Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-183-2015.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-9P/183/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého Miloslava V., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Q. práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov Marcely V., nar. XX.X.XXXX, bytom O. nad N., W. hrdinov XXX/X, a O. V., nar. XX.X.XXXX, bytom H. nad N., Z. XXX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého O. sumou 150 eur mesačne, vždy do 15
- eho dňa v mesiaci vopred na účet matky vedený vo VÚB banke, a.s., číslo účtu SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, počnúc X.X.XXXX.
Dlžné výživné za obdobie od 3.6.2015 do 5.10.2015 neurčuje.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, číslo konania 19P 76/2013-49 zo dňa 4.9.2013, v časti týkajúcej sa výživného.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka žiadala návrhom podaným dňa 3.6.2015 o zvýšenie výživného na maloletého O. zo sumy 90 eur na sumu 150 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov a náklady s výchovou a výživou maloletého dieťaťa sa podstatne zvýšili.
Otec v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 24.8.2015 so zvýšením výživného na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu súhlasil a z dôvodu, že pracuje v zahraničí, súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Uviedol, že doteraz si svoju vyživovaciu povinnosť plnil, platil súdom určené výživné vo výške 90 eur mesačne a splácal dlžné výživné po 15 eur mesačne. Po splatení dlžného výživného naďalej platí výživné vo výške 105 eur mesačne. Čo sa týka rozdielu zvýšeného výživného vo výške 150 eur mesačne a výživného uhrádzaného otcom vo výške 105 eur mesačne za mesiace jún, júl a august 2015, t.j. sumy 135 eur, túto tiež uhradí. Je zamestnaný v belgickej prepravnej spoločnosti F. NV so sídlom vo J., v ktorej má pracovný pomer uzatvorený na 14 kalendárnych dní v mesiaci a jeho hodinový zárobok činí 11,2325 eura. Medzi výdavkami uviedol mesačný predpis správcovi za služby spojené s užívaním bytu vo výške 157,94 eura, záloha za plyn 7 eur mesačne, SIPO 35,34 eura mesačne, poplatok UPC 9 eur mesačne, stravné 200 eur mesačne, cestovné do zamestnania 100 eur mesačne, splátka úveru 140,52 eura mesačne, poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania 104,40 eura ročne, povinné zdravotné poistenie 57,68 eura mesačne, výživné na maloletého vo výške 105 eur mesačne. Okrem toho má zvýšené výdavky v súvislosti so svojím zdravotným stavom, je liečený na onkológii, pravidelne každé tri mesiace musí chodiť na kontroly. Za lieky dopláca mesačne 70 - 80 eur. Okrem toho musí užívať probiotiká a rôzne výživové doplnky vo výške cca 50 eur mesačne.
Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice navrhol, aby súd po prevedenom dokazovaní a vypočutí účastníkov konania zvýšil výživné na sumu primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, správou o prešetrení pomerov, rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P/76/2013 zo dňa 4.9.2013, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový a právny stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 19P/76/2013 zo dňa 4.9.2013 bol maloletý O. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 90 eur mesačne a dlžné výživné za obdobie od 14.3.2013 do 4.9.2013 vo výške 260,96 eura súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 15 eur.
- 3 - 9P/183/2015
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že spolu s maloletým O. bývajú v dvojizbovom byte. Je zamestnaná ako vedúca prevádzky v záložni G. v O. nad N. s príjmom cca 700 eur mesačne. Mesačne vynakladá na elektrinu sumu 33,60 eura, na plyn 67 eur, hypotéku vo VÚB, a.s. 92,11 eura, bytové hospodárstvo
- nájom 83 eur, poistenie hypotéky 20 eur, internet 10 eur, na stravu a domácnosť 250 eur. Maloletý O. od septembra nastúpil do 1. ročníka Z. odbornej školy hutníckej v G. - S., v súvislosti s čím má na neho vyššie výdavky. Za cestovné mu uhrádza sumu 40 eur mesačne, stravné 28 eur mesačne, kredit na mobil 15 eur mesačne, splátku na mobil pre maloletého 8,50 eura mesačne, vreckové 30 eur mesačne. V tomto ročníku ho čaká paličský kurz, zváračský kurz a vodičský kurz, matka zatiaľ nevedela uviesť, v akej budú výške.
Matka poukázala na to, že otec v septembri 2015 zaplatil na maloletého O. už výživné vo výške 150 eur. V júni 2015 zaplatil bežné výživné 90 eur plus splátku dlhu určeného rozsudkom Okresného súdu Košice
- okolie č.k. 19P/76/2013 vo výške 15 eur, rovnako zaplatil v júli a auguste 2015, t.j. za každý mesiac 90 eur bežné výživné plus dlžné výživné na základe predchádzajúceho rozsudku po 15 eur. Podľa matky otec zaplatil celé dlžné výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P/76/2013 zo dňa 4.9.2013 vo výške 260,96 eura v auguste 2015. Matka tiež potvrdila, že otec jej zaplatil sumu 135 eur ako rozdiel výživného vo výške 150 eur a 105 eur za mesiace jún, júl a august 2015, ktorú uviedol vo svojom písomnom vyjadrení. Vzhľadom k tomu, že otec od podania návrhu platil výživné na maloleté dieťa vo výške 105 eur mesačne, v ktorom bolo podľa matky zahrnuté aj splácanie dlžného výživného vo výške 15 eur mesačne, matka za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku žiadala od otca doplatiť dlžné výživné vo výške 45 eur (t.j. za mesiace jún 2015 až august 2015, za každý mesiac vo výške 15 eur (15 € x 3 mesiace = 45 €).
Matka žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na jej účet, pretože platenie prostredníctvom pošty jej nevyhovuje, pošta v O. nad N. je otvorená do XX.XX hod., ona je v práci do 16.20 hod., nestihne prísť na poštu a peniaze jej nevydajú. Ani cez obed nemôže ísť na poštu, pretože tam majú obednú prestávku. Stalo sa, že z toho dôvodu aj tri týždne nosila šek v peňaženke a nevedela si vybrať výživné. Zamestnávateľ ju nechce za týmto účelom uvoľniť z práce, pretože je na prevádzke sama a kým ide na poštu, prevádzku musí zavrieť a jej zamestnávateľ tak prichádza o zákazníkov. Otca prostredníctvom SMS - ky prosila, aby jej uhrádzal výživné na účet, ale odpísal jej, že na účet platiť nebude. Otec by si mohol založiť trvalý príkaz vo svojej banke na Slovensku a takýmto spôsobom uhrádzať výživné. Nemal by mať problém urobiť si trvalý príkaz počas obdobia, kedy je na Slovensku, pretože domov chodí, viackrát ho ona aj maloletý Miloslav videli pri banke.
Zo správy kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že otec doposiaľ určené výživné pravidelne uhrádza, so synom sa nestretávajú, spolu sa vôbec nekontaktujú. Otec pracuje ako vodič kamióna v Belgicku a so zvýšením výživného na sumu 150 eur mesačne súhlasí.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 vyplýva, že otec vykázal základ dane za rok 2014 vo výške 11.448,34 eura.
- 4 - 9P/183/2015
Z potvrdenia o príjme matky od zamestnávateľ G. R. a.s. bolo zistené, že za obdobie 07/2014 - 06/2015 bol jej priemerný čistý mesačný príjem vo výške 788,06 eura.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že u maloletého O. došlo od posledného určenia výživného k podstatnej zmene pomerov vzhľadom k tomu, že maloletý Miloslav nastúpil v septembri 2015 na strednú školu v G., čím sa nepochybne zvýšili náklady na jeho cestovné, školské potreby, ošatenie, stravovanie a uspokojovanie nevyhnutných osobných potrieb. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý bol v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu v konaní 19 P/76/2013 zamestnaný ako strojník v spoločnosti U. príjmom 3,50 € na hodinu, pracoval 36 hodín týždenne, zatiaľ čo v súčasnosti je zamestnaný v belgickej prepravnej spoločnosti, kde má pracovný pomer uzatvorený na 14 kalendárnych dní v mesiaci a jeho hodinový zárobok činí 11,2325 eura.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Pri určení výšky zvýšeného výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj k tomu, kto z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a výšku príjmu otca súd dospel k záveru, že otcov príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu mal. dieťaťa
- 5 - 9P/183/2015
výživným vo výške, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozsudku a ktorú súd považoval za primeranú možnostiam a schopnostiam otca. Súd uložil otcovi povinnosť poukazovať výživné na účet matky vo VÚB banke, a.s., pretože je v záujme maloletého dieťaťa, aby mala matka výživné k dispozícii riadne a včas.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Poštovými poukazmi predloženými otcom bolo preukázané, že otec za obdobie od 09/2013 do 08/2015 platil výživné na maloletého Miloslava vo výške 105 eur mesačne, ktoré pozostávalo zo sumy 90 eur
ako bežné výživné a sumy 15 eur ako dlžné výživné ( do mesiaca február 2015) určené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie. č.k. 19P/76/2013 zo dňa 4.9.2013 vo výške 260,96 eura.
Výpočtom bolo zistené, že otec mal dlžnú sumu určenú rozsudkom 19P/76/2013 zo dňa 4.9.2013 vo výške 260,96 eura pri určení 15 eurových splátok zaplatiť v sedemnástich splátkach spolu s bežným výživným, t.j. počas sedemnástich mesiacov mal platiť bežné výživné 90 eur + dlžné výživné 15 eur ( 17 mesiacov x 15 eur = 255 eur). V nasledujúcom osemnástom mesiaci mal otec doplatiť predmetný dlh, t.j. 260,96 eura - 255 eur = 5,96 eura.
Preverením poštových poukazov súd zistil, že otec dlžné výživné v celkovej sume 260,96 eura začal splácať spolu s bežným výživným v mesiaci september 2013, t.j. už 12.9.2013 zaplatil 90 eur bežné výživné plus 15 eur dlžné výživné, a takýmto spôsobom pokračoval pravidelne každý mesiac v platení bežného ako aj dlžného výživného. Dlh vo výške 260,96 eura otec definitívne zaplatil v mesiaci február 2015, kedy mal doplatiť ešte 18. splátku vo výške 5,96 eura. Otec však aj naďalej platil matke sumu 105 eur mesačne, v ktorej už ale od februára, resp. marca 2015 nebolo zahrnuté dlžné výživné podľa rozsudku 19P/76/2013, pretože toto dlžné výživné už bolo splatené.
Následne matka podala dňa 3.6.2015 návrh na zvýšenie výživného zo sumy 90 eur na sumu 150 eur mesačne, otec so zvýšením výživného na sumu 150 eur mesačne od podania návrhu súhlasil a keďže matke poukazoval mesačne sumu 105 eur, v ktorej už nebolo zahrnuté dlžné výživné, doplatil matke za mesiace jún až august 2015 sumu 135 eur, t.j. rozdiel medzi zvýšeným výživným vo výške 150 eur a sumou 105 eur, ktorú mesačne uhrádzal (150 € - 105 € = 45 € x 3 mesiace = 135 €). Skutočnosť, že otec doplatil matke sumu 135 eur, potvrdila aj matka vo svojej výpovedi.
Na základe vykonaného dokazovania súd preto dospel k záveru, že otec dlžné výživné vo výške 135 eur za obdobie od júna 2015 do augusta 2015 zaplatil, dlžné výživné za toto obdobie nevzniklo a preto ho súd neurčil.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku,
- 6 - 9P/183/2015
ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O. s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.