Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-260-2015.pdf
PDF · 73.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-6C/260/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateľky: W. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XX, R. E., proti odporcovi: E. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom E. námestie 4, T., zast.: Mgr. Alexander Rakovský, bytom Muškátova 42, Bratislava, o zaplatenie 7.416,- Eur, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 09.04.2015 domáhala od odporcu zaplatenia žalovanej istiny vo výške 7.416,- Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania.
V konaní navrhovateľka uviedla, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 15.11.2012 sp. zn. 22P/334/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2012. Navrhovateľka bola v lete roku 2012 donútená sa z bytu odsťahovať, lebo odporca vymenil na byte zámky. Od toho času užíva predmetný byt so svojou družkou a navrhovateľke neumožňuje užívať nehnuteľnosť. Uviedla, že sa v súdnom konaní nedomáhala vstupu do bytu. Domáhala sa uvedenia do bytu prostredníctvom polície, bolo to však dávno a žiadne doklady od toho nemá. Výšku bezdôvodného obohatenia si vypočítala tak, že byty v rovnakej lokalite sa prenajímajú, podľa potvrdenia realitných kancelárií, v priemere za 618,- Eur mesačne, pričom polovica je 309,- Eur a za 24 mesiacov to vychádza na sumu 7.416,- Eur (24 x 309). Nárok si uplatnila od 09.04.2013 do podania návrhu. Podľa jej názoru bezdôvodné obohatenie vzniká odporcovi tým, že užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Je vlastníkom polovice nehnuteľnosti a užíva celú nehnuteľnosť. Bezdôvodné obohatenie mu vzniká z dôvodu, že navrhovateľka by mohla nehnuteľnosť prenajímať a mala by z toho príjem aj jedna aj druhá strana.
Ďalej uviedla, že na tunajšom súde prebieha konanie pod sp. zn. 7C/331/2013 o vysporiadanie BSM, konanie je prerušené do skončenia trestného konania, ktoré sa vedie za úverový podvod voči synovi účastníkov. Byt stále patrí do BSM. Navrhovateľka býva u svojej sestry zadarmo, pretože jej nemá z čoho prispievať na bývanie, má iba čiastočný invalidný dôchodok vo výške 170,- Eur mesačne. Žalobu o uvedenie do bytu si nepodala, lebo sa odporcu bála. Niekoľkokrát ju fyzicky napadol, o čom však nemá lekárske ani policajné potvrdenie, nakoľko keď chcela volať políciu odporca jej vytrhol mobil. Priateľku odporcu nežalovala na súde za to, že v byte býva, ani o vypratanie.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal, aby ho súd v celom rozsahu zamietol. Náhradu trov konania si neuplatnil. Uviedol, že skutočnosti uvádzané navrhovateľkou sa nezakladajú na pravde. Zámok na byte vymenil z dôvodu, že navrhovateľka keď dobrovoľne odišla z domácnosti k svojej rodine
na nejakú dobu, stalo sa, že odporca prišiel domov z roboty a našiel byt vykradnutý, neboli tam niektoré jeho osobné veci a oblečenie. Šuplíky boli povysýpané. Navrhovateľka odnášala z bytu veci bez jeho vedomia. Účastníci boli v rozvodovom konaní, preto odporca vymenil zámok. Po rozvode manželstva si do bytu nasťahoval priateľku, ktorá s ním býva dodnes. Odporca uviedol, že sa na úkor navrhovateľky nijako neobohacuje. Sám znáša všetky náklady spojené s bytom, navrhovateľka neplatí ani daň za nehnuteľnosť. Navrhovateľka ho nijakým spôsobom nevyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 15.11.2012 sp. zn. 22P/334/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2012. Účastníci sú bezpodieloví spoluvlastníci 3-izbového bytu v T. na E. námestí č. 4. P. o vyporiadanie BSM je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 7C 331/2013 a doposiaľ nie je právoplatne skončené. Navrhovateľka sa v lete roku 2012 z bytu odsťahovala k svojej sestre. Odporca od rozvodu užíva predmetný byt so svojou družkou a navrhovateľke neumožňuje užívať nehnuteľnosť. Navrhovateľka sa nijakým spôsobom nedomáhala vstupu do bytu a nebolo predmetom tohto konania skúmať a dokazovať, či z bytu odišla dobrovoľne.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že zo strany odporcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľky tak, ako navrhovateľka tvrdila. Teda nedošlo ani k vzniku práva navrhovateľky domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od odporcu. Navrhovateľka totiž nie je subjektom, na úkor ktorého by sa odporca bezdôvodne obohatil.
Skutočnosť, že navrhovateľka by byt prenajala nemá v tomto konaní žiaden význam, nakoľko byt je stále v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov a k takému právnemu úkonu je potrebný súhlas obidvoch účastníkov, pretože ich majetkový podiel je rovnaký, a to 1/1 pre každého z nich. K právam a povinnostiam k bytu sú zodpovední a viazaní spoločne a nerozdielne. Tým, že odporca v byte býva, nijako sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne neobohacuje a keď navyše sám hradí všetky poplatky spojené s užívaním predmetného bytu. Odporca v byte nebýva bez právneho dôvodu, keď byt užíva na základe vlastníckeho práva. Bezdôvodným obohatením sa rozumie získanie majetkových hodnôt vyjadriteľných v peniazoch. Ide predovšetkým o stav, keď sa doterajší majetok obohateného rozmnoží. Navrhovateľka svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd prisvedčil námietke odporcu a návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Úspešnému odporcovi v konaní vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak odporca si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy v súvislosti s konaním nevznikli, nakoľko bol v konaní zastúpený občanom, nie advokátom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: · z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované, · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP), · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.