešenia, teda aké práce, v akých profesiách, na akých pracoviskách môže žalobkyňa vykonávať prácu.

8. Žalobkyňa za podstatnú vadu rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu považovala aj tú skutočnosť, že príslušný posudkový lekár, ktorý vypracoval odborný posudok tvoriaci prílohu rozhodnutia žalovaného, nezohľadnil pripojenú lekársku správu z Psychologického vyšetrenia zo dňa 21.5.2021 vyhotovenú klinickým psychológom zo Všeobecnej nemocnice Rimavská Sobota Mgr. F., ktorá konštatovala inteligenciu žalobkyne v strednom pásme ľahkej mentálnej retardácie a výrazne znížený a nevyhovujúci výkonový a adaptačný potenciál žalobkyne pre efektívnu a pravidelnú pracovnú činnosť. Príslušný posudkový lekár len konštatoval, že toto odborné vyšetrenie je v diskrepancii predošlých psychologických a psychiatrických vyšetrení a toto ani nezohľadnil pri stanovení miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, pričom sa podľa žalobkyne jeho závery neopierajú o žiadne relevantné dôkazy. Už len z dôvodu posúdenia inteligencie žalobkyne v strednom pásme ľahkej mentálnej retardácie, bolo nutné podradiť zdravotné postihnutie u žalobkyni pod kapitolu V - Duševné choroby a poruchy správania, pod položku 6. písm. a) prílohy č. 4 k zákona o sociálnom poistení, kde je ľahká mentálna retardácia s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 40 - 60 %, a teda žalobkyni bolo nutné aj z tohto dôvodu priznať invalidný dôchodok.

9. V správnej žalobe žalobkyňa ďalej poukázala na prepúšťaciu správu z Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, kde bola v dňoch 20.1.2021 - 29.1.2021 hospitalizovaná, ako aj na závery rozhodnutia Košického samosprávneho kraja č. 5763/2020/OSV/30482 zo dňa 18.8.2020, z ktorých záverov vyplýva, že žalobkyňa je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby so zaradením do V. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Žalobkyňa pripojila aj Znalecký posudok č. 55/2020 zo dňa 21.8.2020, vypracovaný MUDr. T. pre potreby súdneho konania vedeného na Okresnom súde v Rožňave pod sp. zn. v konaní o obmedzenie žalobkyninej spôsobilosti na právne úkony, ktorý vo svojom závere konštatuje, že žalobkyňa trpí trvalým duševným ochorením (organický psychosyndróm, zmiešaná porucha osobnosti s primárne nerozvinutým intelektom na úrovni mentálnej subnormy, aj neurologickým ochorením Tourettov syndróm), nie je schopná posudzovať a ovládať svoje konanie, za svoje chovanie nie je v dôsledku ochorenia a pridružených psychických chorôb zodpovedná, nie je spôsobilá samostatného fungovania ani v bazálnych podmienkach.

10. Podľa žalobkyne, z lekárskej správy zo dňa 9.9.2021 vypracovanej MUDr. A., detským psychiatrom z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice vyplýva, že žalobkyňa nie je schopná zaradenia do

pracovného pomeru - pre tikovú poruchu, nie je schopná riadne vykonávať ani sebaobslužné činnosti, sama vyžaduje dozor, usmernenie a kontrolu s konštatovaním, že vzhľadom na jej stav je potrebná plná invalidácia.

11. Žalobkyňa ďalej namietala skutočnosť, že jej zdravotný stav bol posúdený v jej neprítomnosti napriek tomu, že v čase vypracovania lekárskeho posudku posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne dňa 8.6.2021 nebola situácia súvisiaca s ochorením COVID-19 taká zlá. Taktiež poukázala na § 71 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok, pričom takýto stav pretrváva u žalobkyne dlhšie ako jeden rok. Z uvedeného ustanovenia ďalej vyplýva, že pri určení poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je potrebné prihliadnuť na ďalší vývoj liečby u pacienta, na čo prvostupňový správny orgán, resp. žalovaný vo svojom rozhodnutí neprihliadal. Ochorenie žalobkyne s možným záverom jej ľahkej mentálnej retardácie malo byť priradené pod zdravotné postihnutie uvedené v kapitole V - Duševné choroby a poruchy správania, pod položku 6. písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, resp. s ohľadom na všetky vyššie uvedené závery malo byť priradené pod zdravotné postihnutie uvedené v kapitole V - Duševné choroby a poruchy správania, pod položku 5. písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 50 - 80 %.V tejto veci ďalej žalobkyňa poukázala na vybranú rozhodovaciu prax súdov.

12. Žalobkyňa na základe uvedeného namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci, nepreskúmateľnosti, nedostatočne zistenom skutkovom stave, v rozpore zisteného skutkového stavu s obsahom správneho spisu a v podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Navrhla správnemu súdu, aby správnou žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej zrušil, a vrátil vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobkyňa záverom žiada priznať k rukám jej právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 226,78 Eur.

Vyjadrenie žalovanej

13. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedla, že podkladom pre vydanie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej boli posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej zo dňa 21.12.2020, 27.4.2021 a 8.6.2021, podľa ktorých nemá žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, pretože ho má len 25 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

14. Žalovaná považuje námietky žalobkyne za nedôvodné. Súčasťou odborného posudku o invalidite je aj pracovná rekomandácia, ktorá má odporúčací charakter a môže napomôcť v súvislosti s výberom ďalšieho pracovného uplatnenia. Odborný posudok o invalidite nemožno považovať za lekársky posudok preukazujúci stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu. Z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej zhodne dospeli k záveru, že žalobkyňa nie je invalidná. Podľa žalovanej, posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce. Žalobná námietka týkajúca sa spôsobu posúdenia zdravotného stavu žalobkyni je podľa žalovanej nedôvodná, nakoľko posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske posúdenie, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pričom medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. V danom prípade bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom na základe dostupných a žalobkyňou predložených lekárskych nálezov, a teda bolo vydané za skutkového a právneho stavu platného v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Žalovaná poukázala na ustanovenie Správnych súdny poriadok (ďalej aj „“), podľa ktorého je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, a preto s prihliadnutím

na uvedené je potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za vecne správne, vydané na základe náležite zisteného skutkového stavu. Žalovaná uviedla, že zákon nevylučuje, aby v rámci odvolacieho konania bolo napadnuté rozhodnutie zmenené na základe nových dôkazov, žalobkyňa však v rámci odvolacieho konania nepredložila nové dôkazy, tieto predložila až po vydaní rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. 005 721 7952 0 zo dňa 28.7.2021 k správnej žalobe.

15. Vzhľadom na opatrenia prijaté počas krízovej situácie nebol podľa žalovanej osobný kontakt a vyšetrenie posudkovým lekárom a nezávislým prísediacim odborným lekárom z odboru psychiatria možný, a to s poukazom na § 293eu zákona o sociálnom poistení, v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne sú však naklonení aj ďalšiemu diagnostickému procesu s cieľom upresnenia diagnosticky rozporných nálezov. Okrem uvedeného žalobkyňa má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť opakovane podať žiadosť o invalidný dôchodok. Žalovaná preto s prihliadnutím na vyššie uvedené navrhuje správnemu súdu, aby žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej

16. K vyjadreniu žalovanej žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že pracovná rekomandácia žalobkyne ako posudzovanej osoby na účely invalidity má len odporúčací charakter ale práve s poukazom na § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a v spojitosti s lekárskymi správami a údajmi zo zdravotnej dokumentácie možno posúdiť celkový pokles schopnosti posudzovanej osoby vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná nemôže povyšovať svoje odborné lekárske posudky nad lekárske správy o vyšetreniach, ktoré predložila do konania či už samotná posudzovaná osoba - žalobkyňa, resp. ktoré by mali vyplývať z jej zdravotnej dokumentácie. Pokiaľ žalovaná uviedla, že „posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne sú naklonení aj ďalšiemu diagnostickému procesu s cieľom upresnenia diagnostických rozporných nálezov“, má žalobkyňa za to, že sama žalovaná uznáva existenciu vzájomne „rozporných nálezov“ čo vyvoláva pochybnosti, že žalovaná nevyhodnocovala dôkazy v prospech žalobkyne, ale výlučne len v jej neprospech, čo je aj v rozpore s zákona o sociálnom poistení. Žalovaná takýmto spôsobom znegovala celý priebeh správneho konania posudzovania schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na účely zistenia miery invalidity a postupovala v rozpore s SR. K tvrdeniu žalovanej, že osobná účasť žalobkyne nebola možná vzhľadom na krízovú situáciu žalobkyňa uvádza, že minimálne dňa 8.6.2021, kedy bolo vykonané posledné lekárske vyšetrenie posudzovanej osoby - žalobkyne posudkovým lekárom žalovanej, už nebol na Slovensku vyhlásený núdzový stav, a teda nič nebránilo tomu vykonať vyšetrenie posudkovým lekárom za osobnej účasti žalobkyne. Takto vykonané vyšetrenie v neprítomnosti žalobkyne bolo v konečnom dôsledku v jej neprospech. Žalovaná tak nemohla vychádzať zo správneho právneho posúdenia, keď nezaradila zdravotné postihnutie žalobkyne pod správnu položku v zmysle prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, a taktiež nebol dostačujúci skutkový stav pre riadne posúdenie veci, ak žalovaná vychádzala len zo záverov vyšetrení posudkových lekárov žalovanej bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu a všetkých do spisu zabezpečených dôkazov.

17. Žalobkyňa zotrvala v celom rozsahu na podanej žalobe s tým, že žalovaná nemohla vychádzať zo správneho právneho posúdenia, keď nezaradila zdravotné postihnutie žalobkyne pod správnu položku v zmysle prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, a taktiež nebol dostačujúci skutkový stav pre riadne posúdenie veci, ak žalovaná vychádzala len zo záverov vyšetrení posudkových lekárov žalovanej bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu a všetkých do spisu zabezpečených dôkazov. Vykonané posúdenie zdravotného stavu považuje žalobkyňa za nedostatočné a v jej neprospech.

Posúdenie podstatných, skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku

18.Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej ) a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal z dôvodov uplatnených v žalobe, ale aj v celom rozsahu podľa , podľa ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Po preskúmaní veci správny súd dospel k zisteniu, že žaloba bola dôvodná.

19.Podľa (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa až 8 (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

21.Podľa , , a (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. (5) Ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. (8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

22.Podľa , (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

23.Podľa (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

24.Podľa (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

25.Podľa (1) Počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

26.Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo na základe podanej žaloby, pričom skúmal, či konanie prebehlo v súlade s procesnými predpismi, či si žalovaná zabezpečila dostatočné podklady k rozhodnutiu a či z týchto podkladov zistila dostatočne skutkový stav a či ho následne správne právne posúdila. Na základe takéhoto prieskumu správny súd zistil, že žaloba bola dôvodná.

27.Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie z dôvodu, že v prvostupňovom rozhodnutí v rámci pracovných odporučení posudkový lekár v lekárskom posudku pripojenom k rozhodnutiu, neuviedol nič. Žalobkyňa poukázala aj na to, že v časti pracovnej rekomandácie je uvedené na pôvodnom pracovisku: áno a na trhu práce: áno, pričom žalobkyňa dosiaľ nikdy nevykonávala prácu, a preto jej zaradenie na pôvodnom pracovisku je nonsens. Takáto žalobná námietka nebola dôvodná, pretože nemá právny základ. Náležitosti odôvodnenia rozhodnutia sociálnej poisťovne vo veciach dôchodkových dávok sú upravené v § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Takéto náležitosti tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie má. Navyše, žalovaný v druhostupňovom konaní vytýkanú chybu napravil v tom zmysle, že v odborných posudkoch posudkových lekárov, ktoré boli vypracované v druhostupňovom konaní sa táto už nezopakovala, pričom podľa obsahu ide len o zrejmú chybu, ktorá nemôže spôsobiť nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Pokiaľ sa žalobkyňa dožaduje, aby v rámci posudzovania jej zdravotného stavu bolo žalovanou zároveň vytypované, v akých profesiách sa so svojim zdravotným stavom môže uplatniť, tak takáto požiadavka nemá oporu v zákone o sociálnom poistení. Z vyššie citovaného § 71 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení je nepochybný spôsob, akým sa posudzuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a to porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej zdravej fyzickej osoby. Pričom toto posudzovanie v zmysle odseku 4 predmetného ustanovenia sa vykonáva na základe zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Tým, že pri posudzovaní zdravotného stavu odborník, ktorému je táto činnosť zverená, a teda posudkový lekár v rámci lekárskej posudkovej činnosti prihliada na základe v zdravotnej dokumentácii zdokumentovaných funkčných vyšetrení na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, neznamená, že má odporúčať posudzovanej osobe druhy pracovných činností, ktoré by boli pre ňu vhodné. Z uvedeného vyplýva, že takto uplatnená námietka nemala právny základ, preto jej nebolo možné vyhovieť. Okrem toho, napadnuté rozhodnutie, ktorým je rozhodnutie druhostupňové, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, v odôvodnení obsahuje všetky podstatné náležitosti predpísané zákonom a zároveň obsahuje aj to, ako sa odvolací orgán vysporiadal s odvolacou námietkou žalobkyne o nesprávnosti posúdenia jej zdravotného stavu.

28. Žalobná námietka porušenia práva žalobkyne na osobnú účasť pri lekárskej posudkovej činnosti, vykonávanej posudkovým lekárom ústredie v júni 2021 z dôvodu, že nebolo vysvetlené, prečo skutočne nedošlo k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne v jej neprítomnosti, keď už v tom čase nebola taká zlá situácia v súvislosti s pandémiou COVID 19, v tejto veci nemohla obstáť. Zo znenia § 153 ods. 3, veta pred bodkočiarkou, zákona o sociálnom poistení „Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak“; vyplýva, že posudkový lekár môže rozhodnúť inak, a teda vykonať posudkovú činnosť bez účastníka konania. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že žalobkyňa vo veci nepodala žiadosť o osobnú účasť na lekárskej posudkovej činnosti, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu § 153 ods. 5, veta za bodkočiarkou „ ;podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada“. Okrem toho, táto časť ustanovenia sa na predmetný prípad ani nemohla použiť, nakoľko podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa , veta za bodkočiarkou počas krízovej situácie nepoužije. Námietky žalobkyne, že v danom čase nebola už situácia taká zlá, nemajú žiadnu právnu relevanciu. Krízovou situáciou je podľa o riadení štátu v krízových situáciách aj mimoriadna situácia, ktorá bola vyhlásená uznesením vlády č. 111 zo dňa 11. marca 2020 odo dňa 12. marca 2020, ktorá trvala aj počas lekárskej posudkovej činnosti v preskúmavanom konaní.

29. Žalobné námietky rozporu zisteného skutkového stavu s obsahom správneho spisu a nedostatočne zisteného skutkového stavu boli dôvodné. Žalovaný rozhodol na základe posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom uvedeného v odbornom lekárskom posudku zo dňa 8. júna 2021, ktorý nezobral do úvahy psychologické vyšetrenie zo dňa 21.5.2021 z dôvodu, že ide o odborné vyšetrenie, ktoré je v diskrepancii predošlých psychologických a psychiatrických vyšetrení, vrátane hospitalizačných pobytov, ktoré zaradili inteligenciu pacientky do dolného priemeru a nie do pásma ľahkej mentálnej retardácie, ako toho času predložené psychologické vyšetrenie. Vyšetrenie môže byť účelové z dôvodu umiestnenia pacientky do DSS za účelom dosiahnutia invalidného dôchodku a posudok posudkový lekár nezmenil ani po predložení predmetného psychologického vyšetrenia zo dňa 21. mája 2021. Pri posudzovaní dopadov zdravotného postihnutia žiadateľa o invalidný dôchodok na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je potrebné zobrať do úvahy nielen lekárske správy, ale aj správy klinického psychológa, ktorý dopĺňa diagnostiku pri duševných ochoreniach spojenú s funkčnými vyšetreniami psychológa.

30. Odmietnutie obsahu jedného z podkladov rozhodnutia spôsobilo nedostatočné zistenie skutkového stavu. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu argumentáciu pre takýto postup. Pokiaľ má žalovaný pochybnosť o správnosti alebo úplnosti predkladaných dokladov, má možnosť a aj povinnosť doplniť dokazovanie tak, aby takáto pochybnosť bola odstránená a skutočný stav zistený spoľahlivo.

31. Žalovaný pochybil, keď napriek tomu, že odborný lekársky posudok posudkového lekára a jeho posudkový záver je v rozpore s jedným z podkladov, z ktorých je povinný posudkový lekár pri posudkovej činnosti vychádzať, resp. ktorý je povinný zahrnúť do svojho hodnotenia dopadov dokumentovaného zdravotného stavu posudzovanej osoby na jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, keďže nie je oprávnený ani vyberať, ktorý z predložených podkladov posúdi a ani niektoré z podkladov odmieta, rozhodol na základe takéhoto podkladu bez odstránenia uvedeného rozporu.. Bolo preto úlohou žalovaného doplniť dokazovanie za účelom odstránenia tohto nesúladu. Argumentácia posudkového lekára v odbornom posudku, že vyšetrenie môže byť účelové z dôvodu umiestnenia pacientky do DSS, za účelom dosiahnutia invalidného dôchodku je čistou domnienkou pokiaľ v administratívnom konaní neboli zistené skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné k takejto úvahe objektívne dospieť. Žalovaný je pritom povinný rozhodovať na základe skutočného stavu spoľahlivo zisteného z vykonaných dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená oprávnenie na dôkaz neprihliadnuť, bez zistenia skutočnosti, ktoré by takýto postup objektívne odôvodňovali. Úvahu o účelovosti a teda nesprávnosti posudku klinického psychológa nebola založená na žiadnych objektívne zistených skutočnostiach.

32. Faktom je, že žalobkyňa nepripojila k svojej žiadosti znalecký posudok, ktorým bol posúdený jej zdravotný stav v rámci súdneho konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktorý pripojila k správnej žalobe. Z administratívneho spisu ale vyplýva, že v tomto sa nachádza ako príloha k odvolaniu žalobkyne pripojený aj Rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. , ktorým bola žalobkyňa obmedzená na spôsobilosti na právne úkony a ktorým jej bola ustanovená opatrovníčka Helena Tóthová, ktorá ju zastupovala v administratívnom konaní. V odôvodnení tohto rozsudku sa uvádza, že zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný znalkyňou MUDr. T., o čom bol vypracovaný Znalecký posudok č. 55/2020, pričom išlo o znalca z odboru „zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria“ a posudok bol vypracovaný 21.8.2020. Podkladom rozhodnutia sú všetky podania účastníka konania tak, ako je uvedené vo vyššie citovanom § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, potom žalovaný pochybil, keď sa s takýmto podkladom rozhodnutia, teda podaním, resp. jeho prílohou nezaoberal vôbec a to napriek tomu, že táto príloha odkazovala na to, že vo veci zdravotného stavu žalobkyne bolo vykonané znalecké dokazovanie. Za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci bolo potrebné, aby žalovaný žalobkyňu

požiadal o doplnenie podaní o znalecký posudok o posúdení jej zdravotného stavu, keďže existencia takého posudku vyplývala z podkladov, ktoré žalobkyňa žalovanému predložila.

33. Na základe uvedeného správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo zrušil pre nedostatočne zistený skutkový stav a preto, že zistený skutkový stav nebol v súlade s obsahom správneho spisu. podľa , a a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Bude úlohou žalovaného, aby odstránil rozpor medzi odborným lekárskym posudkom a psychologickým vyšetrením z 21. mája 2021, doplnil dokazovanie o Znalecký posudok MUDr. Y. č. 55/2020 zo dňa 21.8.2020 a po vyhodnotení dokazovania rozhodol na základe riadne a úplne zisteného skutkového stavu.

34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobkyňa bola v tomto konaní plne úspešná, preto jej správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.