Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-154-2015.pdf
PDF · 102.2 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/154/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou P.. Y. M. v právnej veci navrhovateľa: E. X., a.s., so sídlom v W., P. 8, G.: XXXXXXXX, právne zastúpený: W., W. a spol. s r.o., so sídlom v W., Dr.V.I. XX proti odporcovi: P. C., bytom S. XXX XX, M. 203, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom: U.. D. W., vyšším súdnym úradníkom KS v A., o zaplatenie sumy XXXX,XX eur istiny s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 471,93 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 03.02.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 200 eur, ako aj úroku z omeškania z tejto sumy z a s t a v u j e .
V zastavujúcej časti žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 3.7.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1221,93 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj k náhrade trov konania.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 12Ro/284/2013-50 zo dňa 22.8.2013, ktorý sa však nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, preto bol tento platobný rozkaz zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Odporca sa nezdržuje v mieste trvalého bydliska, jeho pobyt nie je známy, preto mu súd na konanie ustanovil opatrovníka podľa § 29 ods. 2 a 6 OSP.
Právny zástupca navrhovateľa a opatrovník odporcu sa na pojednávanie nedostavili, o termíne pojednávania boli riadne upovedomení, preto súd pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: s návrhom, s dokladmi o zakúpení mobilných telefónov, so zmluvami o pripojení, s dodatkami k nim, s prílohami k dodatkom, s pokusom o pokonávku, s faktúrami, s VPP, so správami o zisťovaní pobytu odporcu, s platobným rozkazom, s uzneseniami, s ospravedlneniami PZN, so zaslanými dokladmi, s dokladom o založení plnej moci pod Spr, s vyjadrením PZN a čiastočným späťvzatím návrhu, a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 9.12.2010 Zmluvu o pripojení č. A5362865, ktorej súčasťou boli Všeobecné zmluvné podmienky, v rovnaký deň k nej uzatvorili dodatok, na základe ktorého bol odporcovi poskytnutý mobilný telefón Sony ericsson XPERIA za kúpnu cenu 59 eur, ktorého skutočná hodnota bola vo výške 260 eur. Dňa 21.4.2011 uzatvorili Zmluvu o pripojení č. A 5623261, v rovnaký deň dodatok ku zmluve, na základe ktorého bolo odporcovi odpredané telekomunikačné zariadenie HTC Wildfire za kúpnu cenu 9 eur, ktorého skutočná hodnota bola vo výške 227 eur a dňa 11.12.2010 uzatvorili Zmluvu o pripojení č. A5370429, v rovnaký deň dodatok k nej v zmysle ktorého bolo odporcovi odpredané telekomunikačné zariadenie Huawei B260 Flybox 3G Router v hodnote 19 eur, ktorého skutočná hodnota bola 150 eur. Uzavretím zmlúv a dodatkov mal odporca možnosť využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom a jeho povinnosťou bolo za ne riadne platiť. Odporca porušil svoje povinnosti zo zmluvy tým, že riadne a včas nezaplatil za služby poskytované navrhovateľom za obdobie od 05/2011 do 07/2011. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúry a to fa.č. 2113812427 zo dňa 27.5.2011 na sumu 197,40 eur, ktorú odporca uhradil len čiastočne a nedoplatok z nej predstavuje sumu 57,64 eur, fa.č. 2117116694 zo dňa 27.6.2011 na sumu 106,18 eur, fa.č. 2117110568 zo dňa 27.6.2011 na sumu 18,98 eur, fa.č. 2117099148 zo dňa 27.6.2011 na sumu 172,13 eur, z ktorej odporca neuhradil sumu 151,69 eur, fa.č. 2117099527 zo dňa 27.6.2011 na sumu 2,33 eur, z ktorej odporca neuhradil sumu 1,33 eur, fa.č. 2120451487 zo dňa 26.7.2011 na sumu 96,13 eur, fa.č. 2120445362 zo dňa 26.7.2011 na sumu 3,98 eur a fa.č. 2120432947 zo dňa 26.7.2011 na sumu 62,70 eur, z ktorej odporca neuhradil sumu 36 eur. spolu takto za služby neuhradil sumu 471,93 eur. Navrhovateľ si ďalej v tomto konaní uplatnil titulom náhrady škody sumu 550 eur, ktorá pozostáva z rozdielu skutočnej predajnej ceny mobilných telefónov ( 260 + 150 + 227 = 637 eur ) a ceny, ktorú odporca za mobilné telefóny pri podpisovaní dodatkov skutočne uhradil (59 + 19 + 9 = 87 eur). Navrhovateľ sa v konaní domáhal aj úrokov z omeškania, odo dňa, kedy sa odporca dostal s plnením do omeškania, keď zo strany navrhovateľa bol vyzvaný na zaplatenie dĺžnej sumy v lehote do 2.2.2012 a nasledujúcim dňom sa dostal s plnením do omeškania a domáhal sa tiež náhrady trov konania. V časti žalovanej sumy 200 eur zobral navrhovateľ návrh späť a v tejto časti súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 a 3 OSP.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 3 písm. a) cit. zák. o podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods.1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ svoj návrh v časti uplatneného nároku 550 eur skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu v tejto výške mu odporca spôsobil tým, že získal elektronické zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatkov sa zaviazal používať služby navrhovateľa a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi. Vo vzťahu k prvému predpokladu navrhovateľ uvádzal, že odporca porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy, konkrétne Dodatkov k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností odporca porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že odporca porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď neuhradil faktúry za 05/2011 až 07/2011. Navrhovateľ neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by bol odporca porušil povinnosť upravenú v prísl. bodoch dodatku t.j. zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu, napr. tým, že by bol zmluvu o pripojení vypovedal, odstúpil od nej pred dohodnutou dobou viazanosti alebo si zmenil účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa navrhovateľ s odporcom dohodli pri podpise dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a navrhovateľ to vo svojom návrhu ani netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s odporcom a ak k nemu došlo, či tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku. Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku navrhovateľa (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej povinnosti odporcu. Otázkou teda zostáva, či zľava z kúpnej ceny ktorú navrhovateľ poskytol odporcovi pri kúpe elektronických zariadení, predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby navrhovateľa po celú dobu viazanosti dohodnutú v zmlúv o pripojení a dodatkov. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti navrhovateľa a odporcu pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. Zo zmlúv, z dodatkov ani zo Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť odporcu vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny el.zariadení v prípade, že odporca poruší povinnosti, ktoré mu z Dodatkov vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny nebolo zo strany navrhovateľa v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností odporcu z Dodatkov k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi navrhovateľom o odporcom dohodnutá v čl.2, bod 2.5 dodatkov ako zmluvná pokuta. Povinnosť odporcu zaplatiť, alebo vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny elektronických zariadení, totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti odporcu. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy
z kúpnej ceny, ktorú odporcovi pri kúpe poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti odporcu platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle navrhovateľa (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, odporcovi poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle navrhovateľa, ako aj odporcu pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a teda aj pri uzatváraní kúpnej zmluvy, mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane odporcu napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane navrhovateľa snaha získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil navrhovateľ rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať odporcovi elektronické zariadenie so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb odporcu za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku navrhovateľa o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny el.zariadení takýmto následkom nie je. Však aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by v danom prípade konštatovať, že navrhovateľ v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej škody v sume 550 eur. Škoda podľa tvrdenia navrhovateľa mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou elektronických zariadení a ich akciovou cenou, za ktorú boli zariadenia odporcovi skutočne odpredané. Tvrdená škoda (ak by sa o škodu skutočne jednalo) nemohla navrhovateľovi vzniknúť v takej istej výške ako by tomu bolo, keby odporca neuhrádzal platby za poskytované služby už od začiatku zmluvného vzťahu založeného dodatkami do jeho skončenia, pričom nie je zrejmé či došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Výška takejto tvrdenej škody by logicky musela by byť nižšia.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu zmlúv o pripojení v zmysle zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej vznikla navrhovateľovi povinnosť poskytovať odporcovi elektronické komunikačné služby, za poskytovanie ktorých bol odporca povinný hradiť cenu podľa cenníka platných služieb na základe vyúčtovania. Tým, že odporca nezaplatil cenu za poskytované služby vo výške 471,93 eur na základe vystavených hore špecifikovaných faktúr, porušil zmluvne dojednané povinnosti, preto sa navrhovateľ obrátil so svojim návrhom na súd a uplatňoval si aj náhradu škody pozostávajúcu z rozdielu skutočnej predajnej ceny mobilných telefónov a sumy, ktorú odporca za mobily zaplatil.
Keďže odporca nezaplatil navrhovateľovi za poskytnuté služby za obdobie od decembra 05/2011 do 07/2011 sumu 471,93 eur, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy, ktorá pozostáva z nedoplatku na poskytnutých službách a priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, odo dňa kedy sa odporca dostal s plnením do omeškania, teda od 3.2.2012 do zaplatenia, keď v zmysle výzvy zo strany navrhovateľa mal lehotu na zaplatenie do 2.2.2012.
V časti sumy 200 eur, ako aj úroku z omeškania z tejto sumy súd konanie pre späťvzatie návrhu v tejto časti zastavil, a o trovách konania v zastavujúcej časti rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c) OSP.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti náhrady škody ako nedôvodne podaný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP a keďže navrhovateľ sa po čiastočnom späťvzatí návrhu domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1021,93 eur = 100% a súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 471,93 = 46%, potom od úspechu navrhovateľa v rozsahu 46% je potrebné odpočítať jeho neúspech v rozsahu 54% a potom celkový úspech v konaní je na strane odporcu, ktorému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.