Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-296-2015.pdf
PDF · 78.99 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/296/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. v právnej veci navrhovateľov: X/ E. J., T. Q. Č.. X, T., X/ G. J., T. Q. Č.. X, T., X/ S. B., T. I. Č.. XX, T., proti odporcovi: S. E., F.. XX.XX.XXXX, F. T. Q. Č.. X, T., zastúpeného opatrovníčkou C. H., o zaplatenie 3.600 €, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 1.300,- €, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 3. rade sumu 1.800,- €, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie v časti návrhu týkajúce ho sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 500,- € z a s t a v u j e.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. až 3. rade 216,- €, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 11.02.2015 sa navrhovatelia v 1. až 3. rade domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť im sumu 3600 eur.
Svoj návrh odôvodnili tým, že odporca sa zaviazal navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľke v 2. rade zaplatiť sumu vo výške 1.800 eur a navrhovateľke v 3. rade sumu vo výške 1.800 eur titulom Zmluvy o bezúročnej pôžičke. Odporca sa zaviazal navrhovateľom v 1. až 3. rade uhradiť dlžnú sumu v lehote splatnosti do 31.03.2013, pričom do dňa podania návrhu odporca dlžnú sumu uhradil len čiastočne.
Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, preto mu podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovil v konaní opatrovníčku C. H., pracovníčku Okresného súdu Bratislava V. Opatrovníčka sa k návrhu nevyjadrila. Na pojednávanie sa nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a ani nežiadala o jeho odročenie. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti opatrovníčky odporcu.
Pred otvorením pojednávania dňa 05.10.2015 navrhovateľ v 1. rade zobral svoj návrh v časti istiny v sume 500 eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Ako dôvod čiastočného späťvzatia uviedol, že odporca medzičasom uhradil sumu 500 eur.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Súd konanie v súlade s dispozičným prejavom navrhovateľa v 1. rade podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v späťvzatej časti zastavil. Súhlas odporcu s čiastočným späťvzatím návrhu nebol potrebný.
Súd vykonal dokazovanie výpoveďou navrhovateľov v 1. až 3. rade, ako aj s listinami nachádzajúcimi sa v spise a to so zápisom o dohodnutí splatenia bezúročnej pôžičky zo dňa 11.02.2013, správami o pobyte odporcu, ako aj s ďalšími listinami obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili ústne zmluvy o poskytnutí bezúročnej pôžičky, na základe ktorých navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade ako veritelia poskytli odporcovi peňažné prostriedky a to až do výšky 1800 eur a navrhovateľka v 3. rade ako veriteľ poskytla odporcovi peňažné prostriedky vo výške 2500 eur. Splatnosť dlžnej sumy bola v oboch prípadoch dohodnutá na deň 31.03.2013. Zo zápisu o dohodnutí splatenia bezúročnej pôžičky vyplýva, že odporca navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľke v 2. rade dlžnú sumu neuhradil, a to ani z časti. V prípade navrhovateľky v 3. rade odporca v roku 2011 a v roku 2012 uhradil navrhovateľke v 3. rade sumu vo výške 700 eur.
Navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní uviedol, že odporca bol v zlej finančnej situácii, pričom sa mu snažili v rámci možností pomôcť. Suma nebola požičaná jednorázovo, bolo to na viackrát, pričom sa to navýšilo až do výšky žalovanej sumy.
Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní uviedla, že odporcu sa jej podarilo telefonicky kontaktovať a v podstate prejavil vôľu uhrádzať dlžnú sumu.
Navrhovateľka v 3. rade na pojednávaní uviedla, že jej odporca doposiaľ splatil sumu vo výške 700 eur. Keďže komunikoval sporadicky a nedodržal svoje sľuby, návrh na súd bol nevyhnutné riešenie.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 657, Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorá je zaradená v 5. hlave Občianskeho zákona. Ide o záväzkový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, pričom zmluva o pôžičke vzniká buď písomne, ústne alebo konkludentne. Predpokladom vzniku zmluvy o pôžičke je faktické odovzdanie peňažnej pôžičky veriteľom dlžníkovi, ktorý peňažnú pôžičku fyzicky od veriteľa prevezme. Okamihom prevzatia pôžičky dochádza k vzniku zmluvy o pôžičke, hoci by bola uzavretá aj bez písomnej formy. Zákon písomnú formu nevyžaduje. Odporca sa v zmluve o pôžičke zaviaže, kedy pôžičku vráti veriteľovi do dohodnutej doby.
Zo zápisu o dohodnutí splatenia bezúročnej pôžičky je nepochybne preukázané, že odporca ako dlžník potvrdil, že si požičal od navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľky v 2. rade sumu vo výške 1.800,- eur a od
navrhovateľky v 3. rade sumu vo výške 2500 eur (po čiastočnej úhrade 1800 eur) a súčasne sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splatiť do 31.03.2013. Tento zápis o dohodnutí splatenia bezúročnej pôžičky obsahuje náležitosti obsiahnuté v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje zákon pre právny úkon k jeho platnosti. Naviac tieto zápisy sú vyhotovené v písomnej forme, teda zodpovedajú aj predpísanej forme zákona.
Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl.) je k jeho platnosti potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšku. Pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť tento dôvod vždy v listine obsiahnutý v uznaní práva uvedený výslovne, ale musí byť jednoznačne dôvoditeľný, napr. s poukazom na upomienku o zaplatení dlhu, než je dôvod dlhu výslovne obsiahnutý.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že odporca porušil svoj zmluvný záväzok, ktorý mu vyplýval zo zmluvy o poskytnutí bezúročnej pôžičky, ktorú odporca potvrdil v zápise o dohodnutí splatenie bezúročnej pôžičky voči navrhovateľom v 1. až 3. rade. Súd preto posúdil tento zápis o dohodnutí splatenia bezúročnej pôžičky ako právny úkon, ktorý je platný a v ktorom sa odporca zaviazal vrátiť peňažnú pôžičku navrhovateľom v 1. až 3. rade do 31.03.2013.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľom v 1. až 3. rade, ktorí mali vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd preto zaviazal odporcu na náhradu trov konania vo výške 216 € za zaplatený súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.