Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-191-2006.pdf
PDF · 80.03 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/191/2006
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO 00 151 866 proti povinnému E. S., nar. XX.XX.XXXX, Š. X, H., o vymoženie 16,60 eur (500,- Sk) s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, PhD., Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, Hronského 1811, Vranov nad Topľou takto
rozhodol:
exekúciu z a s t a v u j e.
Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému, PhD. trovy exekúcie vo výške 63,59 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 27.02.2006 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 16,60 eur (500,- Sk) s prísl. na základe exekučného titulu bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Evid. č. bloku: AA 2049823 zo dňa 19.10.2004. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 010713 * dňa 10.04.2006.
Dňa 07.08.2015 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty, v ktorej má byť exekučné konanie skončené.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. (Zákon o priestupkoch) v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Súd mal preukázané, že exekučným titulom, ktorým sa vymáha v tomto konaní nárok oprávneného, je blok na pokutu nezaplatenú na mieste Evid. č. bloku: AA 2049823 zo dňa 19.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2004 a stal sa vykonateľným dňa 04.11.2004. Exekučné konanie je teda vedené na základe exekučného titulu vydaného dňa 19.10.2004 podľa Zákona o priestupkoch, ktorý v znení účinnom do 31.08.2008 stanovoval trojročnú prekluzívnu lehotu, v ktorej muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale aj skončené. Keďže v predmetnej veci nadobudol exekučný titul vykonateľnosť dňa 04.11.2004, oprávnenému uplynula 3 - ročná lehota na vymoženie pohľadávky dňa 04.11.2007 a rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa uplynutím prekluzívnej lehoty stalo neúčinným.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo neúčinným.
Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
V Exekučnom poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a z tejto zásady sú iba dve výnimky. Prvá výnimka je v prípadoch, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného s tým, že predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému je, že sú splnené predpoklady uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a to miera procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Druhou situáciou je, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že uplynula prekluzívna lehota na vymáhanie nároku priznaného exekučným titulom. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi preto súd rozhodol v zmysle § 196 a 197 Exekučného poriadku, nakoľko má za to, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie (neúčinnosť exekučného titulu v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vymoženie nároku) a priebeh exekúcie, že oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie včas, nenesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie a preto súd zaviazal na zaplatenie trov exekúcie povinného. S prihliadnutím k týmto zákonným ustanoveniam a návrhu súdneho exekútora, súd uložil povinnému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008.
Podľa § 14 ods. 1 až 3 cit. vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie. Základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je 6,64 eur za každú i začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Exekučný súd sa musí pri uložení povinnosti nahradiť trovy exekúcie vyporiadať so splnením podmienok pre priznanie náhrady odmeny stanovených v § 14 a 15 cit. vyhlášky, keď tzv. časovú, t. j. hodinovú odmenu podľa § 14 ods. 1, ods. 2 cit. vyhlášky možno priznať len za čas účelne vynaložený na exekúciu jednotlivými úkonmi exekučnej činnosti, pokiaľ sa tieto neodmeňujú paušálnou sumou podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky.
Z hľadiska ustálenej praxe súdov a znenia § 14 ods. 2 cit. vyhlášky je súdny exekútor povinný vypracovať časovú špecifikáciu, ktorá predpokladá, že nie každý úkon súdneho exekútora musí byť odmeňovaný hodinovou sadzbou 6,64 eur. Súd má právo posúdiť konkrétne trvanie času potrebného na vykonanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti uvedených v časovej špecifikácii a to tak v súvislosti s rozsahom vymáhaného majetku ako aj v súvislosti s existenciou procesných a faktických prekážok vznikajúcich pri vykonávaní exekúcie. Súdny exekútor je teda pri vyhotovení časovej špecifikácie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti ich nielen pomenovať a uviesť dĺžku času vynaloženého pri ich vykonávaní, ale musí preukázať aj ich vykonanie, pokiaľ toto nie je zistiteľné zo samotného spisu, nakoľko odmenu súdnemu exekútorovi možno priznať len za celkový čas trvania preukázaných úkonov exekučnej činnosti. Časová špecifikácia predložená súdnym exekútorom však tieto podmienky nespĺňa. Preto súd skontroloval primeranosť časového nároku na jednotlivé úkony odmeňované podľa § 14 cit. vyhlášky. Za predpokladu, že súdny exekútor využíva výpočtovú techniku, určité formulácie a zaužívané postupy za úkony prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí, zaevidovanie návrhu do protokolu došlých návrhov i do elektronickej databázy prijatých návrhov a vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie (súdny exekútor si vo vyúčtovaní uplatnil spoločnú odmenu za úkon vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie a uplatnenie trov exekúcie, súd však pri priznaní odmeny posudzoval úkony vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie a uplatnenie trov exekúcie samostatne) je primeraná časová náročnosť 30 min., v žiadnom prípade za takéto úkony nemožno priznať odmenu v uplatnenej výške 50 minút. Preto súd pri priznaní časovej odmeny za úkony prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí, zaevidovanie návrhu do protokolu došlých návrhov i do elektronickej databázy prijatých návrhov a vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie vychádzal z účelne vynaloženého času 30 min. potrebného na ich vykonanie a nepriznal odmenu za celú hodinu.
Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi trovy pozostávajúce z paušálnej odmeny za 4 úkony (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a zisťovanie bydliska povinného 2x) v sume 13,28 eur (3,32 eura za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti) a časovú odmenu za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu (prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí, zaevidovanie návrhu do protokolu došlých návrhov i do elektronickej databázy prijatých návrhov 30 min. a vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie 30 min., spolu 60 min.) v sume 6,64 eur (základná hodinová sadzba za výkon exekučnej činnosti je 6,64 eura), spolu vo výške 19,92 eur. Súd pri priznaní časovej odmeny zohľadnil len reálne potrebný čas na ich vykonanie bez relevancie počtu jednotlivých úkonov, nakoľko má za to, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje a sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenej odmeny podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky je v súlade s jej ust. § 14 ods. 1 písm. a). Preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eur za každý priznaný úkon odmeňovaný časovou odmenou. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit. vyhlášky náhradu za poštovné vo výške 5,99 eur a cestovné vo výške 25,09 eur (základná náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky za cestu vykonanú dňa 08.10.2007, keď súdny exekútor vykonal v daný deň pracovnú cestu v 3 exekučných spisoch), spolu náhrada hotových výdavkov vo výške 31,08 eur a v zmysle § 23 cit. vyhlášky náhradu za stratu času vo výške 1,99 eur (náhrada za stratu času je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu, keď súdny exekútor mal stratu času dňa 08.10.2007 v 3 exekučných spisoch).
Pokiaľ boli súdnym exekútorom uplatnené aj ďalšie trovy a to časová odmena za úkony vyhotovenie žiadosti exekútorom o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 30 min. a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 50 min., túto mu súd nepriznal, nakoľko má za to, že pokiaľ cit. vyhláška pripúšťa dva spôsoby odmeňovania exekútora, tak časový ako aj paušálny, môžu sa tieto dva spôsoby uplatňovať popri sebe len vtedy, pokiaľ v paušálnej odmene za úkon nie je premietnuté aj časové hľadisko, k čomu je možné dôjsť gramatickým výkladom ust. § 15 ods. 1 cit. vyhlášky. Za úkony zahrňujúce aj časové hľadisko súd považoval vyhotovenie žiadosti exekútorom o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Pojem získanie poverenia na vykonanie exekúcie zahŕňa v sebe všetky činnosti exekútora smerujúce k získaniu poverenia a teda zahŕňa aj vyhotovenie a spísanie žiadosti o vydanie poverenia, jej zaslanie na súd a zaevidovanie poverenia a pojem doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zahŕňa všetky činnosti exekútora smerujúce k doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie a teda zahŕňa aj vypracovanie, spísanie, rozposlanie a zaevidovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Preto súd nepriznal časovú odmenu za úkony vyhotovenie žiadosti exekútorom o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko za uvedené úkony bola priznaná paušálna odmena a čo je odmeňované paušálnou sumou, nemôže byť odmeňované hodinovou sadzbou podľa § 14 cit. vyhlášky.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani uplatnenú časovú odmenu za úkony exekútora uplatnenie trov exekúcie, ktorého časová náročnosť pri využívaní výpočtovej techniky, určitých formulácii a zaužívaných postupoch je 20 min., vypracovanie vrátenie poverenia 10 min. a vypracovanie vyúčtovanie exekučného konania 30 min., nakoľko má za to, že pri ich vykonávaní nešlo o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 cit. vyhlášky. Uplatnenie trov exekúcie a vypracovanie vyúčtovania exekučného konania nemožno posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, je to totiž činnosť, ktorou exekútor pre štádium konania, v ktorom sa stáva účastníkom, realizuje svoje právo na náhradu jeho trov. Uplatnenie trov exekúcie a vypracovanie vyúčtovania exekučného konania teda nesúvisí s exekučným konaním a súdny exekútor nemá za takýto úkon nárok na odmenu. Časovú odmenu za úkon vypracovanie vrátenie poverenia súd nepriznal z dôvodu, že pri jeho vykonávaní rovnako nešlo o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 cit. vyhlášky, súdny exekútor si ním plní len povinnosť stanovenú Exekučným poriadkom a zároveň na druhej strane má súd za to, že ide o tzv. evidenčnú a administratívnu činnosť, ktorá je súčasťou administratívnych prác a ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá už v odmene súdneho exekútora.
Súd napokon nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotové výdavky (spisový obal, kancelársky papier, xeroxovanie, spony, poštové obálky, náboje do zošívačky) vo výške 3,32 eur, ktoré súdny exekútor nijak nepreukázal a ktoré nie je možné považovať za hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky, podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky a zároveň má súd za to, že takéto náklady na kancelárske potreby sú súčasťou administratívnych prác, ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal povinného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 52,99 eur + 20 % DPH, t. j. 63,59 eur.
Poučenie:
Proti prvému výroku uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v 3 vyhotoveniach.
Proti druhému výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.