Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-47-2010.pdf
PDF · 99.74 KB
No categories available
7C/47/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci navrhovateľa: N.. T. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom v X., C. XX, zastúpený JUDr. Jánom Kotlíkom, advokátom v Bratislave, Karloveské rameno 6, P.O.BOX 23, proti odporcovi : N. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom v X., L. P. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kadnárova 83, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, takto
rozhodol:
Súd ukladá navrhovateľovi zaplatiť odporcovi sumu 76.205,49 € titulom náhrady za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie.
Vo zvyšku súd návrh na náhradu za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu zamieta.
Súd návrh navrhovateľa na nárok na úhradu investícií vo výške 7.752 € zamieta.
O náhrade trov konania súd rozhodne až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na súd 19.04.2010 a neskôr doplneným sa domáhal navrhovateľ voči odporcovi zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - vyšpecifikovaným v návrhu a to spôsobom ich prikázania do jeho výlučného vlastníctva za uloženia povinnosti vyplatiť odporcovi sumu 68.000 € na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu s poukazom na priložený znalecký posudok Ing. Zity Táborskej zo dňa 28.10.2009, č. XX/XXXX, aktualizovaný znalkyňou ku dňu 08.04.2011 s rovnakým záverom, t. j. stanovenie všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností čiastkou 272.000 €, čo činí sumu 68.000 € za 1-nu. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že medzi účastníkmi konania - súrodencami nedošlo k žiadnej dohode, navrhovateľ je spoluvlastníkom v 3-nách a odporca v 1-ne, dal vypracovať znalecký posudok č. 41/2009, kde znalkyňa ohodnotila sporné nehnuteľnosti približne sumou 272.000 €, súčasťou opísaných nehnuteľností je i dvojpodlažný samostatne stojaci podpivničený rodinný dom s dvoma trojizbovými bytovými jednotkami na 1. a 2. podlaží, dvoj- garážou, práčovňou a jednou obytnou izbou v suteréne, ktorý podľa znalca z odboru stavebníctva Ing. Ľubomíra Petríka nie je reálne deliteľný ( pripojený znalecký posudok č. XX/XXXX ). Navrhovateľ dal do pozornosti, že užíva opísané nehnuteľnosti viac ako 17 rokov na účely bývania svojej rodiny a to najmä bytovú jednotku na 2. podlaží, keďže bytovú jednotku na 1. podlaží užívali do roku 2007 rodičia účastníkov ( H., zomrelá 2001 a T., zomrelý 2007 ), v súčasnosti užíva rodinný dom v rozsahu asi 2/3 z celku, nakoľko celý suterén ( dvoj- garáž s priľahlými miestnosťami ) v rozsahu asi 1/3 z celku dlhodobo užíva odporca na svoju podnikateľskú činnosť (opravy motorových vozidiel ). Navrhovateľ poukázal to, že odporca využíva tieto priestory na podnikateľskú činnosť napriek kolaudačnému rozhodnutiu, teda v rozpore s ním, znečisťuje nehnuteľnosti rôznymi technickými látkami používanými pri oprave a prevádzke motorových vozidiel, znepríjemňuje bývanie navrhovateľa zápachom, hlukom a neporiadkom, ohrozuje jeho bezpečnosť a
bezpečnosť jeho majetku ( preťaženie elektroinštalácie v rodinnom dome ), navyše od roku 2006 odporca neprispieva na úhradu energií a služieb spojených s užívaním nehnuteľnosti. Poukázal na súdne konanie, ktoré prebieha v súvislosti s vymáhaním nedoplatkov za energie a služby ( č. k. 43 C 3/2010 ). Navrhovateľ poukázal i na investície, ktoré vložil do údržby a zveľaďovania sporných nehnuteľností, ktoré zvyšujú súčasnú hodnotu a tieto žiadal zohľadniť i pri prípadnom znaleckom dokazovaní pri určovaní výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel. Opätovne poukázal, že s odporcom nie je možná žiadna dohoda. Ako dôkaz pripojil výpis z LV XXXX, znalecký posudok č.XX/XXXX Ing. Táborskej, znalecký posudok č. XX/XXXX Ing. Petríka, korešpondenciu v súvislosti so snahou o mimosúdnu dohodu, osvedčenie o dedičstve po nebohom T. R., zomrelom 19.01.2007, č.k. XX J. XXX/XXXX, kolaudačné rozhodnutie z 05.12.1984, stavebné rozhodnutie, výpis zo živnostenského registra odporcu, a žiadal návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že má záujem na mimosúdnom vyriešení sporu formou dohody, poukázal, že navrhovateľ neakceptoval v minulosti dohodu rodičov ohľadom vysporiadania nehnuteľnosti. Mal za to, že rodinný dom s dvoma samostatnými vchodmi a dispozičným riešením umožňuje reálne rozdelenie nehnuteľnosti, za ktorým účelom je potrebné vykonať znalecké dokazovanie,, ktoré však navrhovateľ dobrovoľne odmieta, sám si nechal vypracovať na svoju objednávku znalecký posudok, no keď uvedené chcel urobiť i odporca, navrhovateľ to znalcovi neumožnil, vzhľadom na uvedené namietal navrhovateľom predložený znalecký posudok. Odporca, majúcich záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nesúhlasil s prikázaním celej nehnuteľnosti navrhovateľovi za ním uvádzaných podmienok, mal za to, že je potrebné vychádzať z trhovej ceny nehnuteľnosti. V rámci prípravy pojednávania sporové strany zhodne uviedli, že sú podielové spoluvlastníctvo zrušiť, odporca súhlasil s prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva navrhovateľa, sporná zostala len cena náhrady za spoluvlastnícky podiel, v čoho dôsledku sporové strany navrhli znalecké dokazovanie.
Súd po vykonanom dokazovaní vrátane nariadenia znaleckého dokazovania v rámci súdneho konania rozsudkom zo dňa 31.07.2013, č.k. XC/XX/XXXX-XXX zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, prikázal v celosti vo výroku špecifikované nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľovi za uloženia povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu vo výške 68.500 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku pod následkom exekúcie odôvodniac meritórne rozhodnutie ustanoveniami hmotného práva ( § 136 ods. 1,2, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ), o náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku.
Proti rozsudku súdu 1.stupňa podal odporca v časti náhrady odvolanie, na základe ktorého Krajský súd uznesením zo dňa 25.04.2014, č.k. 6Co/65/2014-364 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, akým spôsobom treba vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a odporca ani nenamietal správnosť rozsudku v tejto časti , navyše 3. spôsob vyporiadania - nariadenie predaja nehnuteľností ani neprichádzalo do úvahy, keďže ich reálna deľba nebola možná, sporná však bola výška náhrady za spoluvlastnícky podiel odporcu. Súd 1. stupňa pristúpil k vyporiadaniu v tzv. širšom zmysle, zohľadnil investície vložené navrhovateľom do predmetných nehnuteľností. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu, že súd 1. stupňa urobil uvedené bez riadneho návrhu navrhovateľa na takéto vyporiadanie, navyše rozhodol o ňom jedným výrokom a nevysporiadal sa s námietkou premlčania, vznesenou odporcom. Teda, ak si navrhovateľ uplatní nárok na úhradu investícií do predmetných nehnuteľností, pôjde o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle a prejednanie tohto nároku bude možné iba na základe žaloby navrhovateľa, spĺňajúcej kritéria uvedené v § 79 ods.1 O.s.p., ak navrhovateľ takúto žalobu pôda, súd 1. stupňa posúdi charakter investícií s ohľadom na vznesenú námietku z premlčania, o nároku navrhovateľa na úhradu investícií súd 1. stupňa rozhodne samostatným výrokom.
Po vrátení veci súdu 1. inštancii podal navrhovateľ dňa 18.08.2014 v intenciách odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu návrh na zmenu žalobného petitu v časti náhrady navrhovateľa voči odporcovi za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu a to vo výške 76.250 € ( správne 76.205,49 € ), a súčasne žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu na vyrovnanie za zveľadenie spoluvlastníckeho podielu odporcu na nehnuteľnostiach sumu vo výške 7.752 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedené odôvodnil tým, že zotrváva na pôvodnej sume čo sa týka náhrady 1/4
spoluvlastníckeho podielu vo výške 76.250 € , avšak s poukazom na znalecký posudok, kde je ocenená nehnuteľnosť, na strane 54 znaleckého posudku sú zhodnotené investície navrhovateľa v celkovej výške 31 011,31 €, a preto žiadal, aby odporca bol zaviazaný k úhrade 1/4 týchto investícií, t.j. vo výške 7.752 €, pričom sa jedná o investície za rok 2003, 2006, 2010, mal za to, že nejde o premlčaný nárok s poukazom na § 137 O.z., kde pri súhlase spoluvlastníka je premlčacia doba 3 roky a pri nesúhlase, kedy sa uvedené vyčísľuje až po zrušení podielového spoluvlastníctva ( 2 roky ) - ide o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 O.z.. Navrhovateľ mal za to, že nešlo o nevyhnutné investície do nehnuteľnosti, alebo investície a zhodnotenie na obnovenie bytového fondu, pričom založil do spisu korešpondenciu, poštové obálky, poukázal, že sám odporca uznal, že išlo o investície na zveľaďovanie nehnuteľností.
Právny zástupca odporcu súhlasil a v podstate nenamietal priznanie odporcovi titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 76.250 €, nesúhlasil so zmenou žalobného petitu nakoľko sa jednalo o investície v zhora uvedených rokoch, táto skutočnosť je rozhodujúca pre rozhodnutie súdu o vynaložených investíciách, nakoľko navrhovateľ si tieto investície riadne procesne uplatnil až dňa 18.08.2014, ktorý nedostatok konštatoval aj Krajský súd, poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu, že v prípade, ak investície vynaložil väčšinový spoluvlastník - teda navrhovateľ ako 3/4 spoluvlastník, nevyžaduje sa súhlas 2. spoluvlastníka a nárok sa posudzuje v zmysle § 137 odst.1 O.z., teda premlčacia doba je trojročná a začína plynúť momentom vynaloženia týchto investícií, opätovne vzniesol námietku premlčania voči investíciám.
Právny zástupca navrhovateľa nesúhlasil s uvedeným a poukázal, že takýto návrh mohol uplatniť na súde až po zrušení podielového spoluvlastníctva, ďalej poukázal na dobré mravy, t. j., na nelogickosť požadovať trhovú hodnotu za svoj podiel z už zhodnotenej nehnuteľnosti len navrhovateľom .
V reakcii na uvedené právny zástupca odporcu dal opätovne do pozornosti odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu, kde je uvedené, že pre väčšinovom spoluvlastníctve je irelevantné či ide o náklady na nevyhnutnú opravu alebo iné náklady, v súlade s princípom majorizácie vyplýva pre menšinových spoluvlastníkov rešpektovať rozhodnutie väčšinového a podieľať sa na investíciách. Nestotožnil sa ani s námietkou dobrých mravov, nakoľko práve navrhovateľ ako väčšinový spoluvlastník vyčlenil odporcovi len určitú časť nehnuteľností ak tak tento nemohol užívať ostatné priestory.
Súd dňa 18.08.2014 priamo na súdnom pojednávaní za účasti oboch sporových strán uznesením pripustil zmenu žalobného petitu v intenciách podaného návrhu ( podľa § 95 ods. 1,3 O.s.p ), nakoľko nebol dôvod postupovať podľa ust. § 95 ods. 2 O.s.p., uznesenie nadobudlo právoplatnosť v totožný deň ( § 202 ods.3, písm.f/ O.s.p. ).
Súd 1. stupňa opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého spisu, t.j. prednesmi právnych zástupcov sporových strán, výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to listom vlastníctva, kópiou z katastrálnej mapy, dedičským rozhodnutím, kolaudačným rozhodnutím, stavebným povolením, korešpondenciou účastníkov, znaleckými posudkami ako aj znaleckým posudkom nariadeným súdom v tomto konaní, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.
Z osvedčenia o dedičstve po nebohom T. R., zomrelom dňa 19.01.2007, č. XX J. XXX/XXXX, J. XX/ XXXX, vydaného dňa 3. 11. 2008, právoplatného v totožný deň, súd zistil, že navrhovateľ na základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva nadobudol 1 nehnuteľností v k.ú. G., zapísaných na v liste vlastníctva č. XXXX, parcela č. XXXX/X, ostatné plochy, o výmere 558 m2, parcela č. XXXX /. X, vinice o výmere 66 m2, parcela č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 168 m2 a 1 rodinného domu s.č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX. Z listu vlastníctva č. XXXX, W..Ú.. G. mal súd preukázané, že navrhovateľ je spoluvlastníkom v 3 nehnuteľností
- parcela č. XXXX /., výmera 558 m2, ostatné plochy
- parcela č. XXXX/X, výmera 66 m2, vinice
- parcela č. XXXX/XX, výmera 168 m2, zastavané plochy a nádvoria
- rodinný dom na parcele č. XXXX/XX , súp. č. XXXX a to na základe osvedčenia o dedičstve č. XX J. XXX/XXXX z 03.11.2008, Z.- XXXXX/XX a na základe G. XX/XX-P. XX/XX. Odporca je spoluvlastníkom totožných nehnuteľností v 1 na základe dedičského rozhodnutia J. XXX/XX zo 07.11.2001.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 15. 6. 2012, vypracovaného Ing. Ondrejom Sovom vyplynulo, že všeobecná hodnota nehnuteľností v spoluvlastníctve účastníkov konania ku dňu vypracovania znaleckého posudku činí 177.270,3 € ( rodinný dom s príslušenstvom ) a 127.551,60 € ( pozemky ), zaokrúhlene spolu 305.000 €. Znalec ohodnotil všeobecnú hodnotu investícií vložených zo strany navrhovateľa do týchto nehnuteľností sumou 31.011,31 € vrátane DPH. Ďalej znalec určil všeobecnú hodnotu investícií doložených zo strany odporcu do sporných nehnuteľností sumou 2.621,02 €. Znalec určil všeobecnú hodnotu environmentálnych a stavebných škôd spôsobených na nehnuteľnostiach odporcom nepovoleným prevádzkovaním autoservisu, uviedol náklady potrebné na uvedenie do pôvodného stavu vo výške 9.530,95 €.
Predmetom tohto konania je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.
Podľa § 136 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Článok 20 ods. 1 Ústavy SR ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne určuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnakú zákonnú ochranu. Ústavná zásada rovnosti pri zachovaní zákonnej ochrany vlastníckeho práva u všetkých vlastníkov k druhovo rovnakej veci je spätá so zákonnými obmedzeniami tohto práva, ktoré musia rovnako platiť pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Jej účelom je garantovať, aby sa vlastníckemu právu všetkých vlastníkov poskytla zákonom rovnaká ochrana, a to bez ohľadu na povahu alebo charakter jednotlivých vlastníkov. Ak Občiansky zákonník ustanovuje, že k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť dohodou, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby ( § 149 ), v súlade s čl. 20 ods. 1 druhá veta ústavy by mal mať každý takýto vlastník k dispozícii uvedené druhy zákonnej ochrany vlastníckeho práva, prístup ku ktorým by sa mal súčasne uskutočňovať na nediskriminačnom základe ( mutatis mutandis ). V danej veci právo na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mal každý zo spoluvlastníkov, títo sa mohli dohodnúť a keďže preukázateľne k dohode nedošlo, súd postupoval v intenciách ust. § 142 Občianskeho zákonníka.
Ako teda nesporne vyplýva z právneho predpisu hmotného práva pri podielovom spoluvlastníctve každému spoluvlastníkovi prislúcha určitý podiel z celkového vlastníctva, vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníkov na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. V danej veci mal súd preukázané že navrhovateľ je spoluvlastníkom v 3/4 k celu u a odporca v 1/4 k celku. Spoluvlastnícky podiel neznamená, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným výrazom právneho postavenia spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, to znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, akou mierou sa podieľajú na užívaní spoločnej veci, ako majú prispievať na náklady na užívanie a udržovanie spoločnej veci a podobne. Je zrejme, že na to, aby podieloví spoluvlastníci mohli nakladať s jej reálnou časťou, vyžaduje sa zrušenie spoluvlastníctva niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 141 a 142 O.z... V konaní o zrušenie spoluvlastníctva a vyporiadanie medzi spoluvlastníkmi nie je súd viazaný návrhom na spôsob vyporiadania a svojím rozhodnutím môže vec rozdeliť napriek tomu, že navrhovateľ sa domáhal prikázania súboj ho spoluvlastníckeho podielu k ostatným spoluvlastníkom, respektíve prikázania celej nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Súd vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, na základe podaného návrhu zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, a skúmal možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania v záväznom poradí tak, ako sú taxatívne
vymenované v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa spôsob vyporiadania týka obidvoch strán ( iudicium duplex ), nie je súd viazaný v tomto smere návrhmi účastníkov. Súd mal v konaní preukázané s poukazom na znalecký posudok, nariadený súdom v tomto konaní, že nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť. Vzhľadom na uvedené pristúpil súd k ďalšej možnosti a to k prikázaniu veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov ( len dvaja ), ktorý o to žiada, teda k reálnemu rozdeleniu spoločnej veci, v s čím v podstate súhlasil neskôr i odporca a taktiež súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Napriek súhlasu odporcu s uvedeným, súd prihliadol aj na veľkosť podielov ( väčšinový vlastník - navrhovateľ ), na účelné využitie veci ( bývanie v nehnuteľnosti zo strany navrhovateľa ). Pričom prípadné tkzv. účelové využitie nehnuteľností na podnikanie odporcu súd nebral do úvahy, keďže nehnuteľnosť (rodinný dom ) je postavená na iný účel ako na podnikanie a v konaní nebolo preukázané, že by určité priestory boli vyňaté na tento účel. V podstate odporca s týmto v konaní ani neoperoval. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu ( Listina základných práv a slobôd
- článok 11 ods.4 ), medzi podmienky na obmedzenie vlastníckeho práva patrí aj poskytnutie náhrady, teda s poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd vec prikáže jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, v danom prípade navrhovateľovi. Primeranú náhradu treba však chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, ekvivalent umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka, v danom prípade 1/4 spoluvlastníckeho podielu odporcu, ktorý bol prisúdený navrhovateľovi. Jedná sa teda o príslušný podiel všeobecnej ceny veci. V danom prípade súd vychádzal zo znaleckého posudku, nariadeného súdom v tomto konaní ku a na základe, ktorého i navrhovateľ upravil výšku náhrady. Z dokazovania vyplynulo, že jediným sporným v celej veci bola práve výška tejto náhrady, pričom súd sa stotožnil s výsledkami znaleckého dokazovania, nevidel žiadne právne relevantné argumenty, aby pri určení výšky náhrady nevychádzal z tohto znaleckého posudku. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu si navrhovateľ riadne uplatnil nárok na úhradu investícií do predmetných nehnuteľností, splnil kritérium v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p., avšak až na pojednávaní dňa 18.08.2014. Súd dáva do pozornosti, že pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva vykonávaného súdom v širšom zmysle pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, čím pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich vynaloženia, ktorým dispozitívnymi procesným úkonom je súd viazaný a rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu veci. Je potrebné zohľadniť stav povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu vecí a nákladmi na opravu a údržbu vecí, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas, alebo, ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu, nutnosť zisťovania, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov, t. j. buď majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči ostatným spoluvlastníkom podľa § 137 O.z. ( premlčacia doba 3- ročná podľa § 101 O.z., kde pre počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na opravu údržby, respektíve ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia podielov ostatných spoluvlastníkov so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktorý sa premlčuje podľa § 107 O.z. (dvojročná premlčacia doba, plynúca od zániku spoluvlastníctva).
Súd posúdil danú vec podľa § 137 ods. O.z. a dal v tejto časti za pravdu odporcovi, ktorý v danej veci namietal premlčanie (§ 101 O.z. ).
Vzhľadom na uvedené súd návrhu o náhrade za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu v časti sumy 76.205,49 € vyhovel ( podľa znaleckého posudku výpočet za 1 zo sumy 304.821,94 € ) a vo zvyšku návrh v tejto časti zamietol, súčasne zamietol návrh navrhovateľa na úhradu investícií vo výške 7.752 € titulom vznesenej námietky premlčania zo strany odporcu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p., s poukazom na slovo „ spravidla“ s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1 a nasl. O. s. p. ).