Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: MWoTH Consulting s.r.o., so sídlom, Tolstého 5, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 506 439, právne zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s.r.o., so sídlom Bakossova 14464/3C, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 254 491, proti žalovanému: Mesto Bánovce nad Bebravou, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1/1, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 00 310 182, právne zastúpeného: JUDr. Róbert Bockanič, advokát so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 31 805 922, o zaplatenie sumy 2.343,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -72 zo dňa 11. októbra 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.343,75 eur s príslušenstvom z titulu vzniknutej škody, kedy žalobca vynaložil náklady na uskladnenie vybavenia kina U. X. v oprávnenom očakávaní uzatvorenia zmluvy so žalovaným. S poukazom na ustanovenia a 420 žalobca uviedol, že si žalovaný ako účastník predzmluvného vzťahu nesplnil všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z .

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca vstupoval do právneho vzťahu so žalovaným ako právnická osoba podnikateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane žalovaný konal ako obec pri výkone samosprávy. Obec pri výkone samosprávy, okrem iného, vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania a vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. Obstarávanie hnuteľných vecí, ktoré v danom prípade tvoria zariadenie a vybavenie kina, do vlastníctva obce, predstavuje vlastnú investičnú a podnikateľskú činnosť obce. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe ustanovenia je vzťahom obchodno- právnym a na tento je potrebné aplikovať predovšetkým príslušné ustanovenia a až následne je potrebné pristúpiť k použitiu predpisov občianskeho práva, teda najmä ustanovení . V prejednávanej veci nebolo sporné, že strany konania viedli rokovania o

zámere žalovaného odkúpiť od žalobcu hnuteľné veci tvoriace zariadenie kina, pričom tieto hnuteľné veci sa počas predzmluvných rokovaní o zámere žalovaného nachádzali v nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je M. cirkev farnosť H. nad H.. Spornou zostala skutočnosť, či z konania žalovaného počas predzmluvných rokovaní so žalobcom možno vyvodiť vznik nároku žalobcu na náhradu nákladov za skladovanie hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie kina, ktoré boli predmetom predzmluvných rokovaní so žalobcom, a to v dôsledku vzniku predzmluvnej zodpovednosti (tzv. culpa in contrahendo) žalovaného za škodu, ktorá mala byť spôsobená tým, že bez legitímneho dôvodu ukončil rokovania o kúpe hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie kina U. X..

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu nedôvodný, nakoľko v danom prípade neboli splnené podmienky, ktoré by zakladali vznik predzmluvnej zodpovednosti žalovaného. Je zrejmé, že žalovaný ako orgán územnej samosprávy je aj pri vlastnej investičnej a podnikateľskej činnosti viazaný viacerými zákonnými ustanoveniami a musí dodržať zákonom ustanovený proces, ak má byť výsledkom obstaranie majetku do vlastníctva mesta - orgánu územnej samosprávy. Kladná reakcia primátorky mesta Bánovce nad Bebravou, zo dňa 30.04.2019, ktorou reagovala na ponuku žalobcu zo dňa 01.04.2019 nemôže sama o sebe (bez prijatia rozhodnutia obecného zastupiteľstva) zakladať začiatok legitímneho očakávania žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej malo byť zariadenie kina, keď navyše ani táto akceptácia ponuky na odkúpenie nebola zo strany prípadného záujemcu bez akýchkoľvek výhrad (žalovaný podmieňoval svoj prípadný záujem usporiadaním nájomného vzťahu s vlastníkom nehnuteľnosti a tiež s predložením potrebných účtovných dokladov). Až následne, dňa 30.12.2019 schválilo Mestské zastupiteľstvo mesta Bánovce nad Bebravou (uznesením č. XXX) zámer odkúpenia hmotného majetku predstavujúceho zariadenie kina, tzn. že až od tohto dátumu by sa dalo uvažovať o možnom vzniku nárokov z predzmluvných záväzkov, a to vzhľadom na povahu žalovaného, ktorým je orgán územnej samosprávy. Avšak na tomto mieste dáva súd do pozornosti, že uvedeným uznesením mestského zastupiteľstva bol schválený len zámer, nie záväzok, odkúpenia hmotného majetku - zariadenia a vybavenia kina a navyše opäť s výhradou k hornej výške kúpnej ceny, o ktorej nebolo v tom čase zrejmé, či ju žalobca akceptuje, alebo nie. Následnými rokovaniami medzi žalobcom a žalovaným, t.j. od januára 2020 až do dňa 16.09.2020, kedy žalovaný uznesením Mestského zastupiteľstva č. XXX rozhodol o zrušení uznesenia č. XXX zo dňa 30.12.2019 o schválení zámeru odkúpenia zariadenia kina, sa žalobca snažil rôzne modifikovanými ponukami apelovať na žalovaného ako aj vlastníka nehnuteľnosti a primäť žalovaného k rozhodnutiu o odkúpení, resp. nájme zariadenia a vybavenia kina. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v konaní nepreukázal, že by rokovania so žalovaným dospeli do takého štádia, z ktorého mohol oprávnene očakávať uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalovaným, predmetom ktorej by boli hnuteľné veci tvoriace zariadenie kina a v tejto súvislosti ani konanie žalovaného v priebehu rokovaní nemohlo založiť vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi v dôsledku nelegitímneho ukončenia obchodných rokovaní. Časový horizont, ktorý uplynul od ponuky žalobcu do zrušenia zámeru mesta Bánovce nad Bebravou na odkúpenie zariadenia kina, je len jedným z aspektov, ktoré aj vzhľadom na prebiehajúcu celosvetovú pandémiu koronavírusu, nemôže byť jediným kritériom vzniku nároku z predzmluvnej zodpovednosti. Naopak, z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že od začiatku, čo žalovaný deklaroval svoj zámer o odkúpenie predmetných hnuteľných vecí, tento záujem podmieňoval viacerými aspektami, ktoré vyplývali aj z jeho špecifického postavenia ako orgánu územnej samosprávy. Ďalej až do zrušenia zámeru odkúpenia predmetného hmotného majetku žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovaného informoval, že mu vznikajú počas rokovaní so žalovanými finančné náklady za skladovanie hmotného majetku a ani v akej výške, že tieto sa premietnu do kúpnej ceny a ani, že by žalovaný podmieňoval uzatvorenie prípadnej budúcej kúpnej zmluvy ponechaním hnuteľných vecí v nehnuteľnosti, v ktorej sa pôvodne nachádzali. Počas celého obdobia trvania zámeru žalovaného odkúpiť predmetný hnuteľný majetok nedošlo k jednoznačnému ustáleniu výšky kúpnej ceny a dokonca ani k úplnému špecifikovaniu predmetu kúpy, vzhľadom k špecifickým požiadavkám žalovaného v tejto časti. Z vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že žalobca sa snažil nejakou formou zabezpečiť fungovanie kina U. X. v Bánovciach nad Bebravou, a preto vyvíjal viaceré aktivity a ponúkal viaceré varianty, či už žalovanému alebo vlastníkovi nehnuteľnosti, v ktorej sa zariadenie kina nachádzalo, ktorým by dosiahol stav, aby zariadenie kina, do ktorého investoval finančné prostriedky zostalo na svojom pôvodnom mieste (keďže je zrejmé, že aj jeho demontácia a uskladnenie na inom mieste by žalobcovi spôsobilo náklady) a

využívalo sa spôsobom, na ktorý bolo určené, a teda v konečnom dôsledku by prinieslo žalobcovi zisk. Podľa názoru súdu skutočnosť, že žiadny z oslovených subjektov neakceptoval žalobcom predkladané návrhy a žalovaný nakoniec svoj zámer a nie záväzok kúpy hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie kina zrušil predstavuje podnikateľské riziko žalobcu pre prípad neúspešnosti jeho obchodných aktivít, ktoré rovnako, ak by ale boli úspešné by mu priniesli zisk. S poukazom na uvedené súd uzavrel, že konanie žalovaného, keď zrušil svoj pôvodne prijatý zámer kúpy hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie kina nie je možné, vzhľadom k stavu v akom sa predzmluvné rokovania medzi žalobcom a žalovaným nachádzali a tiež povahu nároku žalobcu, považovať za neospravedlniteľné a bezdôvodné ukončenie predzmluvných rokovaní, ktoré by bolo spôsobilé založiť nárok žalobcu na náhradu škody v dôsledku vzniku predzmluvnej zodpovednosti žalovaného.

5. V súvislosti s povahou nároku žalobcu uplatnenom v tomto konaní, ako nákladov vynaložených na skladovanie hnuteľného majetku počas rokovaní o možnej realizácii odkúpenia tohto majetku a s poukazom na judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ) súd prvej inštancie uviedol, že náklady na skladovanie, o ktorých existencii a už vôbec nie výške žalovaný pri prejave zámeru o odkúpenie nemal vedomosť, je možno považovať za náklady, s ktorých vynaložením musel žalobca počítať, bez ohľadu na to, či zmluva o kúpe bola alebo nebola nakoniec uzatvorená. Je zrejmé, že predmetné hnuteľné veci, v nie malom rozsahu, musel žalobca niekde uskladniť a ak by to nebola nehnuteľnosť, v ktorej ich už mal nainštalované, nakoľko v nej vykonával svoju predchádzajúcu podnikateľskú činnosť, musela by to byť iná nehnuteľnosť, v ktorej by taktiež vznikali náklady za ich uskladnenie, resp. ak by to bola nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu tak by mu vznikali náklady na jej prevádzku. Vynaloženie takýchto obvyklých prevádzkových nákladov pritom za odškodniteľnú majetkovú ujmu, v zmysle , považovať nemožno. Avšak bolo aj v záujme žalobcu ponechať zariadenie kina U. X. v pôvodnom, už nainštalovanom stave, na mieste a v nehnuteľnosti, v ktorej dovtedy sám žalobca prevádzkoval služby digitálneho kina, čomu nasvedčujú aj viaceré, rôzne modifikované, ponuky žalobcu vo vzťahu či už k žalovanému alebo vlastníkovi nehnuteľnosti, a odpredať tak zariadenie kina, resp. prenajať ho, čím by si ušetril náklady za jeho demontáž a jeho opätovné pripojenie a využitie v inej nehnuteľnosti. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je daný dôvod, pre ktorý by bolo možné žalobe žalobcu vyhovieť, a to ani čiastočne, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu (výrok I.).

6. Súd prvej inštancie v konaní nepripustil vykonanie dôkazov navrhovaných žalobcom, a to výsluchu žalovaného (primátorky mesta Bánovce nad Bebravou), výsluchu svedkov

- V.. R. (zástupkyne primátorky), I.. K. (dekana farnosti H. nad H.) a p. D. (členky farskej rady farnosti H. nad H.) a návrhu na prehratie videozáznamu zo zasadnutia mestského zastupiteľstva, nakoľko z už predložených listinných dôkazov považoval nárok žalobcu za nedôvodný, a to tak vo vzťahu k povahe nároku ako aj vzniku povinnosti žalovaného na náhradu škody žalobcovi, titulom predzmluvnej zodpovednosti, ktorá mala vzniknúť ukončením obchodných rokovaní bez legitímneho dôvodu. Zároveň z rovnakého dôvodu a tiež z dôvodu hospodárnosti konania zamietol návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania, a to výsluchom svedkov p. C. a p. D. (zamestnancov Mestského úradu v Bánovciach nad Bebravou).

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa a . Namietal postup súdu, ktorý zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania. Žalobca nemohol súdu prvej inštancie preukázateľne ozrejmiť stupeň vzájomných rokovaní medzi stranami a preukázať konanie žalovaného, ktorý cielene sabotoval a neúmerne predlžoval vzájomné rokovania pre naplnenie platne prijatého uznesenia Mestského zastupiteľstva Bánovce nad Bebravou zo dňa 30.12.2019. Výpoveď svedka I.. G. K. by ozrejmila okolnosti a zámer žalovaného uzatvoriť nájomnú zmluvu na priestory Q. domu kultúry a to jedine z dôvodu, že v týchto priestoroch bol umiestnený majetok - zariadenie a vybavenie kina U. X. vo vlastníctve žalobcu. Žalobcom navrhovaní svedkovia by s určitosťou vyvrátili zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia žalovaného. Na presný rozsah zariadenia a vybavenia kina bol vypracovaný súdnoznalecký posudok, pričom žalovaný trval na tom, aby zariadenie a vybavenie kina bolo komplet nainštalované v priestoroch Q. domu kultúry v H. nad H.. Ak by tam

inštalovaný predmetný majetok nebol, nebolo by možné vykonať súdnoznalecký posudok na zariadenie a vybavenie kina U. X., ktorý slúžil ako podklad pre žalovaného, aby bola stanovená kúpna cena, ktorá bola aj definovaná v uznesení mestského zastupiteľstva zo dňa 30. 12. 2019 a zároveň, aby boli splnené zákonné podmienky možnosti nákupu zariadenia vybavenia kina U. X.. Súčasťou vypracovania znaleckého posudku bola okrem osobnej prehliadky zariadenia a vybavenia kina aj skúška funkčnosti predmetného zariadenia a vybavenia. Argumentácia, že pre žalovaného bolo irelevantné umiestnenie zariadenia a vybavenia digitálneho kina bola klamlivá. Uvedené skutočnosti by v rámci vykonaného dokazovania boli nad všetku pochybnosť preukázané. Žalovaný neúmerne dlhým rokovacím konaním so žalobcom a bezdôvodným ukončením rokovania jednoznačne a preukázateľne spôsobil žalobcovi škodu a to vo forme uplatneného nároku na úhradu skladného počas rokovania so žalobcom a v intenciách prijatého uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Bánovce nad Bebravou zo dňa 30. 12. 2019. Žalovaný dlhodobo zavádzal žalobcu a ignoroval všetky konečné riešenia žalobcu voči žalovanému. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil okolnosti tohto prípadu, pretože Mesto Bánovce nad Bebravou v tomto prípade kúpou zariadenia a vybavenia kina U. X. by nezabezpečil len možnosť prevádzky digitálneho kina v H. nad H., ale mal by možnosť zabezpečiť priestor na vybavenie priestorov s technickým a funkčným zázemím v oblasti kultúry, čo je oblasť, ktorú zastrešuje a zabezpečuje mesto pre svojich obyvateľov. Súd prvej inštancie z dôvodu nevykonania navrhovaného dokazovania prostredníctvom výpovede žalobcom navrhovaných svedkov, tieto okolnosti nezistil. Navrhované dokazovanie zamietol a tým dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Súd prvej inštancie ďalej polemizuje a uvádza domnienky, či žalobca akceptuje cenu alebo nie, čo je úplne nelogické. Žalobca v predložených listinách preukázal, že súdnoznaleckú sumu 145 000 Eur bez DPH akceptuje. Súd prvej inštancie aj napriek prítomnosti žalobcu na pojednávaní sa na túto otázku nespýtal a nedal žalobcovi možnosť sa vyjadriť. Namiesto toho polemizoval, či žalobca túto cenu akceptoval alebo nie. ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žiaden z oslovených subjektov neakceptoval žalobcom predkladané návrhy. Nie je však zrejmé, aké oslovené subjekty má súd prvej inštancie na mysli, keď žalobca viedol rokovania len so žalovaným. Je preto mätúce, keď sa súd nejasne vyjadruje o viac ako jednom subjekte. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie podľa zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (podľa ) uviedol, že napadnutý rozsudok je dostatočne odôvodnený a zrozumiteľný a správny po faktickej ako aj právnej stránke. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. V konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k žiadnej vade, ktorá by mala zakladať dôvod na zrušenie alebo zmenu rozsudku. Tvrdenie žalobcu, že ponechanie vybavenia a zariadenia kina U. X. v priestoroch farského dom kultúry bolo výslovne vymienené žalovaným, nevyplýva zo žiadneho písomného dokumentu, ktorý žalobca v konaní predložil ako dôkaz. V súdnom spise sa nachádza väčší počet listinných dôkazov, ktoré sa týkajú vzájomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. Väčšinu týchto dôkazov predložil samotný žalobca. Zo žiadneho z týchto dôkazov nemožno vyvodiť to, čo tvrdí žalobca. Zaväzovanie druhej zmluvnej strany k určitému konaniu vo fáze predzmluvných rokovaní je z povahy veci neštandardné. Ak jedna zo strán tvrdí, že ešte pred vznikom zmluvného vzťahu konala určitým spôsobom len preto, že ju o to žiadala druhá zmluvná strana, je povinná toto svoje tvrdenie hodnoverným spôsobom preukázať. Žalovaný má za to, že žiadny z navrhovaných dôkazov, ktoré sú prvej inštancie správne nevykonal, nebol spôsobilý hodnoverným spôsobom preukázať, že žalovaný od žalobcu požadoval, aby vybavenie a zariadenie kina U. X. bolo počas zmluvných rokovaní ponechané v priestoroch farského dom kultúry. Je potrebné v zdôrazniť, že zámerom žalovaného nebolo, aby počas predzmluvných rokovaní prevádzkoval sám, vo vlastnej réžii v priestoroch farského domu kultúry kino. Žalobca ani netvrdil, že žalovaný prejavil záujem prevádzkovať činnosť v priestoroch farského domu kultúry v provizórnom či predbežnom režime ešte predtým, než by došlo k odkúpeniu vybavenia a zariadenia kina U. X.. Za stavu, kedy žalovaný nemal záujem prevádzkovať kino už v čase prebiehajúcich predzmluvných rokovaní je potrebné vysloviť, že žalovaný nemohol mať akýkoľvek rozumný a oprávnený dôvod požadovať od žalobcu, aby vybavenie a zariadenie kina bolo žalobcom ponechané v priestoroch farského domu kultúry. žalovaný nikdy takúto požiadavku neuplatnil. Argumentácia žalobcu vo vzťahu k vyhotoveniu súdnoznaleckého posudku odporuje princípom logiky. Súdnoznalecký posudok, týkajúci sa ohodnotenia vybavenia a zariadenia kina, mohol byť vykonaný aj bez toho, aby bol tento hnuteľný majetok v čase ohodnocovania umiestnený v priestoroch farského domu kultúry. Stanovenie hodnoty hnuteľných vecí nie je závislé od

miesta, v ktorom sa uvedené veci nachádzajú. Znaleckým posudkom sa stanovovala hodnota vybavenia a zariadenia kina a nie hodnota kina ako ustanovizne, ktorá pozostáva z nehnuteľnej zložky (stavby) a hnuteľnej zložky (vybavenie a zariadenie kina). Vo vzťahu k námietke nevykonania navrhovaných dôkazov žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie posúdil návrh žalobcu na doplnenie dokazovania správne a v súlade so zásadou hospodárnosti konania a správne návrh na výsluch žalobcom navrhovaných svedkov zamietol. Z pohľadu žalovaného, navrhovaní svedkovia neboli spôsobilí svojimi výpoveďami ozrejmiť rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Žalobca vo svojom odvolaní iba nekonkrétne odkazuje na nerealizované výsluchy svedkov, avšak neuvádza, aké rozhodujúce skutočnosti mali byť takýmto spôsobom preukázané. Žalobca sa podrobnejšie venuje iba nerealizovanému výsluchu Mgr. G. K., ktorý mal dosvedčiť úmysel žalovaného uzatvoriť nájomnú zmluvu na priestory farského domu kultúry. Žalovaný nikdy nespochybňoval, že mal záujem prevádzkovať kino v priestoroch farského domu kultúry. Výsluchom tohto svedka by preto nebola preukázaná žiadna sporná skutočnosť, jeho výsluch by nemal význam pre rozhodnutie v danej veci. Žalovaný považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie žiadal vo výroku ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalobca v reakcií na vyjadrenie žalovaného (podľa ) uviedol, že svoje odvolanie považuje za dôvodné. Z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom požadované dokazovanie v rámci súdneho konania - konkrétne výsluch primátorky mesta Bánovce nad Bebravou M. T., zástupkyne primátorky mesta Bánovce nad Bebravou I. R., prednostu úradu mesta Bánovce nad Bebravou D. D. a dekana farnosti H. nad H. G. K., neboli ozrejmené skutočnosti, že primátorka mesta Bánovce nad Bebravou v predzmluvnom štádiu sama aktívne vystupovala a u dekana farnosti H. nad H. sa aj zasadzovala, aby vybavenie a zariadení kina U. X. mohlo byť ponechané a inštalované aj po termíne 1. 9. 2019 v priestoroch farského domu kultúry. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že súdnoznalecké ocenenie mohlo byť vykonané aj na inom mieste. Zo strany žalovaného bola podmienka, aby vybavenie a zariadenie kina U. X. bolo v čase uzatvorenia zamýšľanej kúpnej zmluvy a uzatvorenia nájomnej zmluvy na priestor farského domu kultúry, plne funkčné a okamžite prevádzkyschopné. Žalobcom navrhovaní svedkovia by s určitosťou vyvrátili zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia žalovaného o tom, že pre žalovaného bolo irelevantné, kde bude umiestnené zariadenie kina počas predzmluvných rokovaní a že ak žalobca ponechal celý majetok bez osobitnej požiadavky žalovaného vo farskom dome kultúry, dobrovoľne sa rozhodol pre ich uskladnenie na tomto mieste a ide teda o obvyklé náklady žalobcu, ktoré mu vznikli bez ohľadu na zmluvné rokovania so žalovaným. Výsluch primátorky mesta Bánovce nad Bebravou ako aj ostatných svedkov bol kľúčový pre posudzovanie tohto prípadu. Žalobca v celom rozsahu zotrval na dôvodnosti svojho podaného odvolania.

11. Žalovaný (vyjadrenie podľa ) zotrval na svojich vyjadreniach, uviedol, že podanie žalobcu má čo do argumentačnej stránky repetitívny charakter, žalobca vo svojom vyjadrení len zopakoval svoje predošlé postoje a háji svoju pozíciu a interpretáciu sporných skutočností. Vyjadrenie neobsahuje podľa názoru žalovaného tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť pochybnosti o správnosti a zákonnosti meritórneho rozsudku vydaného súdom prvej inštancie.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa , vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Dňa 25.10.2022 verejne vyhlásil vo veci rozsudok za dodržania postupu podľa v spojení

s , keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

14. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa . Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Podľa možno odvolanie odôvodniť tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

16. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nevykonania dôkazov, odvolací súd uvádza, že nie každé nevykonanie alebo opomenutie dôkazu nevyhnutne automaticky vedie k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy strany sporu. Situácie, v ktorých možno akceptovať nevykonanie navrhnutých dôkazov je viac. Ide o prípady, kedy sa vykonanie ďalšieho dôkazu javí ako nadbytočné a nehospodárne, alebo ak dôkazné návrhy nemôžu viesť k objasneniu skutočností a otázok podstatných pre dané konanie, (niekedy dokonca môžu byť i výrazom zdržovacej procesnej taktiky), alebo ide o dôkazy, ktoré by mali preukázať napr. výšku uplatneného nároku, pričom nie je v konaní preukázaný jeho základ. Ďalším dôvodom je sudcovská koncentrácia konania, kedy súd vyzve strany sporu na predloženie nových tvrdení a navrhnutie dôkazov. Pokiaľ strana sporu v určenej lehote neoznámi nové skutočnosti a nenavrhne dôkazy, súd na skutočnosti a dôkazy navrhnuté neskôr nemusí prihliadať a ich vykonať.

17. V danej veci súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dokazovanie výsluchom žalobcom navrhovaných svedkov. Nevykonanie ďalšieho navrhnutého dokazovania súd prvej inštancie v ods. 32. odôvodnenia jasne. zrozumiteľne a výstižne odôvodnil a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje. Je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie. Zásada hospodárnosti konania je obsiahnutá v Základných princípov , ktorá zakotvuje povinnosť súdu konať postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Ide o princíp, ktorý je súčasťou práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie mal dostatočne preukázané, že nárok žalobcu na náhradu škody v dôsledku vzniku predzmluvnej zodpovednosti žalovaného nebol daný a preto vo vzťahu k povahe nároku ako aj vzniku povinnosti žalovaného na náhradu škody by bolo nehospodárne vykonávanie ďalších dôkazov.

18. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

19. K námietke žalobcu o tom, že žalovaný bezdôvodným ukončením rokovania jednoznačne a preukázateľne spôsobil žalobcovi škodu vo forme uplatneného nároku na úhradu skladného počas rokovania, odvolací súd odkazuje na závery súdu prvej inštancie uvedené v odsekoch 29. a 30.

odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právne postavenie žalovaného ako orgánu územnej samosprávy, ktorého kompetencie, právomoci, úlohy upravuje o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorý musí pri svojej činnosti dodržiavať zákonom stanovený proces, ak má byť výsledkom obstaranie majetku do vlastníctva mesta

- orgánu územnej samosprávy. Žalovaný na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 30.12.2019 prijal uznesenie, ktorým schválil zámer kúpy hmotného majetku, ktorý tvoril zariadenie kina U. X.. Na základe takto schváleného zámeru mohla primátorka mesta vyvíjať ďalšiu činnosť v súvislosti so schváleným zámerom. Aby bolo možné hovoriť o predzmluvnej zodpovednosti (culpa in contrahendo) a žalovanému ako poškodenej strane by mohla byť priznaná náhrada určitých nákladov, vyžaduje sa, aby rokovania o uzavretí zmluvy boli už v pokročilom štádiu, to zn. aby medzi budúcimi zmluvnými stranami prebiehalo rokovanie o podstatných náležitostiach zmluvy ako aj všetkých dojednaniach, aby poškodená strana v tomto štádiu už legitímne očakávala uzavretie zmluvy a rokovanie (ktoré ako je uvedené vyššie je už v pokročilom štádiu) je ukončené bez vážneho dôvodu.

20. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. , podľa ktorého pri aplikácii v spojení s stanovením musia byť v takomto prípade zodpovednosti za zavinenie v predzmluvnom štádiu splnené základne predpoklady zodpovednosti za škodu ako protiprávny úkon (zodpovedný subjekt konal v rozpore s objektívnym právom a že porušil právnu povinnosť), vznik škody - existencia škody, ktorá mala nastať v majetkovej sfére poškodeného a to v podobe skutočnej škody a/alebo vo forme ušlého zisku a príčinná súvislosť medzi správaním zodpovedného subjektu a vznikom škody, ktorú je potrebné v každom prípade preukázať, nestačí ju iba predpokladať.

21. Pri predzmluvnej zodpovednosti je podľa odvolacieho súdu potrebné tiež preukázanie, či došlo k prijatiu ponuky na uzavretie zmluvy (kedy už musia byť dohodnuté minimálne podstatné náležitosti uzatváranej zmluvy). Okolnosti daného prípadu nenasvedčujú tomu, že žalobca mohol legitímne očakávať uzavretie zmluvy o kúpe vybavenia a zariadenia kina U. X..

22. Námietku žalobcu o bezprecedentnom vyjadrení súdu prvej inštancie, ktoré u žalobcu vzbudzujú pochybnosti o jeho nezaujatosti, keď súd prvej inštancie bez bližšej špecifikácie uvádza viaceré oslovené subjekty, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Sám žalobca pripojil k žalobe listinu - Žiadosť o mimosúdnu dohodu zo dňa 22.10.2020 (č.l. 20), v ktorej žalobca uvádza, že na zverejnenú verejnú ponuku na odpredaj majetku kina U. X. a verejnú ponuku na spoluprácu pri prevádzkovaní kina U. X. reagovali viacerí záujemci.

23. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nemožno dospieť k inému právnemu záveru, než k akému dospel súd prvej inštancie. Ak žalobca vynaložil náklady na skladovanie, o ktorých existencii nemal žalovaný ani vedomosť, možno tieto náklady považovať za náklady, s ktorých vynaložením musel žalobca počítať, bez ohľadu na tom, či by bola alebo nebola zmluva uzavretá.

24. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Všetky odvolacie námietky žalobcu posúdil ako nedôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Za aplikácie odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje.

25. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného, pričom

svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď mu priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

27. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu podľa v spojení s , proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).