Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22Sa-19-2022.pdf
PDF · 79.2 KB
No categories available
22Sa/19/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: R. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. J. XXX/XX, Svodín, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o správnej žalobe proti rozhodnutiu GR ZVJS č. GR ZVJS-d-11817/14-2022 zo dňa 15. 07. 2022, takto
rozhodol:
Súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 22. 09. 2022 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ZVJS č. GR ZVJS-d-11817/14-2022 zo dňa 15. 07. 2022. Napadnutým rozhodnutím Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže zastavilo správne konanie o priznanie starobného dôchodku žalobcovi, nakoľko v tej istej veci už právoplatne rozhodol a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
Uviedol, že po preskúmaní žiadosti žalobcu zo dňa 15. 06. 2022, dávkového spisu č. GR ZVJS-d-11817, Útvar sociálneho zabezpečenia dospel k záveru, že je príslušným orgánom vo veci konať a rozhodnúť, avšak nie sú splnené podmienky pre vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v tej istej veci bolo právoplatne rozhodnuté (rozhodnutím č. GR ZVJS-11817/14-2018 zo dňa 24. 10. 2018) a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
Prílohu žaloby tvorila aj kópia rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ZVJS č. GR ZVJS-d-11817/14-2022 zo dňa 15. 07. 2022.
2. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 23Sa/19/2022-10 zo dňa 30. 09. 2022 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia odstránil vady svojho podania zo dňa 19. 09. 2022, nakoľko súdu nebolo zo žalobcovho podania jednoznačne zrejmé, čo sa s ním sleduje, bolo neúplné a nezrozumiteľné.
Žalobca uznesenie prevzal dňa 05. 10. 2022 a podaním zo dňa 09. 10. 2022 opravil a doplnil žalobu tak, že uviedol, že ide o žalobu v sociálnych veciach, pričom ako preskúmavané rozhodnutie opätovne označil rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 15. 07. 2022 č. GR ZVJS-d-11817/14-2022. Za žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR a navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a uložil Ministerstvu spravodlivosti SR postúpiť jeho žiadosť na priame vybavenie.
3. Podľa § 3 ods. 1, písm. a), b), c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
4. V prípade inštitútu neformálneho posudzovania správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach je zníženie štandardu požiadaviek kladených na podanie fyzickej osoby kompenzované neformálnym prístupom pri posudzovaní podania správnym súdom, ktorého primárnou rolou je ustáliť, aké rozhodnutie alebo opatrenie, a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané. Podstatou tohto inštitútu a s ním súvisiaceho postupu podľa § 59, resp. § 60 Správneho súdneho poriadku však nie je povinnosť správneho súdu presviedčať žalobcu o mylnosti jeho právneho názoru dovtedy, kým žalobca správnu žalobu nedoplní tak, aby o nej bolo možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím. (Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sssk 5/2022 z 30. marca 2022.)
5. Správny súd skôr ako pristúpil k vecnému vybaveniu správnej žaloby zo dňa 19. 09. 2022 o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia č. GR ZVJS-d-11817/14-2022 zo dňa 15. 07. 2022, skúmal procesné podmienky konania (ust. § 97 SSP), pričom zistil, že podanie žalobcu zo dňa 19. 09. 2022 je neúplné, nezrozumiteľné a nie je jednoznačne zrejmé, čo sa s ním sleduje. Z toho dôvodu správny súd uznesením č. k. 22Sa/19/2022-10 zo dňa 30. 09. 2022 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia odstránil vady žaloby, a to tak, že svoje podanie zo dňa 19. 09. 2022 doplní o označenie druhu žaloby (všeobecná správna žaloba alebo žaloba v sociálnych veciach). V závislosti od oznámenia druhu žaloby bol žalobca zároveň vyzvaný, aby svoju žalobu zo dňa 19. 09. 2022 doplnil aj o ďalšie náležitosti, a to konkrétne v zmysle § 182 ods. 1 SSP v prípade všeobecnej správnej žaloby alebo v zmysle § 202 ods. 1 SSP v prípade žaloby v sociálnych veciach. Žalobca bol poučený správnym súdom o tom, že sa nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpá všetky riadne opravné prostriedky.
6. Dňa 12. 10. 2022 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu zo dňa 09. 10. 2022 označené ako „Vec: odstránenie vady správnej žaloby“, v ktorom žalobca opravil a doplnil svoje podanie zo dňa 19. 09. 2022. Žalobca správnemu súdu oznámil, že podanie zo dňa 19. 09. 2022 je žalobou v sociálnych veciach, ktorá smeruje proti rozhodnutiu č. GR ZVJS-d-11817/14-2022 zo dňa 15. 07. 2022 a za žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalobca súčasne navrhol, aby správny súd
rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 15. 07. 2022 č. GR ZVJS-d-11817/14-2022 zrušil a zároveň, aby súd uložil Ministerstvu spravodlivosti (ako žalovanému v danej veci) postúpiť žalobcovu žiadosť zo dňa 17. 06. 2022 na priame vybavenie Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava.
7. Správne súdnictvo vychádza zo zásady subsidiarity súdneho prieskumu, teda súdna ochrana nastupuje až v tom okamihu, keď sa už účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. V rámci správneho konania treba za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne. Následne je možné správnu žalobu podať až proti takémuto rozhodnutiu podľa príslušných ustanovení SSP, t. j. v tomto prípade možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o podanom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak vydané rozhodnutie žalobca nepovažoval za zákonné.
8. Správny súd zdôrazňuje, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Konštrukcia Správneho súdneho poriadku preto vychádza z požiadavky vyčerpania prípustných opravných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 7 písm. a) SSP, t. j. správne súdy preskúmavajú až právoplatné, resp. konečné rozhodnutia správnych orgánov.
9. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo priložené k žalobe, správny súd zistil, že ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, čo preukazuje i poučenie rozhodnutia, v zmysle ktorého je možné proti danému rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok, t. j. odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, čo vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 7 písm. a) SSP. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
10. Pozornosti správneho súdu tiež neušlo, že žalobca v doplnení žaloby neuviedol ani správne znenie navrhovaného petitu. Vychádzal pritom z toho, že podoba výrokov rozhodnutí v správnom súdnictve nie je daná na vôľu účastníkov, keďže Správny súdny poriadok taxatívne upravuje možnosti, ako môže znieť výrok rozhodnutí - teda toho, čoho sa žalobca môže správnou žalobou domáhať a ako môže správny súd rozhodnúť. Správna žaloba môže v zásade obsahovať žalobný návrh na zrušenie napadnutého administratívneho rozhodnutia či opatrenia (prípadne aj na zrušenie rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy prvého stupňa) a vrátenie veci žalovanému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, ktorý sa označuje aj ako kasačný žalobný návrh. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobný návrh žalobcu je nevykonateľný.
11. Keďže žalobca, aj napriek poučeniu správneho súdu, neodstránil vady žaloby, správny súd nemal inú možnosť ako z takto jasne prejavenej vôle žalobcu vychádzať, a teda aj z požadovaného žalobného petitu a preskúmavaného rozhodnutia. Za tohto procesno-právneho stavu správny súd musel podanie žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP odmietnuť z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, pokiaľ voči nemu nebolo podané odvolanie a o tomto odvolaní nebolo rozhodnuté, nemôže byť samostatne predmetom preskúmavania správnym súdom, a preto je takáto žaloba neprípustná.
12. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.