Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/209/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa C.. W. M., N.., O.. XX. XX. XXXX, V. P., F. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Advokátska kancelária Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, proti odporcovi Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2 191,62 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 07. 02. 2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania z titulu súdneho poplatku 20,-eur a náhrada trov právneho zastúpenia 518,18 eur (spolu 538,18 eur), ktoré je odporca povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Mariánovi Gelenekymu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Písomným návrhom, doručeným pôvodne Okresnému súdu Poprad dňa 20. 03. 2015, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku 2 345,42 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 07. 02. 2015 do zaplatenia a žiadal priznať náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 20. 01. 2014 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši, odbor kriminálnej polície, uznesením ČVS: D.-X/X-X.-G.-XXXX začal voči nemu trestné stíhanie pre zločin vydierania podľa , . Uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš zo dňa 12. 02. 2014, sp. zn. X P. XX/XX/XXXX-X, bola zamietnutá jeho sťažnosť ako neodôvodnená. Následne uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 07. 2014, sp. zn. X P. XX/XX/XXXX-X, bolo trestné stíhanie voči nemu zastavené z dôvodu, že predmetný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci

- toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 22. 07. 2014. V súvislosti s trestným stíhaním vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 2 345,42 eur, ktorá predstavuje trovy obhajoby s tým, že túto sumu navrhovateľ uhradil obhajcovi JUDr. Mariánovi Gelenekymu dňa 31. 10. 2014. Trovy obhajoby si ako škodu uplatnil navrhovateľ na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky podaním zo dňa 31. 10. 2014, ktorým požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci a o uspokojenie tohto nároku v zákonnej 6 - mesačnej lehote. Ministerstvo vnútra SR odpoveďou, doručenou navrhovateľovi dňa 06. 02. 2015 vec uzavrelo tak, že na základe vyžiadaného stanoviska OKP OR PZ Liptovský Mikuláš je potrebné konštatovať, že v predmetnom trestnom konaní nebolo preukázané porušenie základných zásad trestného konania vyjadrených v , a preto je možné konštatovať, že išlo o štandardný postup policajného orgánu

a orgánov činných v trestnom konaní v medziach zákona. Preto Ministerstvo vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody považovalo za nedôvodnú a tejto nevyhovelo.

Na základe námietky miestnej nepríslušnosti vznesenej odporcom vo vyjadrení k návrhu, Okresný súd Poprad postúpil vec tunajšiemu súdu, ktorému bol spis doručený dňa 09. 07. 2015.

Navrhovateľ na podanom návrhu zotrval a žiadal tomuto v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že za škodu zodpovedá v danej veci Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra SR, pričom poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR aj niektorých odvolacích súdov SR. Poukázal na to, že bol vyšetrovaný v súvislosti s tým, že požičal U.. L. M. peniaze na prevádzku jej lekárne. Keď sa po lehote splatnosti domáhal vrátenia peňazí, bolo voči nemu podané trestné oznámenie. Trestne stíhaný bol napriek tomu, že na polícii v Liptovskom Mikuláši vypovedal, že partner U.. L. M.F., F. R., bol vyšetrovaný v obdobnej veci a vyslovil presvedčenie, že trestné oznámenie voči nemu bolo podané účelovo len preto, aby pani M. nebola nútená vrátiť požičané finančné prostriedky. V trestnom konaní sa dal zastúpiť advokátom, nakoľko nie je znalý práva a v súvislosti s tým mu vznikli trovy. U.. M. mu z požičanej sumy 50 000,-eur vrátila doteraz len 12 000,-eur, a preto sa zvyšnej sumy domáha voči nej v konaní na Okresnom súde Prešov, pričom F. R. sa mu opäť vyhrážal, že ak nevráti zmenku, ktorá bola vystavená na dlžnú sumu, tak bude zlikvidovaný - tieto vyhrážky okamžite oznámil na polícii.

Odporca namietal správnosť označenia orgánu, ktorý má konať v mene Slovenskej republiky, pretože subjekt zodpovednosti v prípade škody uplatnenej navrhovateľom je Generálna prokuratúra SR a nie Ministerstvo vnútra SR. Preto žiadal súd zabezpečiť, aby za štát konal štátny orgán v rozsahu svojej pôsobnosti, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 09. 2012. Nie je pritom právne významné, že Ministerstvo vnútra SR predbežne prerokovalo žiadosť navrhovateľa o náhradu škody, ktorá je predmetom tohto konania. Za predpokladu, že súd dospeje k záveru, že Ministerstvo vnútra SR je subjektom, ktorý má konať v mene Slovenskej republiky tvrdil, že nebolo preukázané naplnenie všetkých podmienok na vznik zodpovednosti štátu za škodu. Voči navrhovateľovi bolo vznesené obvinenie a nebol nakoniec odsúdený, avšak samotné uznesenie o vznesení obvinenia nemožno dávať na roveň odsudzujúcemu rozsudku. V predmetnom trestnom konaní nebolo preukázané porušenie základných zásad trestného konania vyjadrených v , a potom možno konštatovať, že išlo o štandardný postup policajného orgánu a orgánov činných v trestnom konaní v medziach zákona. Vzhľadom na obsah trestného oznámenia podaného U.. M., vyšetrovateľ OKP OR PZ Liptovský Mikuláš nemal inú zákonnú možnosť, ako vydať uznesenie o vznesení obvinenia a vykonať dokazovanie a následne trestné stíhanie ukončiť. Uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia nebolo v prípravnom konaní zrušené ako nezákonné, pretože prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš uznesením, ktorým zastavil trestné stíhanie, nekonštatoval existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na neexistenciu prvého predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, nemožno posudzovať existenciu jej druhého a tretieho predpokladu. Stojí pritom za zváženie, či osobou, ktorá zasiahla do práv navrhovateľa, nie je pani M.. Spochybnil aj účelnosť vynaložených trov obhajoby, pokiaľ ide o cestovné, nakoľko by bolo racionálnejšie, keby si navrhovateľ zvolil advokáta z miesta svojho bydliska, prípadne z miesta, kde sa viedlo toto trestné konanie. Žiadal preto návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Vykonaním dokazovaním bolo zistené, že na základe trestného oznámenia podaného U.. L. M. dňa 14. 12. 2013 na OO PZ Liptovský Mikuláš, bolo uznesením vyšetrovateľa PZ ČVS: D.-X/X-X.-G.- XXXX zo dňa 20. 01. 2014, začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie navrhovateľovi pre zločin vydierania podľa , . Vzhľadom na túto právnu kvalifikáciu, sa jednalo o nutnú obhajobu a navrhovateľ, ako obvinený, si dňa 28. 01. 2014 v tejto trestnej veci zvolil obhajcu JUDr. Mariána Gelenekyho. Obvinený, zastúpený advokátom, podal voči uzneseniu vyšetrovateľa sťažnosť podaním zo dňa 28. 01. 2014, o ktorej rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš dňa 12. 02. 2014, sp. zn. X P. XX/XX/XXXX-X W. tak, že sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietol. Následne v trestnom konaní boli vykonávané dôkazy a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 07. 2014, sp. zn. X P. XX/XX/XXXX-X, W.: X-XX- XXX-XXXX, bolo zastavené trestné stíhanie voči obvinenému C.. W. M., N.. podľa , z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci

- uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť dňom 22. 07. 2014. Navrhovateľ, zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym, požiadal Ministerstvo vnútra SR podaním zo dňa 31. 10. 2014, doručeným Ministerstvu vnútra SR dňa 06. 11. 2014, o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, keď za škodu označil trovy obhajoby vo výške 2 345,42 eur, uhradené C.. W. M., N.. dňa 09. 10. 2014, ktoré vznikli v súvislosti s vyššie označeným trestným stíhaním - zároveň pripojil aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 31. 10. 2014 o tom, že C.. W. M., N.. uhradil trovy uvedeného konania advokátovi vo výške 2 345,42 eur (trovy 1 954,52 eur, DPH 20 % 390,90 eur). Ministerstvo vnútra SR vec zaevidovalo pod sp. zn. KN-OPSI-P-2002/2014 a podaním zo dňa 11. 11. 2014 žiadosť navrhovateľa odstúpila Generálnej prokuratúre SR, ktorá podľa Ministerstva vnútra SR bola príslušným orgánom na jej prerokovanie. Generálna prokuratúra SR podaním zo dňa 15. 12. 2014, č. VI/3 SPR 146/14/1000-2, vrátila Ministerstvu vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku s prílohami, keď vyslovila názor, že v zmysle by bola daná príslušnosť Generálnej prokuratúry SR len v prípade, ak by po zamietnutí sťažnosti došlo aj k podaniu obžaloby, čo sa však nestalo. Poukázala aj na ustanovenie tohto zákona, keď žiadateľ si vybral na prejednanie svojho nároku Ministerstvo vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR následne žiadosť o náhradu škody prerokovalo; pred zaujatím konečného stanoviska si vyžiadalo stanovisko OR PZ Liptovský Mikuláš. V spise Ministerstva vnútra SR sú založené dve stanoviská tohto orgánu, prvé zo dňa 19. 01. 2015, vypracované U.. C.. Y. B., vedúcim 1 OV odboru kriminálnej polície v Liptovskom Mikuláši, ktorým bol vyslovený názor, že vyšetrovateľ postupoval správne a to od momentu prevzatia vyšetrovacieho spisu až do jeho ukončenia a zo strany vyšetrovateľa neboli porušené žiadne práva C.. W. M., N.., preto jeho nárok na náhradu škody bol posúdený za neopodstatnený. Z odpovede zo dňa 28. 01. 2015, vypracovanej P.. C.. U. L., riaditeľom odboru kriminálnej polície OR PZ Liptovský Mikuláš vyplýva, že ak Ministerstvu vnútra SR bola žiadosť o náhradu škody doručená ako prvému orgánu konajúcemu v mene štátu a nie je možné spochybniť výšku požadovaného plnenia, jedná sa o nárok dôvodný, pričom bolo poukázané konkrétne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra SR vybavilo žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody písomnou odpoveďou zo dňa 28. 01. 2015, ktorou oznámilo navrhovateľovi, že jeho žiadosť považuje v plnom rozsahu za nedôvodnú a nie je možné jej vyhovieť.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa , bod 1 , na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb b/ orgán verejnej moci je štátny orgán.

Podľa , , (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím d/ nesprávnym úradným postupom (2) Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa , , (1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu b/ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru, prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu f/ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní alebo správnom konaní m/ orgán príslušný podľa písmen a/ až l/, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa ,

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1) možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa , každý má právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, s poukazom na vyššie citovanú právnu úpravu, mal súd preukázané, že je daná zodpovednosť štátu na škodu spôsobenú navrhovateľovi v súvislosti s uvedeným trestných stíhaním. Pokiaľ odporca namietal nesprávne označenie orgánu, ktorý má v danej veci konať v mene Slovenskej republiky, súd dospel k záveru, že v mene Slovenskej republiky je v danom prípade oprávneným orgánom Ministerstvo vnútra SR. V zmysle citovanej právnej úpravy by totiž bola daná zodpovednosť Generálnej prokuratúry SR iba za predpokladu podania obžaloby, k čomu však v danej trestnej veci nedošlo. Nakoľko prokurátor v trestnej veci síce zamietol sťažnosť obvineného (v tomto konaní navrhovateľa), ale nepodal obžalobu, nevznikla zodpovednosť Generálnej prokuratúry SR za škodu v zmysle . Potom je možné prijať záver, že orgánom verejnej moci, ktorý by mohol konať v mene štátu pri rozhodovaní o náhrade škody, by mohlo byť ako MV SR, tak aj GP SR. Nakoľko navrhovateľ podal návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na MV SR a tento orgán vec predbežne aj prerokoval, navrhovateľ správne označil MV SR za orgán, ktorý v danej veci má konať v mene Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v súvislosti s trestným stíhaním, súd mal preukázané, že boli splnené zákonom predpísané predpoklady vzniku zodpovednosti. Zodpovednosť štátu je objektívna, takže nie je potrebné, aby škoda vznikla zavineným porušením povinností. Zodpovednosť štátu v zmysle je navyše potrebné vykladať v súvislosti s SR. V predmetnej veci bolo navrhovateľovi vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že skutok, ktorý oznámila U.. L. M. na polícii dňa 14. 12. 2013, by bol trestným činom, a preto prokurátor Okresnej prokuratúry Lipt. Mikuláš trestné stínanie zastavil. Nakoľko pôvodne prokurátor zamietol sťažnosť obvineného podanú voči uzneseniu o začatí trestného stíhania, boli splnené zákonom stanovené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Nakoľko trestné stíhanie voči navrhovateľovi bolo zastavené, je potrebné posudzovať ako nezákonný zásah štátu voči navrhovateľovi už uznesenie o vznesení obvinenia, pretože trestné stíhanie voči navrhovateľovi nemalo byť vôbec začaté. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu a Ústavného súdu je potrebné totiž za ústavne komfortný považovať výklad, podľa ktorého pre účely posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, má zastavenie trestného stíhania rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. V danom prípade bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok, ktorý bol navrhovateľovi, ako obvinenému, dávaný za vinu, nebol trestným činom. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie skončilo, čím zanikli aj účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Nakoľko zodpovednosť štátu je objektívna, nie je právne významné stanovisko odporcu, ktorý argumentoval tým, že v trestnom konaní nebolo preukázané porušenie základných zásad trestného konania a že išlo o štandardný postup policajného orgánu a orgánov činných v trestnom konaní v medziach zákona. Pre účely zodpovednosti štátu za škodu je totiž rozhodujúci výsledok, v danom prípade zastavenie trestného stíhania, pretože týmto rozhodnutím bolo deklarované, že nemalo byť voči navrhovateľovi vôbec začaté trestné stíhanie. V zmysle judikatúry Ústavného súdu je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, ale na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný a zasahujúci do základných práv občanov. Nie je preto rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie ale to, že sa toto podozrenie nepotvrdilo.

Navrhovateľ, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, má preto podľa zákona o zodpovednosti právo na náhradu škody. Škodou v tomto prípade sú aj vynaložené náklady na trovy obhajoby. Podľa

právnej kvalifikácie uvedenej v uznesení o vznesení obvinenia, sa jednalo o povinnú obhajobu (, písm. c ), takže obvinený musel byť zastúpený advokátom. Aj keď v priebehu trestného konania došlo k zmene právnej kvalifikácie (oznámené obvinenému pri výsluchu dňa 06. 02. 2014), právo zvoliť si obhajcu v trestnom konaní je základné právo obvineného, a potom trovy obhajoby, ktoré obvinený uhradil advokátovi sú škodou, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s trestným stíhaním. Obvinený má právo zvoliť si ktoréhokoľvek advokáta, zapísaného do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory, takže skutočnosť, že si navrhovateľ nezvolil za obhajcu advokáta z okresu Poprad, alebo okresu Liptovský Mikuláš neznamená, že obhajcovi by nemali patriť trovy cestovného, prípadne náhrada za stratu času.

Pokiaľ ide o výšku škody, navrhovateľ si uplatnil náhradu pozostávajúcu z trov obhajoby, pričom uznesením vyšetrovateľa OR PZ Liptovský Mikuláš bolo navrhovateľovi vznesené obvinenie pre zločin vydierania podľa , , za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 10 rokov. Preto v súlade s vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), patrí obhajcovi obvineného (teraz navrhovateľa) odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/6-iny výpočtového základu (v zmysle ust. vyhlášky sa neprihliada na zmenu právnej kvalifikácie v priebehu trestného stíhania). Podľa vyhlášky je však výpočtovým základom pre účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za úkony vykonané po 01. 07. 2013 priemerná mesačná mzda za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku, určujúcemu výpočtový základ; v predmetnej veci sa vychádza z priemernej mesačnej mzdy v roku 2010, kedy bola výška výpočtového základu 721,40 eur. Potom obhajcovi patrí za obhajobu navrhovateľa, ako obvineného v trestnom konaní, odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 120,23 eur a nie vo výške 134,-eur, ako obhajca vyúčtoval navrhovateľovi. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva nárok obhajcu na odmenu po 120,23 eur za prevzatie obhajoby dňa 28. 01. 2014, za účasť na výsluchu obvineného dňa 06. 02. 2014, za účasť na výsluchu svedkyne C.. Y. M. dňa 06. 02. 2014, za účasť na výsluchu poškodenej U.. L. M. dňa 13. 02. 2014 a za účasť na výsluchu svedka L.. G. U. dňa 18. 03. 2014. Odmena vo výške 120,23 eur patrí obhajcovi za účasť pri výsluchu svedkov E. V., F. X. R. U. U. dňa 18. 03. 2014. Za účasť na výsluch svedkov M. M. R. F. R. dňa 26. 03. 2014 v trvaní od 09,00 hod. do 11,10 hod. patrí obhajcovi odmena vo výške 240,46 eur a za preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 25. 06. 2014 odmena vo výške 120,- eur. Spolu obhajcovi patrí odmena vo výške 1 082,07 eur. Podľa vyhlášky obhajcovi patrí aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné za každý úkon po 8,4 eur, spolu 72,36 eur.

Obhajca navrhovateľa vykonal úkony právnej služby mimo svojho sídla, za čo mu patrí náhrada cestovných výdavkov za cestu zo Starej Ľubovne do Liptovského Mikuláš a späť. Za ubehnutých 208 km pri každej ceste patrí obhajcovi v zmysle o cestovných náhradách v spojení s opatrenia č. základná náhrada po 0,183 eur/1 km, čo pri 208 km je 38.06 eur. Na jednotlivé cesty bolo použité osobné motorové vozidlo, ktoré má podľa technického preukazu spotrebu 5,6 km. Potom v súvislosti s cestou dňa 06. 02. 2014 obhajca má nárok na základnú náhradu vo výške 38,06 eur a náhradu za spotrebované pohonné hmoty (ďalej len „náhrada PHM“) vo výške 16,02 eur (0,056 x 1,375 eur x 208 km), spolu 54,08 eur. Za cestu dňa 13. 02. 2014 patrí obhajcovi základná náhrada vo výške 38,06 eur a náhrada PHM vo výške 15,84 eur (0,056 x 1,36 eur x 208 km), spolu 53,90 eur; za cestu dňa 18. 03. 2014 základná náhrada vo výške 38,06 eur a náhrada PHM vo výške 16,02 eur (0,056 x 1,375 x 208 km), spolu 54,08 eur; za cestu dňa 26. 03. 2014 základná náhrada vo výške 38,06 eur a náhrada PHM vo výške 15,67 eur (0,056 x 1,345 eur x 208 km), spolu 53,73 eur a za cestu dňa 25. 06. 2014 základná náhrada vo výške 38.06 eur a náhrada PHM vo výške 16,07 eur (0,056 x 1,38 eur x 208 km), spolu 54,13 eur.

Nakoľko sídlo obhajcu JUDr. Mariána Gelenekyho je Stará Ľubovňa, patrí obhajcovi v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky aj náhrada za čas strávený cestou - pri každej ceste patrí táto náhrada za 6 polhodín po 13,40 eur, teda 80,40 eur za každý cestu, spolu za 5 pracovných ciest táto náhrada predstavuje 402,- eur. Nakoľko obhajca navrhovateľa je platiteľom DPH, podľa § 18 ods. 3 vyhlášky sa zvyšuje odmena a náhrady v celkovej výške 1 826,35 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 365,27 eur, na čiastku 2 191,62 eur. Súd preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi z titulu náhrady škody sumu vynaloženú na úhradu trov obhajoby spolu vo výške 2 191,62 eur.

Podľa prvá veta (ďalej len „Obč. zák.“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žiadosťou, doručenou odporcovi dňa 06. 11. 2014, požiadal navrhovateľ o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 2 345,42 eur. Odporca oznámil navrhovateľovi zamietajúce stanovisko odpoveďou zo dňa 28. 01. 2015, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 06. 02. 2014. Potom od nasledujúceho dňa odporca bol v omeškaní. Ku dňu 07. 02. 2015 bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,05 % a nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, priznal súd navrhovateľovi z istiny 2 191,62 eur úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 07. 02. 2015 do zaplatenia. V časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania vyššej sumy a z tejto žiadal aj úroky z omeškania, jeho návrh dôvodný nebol, a preto súd vo zvyšku návrh zamietol.

Navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech v prevažnej časti, si uplatnil náhradu trov konania aj trov právneho zastúpenia. V zmysle ustanovenia súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania s tým, že základnú sadzbu tarifnej odmeny vypočítal zo súdom priznaného plnenia, t. j. z istiny 2 191,62 eur.

Navrhovateľ nešpecifikoval trovy konania a nakoľko zo spisu vyplývajú iba trov vo výške 20,-eur, ktoré navrhovateľ zaplatil za návrh, súd priznal navrhovateľovi náhradu týchto trov v plnej výške ( v spojení s ). Navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátom, ktorému patrí podľa vyhlášky, za každý úkon právnej služby vykonaný v tomto konaní, odmena vo výške 91, eur. Túto odmenu súd priznal advokátovi za úkon príprava a prevzatie zastúpenia, ale nie zo dňa 09. 10. 2014, ale zo dňa 16. 03. 2015, nakoľko sa jedná o trovy tohto konania a plnomocenstvo na zastupovanie v tomto konaní udelil navrhovateľ advokátovi dňa 16. 03. 2015. Odmenu súd priznal advokátovi za vypracovanie písomného návrhu na začatie tohto konania zo dňa 16. 03. 2015 a účasť na pojednávaní dňa 16. 10. 2015 - za tri úkony spolu 273,87 eur. Súd nepriznal advokátovi uplatnenú odmenu na písomné podanie MV SR zo dňa 31. 10. 2014, nakoľko sa nejedná o úkon vykonaný v súvislosti s týmto súdnym konaním a s tým spojené výdavky potom nemôžu byť navrhovateľovi priznané ako trovy tohto konania. Podľa vyhlášky súd priznal navrhovateľovi aj náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné a to 1x v uplatnenej výške 8,04 eur a 2x po 8,39 eur, spolu 24,82 eur. Právny zástupca navrhovateľa cestoval na pojednávanie, ktoré sa na tunajšom súde konalo dňa 06. 10. 2015, osobným motorovým vozidlom zn. V. R., Y., W.. Č.. F., ktoré podľa technického preukazu má priemernú spotrebu paliva 5,2 l/1 km. Súd pri rozhodovaní o náhrade cestovného vychádzal z ubehnutých 208 km, t j. z hodnoty uvádzanej advokátom pre účely trestného konania a nie z hodnoty 214 km uvedenej pre účely tohto konania. Preukázateľná cena pohonných hmôt v čase vykonania cesty na pojenávanie je 1,035 eur/1 liter, takže advokátovi patrí náhrada za spotrebované pohonné hmoty 11,19 eur a základná náhrada 38,06 eur, takže súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa v súvislosti s účasťou na pojednávaní náhradu cestovných výdavkov 49,25 eur. V zmysle vyhlášky súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa aj uplatnenú náhradu za stratu času za 6 polhodín po 13, eur, čo je 83,88 eur. Vyčíslená odmena a náhrady spolu vo výške 431,82 eur sa v zmysle vyhlášky zvyšujú o 20 % DPH, teda o sumu 86, eur, na 518, eur.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa prvá veta , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Vzhľadom na citovanú právnu úpravu, priznanú náhradu trov konania spolu vo výške 538,18 eur je odporca povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Mariánovi Gelenekymu na ním uvedený účet v F. F., R.. F.., Č. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX, X. XXXXX, M. XXXX. Uloženú povinnosť, t. j. navrhovateľovi zaplatiť priznanú istinu spolu s úrokmi z omeškania a advokátovi náhradu trov konania, je odporca povinný splniť v zákonnej 3-dňovej lehote, ktorá začne plynúť od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.