Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_39C-251-2014.pdf
PDF · 96.69 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/251/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci navrhovateľky: PaedDr. Marianna Ševcová, nar.: 24.09.1958, bytom Hlinkova 19, Košice, proti odporkyni : H. Š., B..: XX.XX.XXXX P. W.N., Ž. Č.. X, W., Z. T. Š., B..: XX.XX.XXXX, X. W., D. Ž. XXXX/X v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
I. Návrh zamieta.
II. Odporkyni nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 30.09.2014 doručeným súdu dňa 13.10.2014 a doplneným podaním doručeným súdu dňa 12.03.2015 domáhala zníženia výživného zo sumy 180,- EUR na sumu 120,- EUR.
Ako dôvod uviedla, že rozsudkom v mene Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2014 jej bola určená povinnosť prispievať na výživu jej dcéry H. sumou 180,- EUR mesačne od 04.09.2012 do budúcna. Po vynesení rozsudku má za to, že táto výška výživného jej pripadá vysoká a neberie do úvahy výšku jej platu a jej potreby a zaoberá sa iba potrebami navrhovateľky. Poukázala na ustanovenie paragrafu o porušovaní dobrých mravov, pretože jej dcéra nejaví o jej osobu záujem a neinformuje o svojich problémoch, úspechoch ani o štúdiu, správa sa k nej negativisticky, nekontaktuje ju a domnieva sa, že navrhovateľka má aj svoje vlastné príjmy. Podľa nej teda po vynesení rozsudku nastali okolnosti, ktoré sú v jej neprospech, pretože teraz platí mesačne sumu 280,- EUR, t.j. 180,- EUR bežné výživné a 100,- EUR ako doplatok k zvýšenému výživnému a po uvedených argumentoch jej ostáva z platu iba 530,- EUR čo nepostačuje na pokrytie jej životných potrieb. Dcéra žije z vlastného rozhodnutia s otcom v spoločnej domácnosti, brigáduje a má príjem okolo 140,- EUR.
Odporkyňa k návrhu navrhovateľky vo svojom podaní zo dňa 09.11.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.11.2014 uviedla, že od posledného rozhodnutia súdu o úprave výživného uplynula len pomerne krátka doba, medzitým nedošlo k takým podstatným zmenám medzi účastníkmi, ktoré by mali dôvod na nové rozhodnutie výška výživného. Poukázala na to, že bola po rozvode rodičov s jej súhlasom prisúdená otcovi v ten deň bola vysťahovaná z bytu, v ktorom bývala s mamou a so sestrou. Od tohto dátumu sa s matkou nekontaktovala, a nezáujem bol na oboch stranách. Uviedla, že pokiaľ je jej známe, matka nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, stará sa iba o seba, ona stále študuje na UPJŠ Košice, magisterský stupeň odbor psychológia a tak si musí aj brigádne privyrábať, pomáha svojmu otcovi pri platení účtov a plní svoje potreby. Po celý čas čo bývala u otca neodstala od matky nič dobrovoľne, uviedla, že podľa nej suma, ktorú má platiť teraz tvorila nepatrné percento jej výdavkov na jej osobu za celých 10 rokov. Podľa nej je dôvodom pre ktorý sa domáha zníženia výživného dlžné výživné, ktoré podľa posledného rozsudku činí sumu cez 2.000,- EUR a to je dôvod prečo sa dožaduje tohto zníženia výživného. Poukázala na konanie vedené pred Okresným súdom Košice I, v ktorom sa pojednáva
celková suma dlžného výživného, ide o konanie 22P/126/2012, ktoré v čase podania tohto vyjadrenia ešte nebolo ukončené.
Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie a to pripojeným spisom Okresného súdu Košice I spisová značka 22P/126/2012, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporkyne a zistil tento skutkový stav :
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 22P/126/2012 bolo zistené, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 07.06.2013 číslo konania 22P/126/2012 - 52 bolo určené výživné zo strany odporkyne - L.. T. Š. L. B. - H. Š. v sume 100,- EUR mesačne k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred od 04.09.2012 do budúcna a dlžné výživné za obdobie od 04.09.2012 do 31.05.2013 v sume 900,- EUR súd povolil odporkyni splácať po 30,-EUR spolu s bežným výživným do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok.
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach číslo konania 8Co/95/2013 - 71 zo dňa 31.03.2014 bol zmenený tento rozsudok tak, že odporkyňa je povinná prispievať na výživu navrhovateľky sumou 180,- EUR mesačne od 04.09.2012 do budúcna, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý. Zrušený bol rozsudok o dlžnom výživnom, o spôsobe jeho platenia a o trovách konania a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, avšak Krajský súd v Košiciach zmenil rozsudok tak, že zaviazal odporkyňu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 180,- EUR mesačne, ktoré považuje za primerané reálnym pomerom odporkyne. Krajský súd uviedol, že je nepochybné, že odôvodnené potreby navrhovateľky, ktorá študuje na vysokej škole sú rozhodne vyššie ako stabilizované pomery jej matky a zjavne by odôvodňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu ale vychádzajúc z reálnych zárobkových možností a schopností odporkyne, ktoré sú limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti by nebolo primerané určiť výživné v súlade s návrhom navrhovateľky, ktorá sa samotným návrhom domáhala určenia výživného vo výške 250,- EUR mesačne. Odvolací súd uviedol, že za takejto situácie je táto suma 180,- EUR maximálna čiastka akou môže odporkyňa prispievať na výživu navrhovateľky bez ohrozenia jej základných potrieb, vo zvyšnej časti keďže toto výživné nepokrýva všetky najzákladnejšie potreby navrhovateľky, musí toto výživné dopĺňať otec navrhovateľky a prípadne navrhovateľka aj svojou brigádnickou činnosťou. Pokiaľ išlo o časť rozsudku dotýkajúcu sa dlžného výživného, v tejto časti Krajský súd zrušil rozsudok z dôvodu, že bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci bežného výživného. Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom Krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2014, okrem dlžného výživného a trov konania.
Z tohto spisu je ďalej zrejmé, že rozsudkom tunajšieho súdu číslo konania 22P/126/2012 - 145 zo dňa 06.02.2015 bolo rozhodnuté o dlžnom výživnom tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za obdobie od 04.09.2012 v sume 1570,- EUR, pričom jej povolil splátky dlžného výživného spolu s bežným výživným po 100,- EUR mesačne počnúc mesiacom marec 2015 do rúk navrhovateľky až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2015 a vykonateľnosť dňa 01.04.2015. Z odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, že toto rozhodnutie sa zakladá na ustanovení § 160 odsek 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd môže aj určiť, že plnenie sa môže vykonať v splátkach a toto rozhodnutie o dlžnom výživnom je v súlade so zárobkovými možnosťami a schopnosťami odporkyne, resp. s jej nevyhnutými výdavkami. So splácaním dlžného výživného súhlasil aj poverený zástupca navrhovateľky a takéto splácanie dlžného výživného je primerané aj tomu, že navrhovateľka bude aj do konca júna 2016. Súd zároveň určil v rozsudku podmienky zručnosti splátok.
Z listiny predloženej navrhovateľkou označenej ako výlohy k spisovej značke : 22P/126/2012 je zrejmé, že k jej mesačným výdavkom patria platby za byt vo výške 200,- EUR, platba za telefón vo výške 40,- EUR, platby za dopravu vo výške 60,- EUR, platby za štúdium 200,- EUR, lieky 40,- EUR, strava 200,- EUR ročne, lieky 40,- EUR, strava 200,- EUR, oblečenie 60,- EUR, hygienické potreby 50,- EUR a iné výdavky 40,- EUR, spolu je to suma 710,- EUR. Z fotokópie potvrdenia o príjme vyhotovenej zo spisu 22P/126/2012 je zrejmé, že navrhovateľkin priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 863,27 EUR. Z predložených fotokópií poštových peňažných poukazov za rok 2013 je zrejmé, že navrhovateľka mesačne platila sumu výživného vo výške 130,- EUR. Z predložených fotokópií platobných dokladov SIPO ako aj poštových peňažných poukazov je zrejmé, že mesačne platí navrhovateľka správcovi bytu
a za elektrinu rozhlas a televíziu sumu 130,50 EUR a pokiaľ ide o platby za televíziu, tu predstavuje mesačný poplatok 7,10 EUR.
Z prehľadu výdavkov odporkyne od októbra 2014 až do súčasnosti je zrejmé, že táto mesačne prispieva na platby SIPO sumou 100,- EUR, telefón 18,- EUR, internet 6,- EUR, doprava 40,- EUR, štúdium 40,- EUR, zakúpené skriptá v tomto období, predstavujú výdavky na zakúpené skriptá sumu 162,18 EUR, lieky 20,- EUR, jedáleň 20,- EUR, oblečenie 60,- EUR, hygienické potreby 50,- EUR a iné výdavky 30,- EUR. Odporkyňou tvrdené mimoriadne výdavky v tomto období predstavujú výdavky na promócie, bakalárskeho stupňa v sume 350,- EUR, oprava počítača 120,- EUR, tablet 250,- EUR, dioptrické okuliare 200,- EUR, z potvrdenia o príjme odporkyne zo dňa 10.07.2015 predloženého spoločnosťou Andiamo s.r.o. Košice, IČO: 45895546 je zrejmé, že táto v období mesiacov 10/2014 - 6/2015 dosahovala čistý príjem v sume od 48,60 EUR do 68,85 EUR.
Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 26.05.2015 uviedla, že návrh podala z dôvodu, že odporkyňa si sama stanovila tento stav, keď nedokladovala svoje výlohy a v súčasnosti platí výživné v sume 280,- EUR, čo je podľa nej veľa. Ona takisto má svoje výdavky a potrebuje sa vzdelávať, jedna skúška ju vyjde na 200,- EUR. Poukázala na to, že odporkyňa sa dopravuje autom, pričom podľa nej je to kategória luxusu a podľa nej vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, teda aj otec, čo podľa nej ak má odporkyňa príjem od matky v sume 280,- EUR, toľko by mal platiť aj odporca v sume 280,- EUR a ona má príjem vo výške asi 140,- EUR, čo podľa nej je viac ako zostane navrhovateľke keď zaplatí výživné. Poukázala na to, že jej konanie je v rozpore s dobrými mravmi, vôbec sa jej nenahlásila že nastúpila na školu a žiada, aby odporkyňa uviedla kedy ukončí školu, poukázala na to, že dcéra býva u otca a od rozvodu ju ani raz nekontaktovala. Potvrdila, že je zamestnaná a jej príjem je každý mesiac iný, pretože to závisí od odpracovaných hodín ako aj od ďalších iných faktorov v priemere je to však suma tých 863,27 EUR, býva v byte, ktorý je spoločný ešte z manželstva, nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo nemajú vysporiadané a všetky výdavky za byt platí ona v sume 160,- EUR, potom z platu platí výživné riadne a dlžné, riadne je tých 180,- EUR, dlžné je tých 100,- EUR, čiže spolu 280,- EUR a má tie výdavky, ktoré uvádzala v spise, telefón 40,- EUR, doprava 60,- EUR, lieky 40,- EUR, strava 200,- EUR, oblečenie 60,- EUR, hygienické potreby vo výške 50,- EUR a iné výdavky vo výške 40,- EUR, poukázala aj na to, že sa starala o ťažko chorú matku, a má ešte výdavky na ďalšie štúdium.
Zástupca odporkyne na tomto pojednávaní uviedol, že rozsudky o výživnom boli riadne vynesené a nie sú si vedomí toho, aby niečo dcéra zanedbala. Táto študuje do leta budúceho roku, čo aj bolo oznámené navrhovateľke v predchádzajúcom konaní a on ju nemôže nútiť, aby keď sa nechce stretávať s matkou, aby sa s ňou stretla.
Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 24.09.2015 uviedla, že je študentkou UPJŠ v KE, Filozofická fakulta, 5. ročník, denné štúdium, je zapísaná do 5. ročníka, súdu predložila potvrdenie o tomto štúdiu. Od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Košice I 22P/126/2012, kde bola rozsudkom určená povinnosť navrhovateľke platiť výživné odporkyni vo výške 180,- EUR a následne ďalším rozsudkom Okresného súdu Košice I 22P/126/2012 bola uložená povinnosť platiť dlžné výživné nedošlo na jej strane k žiadnej zmene pomerov, aj v tom čase keď rozhodoval súd bola študentkou UPJŠ. Pracuje na dohodu, ktorú má uzavretú so spoločnosťou Andiamo s.r.o., kde súdu aj predložila príjem z tejto práce na dohodu. Mesačne prispieva platbami na SIPO otcovi keď jej príde výživné od matky a to sumou 100,- EUR, pretože s ním býva, pokiaľ ide o telefón, má výdavky 18,- EUR, to je jej mobil, internet má na polovicu so susedom, preto je to tých 6,- EUR, niekedy platí ona , niekedy otec, dopravuje sa autom, na dopravu dáva mesačne sumu 40,- EUR, nakoľko je študentkou tak má výdavky na skriptá tak, ako to uviedla vo svojom podaní, má výdavky aj na jedáleň, hygienické potreby a oblečenie v sume, ktoré uviedla, má aj iné výdavky a to v závislosti od toho, čo momentálne potrebuje, pokiaľ ide o promócie, bakalárskeho stupňa, opravu počítača, tablet, tento bol zakúpený asi dva roky dozadu, to bol mimoriadny výdavok, potrebuje to na štúdium. Takisto aj nosí dioptrické okuliare, preto to zahrnula do mimoriadnych výdavkov. Uviedla, že od matky nikdy nič nepýtala, nikdy nedvihla telefón, s tým, že by jej zavolala, že niečo potrebuje a okrem toho čo jej bolo súdom stanovené jej ničím iným neprispela.
Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :
Podľa ust. § 62 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len zákon o rodine ) v platnom znení plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Pri skúmaní možností a schopností majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 3 zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 78 ods.1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa Zákona o rodine v planom znení je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť, t.j. schopné uspokojovať všetky svoje potreby ( napr. hmotné, kultúrne ) z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, štúdia, schopnosti zamestnať sa, vykonávať prácu a podobne. Nadobudnutie plnoletosti v tomto prípade nie je rozhodujúce. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, sa tradične akceptuje štúdium ako sústavná príprava na povolanie. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Záväzok nie je solidárny, pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Zákon o rodine nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, napriek tomu treba brať na zreteľ aj odôvodnenosť potrieb dieťaťa, ktoré majú mať určitú hornú hranicu. Nesporný význam z hľadiska individualizácie výšky výživného má kritérium majetkových pomerov povinného, ktoré umožňuje komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň povinného pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností, ich počet, reálna potreba a možnosti využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, hnuteľné veci, napr. motorové vozidlá ako aj celkový životný štandard - dovolenky, životné náklady. Je vecou povinného, aby ich speňažením alebo inak zabezpečil výživné. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva - úvery, pôžičky, pričom aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať dôvody zadlženosti povinného, či sú nevyhnutné, či súvisia so zaobstarávaním predmetov nadštandardnej hodnoty, ak by to tak bolo, súd by na ne pri určení výživného neprihliadal a navyše povinnému by síce vznikli dlhy ale na druhej strane by sa zväčšila hodnota jeho majetku o kúpenú vec. Na strane oprávneného zákon stanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb, čo vo všeobecnosti sú náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, vzdelaním, výchovou, záujmami, športom, starostlivosťou o zdravie. V konaní súd skúmal odôvodnené potreby navrhovateľky a schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, ako kritéria na základe ktorých sa určí výška výživného.
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha zníženia výživného na plnoleté dieťa z dôvodu, že u nej nastali po vynesení rozsudku Krajského súdu v Košiciach číslo konania 8Co/95/2013 - 71 zo dňa 31.03.2014 také okolnosti, ktoré podľa nej sú v jej neprospech pretože teraz platí mesačne na plnoletú H. výživné vo výške 280,- EUR, teda 180,- EUR výživné a 100,- EUR doplatok k výživnému. Uviedla, že po tomto jej z platu ostane 530,- EUR, čo nepostačuje na pokrytie jej potrieb.
Súd po vykonanom dokazovaní zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov mal za to, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
V zmysle ust. § 78 odsek 1 zákona o rodine možno zmeniť rozhodnutie o výživnom len ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov sa tu rozumie taká zmena, teda také okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu výživného, teda taká výrazná zmena, ktorá odôvodňuje a teda je podkladom pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Pôjde tu o zvýšenie ako aj o zníženie zárobku rodičov dieťaťa, ktoré ovplyvňuje situáciu rodiča nie na určitý čas, zvýšenie veku dieťaťa, zúženie alebo rozšírenie vyživovacej povinnosti, zmena zdravotného stavu, strata pracovnej schopnosti, prechod na iný stupeň štúdia, to
všetko sa posudzuje ku dňu podania návrhu, najneskôr musí byť výrazná táto zmena ku dňu vyhlásenia rozhodnutia.
V tomto konaní zo strany navrhovateľky nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by viedla k zníženiu výživného. Navrhovateľka súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, že v takom krátkom časovom úseku - od rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn.: 22P/26/2012 až do podania návrhu na zníženie výživného respektíve do rozhodnutia súdu vo veci zníženia výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Jej výdavky a príjmy deklarované v tomto konaní o zníženie výživného sú také isté ako výdavky a príjmy, ktoré deklarovala v konaní 22P/26/2012, z ktorých vychádzal nielen Okresný súd pri určení výšky výživného ale aj Krajský súd pri rozhodovaní o určení bežného výživného a Okresný súd následne pri určení dlžného výživného. Súd tu poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu, v ktorom odôvodnení je uvedené, že takto určené bežné výživné považuje za primerané. Krajský súd vo svojom odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že maximálna čiastka ktorou môže prispievať bez ohrozenia jej základných potrieb je suma 180,- EUR bežné výživné. Zároveň aj Okresný súd takisto vychádzajúc z tohto rozhodnutia v rozsudku o dlžnom výživnom uložil povinnosť platiť dlžné výživné takisto s prihliadnutím na navrhovateľkine reálne zárobkové možnosti a aj na výdavky. Súd naviac poukazuje na to, že v konaní o určenie dlžného výživného sa sama navrhovateľka, teda v tomto konaní o určenie dlžného výživného ako odporkyňa vzdala práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku o teda súhlasila s takýmto rozhodnutím. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že navrhovateľka súdu nepreukázala, že by v tak krátkom časovom úseku od rozhodnutia Krajského súdu ako aj rozhodnutia Okresného o dlžnom výživnom došlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Pokiaľ navrhovateľka argumentovala tým, že súdy sa neozaoberali výdavkami odporkyne a že je tu rozpor s dobrými mravmi, súd mal za to, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé, nakoľko pri určení vyživovacej povinnosti navrhovateľke súdy prihliadali aj na výdavky odporkyne a v predchádzajúcich konaniach takisto odzneli argumenty o tom, že odporkyňa navrhovateľku neinformuje o jej štúdiu, pričom pri rozhodovaní o určení výživného a dlžného výživného brali súdu zreteľ aj na tieto skutočnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že návrh nie je dôvodný, preto ho súd zamietol.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 odsek 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi konania ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práv proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko navrhovateľka nebola v tomto konaní úspešná, náhrada trov jej nepatrí, úspešná bola v tomto konaní odporkyňa, ktorá si však náhradu trov neuplatnila a preto o jej nároku rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).