Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Sd-194-2015.pdf
PDF · 89.97 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sd/194/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľky: Z. Z., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX W., J. N. č. XX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľkou proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.5.2015, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.5.2015 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.5.2015 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 11.5.2015. V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa citovala ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a konštatovala, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Martin zo dňa 11.5.2015 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 11.5.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom namietala svoj zlý zdravotný stav. Poukázala na skutočnosť, že navštevuje odbornú psychiatrickú ambulanciu MUDr. Sabíny Hrubej pre depresiu, musí užívať predpísané lieky, neustále pociťuje únavu, ťažšie sa vie prispôsobiť stresovým situáciám a veľkým pracovným návalom. I keď prijala pracovnú ponuku na dohodu, nevládze pracovať, stará sa o 9-ročnú dcérku, všetky úkony v domácnosti len veľmi ťažko zvláda po príchode domov, žije s matkou, ktorá jej pomáha, je slobodná. Nevie sa nikde dlhšie pracovne uplatniť, možno aj pre veľkú fyzickú a psychickú únavu jej nakoniec zamestnávatelia dohodu nepredĺžia. Jej fyzický telesný stav je poznačený následkom dopravnej nehody v roku 1999, kedy utrpela otras mozgu a niekoľko dní po nehode si nepamätá. Nevládze dlhšie pracovať ani po fyzickej stránke, hneď ju bolí chrbát, nemôže zdvíhať ťažké predmety, musí často oddychovať, a to sa vždy v zamestnaní nepáči. Domáha sa nového rozhodnutia o jej žiadosti.
Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky zo dňa 20.8.2015 navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 21.5.2015 ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Martin zo dňa 11.5.2015, vypracovaného na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok, táto nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Martin dňa 9.7.2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 11.8.2015. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, odporkyňa má za to, že o jej žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.
Navrhovateľka sa na súdne pojednávanie konané dňa 5.10.2015 nedostavila, doručenie predvolania mala vykázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Navrhovateľka svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, preto súd vec prejednal na pojednávaní v jej neprítomnosti v zmysle ust. § 250g ods. 2 O.s.p..
Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdiť.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l až § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 - 8 zákona).
Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.
Zo spisu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky na základe jej žiadosti o invalidný dôchodok posúdila dňa 11.5.2015 MUDr. Iveta Hrabětová, posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Martine, ktorá v odbornom posudku o invalidite z 11.5.2015 za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky určila stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, s miernym reziduálnym funkčným nálezom, ktoré podľa Prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení zaradila pod Kapitolu XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E
- dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položku 4, písm. a - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice s miernym reziduálnym funkčným nálezom. Podľa výroku posudku posudkovej lekárky navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudková lekárka určila mieru poklesu zárobkovej činnosti navrhovateľky pre rozhodujúce zdravotné postihnutie 20 %, ktorú navýšila o 5 % za iné zdravotné postihnutia, a to úzkostno-depresívnu poruchu, posttraumatickú stresovú poruchu, vasodyskinézu horných končatín, tendovaginitídu II, III, IV prsta ľavej ruky. Následne po prejavenej nespokojnosti v návrhu na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 21.5.2015 menovaná posudková lekárka znova posúdila zdravotný stav navrhovateľky dňa 9.7.2015 a zotrvala na posudkových záveroch zo dňa 11.5.2015, pričom konštatovala, že v rámci odvolacieho konania navrhovateľka nepredložila žiadne nové odborné nálezy, ktoré by menili posudkový záver zo dňa 11.5.2015.
Pred predložením veci súdu skúmal zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline MUDr. Jozef Šedo, kedy po vlastnom odbornom vyšetrení navrhovateľky a po zohľadnení výsledkov prepúšťacej správy z Kliniky pracovného lekárstva UNM (24.2.2015 - 6.3.2015), vyšetrení z neurológie zo dňa 15.5.2013, MR vyšetrenia mozgu zo dňa 28.3.2013, z endokrinológie zo dňa 14.7.2015, psychiatrického a psychologického vyšetrenia, ortopedického vyšetrenia, RTG chrbtice dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, ktorými podľa Prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, Kapitola XV, oddiel E, položka 4, písm. a) zodpovedá 20 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka je v liečbe psychiatra pre úzkostnú depresívnu poruchu, po 13 rokoch od úrazu diagnostikovanú posttraumatickú stresovú poruchu stredného stupňa, uvedené ochorenie má čiastočne vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti preto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil o 5 %, pričom ostatné ochorenia uvedené v diagnostických záveroch (vasodyskinéza horných končatín, tendovaginitída II, III a IV prsta ľavej ruky) nemajú ďalší vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V posudku posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, vysunuté pracovisko v Žiline MUDr. Šedo o. i. konštatoval, že v popredí zdravotných ťažkostí navrhovateľky sú bolesti krčného a driekového úseku chrbtice, klinicky bez známok radikulopatie s ľahkým obmedzením statodynamiky, distancie rozvíjania sú vo fyziologických rozpätiach, svalová sila je primeraná, bez paréz, bez poruchy sfinkterov, bez prejavov krčnej myelopatie. Vzhľadom k ľahkej poruche statodynamiky po operácii úrazu krčného úseku a vzhľadom k postihnutiu driekového úseku hodnotil MPSVZČ na hornej hranici daného rozpätia, t. j. 20 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky je naďalej 25 %.
Posudkoví lekári odmietli námietky navrhovateľky, že jej zdravotný stav má za následok jej invaliditu. Závery posudkových lekárov, podľa ktorých navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, zodpovedajú obsahu spisov a neodporujú záverom logického myslenia.
Medzi závermi uvedených posudkových lekárov súd nezistil žiadne rozpory a o ich odbornej úrovni nemal dôvody pochybovať. Všetky uvádzané zdravotné problémy navrhovateľky posudkoví lekári poznali a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch. Posudkoví lekári prihliadali i na ďalšie zdravotné postihnutia navrhovateľky, týmito sa zaoberali a aj ich na základe predložených lekárskych nálezov vyhodnotili. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. V priebehu konania navrhovateľka súdu nepredložila žiadne ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré by diagnosticky hodnotili jej zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu nezávisle od seba dvoma posudkovými lekármi v označených lekárskych správach zo dňa 11.5.2015, 9.7.2015 a 11.8.2015, teda nespochybnila ani posudkový záver, z ktorého súdu pri rozhodovaní vychádzal. Uvádzané zdravotné problémy, na ktoré navrhovateľka poukázala v opravnom prostriedku, posudkoví lekári poznali a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch. Krajský súd považuje posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť za objektívne a dostatočne zdôvodňujúce záver,
že zdravotný stav navrhovateľky nespôsobuje viac ako 25 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej treba uviesť, že súdy v konaní podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. zisťujú, či posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ust. § 153 Zákona o sociálnom poistení, teda či posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú v záveroch o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti záverov posudkových orgánov, v priebehu konania zistené neboli. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 25 % oproti zdravej fyzickej osobe je určená mierou zodpovedajúcou zákonu, a preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, preto jej právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V Žiline, dňa 5. októbra 2015 JUDr. Zuzana Jančárová samosudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková