Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-211-2015.pdf
PDF · 75.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-9P/211/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci navrhovateľky B. C., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Pihorňom, advokátom so sídlom Košice, Námestie Osloboditeľov 3, proti odporcovi A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom u odporcu, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky B. C., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, a odporcu A. C., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v L. republike, zapísané v knihe manželstiev osobitnej matriky W. na P. vnútra Slovenskej republiky, vo zväzku OM/1, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
Na čas po rozvode zveruje maloletého Karima C., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti odporcu
- otca.
Navrhovateľka - matka je povinná prispievať na výživu maloletého O. mesačne sumou rovnajúcou sa 30% životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určenou 9P/211/2015
zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, vždy do 15 - eho dňa v mesiaci vopred do rúk otca, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode.
Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Styk navrhovateľky - matky s maloletým dieťaťom neupravuje a podľa dohody rodičov ho ponecháva bez obmedzenia.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania je rozvod manželstva B. C., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, a A. C., nar. XX.X.XXXX, ako aj úprava výkonu práv a povinností k maloletému O. C., nar. XX.X.XXXX.
Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len „Zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom 9P/211/2015
dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Čo sa týka zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku na čas po rozvode, pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd musí rešpektovať ust. § 28, 38 a 39 Zákona o rodine. Podľa týchto ustanovení sú nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom zachované aj na čas po rozvode. Realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Súd poznamenáva, že podľa § 5 z. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, sumy životného minima sa novo upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, pričom od 1.7.2014 do 30.6.2015 30 % životného minima na nezaopatrené dieťa predstavuje sumu 27,13 eura. Výživným v takej výške je otec povinný prispievať mesačne na výživu maloletého dieťaťa. Pokiaľ nebude otcovi určené výživné v inej výške ako je 30 % životného minima na jedno nezaopatrené dieťa, bude povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa minimálnym výživným od 1.7.2015 v sume určenej opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa údajov zistených Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 146 ods. 1 písmeno a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak mohlo konanie začať i bez návrhu
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorých rozhodol.
Po vyhlásení rozsudku s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku sa všetci účastníci konania tohto práva proti všetkým jeho výrokom písomne do zápisnice platne vzdali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
U p o z o r n e n i e :
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.