Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5T-84-2014.pdf
PDF · 120.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/84/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Vereša a členov senátu Štefana Semjáka a Juraja Palaščáka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. októbra 2015 v Košiciach takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd obžalovaného
G. I. , nar. XX. apríla XXXX, bytom G., G. 24,
spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Bratislava, pre skutky, ktoré mal spáchať tak,
ž e
G. I. spoločne s R. D. v presne nezistenom čase v dňoch 28.-30.3.2004 pripravili, zorganizovali a zrealizovali prevoz 13 nelegálnych migrantov z ázijských krajín a to z ukrajinskej strany územie SR, ktorých následný prevoz od skorých ranných hodín až do predpoludnia dňa 30.3.2004 po trase Michalovce, Poprad, Považská Bystrica, Trenčín, vykonali na dvoch osobných motorových vozidlách zn. Renault Laguna ev. č.: MI-XXXAU, ktoré viedol E. H. a Fiat Tipo, za doprovodu ďalších nestotožnených osôb na osobnom motorovom vozidla zn. Škoda Fabia, (skutok č. 1 obžaloby),
G. I. spoločne s R. D. a F. G. v presne nezistenom čase v dňoch 31.3.-1.4.2004 pripravili, zorganizovali a zrealizovali prevoz 12 nelegálnych migrantov z ázijských krajín a to z ukrajinskej strany na územie SR, ktorých následný prevoz dňa 1.4.2004 po trase Michalovce, Poprad, Žilina, Piešťany na Trnavu a Sereď smerom na Nitru vykonali na dvoch osobných motorových vozidlách zn. Renault Laguna ev. č.: MI-XXX AU, ktoré viedol E. H. a Fiat Tipo, za doprovodu ďalších nestotožnených osôb na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Fabia, (skutok č. 2 obžaloby),
- G. I. spoločne s R. D., F. G. a G. L. v presne nezistenom čase v dňoch 3.4.-6.4.2004 pripravili, zorganizovali a zrealizovali prevoz 15 nelegálnych migrantov čínskej štátnej príslušnosti z ukrajinskej strany na územie SR, ktorých následný prevoz v skorých ranných hodinách dňa 6.4.2004 po trase Michalovce, Považská Bystrica, Trenčín, Zamarovce, vykonali na dvoch osobných motorových vozidlách zn. Citroen XM ev.č.: BLJ-XX-XX, ktoré viedol I. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. 8, G., a MAZDA 626 ev.č.: MI-XXXAA, ktoré viedol G. E., nar. XX.XX.XXXX, M. 2, Q. C., okres F., za pomoci a doprovodu B. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. H. XX, okres G. a G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. 1, G., na osobnom motorovom vozidle zn. VAZ 2103, ev.č.: MI-XXXAP, ktorí I. E., G. E., B. H. a G. L. boli dňa 6.4.2004 v čase o 12,44 hod. na diaľnici v smere od Žiliny do Bratislavy na kilometrovníku 139,5 zadržaní policajnými hliadkami PPU a NJBPNM OOPČ a D Západ. (skutok č. 3 obžaloby),
- G. I. spoločne s R. D. presne nezistenom čase v dňoch 18.5.2004 - 20.5.2004 zorganizoval prevoz 12 nelegálnych migrantov z ukrajinskej strany na územie SR, ktorých prevzatie z ukrajinskej strany Ing. C. L. a ich následný prevoz v čase od večerných hodín dňa 20.5.2004 do raňajších hodín dňa 21.5.2004 z obce Koňuš, okres Sobrance do obce Zlaté Klasy, okres Dunajská Streda, vykonal C. R. na osobnom motorovom vozidle zn. Seat Inca ev.č.: MI-XXXAP majiteľky K. R., za doprovodu ďalších osôb G. L. a G. K. na osobnom motorovom vozidle VW Passat Combi ev. č.: MI-XXXBA, (skutok č. 4 obžaloby),
- G. I. spoločne s R. D. zorganizoval prevoz 12 nelegálnych migrantov z ukrajinskej strany na územie SR na presne nestotožnenom mieste, ktorých prevzatie z ukrajinskej strany vykonal v presne nezistenom čase dňa 14.6.2004 B.. C. L., ktorých následných prevoz od večerných hodín dňa 14.6.2004 do ranných hodín dňa 15.6.2004 z obce Koňuš do obce Štvrtok na Ostrove, okres Dunajská Streda vykonal C. R. na osobnom motorovom vozidle Seat Inca ev.č. : MI-XXXAP majiteľky K. R., za doprovodu G. L. a G. K. na osobnom motorovom vozidle VW Passat Combi, ev. č. : MI-XXXBA, (skutok č. 5 obžaloby),
- G. I. spoločne s R. D. zorganizoval prevoz 12 nelegálnych migrantov z ukrajinskej strany na územie SR na presne nestotožnenom mieste, ktorých prevzatie z ukrajinskej strany vykonal v presne nezistenom čase dňa 22.6.2004 Ing. C. L., ktorých následný prevoz od večerných hodín dňa 22.6.2004 do ranných hodín dňa 23.6.2004 z obce Koňuš do obce Štvrtok na Ostrove, okres Dunajská Streda vykonal C. R. na osobnom motorovom vozidle zn. Seat Inca ev.č.: MI-XXXAP majiteľky K. R., za doprovodu G. L. a G. K. na osobnom motorovom vozidle VW Passat Combi ev.č.: MI-XXXBA, (skutok č. 6 obžaloby),
- G. I. s doposiaľ nestotožnenou osobou zorganizovali prevzatie nelegálnych migrantov Čínskej národnosti v počte 30, samotné prevzatie nelegálnych migrantov z ukrajinskej strany vykonala neznáma osoba na neznámom mieste v nezistenom čase, prevoz týchto migrantov z miesta ich naloženia niekde v okolí mesta Veľké Kapušany, okres Michalovce odberateľovi z okolia Žiliny alebo Čadce vykonával C. R. na nákladnom motorovom vozidle zn. IVECO Turbo Daily, ev.č.: HE-XXXAI bielej farby, v čase od večerných hodín dňa 29.6.2004, doprovod mu vykonávali G. L. a G. K. na nezistenom motorovom vozidle, pričom dňa 30.6.2004 v čase okolo 03,00 hod. v Prešove na Levočskej smerom na Poprad bol C. R. zastavovaný hliadkou OO PZ Prešov - Sever, avšak na výzvy nereagoval a s uvedeným vozidlom unikal a zastavil na odstavnej ploche až za obcou Malý Šariš, okres Prešov smerom do Župčian a z miesta ušiel, (skutok č. 7 obžaloby),
- G. I. spoločne s R. D. zorganizoval prevoz 12 nelegálnych migrantov z ukrajinskej strany na územie SR na presne nestotožnenom mieste, ktorých prevzatie z ukrajinskej strany vykonal v presne nezistenom čase dňa 6.7.2004 B.. C. L., ktorých následný prevoz od večerných hodín dňa 6.7.2004 do ranných hodín dňa 7.7.2004 z obce Koňuš do obce Zlaté Klasy, okres Dunajská Streda vykonal C. R. na osobnom motorovom vozidle zn. Seat Inca ev.č.: MI-XXXAP majiteľky K. R., za doprovodu G. L. a G. K. na osobnom motorovom vozidle zn. VW Passat Combi ev.č.: MI-XXXBA, (skutok č. 8 obžaloby),
- G. I. spoločne s R. D. zorganizoval prevoz 12 nelegálnych migrantov z ukrajinskej strany na územie SR na presne nestotožnenom mieste, ktorých prevzatie z ukrajinskej strany vykonal v presne nezistenom čase dňa 11.7.2004 B.. C. L., ktorých následný prevoz od ranných hodín dňa 11.7.2004 do 12,00 hod. dňa 12.7.2004 z obce Koňuš do Bratislavy vykonal C. Badžo na osobnom motorovom vozidle zn. Seat Inca ev.č.: MI-XXXAP majiteľky K. R., za doprovodu G. L. a G. K. na osobnom motorovom vozidle zn. AUDI 100, ev.č.: BA-XXXBJ, (skutok č. 9 obžaloby),
- G. I. spoločne s R. D. zorganizoval prevoz presne nezisteného počtu nelegálnych migrantov, ktorých prevzatie z ukrajinskej strany na územie SR vykonal v presne nezistenom čase dňa 11.8.2004 B.. C. L., ktorých následný prevoz od večerných hodín dňa 11.8.2004 do ranných hodín dňa 12.8.2004 z obce Koňuš na nezistené miesto na západnom Slovensku vykonal C. R. na osobnom motorovom vozidle zn. Seat Inca ev.č.: MI-XXXAP majiteľky K. R., za doprovodu G. L. a G. K. na osobnom motorovom vozidle zn. FIAT TIPO, ev.č.: MI-XXXAE, (skutok č. 10 obžaloby),
- G. I. s doposiaľ nestotožnenou osobou zorganizovali prevoz nelegálnych migrantov v presne nezistenom počte, ktorých prevzatie z ukrajinskej strany vykonala doposiaľ nestotožnená osoba na neznámom mieste v nezistenom čase, prevoz týchto migrantov z miesta ich naloženia niekde v okolí mesta Veľké Kapušany, okres Michalovce, odberateľovi z obce Lúka, okres Nové Mesto nad Váhom, vykonával C. R. na nezistenom motorovom vozidle v čase od večerných hodín dňa 26.8.2004 až do
ranných hodín dňa 27.8.2004, pričom počas prevozu migrantov z Veľkých Kapušian až do obce Nacina Ves, okres Michalovce, bol jeho spolujazdcom G. M., ktorý následne vykonával doprovod spoločne s G. L. na osobnom motorovom vozidle VW Passat nezisteného ev.č. a súčasne doprovod vykonával aj G. I. na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, ev.č.: SO-087AF, (skutok č. 11 obžaloby)
- G. I. s doposiaľ nestotožnenou osobou zorganizovali prevzatie nelegálnych migrantov ázijského pôvodu v počte 24, ktorých prevzatie z ukrajinskej strany vykonala doposiaľ nestotožnená osoba na neznámom mieste v nezistenom čase, prevoz týchto migrantov z miesta ich naloženia v okolí mesta Veľké Kapušany, okres Michalovce, odberateľovi v okolí mesta Trenčín, vykonával C. R. na nákladnom motorovom vozidle zn. Peugeot Boxer, ev.č.: NR-XXXBH v čase od večerných hodín dňa 7.10.2004, pričom doprovod mu vykonávali G. L. a G. M. na osobnom motorovom vozidle zn. VW Passat Combi ev.č.: MI-XXXBA a G. I. na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, ev.č.: SO-XXXAF, (skutok č. 12 obžaloby),
v ktorých prokurátor vidí pokračujúci trestný čin nedovoleného prekročenia hranice podľa § 171a ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení zmien a doplnkov účinných v čase spáchania skutkov,
v celom rozsahu
o s l o b o d z u j e ,
pretože nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom svedkov, prečítaním výpovedí obžalovaných a svedkov z prípravného konania, listinnými dôkazmi, vykonaním zvukového záznamu telekomunikačnej prevádzky na technickom zariadení a dospel ku skutkovým záverom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku.
Prehľad vykonaných dôkazov:
Obžalovaní G. I., G. M., G. L., G. K., F. G. a E. H. ku skutkom, ktoré sa im kladú za vinu, odmietli v prípravnom konaní a v konaní pred súdom vypovedať.
Obžalovaný C. R. v prípravnom konaní ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu (bod 4 - 12 obžaloby), vypovedal, že ponuku prevážať migrantov mu dala neznáma osoba - taxikár v Michalovciach, cez ktorého sa skontaktoval s obžalovanými I., K. a L.. Od počiatku vedel, o akú činnosť pôjde, pričom za jednu osobu mal dostať 1 000,-Sk. Dôvodom jeho konania bola skutočnosť, že jeho príjmom boli len sociálne dávky a jeho rodina nemala z čoho žiť. Prevádzačstvo vykonávali tak, že prišli na konkrétne miesta, kde vyzdvihli ľudí a odviezli ich tam, kde im povedali. Dozvedeli sa až počas cesty, že to má byť niekde ku Zlatým Klasom, za Bratislavu, niekde ku Trenčínu. On, G. L. a G. K. len počúvali pokyny G. I., ktorému dával pokyny niekto iný. Obžalovaný uviedol, že používal vozidlo Seat Inca patriace K. R.. Ľudí, Číňanov a Indov, vyzdvihli v obci Koňuš u pána Kica a šli s nimi tam, kde im bolo povedané, vyložili ich a šli späť domov. Peniaze mu vyplácal G. Gajdoš vždy X - 3 dni po akcii. Pokiaľ ide o priebeh prevozu uviedol, že K. s L. sledovali, či sa v obci nezdržiavajú policajti, teda či môže z obce Koňuš vyraziť do Sobraniec a následne do Michaloviec Prevoz vykonával vždy v noci tak, že K. s L. šli asi s 5 km predstihom a prostredníctvom mobilu mu dávali informácie, či niekde stojí polícia. I. alebo K. ho vždy nadránom kontaktovali, kam presne má ísť, komu prevážané osoby odovzdať a ako túto osobu spozná. Stávalo sa, že migrantov nakladali aj na iných miestach - vo Veľkých Kapušanoch a v Lekárovciach. Počet migrantov závisel vždy od typu použitého auta. Niekedy v auguste 2004 sa stalo, že ho policajti niekde medzi Prešovom a Popradom zastavili, na čo on hneď vystúpil a utiekol do poľa. Celkovo vykonali asi 9 transportov, z toho 4-5 krát sa prevozov zúčastnil Miro Adam, ktorého neskôr I. vymenil za G. z Jastrabia pri Michalovciach, ktorý tiež vykonával doprovod a informoval ho o stave na ceste. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 14. júna 2011 (čl. 3395) využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať. Súd v súlade s ust. § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o výpovedi tohto obžalovaného z prípravného konania, ktorú urobil v procesnej pozícii obvineného.
Svedkyňa K. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nikdy nebola vlastníkom telefónneho čísla XXXX XXX XXX, nikdy nestratila občiansky preukaz a ani nekupovala telefón inej osobe.
Svedok C. G. uviedol, že vlastní dva mobilné telefóny na paušál. V roku 2004 nikomu nekupoval mobilný telefón a nestratil ani občiansky preukaz. Telefónne číslo XXXX XXX XXX evidované na jeho meno mu nie je známe.
Svedok D. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy vo februári 2003 mu bola ukradnutá ŠPZ NR XXX BH.
Svedok K. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je majiteľom dopravnej spoločnosti a v roku 2004 vlastnil motorové vozidlo zn. IVECO Turbo, ktoré si zapožičala osoba menom C. H. na nejaký prevoz do Trnavy alebo do Trenčína. Auto mu v dezolátnom stave odovzdala až polícia v Prešove, ktorá ho zadržala. Pri opoznávaní osoby, ktorá si mala auto prenajať, uviedol, že osoba, ktorá si auto prenajala, nie je totožná s osobou C. H..
Svedok C. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá, kedy stratil občiansky preukaz a jeho stratu ani nenahlásil. Majiteľ dodávky pri konfrontácii uviedol, že on (svedok Šotík) si od neho dodávku nepožičal.
Svedok G. I. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní uviedol, že mobilné číslo XXXX XXX XXX mu nie je známe, ale synovi na svoje meno v akcii zakúpil mobilný telefón a tento mu bol odcudzený, čo nahlásil aj na polícii. Iný mobil nekupoval a nemá vedomosť, že by jeho syn, ktorý je pracovne dlhodobo v zahraničí, kupoval iný mobil.
Svedkyňa G. C. sa vyjadrila, že nevie, prečo s mobilným číslom XXXX XXX XXX je spojené jej meno ako meno užívateľa a nepozná osobu G. L.. Asi pred šiestimi rokmi sa jej stratil akciový mobil na paušál. Nikdy nikomu telefónnu kartu na svoje meno nekupovala a nestratila ani občiansky preukaz.
Svedok C. L. uviedol, že kupoval SIM kartu v spoločnosti Orange pre B.. C. L., ktorý ho o to požiadal a dal mu 200,- Sk. Obžalovaný L. sa v tejto súvislosti na hlavnom pojednávaní vyjadril, že ho o to požiadal, pretože si nemohol kartu nemohol kúpiť v Globteli sám, keďže mal nezaplatené faktúry.
Svedok G. T. uviedol, že nikdy nevlastnil, ani nepoužíval číslo XXXX XXX XXX a nevie, ako sa jeho meno dostalo do databázy spoločnosti Orange. V minulosti, ešte na strednej škole pravdepodobne v roku 2003, 2004, kupoval spolužiakovi kartu v Orange.
Svedok G. L. v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaného I. pozná od roku 2004, bližšie sa s ním zoznámil v roku 2005 vo väzbe, a obžalovaného L.. Mobilné číslo XXXX XXX XXX evidované na G. T., ktorá je jeho družkou, mu nič nehovorí. Túto kartu nikdy nepoužíval a poukázal na to, že v roku 2004 svoju družku nepoznal, pretože začali spolu chodiť v roku 2006. Po prehratí zvukových záznamov telekomunikačnej prevádzky realizovaných z telefónneho čísla XXXX XXX XXX sa vyjadril, že volajúci hlas patrí G. I.. Na hlavnom pojednávaní trval na tom, že sa síce v prípravnom vyjadril, že ide o I. hlas, ale zároveň poukázal na to, že sa dá všetko spochybniť a napodobniť, len to vyšetrovateľ nezapísal. Nikdy pre nikoho z obžalovaných nezakúpil SIM kartu u mobilného operátora a kartu, ktorú vlastnil, nikdy nepožičal obžalovanému I..
Svedok C. H. uviedol, že číslo XXXX XXXXXX patrí jemu. Po prehratí zvukového záznamu telekomunikačnej prevádzky z tohto mobilného čísla opoznal v prípravnom konaní svoj hlas a na strane volaného čísla XXXX XXX XXX hlas G. I., s ktorým sa rozprával o odbere benzínu. Napokon doplnil, že pozná aj M., ktorý u neho v pneuservise brigádoval.
Svedok G. C. vypovedal, že z obžalovaných pozná len L.. Pokiaľ ide o telefónne číslo XXXX XXX XXX evidované na jeho meno, tak nevylúčil, že takéto v minulosti používal. Po prehratí zvukového záznamu telekomunikačnej prevádzky z mobilného čísla XXXX XXX XXX opoznal v prípravnom konaní hlas C. L. a na strane volaného čísla XXXX XXX XXX svoj hlas. Predmetom rozhovoru bola jeho pomoc L. pri prenesení zajačinca v jeho dvore.
Svedkyňa G. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si telefónne číslo XXXX XXX XXX nespomína, možno ho brala na meno svojho manžela. V prípravnom konaní uviedla, že uvedené číslo používala asi od marca XXXX, ktoré v januári 2007 dostala ho od svojho priateľa G. L.. Po prehratí zvukových záznamov telekomunikačnej prevádzky z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, že hlasy komunikujúcich osôb nepozná a nevie sa vyjadriť ani k predmetu rozhovorov.
Svedkyňa Q. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že mobilné číslo XXXX XXX XXX vidované v spoločnosti Orange jej nie je známe, nikdy nikomu nekúpila ani nedala SIM kartu a nestratila ani doklady.
Svedkyňa N. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že vykonáva účtovníctvo pre obžalovanú R. a súčasťou predkladaných dokladov boli aj doklady o zakúpení pohonných hmôt, ktoré jej obžalovaná nosila.
Svedok G. A. uviedol, že asi pred piatimi rokmi zakúpil svojmu bratrancovi M. R. z obce Koňuš telefónnu kartu.
Svedkyne L. U. a L. G. odmietli vo veci vypovedať.
Svedok G. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa pokúsil o trestný čin prevádzačstva, tým že sa dohováral telefónom. Ako jedinú osobu s ktorou komunikoval označil obžalovaného I. ale až po tom, čo mu toto meno pripomenul prokurátor. Migrantov v rámci komunikácie označovali napr. krabice, hadice opice.
Svedok L. I. uviedol, že pracuje ako taxikár v Bratislave a využíval telefónne číslo XXXX XXX XXX, pričom raz použil telefónne číslo manželky, keď radil klientovi na bielej dodávke, ako sa dostane na Pezinskú babu, pričom šiel asi kilometer pred ním.
Svedkyňa Q. I. uviedla, že používa telefónne číslo XXXX XXX XXX a potvrdila, že je manžel občas používal jej mobil na komunikáciu.
Svedok Y. L. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v minulosti kúpil tri predplatené Prima karty na svoje meno pre obžalovaného I. ako službu kamarátovi, pričom nevedel, na čo ich potrebuje. Vyjadril sa aj k prehrávaným záznamom telefonických hovorov, na ktorých spoznal hlas obžalovaného I..
Svedok G. L. v prípravnom konaní sa vyjadril, že telefónne číslo XXXXXXXXXX patrí jemu a používa ho asi štyri a pol roka a je mu známe aj číslo XXXXXXXXXX, pričom je možné, že toto číslo v minulosti používal. Vyjadril sa aj z záznamom vykonaných odposluchov a ako jednu z osôb na základe hlasu opoznal obžalovaného G. a v jednom prípade svoj hlas. Na hlavnom pojednávaní doplnil svoju výpoveď tak, že telefónnu kartu raz alebo dvakrát požičal G..
Svedok G. N. bol v prípravnom konaní vypočutý v súvislosti s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidované na jeho meno, vo vzťahu ku ktorému uviedol, že možno takéto číslo vlastnil
Svedkovia Q. T. N., V. T. Q., V. X. V., V. X. M. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní uviedli, že po oslovení neznámou osobou v Pekingu im bola ponúknutá práca v Taliansku. Po prílete do Moskvy ich vyzdvihla neznáma osoba, ktorá im mala s ďalšími osobami zabezpečiť prevoz do Talianska. Až do okamihu zadržania políciou na území Slovenskej republiky viackrát zastavili, pričom sa vozidlá a vodiči menili a pristupovali ďalšie osoby.
Svedok W. R. v prípravnom konaní uviedol, že v roku 2002 kúpil motorové vozidlo zn. Peugeot Boxer bielej farby, ktorému bolo pri prepise v evidencii motorových vozidiel pridelené evidenčné číslo PO-XXX BC. Toto vozidlo mu bolo odcudzené v auguste roku 2004 v Prešove, pričom boli zároveň odcudzené aj všetky doklady nachádzajúce sa vo vozidle.
Svedok H. W. v prípravnom konaní vypovedal, že z obžalovaných pozná len B.. L., nakoľko obaja bývajú v obci Koňuš. K telefónnemu číslu XXXX XXX XXX evidovanému na jeho meno uviedol, že toto nepozná ani ho nikdy nepoužíval. Pred tromi rokmi v Michalovciach však jednému známemu, ktorého
meno nepozná, na jeho žiadosť za jeho peniaze kúpil telefónnu kartu, ktorej číslo nevie uviesť. K sms správam z uvedeného čísla sa nevedel vyjadriť a nikdy ich nepísal.
Zo znaleckého posudku, z odboru Elektrotechnika, odvetvie Elektroenergetické stroje a zariadenia, Riadiaca technika, Výpočtová technika (hardware) a Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, ktorý vypracoval Ing. F. T. (č.l. 440 - 515) vyplýva záver, že v mobilných telefónoch zaistených pri domovej prehliadke u obžalovaných I., K., R., L., L., M. a mobilných telefónoch dobrovoľne vydaných K. I. a K. R. boli zistené uložené telefónne čísla a priradeným menom alebo označením, uložené SMS správy prijaté a odoslané, s informáciami o ich odosielateľoch a príjemcoch a o čase doručenia týchto správ, uložené prichádzajúce a odchádzajúce hovory s informáciami o volanom a volajúcom, ako aj o čase hovoru a telefónne čísla k predloženým SIM kartám.
Z fotodokumentácie o vykonaných domových prehliadkach (č.l. 522 - 610) vyplýva, že boli vykonané domové prehliadky u obžalovaného I., L., M., L., K. a R. a zaistené mobilné telefóny.
Zo správ mobilného operátora spoločnosti Orange Slovensko a.s. (č.l. 643 - 648, 672 - 675) vyplýva, že na základe Príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (č.l. 639) boli Ministerstvu vnútra, Úradu hraničnej a cudzineckej polície oznámení užívatelia jednotlivých telefónnych čísel a ich osobné údaje.
Zo správ mobilného operátora spoločnosti T-Mobile Slovensko a.s. (č.l. 642, 676) vyplýva, že na základe Príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (č.l. 638) boli Ministerstvu vnútra, Úradu hraničnej a cudzineckej polície oznámení užívatelia jednotlivých telefónnych čísel a ich osobné údaje.
Zo správ spoločnosti Slovak Telecom a.s. (č.l. 649, 677) vyplýva, že na základe Príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (č.l. 649) boli Ministerstvu vnútra, Úradu hraničnej a cudzineckej polície oznámení užívatelia jednotlivých telefónnych čísel a ich osobné údaje.
Zo zápisníc o vydaní vecí (č.l. 679 - 683) vyplýva, že vyplýva K. R., K. I. a obžalovaný D. odovzdali mobilné telefóny pre účely trestného konania.
Zo zápisníc o zaistení veci (č.l. 686) vyplýva, že dňa 30.6.2004 bolo Obvodným oddelením Policajného zboru Prešov - Sever medzi obcami Malý Šariš a Župčany bolo na ceste zaistené opustené motorové vozidlo zn. IVECO DAILY evidenčné číslo: HE XXX AI. Dňa 28.9.2004 bolo uvedené vozidlo prevzaté Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove (č.l. 685). Z úradných záznamov (č.l. 684, 687, 689, 691), opisu veci v čase zaistenia vozidla (č.l. 690), zo záznamu zo služby (č.l. 692), zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 30.6.2004 (č.l. 699 - 701) a priloženej fotodokumentácie (č.l. 702 -706) vyplýva priebeh zaistenia motorového vozidla zn. IVECO DAILY evidenčné číslo: HE XXX AI, popis vecí v ňom nájdených a následnom zaistení v ňom nachádzajúcich sa 30 osôb nezistenej národnosti a totožnosti.
Zo zmluvy o prenájme motorového vozidla, odovzdávacieho a preberacieho protokolu (č.l. 707 - 710) vyplýva, že osoba vystupujúca pod menom C. H. si prenajal motorové vozidlo zn. IVECO DAILY evidenčné číslo: HE XXX AI od Y. D..
Z úradného záznamu (č.l. 711), zo zápisnice o obhliadke miesta činu a priloženej fotodokumentácie ( č.l. 712 - 719) vyplýva, že na ceste v smere od Levoče do Popradu bolo dňa 7.10.2004 zastavené motorové vozidlo zn. Peugeot Boxer, bielej farby evidenčné číslo: NR XXX BH, ktoré viedol C. R., a v ktorom sa nachádzalo 24 nelegálnych migrantov.
Na č.l. 722 - 746 sa v spise nachádzajú uznesenia o vrátení vecí zaistených pri vykonaných domových prehliadkach u obžalovaných I., L., K., M., L., R., R. a vecí dobrovoľne vydaných K. I. a K. R. a tomu zodpovedajúce zápisnice o následnom prevzatí veci obžalovanými.
Na hlavnom pojednávaní boli na technickom zariadení vykonané zvukové záznamy k PPZ-955/ZPČ-S- ITP-2006 (LEA), PPZ-956/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA1) PPZ-957/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA7), PPZ-958/ZPČ- S-ITP-2006 (LEA8), PPZ-959/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA13), PPZ-960/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA14), PPZ-961/
ZPČ-S-ITP-2006 (LEA15), PPZ-962/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA16), PPZ-963/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA18), PPZ-964/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA19), PPZ-965/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA21), PPZ-966/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA22), PPZ-967/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA23), PPZ-1021/ZPČ-S-ITP-2006 (BALKAN 11), PPZ-1022/ ZPČ-S-ITP-2006 (BALKAN 21), PPZ-1023/ZPČ-S-ITP-2006 (BALKAN 23), PPZ-1024/ZPČ-S-ITP-2006 (BALKAN 29), PPZ-1026/ZPČ-S-ITP-2006 (BALKAN 35), PPZ-386/ZPČ-S-ITP-2006.
Na č.l. 854 - 1750, 1828 - 2381, 2385 - 2395 sa nachádzajú prepisy telefónnych hovorov.
K oslobodzujúcemu výroku:
Na hlavnom pojednávaní nebolo dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností (§ 2 ods. 4 Tr. por.) preukázané, že skutky, ktoré sa obžalovanému G. I. v obžalobe kladú za vinu skutočne spáchal tento obžalovaný.
Obžaloba je postavená na výpovedi spoluobžalovaného R. z prípravného konania a na záznamoch telekomunikačnej prevádzky. Pokiaľ ide o výpoveď spoluobžalovaného R., súd poukazuje na skutočnosť, že jeho výpoveď je vo všeobecnej rovine, popisuje spôsob, akým bola páchaná trestná činnosť bez konkretizácie jednotlivých skutkov podľa dní s výnimkou skutkov, kedy bol kontrolovaný resp. zadržaný políciou. Na druhej strane obžalovaný R. vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol mená aj priezviská svojich spolupáchateľov, teda ich riadne identifikoval a súčasne uviedol v čom spočíval ich podiel na páchaní trestnej činnosti. Pri hodnotení výpovede tohto spoluobžalovaného súd dospel k záveru, že síce ako priamy dôkaz jednoznačne svedčí proti obžalovanému G. I., ale na druhej strane ide o jediný dôkaz, naviac podľa obsahu pomerne všeobecný. V tejto súvislosti súd poukazuje na obvyklú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 2Toš 4/2009 zo dňa 26. februára 2010 konštatoval, že ak má byť rozhodnutie o vine založené len na existencii jediného priameho dôkazu, a o to viac, ak ide o dôkaz nepriamy, musia byť ostatné nepriame dôkazy tak ucelené a navzájom previazané, aby nedávali najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jedného usvedčujúceho dôkazu a samotný tento dôkaz musí byť preverený všetkými dostupnými prostriedkami, ktoré umožňuje Trestný poriadok.
Pokiaľ ide o výpovede ostatných svedkov, podľa názoru súdu, ich výpovedná hodnota nie je k predmetu konania a k bezprostrednému preukázaniu viny obžalovaného významná. Jednotlivé výpovede však naznačujú spôsob, akým si obžalovaný mohol zabezpečovať a vytvárať podmienky na páchanie trestnej činnosti. Táto úvaha však ostala len na úrovni nepreverenej verzie. To platí aj o výpovedi svedka G. L., ktorý pri výsluchu na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedka uviedol len to, že komunikoval s obžalovaným G. I. aj to až potom, čo mu prokurátor, vykonávajúci výsluch toto meno pripomenul.
Čo sa týka záznamov telekomunikačnej prevádzky súd dospel k tým istým záverom ako pri hodnotení výpovede obžalovaného R. a síce, že z obsahu niektorých prepisov vyplýva, že osoby mohli komunikovať ohľadom prevozu migrantov, kedy, kde a ako sa mali tieto odohrať, pričom komunikujúce osoby sa nikdy nevyjadrovali priamo a dostatočne konkrétne, aby pomenovali páchanú trestnú činnosť. Výpovedná hodnota týchto získaných dôkazov hodnotených samostatne a izolovane od dôkazov ostatných je ale pomerne nízka a sami o sebe nepostačujú na vyvodenie záveru o vine obžalovaného zo žalovaných skutkov. Podľa názoru súdu mali byť zabezpečené ďalšie dôkazy, napr. odposluchy mali byť vyhodnocované priebežne „on line“ a s využitím ďalších inštitútov ako sledovanie, teda doplniť odposluchy inými dôkazmi, najmä ak je zrejmé, že záujmové osoby nepoužívali pri komunikácii konkrétne pomenovania a označenia, šlo pravdepodobne o ich dohodnuté výrazy. Nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebolo vykonané posúdenie a stotožnenie hlasov obžalovaného znalcom, ktorý by sa mohol hodnoverným spôsobom k vykonaným odposluchom vyjadriť, aj to však len s istým stupňom pravdepodobnosti. Súd len pre úplnosť dodáva, že znalec by sa samozrejme nemohol vyjadriť k obsahu telefonických hovorov alebo tieto primerať konkretizovať vo vzťahu k žalovanej trestnej činnosti. Súd na pokyn odvolacieho súdu pribral do konania príslušného znalca avšak znalecký posudok nemohol byť vyhotovený z dôvodu, že obžalovaný G. I. v tomto štádiu už odmietol poskytnúť porovnávacie vzorky svojho hlasu. Prokurátor v podanej obžalobe považoval za dostačujúce stotožnenie hlasu komunikujúcich osôb vykonaním výsluchu svedkov. Podľa názoru súdu takýto postup nepostačuje pre dostatočné a hodnoverné stotožnenie hlasu obžalovaných pri ich komunikácii. Takéto stotožňovanie hlasu bolo v rámci prípravného konania vykonané aj v
prípade obžalovaného I.. Nižšie uvedené argumenty sa však bez ďalšieho vzťahujú aj na prípadné opoznania svedkov urobené vo vzťahu k týmto obžalovaným. Výsluchy svedkov vo vzťahu k telefónnym číslam evidovaným na týchto svedkov, ktoré orgány činné v trestnom konaní v rámci prípravného konania podrobne vykonali, boli spojené s vyjadrením týchto svedkov k nahrávkam telefonických rozhovorov realizovaných z jednotlivých telefónnych čísel, a ktorí mali takto opoznať obžalovaných. Z teórie dokazovania vyplýva, že svedok je osoba, ktorú orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyzval, aby ako svedok vypovedala o skutočnostiach, ktoré vnímala svojimi zmyslami. Súd konštatuje, že svedkovia sa v prípravnom konaní vyjadrovali k skutočnostiam, ktoré vnímali až v súvislosti s trestným konaním, teda predkladané skutočnosti neposudzovali a nevnímali (či už zrakom, sluchom alebo inými zmyslami) ako osoby prítomné a priamo zúčastnené na dokazovanej skutočnosti. Podľa názoru súdu preto opoznanie niektorého obžalovaného ako komunikujúcu osobu urobené inou osobou, ktorá nebola priamym účastníkom uskutočneného telefonického rozhovoru, je ako dôkaz bezvýznamné, pretože opoznávajúca osoba nemohla uvedenú skutočnosť vnímať priamo svojimi zmyslami, ale len sprostredkovane. Súd dodáva, že z výpovedí týchto svedkov, ktorí sa k záznamom telekomunikačnej prevádzky vyjadrovali, vyplýva len domnienka o identite osôb, ktoré rozhovor viedli a čoho sa tento rozhovor mohol týkať. Len v troch prípadoch bola totožnosť komunikujúcich osôb (I., L., G.) urobená svedkami, ktorí boli priamymi účastníkmi telekomunikačnej prevádzky, avšak bez konkrétnej súvislosti na predmet konania, a teda aj takáto výpoveď svedka, okrem skutočnosti, že tieto osoby spolu komunikovali, sama o sebe a ani v spojení s inými dôkazmi, nesmeruje k preukázaniu účasti na trestnej činnosti. Orgány činné v trestnom konaní precenili význam odposluchov ako dôkazu. Vykonané opoznania hlasov inými svedkami už z dôvodov vyššie uvedených sú v trestnom konaní ako dôkaz nepoužiteľné a okrem skutočnosti, že osoby, ktorých sa záznam telekomunikačnej prevádzky týkal, spolu komunikovali, bez existencie ďalšieho dôkazu nepreukazujú skutočnosti, ktorá sú predmetom konania. V konečnom dôsledku tak súd na tieto dôkazy v procese hodnotenia neprihliadol.
Na základe uvedených skutočností súd nemohol o vine týchto obžalovaných rozhodnúť inak, ako ich spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodiť, pretože vzhľadom na dôkaznú núdzu nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný Marek Gajdoš.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.