Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Er/195/2009

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému V. V., O.. XX.XX.XXXX, V. X. K., L. XXX/XX, vedenej pod spisovou značkou EX 116/09 (pôvodne súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubjatkovou) v súčasnosti ustanoveným náhradníkom súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszatha 268, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 625,18 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 027181 * zo dňa 21.04.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Júliu Kubjatkovú vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 625,18 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Mgr. Erikom Končokom, so sídlom v Bratislave, Koceľova 9, sp. zn. RK-894/07-EK zo dňa 22.10.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2007 a vykonateľnosť dňa 27.11.2007.

Rozhodca odvodil svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci z rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v bode 18.2.1 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré majú povahu všeobecných obchodných podmienok a sú súčasťou Zmluvy o úvere, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 27.10.2006. V zmysle rozhodcovskej doložky „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: • JUDr. Gustáv Ret, advokát, zapísaný v SAK pod č. 0978, so sídlom Tomášikova 30, P.O.BOX 85, 830 00 Bratislava 3, • JUDr. Ján Smetana, advokát, zapísaný v SAK pod č. 0265, so sídlom Horná 51, 974 00 Banská Bystrica, • JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka, zapísaná v SAK pod č. 3328, so sídlom Tyršovo nábrežie 11, 040 01 Košice, • Mgr. Michal Krnáč, advokát, zapísaný v SAK pod č. 2083, so sídlom Konevova 3, 034 01 Martin. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z horeuvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.“

Exekučný súd musel vziať do úvahy skutočnosť, že predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého nútený výkon sa navrhuje, musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50), na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58). Súd musí zároveň v tomto rozsahu skúmať

exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, musí exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Skutočnosť, že dňa 21.04.2009 bolo v predmetnej veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie, nebráni skúmaniu podmienok vykonateľnosti exekučného titulu kedykoľvek v priebehu exekúcie. Poverenie totiž nie je súdnym rozhodnutím a nezakladá prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku), a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Poverenie na vykonanie exekúcie však nemá priame právne účinky voči osobe povinného, preto povinný voči nemu ani nemôže využiť žiadne opravné prostriedky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.02.2012).

Exekučný súd plniac svoju zákonnú povinnosť v každom štádiu exekučného konania aj bez návrhu skúmať, či exekúcia prebieha na základe vykonateľného exekučného titulu, preskúmal, či rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Erikom Končokom, sp. zn. RK-894/07-EK zo dňa 22.10.2007 je vykonateľným exekučným titulom.

K spotrebiteľskej povahe záväzkovoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania

Podľa , (ďalej prípadne len „OZ“) v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ( v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa . písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13/EHS“), spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Podľa ( v znení účinnom do 31.12.2007), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa . písm. c) smernice 93/13/EHS, "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. Podľa v znení účinnom od 01.01.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Na prvom mieste súd skúmal povahu právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 27.10.2006. Súd posúdil právny vzťah z predmetnej zmluvy ako spotrebiteľský zmluvný vzťah, v ktorom mal oprávnený postavenie dodávateľa a povinný mal postavenie spotrebiteľa. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti jej jednotlivých dojednaní nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto súvislostiach v rozsudku vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse, Katarina de Man Garabito proti Jahani BV, zo dňa 30.05.2013 (body 29-30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice 93/13 EHS uviedol, že žiadne ustanovenie smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom smernica definuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a to jednak s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne.

Pokiaľ ide o postavenie povinného ako dlžníka, tento mal preukázateľne postavenie spotrebiteľa. Z obsahu predmetnej zmluvy nevyplýva a žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že by predmetnú zmluvu uzatvoril v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uskutočniac tento právny úkon pod svojím obchodným menom. Súd teda nemal preukázané, že by dlžník konal pri uzatváraní predmetnej zmluvy v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti.

S poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu je na tento vzťah v súlade so zásadou nepriameho účinku daná aj pôsobnosť ustanovení smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a príslušných ustanovení , prostredníctvom ktorých bola implementovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky. Pôsobnosť smernice 93/13/EHS je daná bez ohľadu na to, že predmetná zmluva o úvere je v zmysle vnútroštátneho poriadku SR tzv. absolútnym obchodom, teda sa riadi ustanoveniami , nakoľko pri vymedzení svojho cieľa smernica v článku 6 ods. 1 výslovne uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné. Nakoľko je nepochybne súčasťou vnútroštátneho práva SR, aj na zmluvy podľa neho uzatvorené je daná pôsobnosť smernice 93/13/EHS, ak sú účastníkmi na jednej strane osoba konajúca s cieľom vzťahujúcim sa k svojim obchodom, podnikaniu a povolaniu a na druhej strane spotrebiteľ tak, ako je tomu v prípade predmetnej zmluvy o úvere.

K právnemu posúdeniu ne/prijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvného ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve

Súd v rámci exekučného konania nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže preskúmavať právne a skutkové závery, ktoré boli výsledkom konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, na poklade ktorého sa má vykonať exekúcia. Ak však exekučný súd skúma platnosť rozhodcovskej zmluvy (či už uzavretej vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky k inej zmluve), takýto postup nemožno považovať za posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale len za realizáciu oprávnenia vyplývajúceho z ust. § 44 ods. 2, resp. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Nakoľko v danom prípade rozhodca odvodil svoju právomoc vec rozhodnúť z dohody medzi účastníkmi konania, ktorí, ako už súd ustálil v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli voči sebe navzájom v postavení spotrebiteľa a dodávateľa, je povinnosťou exekučného súdu v rámci prieskumnej právomoci vyplývajúcej z ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ustáliť, či predmetná rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa (ods. 4 v znení účinnom do 31.12.2007), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej prípadne len „ZRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

V súvislosti s výkladom čo možno rozumieť pod podstatou, resp. obsahom rozhodcovskej zmluvy, je potrebné zohľadniť ustanovenie § 3 ods. 1 ZRK, ktoré stanovuje, že rozhodcovskou zmluvou (bez ohľadu na to, či má formu osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve) sa rozumie dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podstatou, resp. obsahom rozhodcovskej zmluvy (bez ohľadu na to, či má formu osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve) je dohoda zmluvných strán jednak o otázke, či sa v rozhodcovskom konaní rozhodnú všetky alebo len niektoré spory medzi zmluvnými stranami, ďalšou otázkou, ktorú zmluvné strany vzájomnou dohodou v obsahu rozhodcovskej zmluvy upravujú je, či sa v rozhodcovskom konaní rozhodnú spory, ktoré už vznikli alebo (aj) tie, ktoré ešte len vzniknú, a taktiež v obsahu rozhodcovskej zmluvy strany vecne vymedzujú spory z akého vzájomného právneho vzťahu, resp. akého okruhu vzájomných právnych vzťahov budú predmetom rozhodcovského konania.

V danej súvislosti sa súd oboznámil so Zmluvou o úvere, uzavretou medzi účastníkmi konania, ako aj so Zmluvnými dojednaniami, ktoré majú povahu všeobecných obchodných podmienok, pričom zistil, ide o štandardnú vopred naformulovanú zmluvu. Rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná a obsiahnutá medzi ostatnými ustanoveniami Zmluvných dojednaní, pričom dlžník nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť nielen výber rozhodcu, ktorý bol v rozhodcovskej doložke vopred určený, resp. v prejednávanej veci ani nebol určený výslovne, ale bol zvolený veriteľom (oprávneným), ale nemal ani možnosť akokoľvek modifikovať obsah rozhodcovskej zmluvy pokiaľ ide o okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodca medzi účastníkmi rozhodnúť, a to či už z hľadiska vecného rozsahu, teda či sa rozhodcovská zmluva bude vzťahovať na všetky alebo len niektoré vzájomné spory medzi účastníkmi rozhodcovskej zmluvy, s prípadným vecným vymedzením o aké spory pôjde. Z vopred naformulovaného predmetu rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 18.2.1 Zmluvných dojednaní, vyplýva vopred určený presný vecný okruh sporov (so špecifikáciou, že pôjde o spory zo zmluvy o úvere), s tým, že pôjde o všetky spory, ktoré medzi zmluvnými stranami z takto vecne vymedzeného okruhu vzťahov vzniknú.

K okolnostiam výkladu a aplikácie vnútroštátneho práva, ktoré je výsledkom implementácie smernice 93/13/EHS, v záujme toho, aby tento výklad a aplikácia boli konzistentné s cieľmi smernice, sa Súdny dvor vo svojej judikatúre opakovane vyjadroval a dosiaľ vyjadruje. Z relevantnej judikatúry Súdneho dvora (napr. rozsudok v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA v Roció Murciano Quintero zo dňa 27.06.2000, rozsudok vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL zo dňa 26.10.2006 a rozsudok vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi zo dňa 04.06.2009) vyplýva niekoľko zásadných požiadaviek na interpretáciu vnútroštátneho práva, ktoré je nutné vziať do úvahy aj v prejednávanej veci. Systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Cieľ čl. /EHS, ktorý od členských štátov vyžaduje zabezpečiť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok. Prostriedkom na dosiahnutie výsledku, stanoveného v čl. 6 smernice, je preto možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, čím je zároveň presadzovaný verejný záujem, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica 93/13/EHS zaisťuje spotrebiteľom. Vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle čl. 3 ods. /EHS ako nekalú a je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice.

Súd posudzuje ne/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom demonštratívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v ust. (ods. 3 v znení účinnom do 31.12.2007), ale aj prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. . Samotná smernica 93/13 EHS rovnako ako obsahuje okrem indikatívneho a príkladného výpočtu neprijateľných podmienok, obsiahnutého v prílohe, aj generálnu

klauzulu, obsiahnutú v čl. 3 ods. 1, pretože počíta s tým, že nekalé môžu byť nielen zmluvné dojednania príkladmo uvedené v prílohe smernice, čo napokon jasne vyplýva aj z čl. 3 ods. 3 smernice, ktorý uvádza, že zoznam uvedený v prílohe „je indikatívny a nevyčerpávajúci“. Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je teda vždy zmluvné ustanovenie, ktoré možno podradiť pod niektorú z klauzúl obsiahnutých v ust. , ale zároveň môže byť kvalifikované ako neprijateľná podmienka aj zmluvné ustanovenie, ktoré nie je možné podradiť pod niektorú z týchto klauzúl, ak takéto dojednanie napĺňa kritériá generálnej klauzuly obsiahnutej v . Povinnosť eurokonformného výkladu sa pritom vzťahuje nielen na národné predpisy implementujúce právo EU, ale na celé národné právo, hoci prijaté pred prijatím smernice, pričom, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, každý vnútroštátny súd musí predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce z príslušnej smernice.

V danom prípade je potrebné posudzovať ne/prijateľnosť rozhodcovskej doložky z pohľadu generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení a je potrebné skúmať naplnenie jednotlivých kritérií generálnej klauzuly.

Na prvom mieste je zrejmé, že rozhodcovská doložka nie je zmluvným dojednaním týkajúcim sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a teda z tohto hľadiska nie je z posúdenia v zmysle vyňatá. Rovnako s ohľadom na už uvedenú argumentáciu v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia mal exekučný súd preukázané, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, a teda ani na základe tejto skutočnosti nie je spod posúdenia ne/ prijateľnosti v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení vyňatá.

Zásadným kritériom generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. je identifikácia, či zmluvné dojednanie, ktorého obsah je predmetom posúdenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom táto nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 19 ods. 1 ZRK, podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Podľa § 19 ods. 2 ZRK, po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.

Zmluvné dojednania v čl. 18.1. síce formálne obsahujú možnosť riešenia v ňom vecne vymedzených sporov v konaní pred súdom, pričom možnosť voľby medzi všeobecným a rozhodcom má vždy žalobca. S ohľadom na citované ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 ZRK je však zrejmé, že ak žalobca, ktorým bol aj v danom prípade dodávateľ, už raz voľbu spočívajúcu vo výbere rozhodcovského konania uskutoční, tak žalovaný, ktorým je v tomto prípade spotrebiteľ, už nemá možnosť takto vykonanú voľbu zvrátiť, pretože podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké účinky ako podanie žaloby na všeobecný súd, pričom po začatí rozhodcovského konania už nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde. S ohľadom na povahu spotrebiteľských zmluvných vzťahov, v rámci ktorých poskytuje dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi zväčša tovar alebo služby (vrátane finančných) a spotrebiteľ sa za ich poskytnutie zaväzuje zaplatiť odplatu, je aj bez ďalšieho uvažovania zrejmé, že v procesnej pozícii žalujúcej strany je takmer vždy dodávateľ domáhajúci sa zväčša finančnej odplaty za plnenie, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi poskytol.

Exekučný súd má teda za to, že predmetná rozhodcovská doložka svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle generálnej klauzuly . Predmetné zákonné ustanovenie musí byť vykladané tým spôsobom, že na prvom mieste bude zohľadnený účel sledovaný danou právnou normou - t.j. ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Účel a pôsobnosť tohto ustanovenia nemôžu byť obchádzané z dôvodu samotnej formulácie rozhodcovskej doložky v tom zmysle, že táto je naformulovaná tým spôsobom, že umožňuje zmluvnej strane, ktorá podáva žalobu, rozhodnúť sa medzi rozhodcom a všeobecným súdom. Je potrebné zohľadniť najmä to, že dohoda zmluvných strán o právomoci všeobecného súdu je bez právneho významu, nakoľko právomoc všeobecného súdu na rozhodovanie sporov vymedzených v rozhodcovskej doložke vyplýva priamo z príslušných ustanovení , a to bez ohľadu na vôľu strán zmluvy. Podstatou rozhodcovskej doložky teda nie je dohoda zmluvných strán o právomoci všeobecného súdu, ale dohoda o právomoci rozhodcu rozhodnúť spor medzi účastníkmi

v rozhodcovskom konaní. Po podaní žaloby u rozhodcu spotrebiteľ aj v predmetnej veci nemal reálnu možnosť túto voľbu dodávateľa zvrátiť. Sama skutočnosť, že rozhodcovská doložka obsahuje vopred presne určenú osobu rozhodcu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že osoba rozhodcu bola v rozhodcovskej doložke vopred uvedená a povinný v postavení spotrebiteľa nemal možnosť výber tejto osoby akokoľvek ovplyvniť, táto skutočnosť sama osebe vyvoláva dôvodné pochybnosti o inštitucionálnej nezávislosti rozhodcu vo vzťahu k účastníkom konania, najmä oprávnenému. Zmluvné dojednania, teda všeobecné obchodné podmienky dodávateľa, ktoré ním boli vopred pripravené a opakovane používané, obsahujú nielen zoznam s menami rozhodcov, ale v č.l. 18.2.2. Ad c) aj vopred presne stanovenú výšku odmeny za prejednanie veci rozhodcom, následne aj úpravu postupu rozhodcu v rozhodcovskom konaní vrátane krátkej 7 dňovej lehoty na žalobnú odpoveď, bez možnosti jej doplnenia a zmeny, ako aj miesto pojednávania rozhodcu. Nič z uvedeného však nebolo so spotrebiteľom individuálne dojednané, ale ide o súčasť ustanovení formulárovej zmluvy.

Podľa čl. 4 ods. EHS, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

V danom prípade je predmetom posúdenia rozhodcovská doložka obsiahnutá v .2.1 Zmluvných dojednaní, pričom ustanovenia , ktoré sú transpozíciou smernice 93/13 EHS, je potrebné vykladať aj v súlade s jej . Exekučný súd teda zhodnotil .2.1 Zmluvných dojednaní, obsahujúci rozhodcovskú doložku, vo vzťahu k ustanoveniam zmluvy o úvere zo dňa 27.10.2006. Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere súd zistil, že oprávnený poskytol povinnému úver v sume 7.500,- Sk (248,95 Eur), ktorý mal povinný vrátiť zvýšený o odplatu vo výške 9.000,- Sk (298,75 Eur), a to v 30 mesačných splátkach po 550,- Sk (18,26 Eur). Zmluvné dojednania obsahujú v sankcie, konkrétne v prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ je dlžník povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania, v prípade omeškania s úhradou splátky o viac ako 15 dní je dlžník povinný zaplatiť ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky splátky, pri omeškaní s úhradu splátky viac ako 30 dní ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 10 % z výšky splátky. Podľa .1. písm. a) Zmluvných dojednaní v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo iného peňažného záväzku podľa zmluvy sa všetky záväzky dlžníka, ktoré sa podľa zmluvy mali stať splatnými v budúcnosti, stávajú okamžite splatnými, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, pričom podľa .4 Zmluvných dojednaní v prípade, že sa dlžník omešká so splnením povinnosti podľa .1. písm. a) o viac ako 15 dní, dlžník je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru.

Uvedené zmluvné dojednania o zmluvných pokutách neboli s dlžníkom - spotrebiteľom individuálne dojednané, ale sú súčasťou Zmluvných dojednaní, ktoré majú povahu všeobecných obchodných podmienok. Dôsledkom rozhodcovskej doložky, v rámci ktorej veriteľ sám vopred určil jednak osobu rozhodcu a jednak vecne vymedzil okruh vzájomných vzťahov, z ktorých všetky spory budú riešené v rozhodcovskom konaní, je existencia značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd mal teda preukázané, že .2.1 Zmluvných dojednaní, obsahujúci rozhodcovskú doložku, napĺňa hypotézu generálnej klauzuly obsiahnutej v po jeho posúdení vo vzťahu k dojednaniam predmetnej zmluvy o úvere. V danom prípade exekučný súd neidentifikoval existenciu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s ohľadom na priebeh a výsledky neskoršieho rozhodcovského konania. Vyhodnotil rozhodcovskú doložku v súlade s EHS podľa okolností v dobe uzatvorenia zmluvy o úvere. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky teda exekučný súd vyvodil nie na základe neskorších právnych a skutkových záverov rozhodcovského konania, ale táto neprijateľnosť bola daná vzhľadom na obsah zmluvy o úvere už v čase jej uzavretia. Na základe rozhodcovskej doložky, v ktorej veriteľ sám určil osobu rozhodcu a vymedzil vecný okruh vzájomných vzťahov, z ktorých spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, získal dodávateľ možnosť uplatniť pred rozhodcom, ktorého výber spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, pohľadávky z hrubo nevyvážených ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sú samy osebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. je možné dovodiť ich neplatnosť aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Preto niet pochybnosti o tom, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V tejto súvislosti súd len na doplnenie uvádza, že z obsahu rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom, vyplýva, že v rozhodcovskom konaní si oprávnený uplatnil a rozhodca mu priznal sumu 21.676,- Sk (719,51 Eur). Z priznanej sumy tvorí suma 12.608,- Sk (418,51 Eur) zostávajúce nesplatené splátky úveru podľa splátkového kalendára, t.j. zostatok istiny úveru, ktorá bola povinnému reálne poskytnutá, ako aj zostatok dojednanej odplaty, a sumu 9.068,- Sk (301,- Eur) tvoria zmluvné pokuty.

Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa, resp. jeho právneho nástupcu, mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu pritom nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008, kedy do demonštratívneho výpočtu v ust. boli ako príklad neprijateľných podmienok doplnené aj tie, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa judikatúry Súdneho dvora sa /EHS má považovať za kogentné ustanovenie (napr. bod 51 rozsudku Asturcom) a ochranu na dosiahnutie jeho účinku treba považovať za ochranu na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia C-76/10), teda pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať.

Napokon súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle rozhodcovskej doložky mal v rozhodcovskom konaní rozhodovať rozhodca, ktorý má rovnako ako dodávateľ, ktorý je v exekučnom konaní v postavení oprávneného, sídlo v Bratislave. Súdny dvor v rozsudku vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi zo dňa 04.06.2009 (bod 40) uviedol, že zmluvné dojednanie, ktoré priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky (vrátane kritéria značnej nerovnováhy vyplývajúceho z generálnej klauzuly obsiahnutej v čl. 3 ods. EHS), aby bolo kvalifikované v zmysle smernice ako nekalé. V súlade s uvedeným exekučný súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu aj tým, že v jej obsahu dodávateľ bez toho, aby spotrebiteľ vedel ovplyvniť výber osoby rozhodcu, zvolil pre rozhodnutie sporu rozhodcu v mieste svojho sídla.

Dôsledky neplatnosti rozhodcovskej doložky pre exekučné konanie a vykonateľnosť exekučného titulu

Podľa , Exekučný poriadok, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Podľa Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Právomoc rozhodcu závisí od platného dojednania účastníkov exekučného konania o tejto právomoci spor medzi nimi rozhodnúť. Vychádzajúc z početnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porov. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.10.2011, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2012, s. 46, sp. zn. zo dňa 18.09.2012, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2013, s. 35, sp. zn. zo dňa 10.10.2012, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2013, s. 27, sp. zn. zo dňa 18.01.2012, sp. zn. zo dňa 05.12.2012 a ďašie) už v súčasnosti nie je sporné, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť.

V predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej doložky, ktorú súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle absolútne neplatná. Nakoľko

teda rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky bola dojednaná neplatne, rozhodca nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Erikom Končokom, sp. zn. RK-894/07-EK zo dňa 22.10.2007 nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.

O trovách exekúcie v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku súd nerozhodoval, nakoľko nemal ich vyčíslenie k dispozícii a rozhodne o nich samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v dvoch vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.