Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/497/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, N., zastúpená JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou, Kollárova 8, Trnava, proti žalovaným: 1/ X. M., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V.. X. XX, A. S. Q., obaja zastúpení Mgr. Vierou Laczovou, advokátkou, Dolné Bašty 2, Trnava, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 19. júna 2014, č.k. -165, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 16,60 eur titulom iných trov a vo výške 2.367,99 eur titulom trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia do rúk jej advokátky.

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,78 eur titulom trov právneho zastúpenia do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia do rúk jej advokátky.

odôvodnenie:

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovaným 1/ a 2/ uložil zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 16,60 eur, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.477,68 eur a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 890,31 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia do rúk právnej zástupkyne s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , , , , a , ako aj ustanoveniami vyhlášky č. a o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keď predmetom konania bolo vypratanie nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenom na Katastrálnom úrade Trnava - Správa katastra Trnava, katastrálne územie A., obec A. S. Q. a to parcelu č. 934 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 407 m2, dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele č. 934, parcelu č. 935 - záhrady o výmere 415 m2 žalovanými z dôvodu, že predmetnú nehnuteľnosť užívali bez právneho dôvodu. Súd prvého stupňa žalobu žalobkyne považoval za dôvodnú a tejto vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania účastníkov je závislé na výsledku sporu vo veci samej a má pre účastníkov významný dopad, pretože podľa výsledku sporu dochádza k ich úhrade neúspešným účastníkom, a tu dochádza k aplikácii zásady zodpovednosti za výsledok sporu. Týmto zákonodarca sleduje, aby zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva nieslo so sebou zodpovednosť za náhradu trov konania tak, aby práve ten účastník, ktorý uplatnil právo a tomuto bola poskytnutá súdna ochrana, neutrpel ujmu vo sfére materiálnej, t.j. v časti náhrady trov konania. V prospech úspešného účastníka sa potom priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov potrebných na uplatňovanie či bránenie práva. V každom prípade však pri aplikácii ust. je potrebné zvažovať, či nie sú dané výnimočné okolnosti podľa , a to dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nemusí priznať. V tomto ustanovení je fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Vychádza sa tu zo zásady, že právo na náhradu trov konania vzniklo, avšak nastali podmienky aplikácie a účastníkovi, ktorý by inak mal na tieto trovy právo, sa trovy nepriznajú. Zákon vyžaduje pre aplikáciu tohto ustanovenia dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Za dôvod hodný osobitného zreteľa možno považovať určitý druh konania alebo určitú procesnú situáciu, teda ide o dôvod daný charakterom konania alebo charakterom danej procesnej situácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov a dochádza k nej vtedy, ak povinný sám nezavinil vzniknutú náhradu trov konania a môže ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Pri posudzovaní týchto okolností je potrebné prihliadnuť na pomery oboch procesných strán, teda aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá, je potrebné zohľadniť okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nárokov a tiež je potrebné prihliadnuť na účastníkov v konaní. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné aplikovať ust. , nakoľko nie sú splnené obidve podmienky, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Súd v tomto prípade nevidel dôvod hodný osobitného zreteľa, keďže v danom prípade konanie nemalo nejaký špecifický charakter a ani sa nejedná o špecifickú procesnú situáciu. Súd v rámci rozhodnutia vo veci samej mal dostatočným spôsobom preukázané vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v spojitosti s rozhodnutím vydaným v rámci konania vedeného pod. sp. zn. , v zmysle ktorého sa žalovaní domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi prístavby k predmetnému rodinnému domu a ďalej žiadali tiež určiť, že na dome viazne vecné bremeno spočívajúce v bezodplatnom práve jeho užívania, pričom v tomto konaní žalovaní neboli úspešní a žaloba bola zamietnutá. Súd má za to, že žalobkyňa si na súde uplatnila len svoje právo plynúce jej z jej výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vypratania z dôvodu neoprávneného zásahu do vlastníctva žalobkyne. Súd mal za preukázané vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam, ako aj to, že žalovaní tieto užívali neprávom od doby nadobudnutia predmetných nehnuteľností žalobkyňou titulom dedenia. Ohľadne výnimočných okolností majúc na mysli pomery oboch strán má súd za to, že ani táto podmienka nie je splnená, nakoľko zo spisu ani z vyjadrenia žalovaných súd nemal preukázané splnenie hore uvedenej podmienky, nakoľko žalovaní bližšie nešpecifikovali majetkové pomery účastníkov konania a ani to, akým spôsobom by mohli tieto ovplyvniť rozhodovanie o trovách konania. Tiež nie je zrejmé, aký dopad by malo mať rozhodnutie o trovách konania na majetkové pomery oprávneného, teda žalobkyňu. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že v danom prípade nejde o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. a v spojení s tým, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd aplikoval zásadu "omnis litigator victus debet impensis" zakotvenú v ust. , podľa ktorej každá sporová strana, ktorá prehrala, má hradiť trovy.

Právny zástupca žalobkyne si podaním zo dňa 17.12.2012 uplatnil trovy konania za zastupovanie žalobkyne, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania predložené právnym zástupcom a priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za tieto právne úkony v nasledovnej výške:

1. prevzatie a príprava zastúpenia...................................................................................409,25 eur 2. písomné podanie na súd - žaloby dňa 27.08.2003...................................... 409,25 eur 3. účasť na pojednávaní dňa 15.10.2004......................................................... 409,25 eur 4. písomné podanie na súd zo dňa 08.03.2005..............................................................419,90 eur 5. účasť na pojednávaní dňa 01.02.2006......................................................... 104,98 eur 6. účasť na pojednávaní dňa 27.02.2006......................................................... 209,95 eur 7. účasť na pojednávaní dňa 10.10.2012........................................................... 58,69 eur 8. účasť na pojednávaní dňa 24.10.2012........................................................... 58,69 eur 9. náhrada výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2003 ......................... 8,50 eur 10. náhrada výdavkov za 1 úkon právnej služby v roku 2004 ...........................................4,51 eur 11. náhrada výdavkov za 1 úkon právnej služby v roku 2005............................................4,98 eur 12. náhrada výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2006 .......................................10,88 eur 13. náhrada výdavkov za 2 právnej služby v roku 2012 ..................................................15,26 eur 14. 19 % DPH zo sumy 1.144,08 eur..............................................................................217,38 eur 15. 20 % DPH zo sumy 132,64 eur...................................................................................26,52 eur --------------------------------------------------------------------------- Spolu.............................................................................................................2.367,99 eur

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že priznal žalobkyni náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania (890,31 eur) pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 2.367,99 eur a súdneho poplatku za návrh vo výške 16,60 eur. Súd žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, nakoľko si ich náhradu trov neuplatnila.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí navrhli napadnuté uznesenie zmeniť a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznať. Nestotožnili sa s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorý konštatoval, že v rámci rozhodovania vo veci samej mal dostatočným spôsobom preukázané vlastnícke právo žalobkyne a žalobkyňa si na súde uplatnila len svoje právo vyplývajúce z jej výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vypratania z dôvodu neoprávneného zásahu do vlastníctva žalobkyne. Zdôraznili, že výlučné vlastníctvo žalobkyne k domu nikdy žalovaní nespochybnili, avšak nárokovali si len na prístavbu, ktorá bola predmetom žaloby o určenie vlastníctva k nej, ktorá vec bola vedená na súde prvého stupňa pod sp. zn. . Vzhľadom na to, že žalobkyňa podala žalobu na vypratanie nehnuteľnosti, boli nútení žalovaní podať žalobu na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, kde od počiatku si nárokovali len prístavbu domu, ktorú aj zrealizovali, teda je nesporné, že touto žalobou si len chceli uchrániť svoje bývanie, avšak v žiadnom prípade nie na úkor žalobkyne. Poukázali na to, že aj v rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 24.10.2012, sp. zn. sa konštatuje, že žalovaní boli dobromyseľnými užívateľmi uvedenej nehnuteľnosti s poukazom na to, že právny predchodca žalobkyne O. H. im umožnil užívať predmetnú nehnuteľnosť. Uviedli, že so súhlasom O. H. zrealizovali prístavbu, ktorú on ani jeho právna nástupkyňa nepotrebovali, a preto je nesporné, že práve táto prístavba mala riešiť ich bytovú otázku. Poukázali aj na to, že v predmetnej nehnuteľnosti bývajú spolu so svojimi dvomi deťmi a v konaní nebolo preukázané, že by boli vlastníkmi inej nehnuteľnosti vhodnej na bývanie. Aj preto je nutné použiť ust. z dôvodu zmiernenia tvrdosti rozhodnutia. Žalobkyňa sa stáva výlučnou vlastníčkou aj nimi zhodnotenej nehnuteľnosti s prístavbou a oni sú nútení zabezpečiť si nové bývanie, čo je finančne náročné, a preto povinnosť hradiť trovy konania by bola pre nich likvidačná. Uviedli, že si nárokovali na prístavbu domu, aby vyriešili svoju naliehavú bytovú otázku pre 4-člennú rodinu a napriek tomu žalobkyňa získala nielen dom, ale aj prístavbu, ktorej realizáciu nezabezpečovala a nemôže tvrdiť, že prístavba sa realizovala pre ňu, keď toto nepotrebovala a ani nemala dobrý vzťah so žalovanými, aby títo realizovali prístavbu pre ňu, keď ona mala bývanie a žalovaní nemali žiadnu inú možnosť bývania.

K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla napadnuté uznesenie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že žalovaní sa domáhali v konaní nielen určenia vlastníckeho práva k prístavbe domu, ale uplatňovali si aj zriadenie vecného bremena spočívajúceho v bezplatnom užívaní domu a zriadenia vecného bremena spočívajúceho v bezodplatnom prechode a prejazde a bezplatnom práve užívania časti parcely č. 934 v novom právnom stave určenej ako pozemok parc. č. 934/1. Nie je pravdou tvrdenie žalovaných, že si nenárokovali vlastníctvo k domu s. č. XXXX, keď po smrti pána H. (brata žalobkyne) žalovaný 1/ navštívil notára, ktorý mal dedičstvo prejednať a oznámil mu, že on je jediným dedičom. Žalovaní protiprávne užívali dom so záhradou od apríla 2001 do jari 2013, teda celkom 12 rokov, pričom za celú dobu užívania nezaplatili žalobkyni žiadnu finančnú náhradu. Títo vyrúbali stromy v záhrade a vyklčovali vinič, dom so záhradou vypratali až po právoplatnosti rozsudku č.k. -142 zo dňa 24.10.2012 a zanechali v zdevastovanom stave. Uviedla, že ona je starobnou dôchodkyňou a jej dôchodok predstavuje mesačne sumu 469,80 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a zmeniť ho je potrebné len vzhľadom na nie celkom správnu formuláciu.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. bolo vypratanie nehnuteľnosti.

Rozsudkom č.k. -142 zo dňa 24.10.2012 súd prvého stupňa žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2012. Následne uznesením č.k. -149 zo dňa 21.01.2013 súd prvého stupňa žalovaným uložil zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.

Na základe v zákonnej lehote podaného odvolania odvolací súd uznesením č.k. -159 zo dňa 31.03.2014 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že bude povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa možnosťou postupu podľa pri rozhodovaní o trovách konania.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa opätovne uznesením napadnutým odvolaním rozhodol o trovách konania a vo veci úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania spočívajúcu v tak zaplatenom súdnom poplatku, ako aj trovách právneho zastúpenia, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil dôvody pre aplikáciu ust.

Ust. upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci. Rozhodovanie podľa citovaného ustanovenia je založené na týchto zásadách: a) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, b) účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd prizná pomernú časť náhrady trov konania proti účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný neúspech, c) ak bol úspech a neúspech oboch strán rovnaký, súd rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, d) účastníkovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, súd prizná proti druhému účastníkovi plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v nepatrnej časti alebo rozhodnutie o výške plnenia záviselo na znaleckom posudku alebo úvahe súdu. Účastník mal vo veci plný úspech vtedy, ak súd vyhovie jeho žalobe. Tam, kde má byť náhrada trov konania rozdelená, je treba určiť pomer úspechu oboch účastníkov vo veci a od úspechu účastníka odpočítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany) a vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník nahradil trovy, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. V prípade, že žalobca zoberie v priebehu konania účinne žalobu sčasti späť, súd prihliadne na to, kto späťvzatie a s ním spojené čiastočné zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil ( ). Ak je dané zavinenie žalobcu, je potrebné dovodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak bolo však pre správanie sa žalovaného vzatá sčasti späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, mal žalobca z tohto pohľadu vo veci plný úspech. Či sa jedná o neúspech v nepatrnej časti je potrebné posúdiť s ohľadom na povahu predmetu konania a na výsledok sporu

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj obsahu spisového materiálu dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania je vecne správne.

Podľa ust. , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Predpokladom použitia ust. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý navrhovateľ nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak odporca ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Pôvodné znenie ust. , ktoré obsahovalo iba terajšiu prvú vetu ustanovenia, bolo s účinnosťou od 15. októbra 2008 () doplnené o ďalšiu vetu, podľa ktorej súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ustanovenie rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15. októbra 2008 () tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie druhá veta ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a teda bolo dôvodné o náhrade trov konania rozhodovať v zmysle ust. a v konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznať náhradu trov konania. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemala byť v konaní úspešnej žalobkyni priznaná náhrada trov konania, pričom súd prvého stupňa tiež správne ustálil výšku priznaných trov konania, pričom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí ( ).

K veci odvolací súd len dopĺňa, že predmetom konania bola žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, pričom žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Žalovaní po doručení žaloby sa vyjadrili, že žalobu žiadajú v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že nehnuteľnosti užívajú na základe súhlasu právneho predchodcu žalobkyne a že im vznikol konkludentným spôsobom nájom nehnuteľnosti. Počas konania podali žalovaní žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že sú vlastníkmi prístavby k domu a okrem iného že majú právo bezplatne užívať aj dom, ktoré právo má povahu vecného bremena. Súd tejto žalobe žalovaných nevyhovel. Žalovaní teda od počiatku boli proti žalobe žalobkyne, ktorou sa táto domáhala vypratania nehnuteľnosti, a teda ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobkyni nemala byť priznaná náhrada trov konania, a to najmä s prihliadnutím na správanie sa žalovaných po začatí predmetného konania.

Vzhľadom na to bolo potrebné považovať za správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola žalobkyni priznaná náhrada trov konania, pričom vzhľadom na nie celkom správnu formuláciu výroku napadnutého uznesenia, kedy súd prvého stupňa rozhodoval zvlášť o trovách prvostupňového konania a zvlášť odvolacieho konania, pričom bolo potrebné rozhodnúť o trovách konania celkom a taktiež na nesprávnu formuláciu, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého, keď na strane žalovaných ide o solidárny záväzok, odvolací súd v súlade s ust. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni (keď k zmene napadnutého rozhodnutia došlo len v dôsledku nesprávnej formulácie) priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,78 eur titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 30,94 eur, 1x režijný paušál vo výške 8,04 eur a DPH vo výške 7,80 eur. Podľa odvolací súd uložil žalovaným zaplatiť priznanú náhradu trov konania spoločne a nerozdielne, a to advokátke žalobkyne.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.