Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-30-2022.pdf
PDF · 170.93 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/30/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. D., nar. XX.XX.XXXX a Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, deti rodičov: matka G.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. T. XXX/XX, XXX XX Q. nad T., zastúpená: JUDr. Nina Hríbiková, advokátka so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica a otec G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. G. XXX/XX, XXX XX Q. nad T., toho času bytom Na H. XXX/X, XXX XX D. X - T., W. republika, zastúpený Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku s maloletými deťmi a o vzájomnom návrhu matky na zvýšenie výživného a úpravu styku s maloletými deťmi, o výchovných opatreniach, o odvolaní otca maloletých detí a matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/58/2021-305 zo dňa 24.05.2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/58/2021-305 zo dňa 24.05.2022 vo výrokoch I., II., IV. a VIII. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol (výrok I.). Návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietol (výrok II.). Schválil rodičovskú dohodu v znení: Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletými deťmi Y. D., nar. XX.XX.XXXX a Q. D., nar. XX.XX.XXXX od 01.06.2022 do 31.07.2022
- každú tretiu sobotu v mesiaci v čase od 10:00 hod. do 16:00 hod.
- každú tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 10:00 hod. do 16:00 hod. a od 01.08.2022 do budúcna:
- každú tretiu sobotu v mesiaci v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod.
- každú tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. Otec je o p r á v n e n ý maloleté deti prevziať v dohodnutom čase pred bydliskom matky a na tom istom mieste po skončení styku maloleté deti odovzdať. Matka sa z a v ä z u j e maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletými deťmi umožniť (výrok III.). Návrh matky na nariadenie individuálneho výchovného opatrenia otcovi zamietol (výrok IV.). Uložil matke G.. G. D., nar. XX.XX.XXXX a otcovi G. L., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny R. H. v referáte poradensko-psychologických služieb Q. nad T., ul. E. XXX počas obdobia jedného roka, od právoplatnosti rozhodnutia (výrok V.). Rozhodol, že o trovách znalečného rozhodne samostatným
uznesením (výrok VI.). Rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/50/2017-38 zo dňa 14.02.2018 vo výroku o úprave styku (výrok VII.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VIII.) Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu otca maloletých detí, ktorým sa domáhal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť zo strany otca zo sumy 550,- Eur mesačne na maloletého Y. na sumu 400,- Eur mesačne a na maloletého Q. zo sumy 450,- Eur mesačne na sumu 300,- Eur mesačne a súčasne navrhol úpravu styku otca s maloletými deťmi cez bežný rok i počas prázdnin a sviatkov. Otec maloletých detí nárok na zníženie výživného zdôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia v roku 2017 zmenili sa pomery na jeho strane, keďže sa mu znížil príjem a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému N. L., nar. XX.XX.XXXX. V priebehu konania matka podala návrh, ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého Y. zo sumy 550,- Eur mesačne na sumu 600,- Eur mesačne a na maloletého Q. zo sumy 450,- Eur mesačne na sumu 500,- Eur mesačne s účinnosťou odo dňa podania návrhu. Navrhla úpravu styku otca s maloletými deťmi za prítomnosti matky maloletých detí, eventuálne pracovníka Centra pre deti a rodinu R. R., alebo pracovníka V. U. v R. R.. V priebehu konania ďalej matka navrhla, aby súd uložil otcovi maloletých detí nariadenie individuálneho výchovného opatrenia v tom smere, aby sa podrobil individuálnemu odborného psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny R. H., pracovisko Q. nad T.. V priebehu konania kolízny opatrovník maloletých detí navrhol, aby súd uložil obidvom rodičom maloletých detí výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny R. H., Referáte poradensko-psychologických služieb Q. nad T., Ul. E. XXX počas obdobia jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia. 1.1. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom vo veci sp. zn. 22P/50/2017 rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí rozsudkom zo dňa 14.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.03.2018. Týmto rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli obaja maloletí na čas po rozvode manželstva rodičov zverení do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého Y. sumou 550,- Eur mesačne a na maloletého Q. sumou vo výške 450,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletými deťmi upravený nebol a bol ponechaný na dohodu rodičov. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom bola matka maloletých detí zamestnaná v soláriu v Q. na recepcii, jej mesačný príjem predstavoval sumu 200,- Eur, poberala prídavok na dve maloleté deti v sume 23,68 Eur na každé maloleté dieťa zvlášť. Bývala v dvojpodlažnom rodinnom dome, ktorého boli vlastníkmi obaja rodičia. V súčasnosti matka je naďalej zamestnaná v solárnom štúdiu v Q. s čistým mesačným príjmom 150,- Eur a má príjem z nájmu za dva byty v celkovej výške 550,- Eur mesačne. Býva spolu s maloletými deťmi v 2-izbovom byte v Žiari nad Hronom. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa otec maloletých detí zdržiaval cca šesť rokov v D., kde mal prenajatý byt, za ktorý platil sumu cca 720,- Eur mesačne. K 31.01.2018 bol nezamestnaný, hľadal si nové zamestnanie. Poberal invalidný dôchodok v sume 450,- Eur mesačne, platil hypotekárny úver v sume 330,- Eur, ktorý mal ešte so svojou bývalou manželkou. Podľa lustrácie v sociálnej poisťovni sa jeho príjem u zamestnávateľa A. R. (E. A.), spol. s r.o. R., N. 3 pohyboval ku dňu 09/2017 vo výške cca 4.700,- až 5.200,- Eur mesačne a invalidný dôchodok vo výške 453,50 Eur mesačne. Ku dňu rozhodovania o rozvode manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom uviedol, že je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, poberá invalidný dôchodok vo výške 450,- Eur mesačne a prídavky na deti do 50,- Eur mesačne. V súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti K. V. A. s.r.o. so sídlom A. nábřeží XXX/XX, L. XXX XX D. 8, čo vyplýva z výpisu obchodného registra G. súdu v D.. Jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 3.433,25 Eur a invalidný dôchodok vo výške 499 Eur, teda čistý mesačný príjem je vo výške 3.932,25 Eur. V súčasnosti býva v Prahe so svojou priateľkou, s ktorou majú spoločného syna N. L., nar. XX.XX.XXXX. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom bol maloletý Y. žiakom 2. ročníka základnej školy v Žiari nad Hronom. Navštevoval rôzne krúžky a to plávanie, krúžok umeleckej školy a krúžok hip-hopu. Maloletý Q. navštevoval súkromnú škôlku v Žiari nad Hronom, za ktorú matka platila 130,- Eur mesačne. Aj maloletý Q. v tom čase navštevoval krúžok plávania, krúžok umeleckej školy a krúžok hip-hopu, za ktoré matka platila po 20,- Eur mesačne za každý krúžok osobitne. Maloleté deti sú v súčasnosti staršie o viac ako štyri roky. Maloletý Y. je žiakom 6. ročníka základnej školy v Žiari nad Hronom a maloletý Q. je žiakom 4. ročníka základnej školy v Žiari nad Hronom. Navštevuje alergiologickú a oftalmologickú ambulanciu. Vzhľadom na uplynutie uvedeného času má matka nepochybne vyššie výdavky v súvislosti s výchovou a výživou maloletých detí, a to v súvislosti s bývaním a zakupovaním stravy, drogérie, oblečenia a obuvi. Celkovo zdôvodnené výdavky na maloletého Y. sú spolu vo výške
708,73 Eur uvádzané matkou ako strava v školskej jedálni 25,- Eur, strava doma 120,- Eur, triedny fond 10,- Eur, školské pomôcky 10,- Eur, angličtina 100,- Eur, tenis 80,- Eur, oblečenie a obuv 150,- Eur, vitamíny, lieky a drogéria 30,- Eur, mobil 25,- Eur, voľnočasové aktivity 150,- Eur a poistka 8,83 Eur a u maloletého Q. 658,67 Eur uvádzané matkou ako strava v školskej jedálni 25,- Eur, strava doma 120,- Eur, triedny fond 10,- Eur, školské pomôcky 10,- Eur, angličtina 100,- Eur, futbal 25,- Eur, oblečenie a obuv 150,- Eur, vitamíny, lieky, drogéria, okuliare a sklá 60,- Eur, voľnočasové aktivity 150,- Eur a poistenie 8,67 Eur. Bežné výdavky na stravu, oblečenie, obuv, drogériu, pomôcky do školy, lieky a iné bežné výdavky je možné vyčísliť len orientačne a nie je povinnosťou matky predkladať pokladničné bločky z nákupu, keďže súd vychádzal zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb primeraných veku maloletých detí. Otec v písomnom vyjadrení zo dňa 10.05.2022 uviedol výdavky na stravu doma 614,- Eur, stravu v práci 164,- Eur, oblečenie 246,- Eur, na nájom bytu 1.014,- Eur, splátka hypotéky 601,- Eur, zálohy na elektrinu 70,- Eur, zálohy za plyn 174,- Eur, internet a TV 23,- Eur; výdavky na maloletého syna Davida a to strava 61,- Eur, oblečenie 82,- Eur, plienky 41 Eur, plávanie 63 Eur, lieky a krémy 10 Eur a výdavky na priateľku telefón 16,- Eur a oblečenie 164,- Eur, pričom jeho priateľka má príjem len rodičovský príspevok vo výške 410,- Eur na dobu 30 mesiacov. Na pojednávaní dňa 13.05.2022 právna zástupkyňa otca uvádzala, že žiada o zníženie výživného celkove o 200,- Eur, ktorý rozdiel v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím bude mať otec ako výdavok spojený s cestou z D. do Q. nad T. za účelom stretávania sa s maloletými deťmi. O zníženie výživného žiada otec najmä z dôvodu, že došlo k výraznej zmene pomerov na jeho strane, keďže mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu N., nar. XX.XX.XXXX ako aj z dôvodu, že príjem otca momentálne klesol a predstavuje sumu 3.408,- Eur mesačne, pričom v roku 2022 predstavuje za posledné mesiace v priemere 3.506,81 Eur mesačne. Súd bol toho názoru, že v súčasnosti je možnostiach a schopnostiach otca, a to vzhľadom na jeho vek, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, jeho zamerania, prax a dopyt na trhu práce, dosahovať príjem vo výške, z ktorého sa dokáže podieľať na úhrade nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí. Otcov čistý mesačný príjem je neporovnateľne vyšší oproti príjmu aký bol v čase schvaľovania dohody. V prípade, že otec argumentoval tým, že 200, -Eur by navrhol včítavať do výživného ako náklady za pohonné hmoty použité na cestovanie z D. do Q. nad T. za účelom stretávania sa s maloletými deťmi, takúto argumentáciu súd považoval za neakceptovateľnú, keďže otec sa dobrovoľne rozhodol ísť pracovať do D. mimo bydliska maloletých detí, kde pracuje už niekoľko rokov. Zásadnou okolnosťou, ktorá nastala na strane otca je narodenie jeho syna N. L., nar. XX.XX.XXXX. Otec žije v jednej domácnosti s priateľkou, ktorá je na materskej dovolenke, okrem materského príspevku a prídavkov na maloletého nemá ďalší príjem. Otec vyčíslil náklady na maloletého vo výške 289 Eur. V takomto prípade súdna prax uzavrela, že rozšírenie vyživovacej povinnosti povinného je takou zmenou pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu vo výške vyživovacej povinnosti, preto súd skúmal, či i napriek tejto zmene pomerov je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na maloleté deti ako bolo doteraz určené. V tomto smere súd považoval za potrebné zdôrazniť, že rodič, ktorý sa o maloleté deti osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou, rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, teda vynakladá prostriedky v oveľa vyššie miere, než rodič, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará. Otec maloletý detí by sa preto mal podieľať na výžive maloletý detí vo väčšom rozsahu ako matka. Keďže deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, majetkové pomery povinného rodiča umožňujú otcovi platiť výživné v doposiaľ stanovenej výške, a preto návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietol. Súd nemal za preukázané, že jeho súčasný zdravotný stav, o ktorý opieral svoj návrh ako dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti nebol preukázaný v takom rozsahu, aby odôvodňoval zníženú jeho pracovnú schopnosť, teda aby musel pracovať na skrátený pracovný úväzok. Vykonaným dokazovaním na druhej strane bolo preukázané, že otec v rámci vyporiadania BSM nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v zahraničí, a to dva apartmánové domy v V. dohodou o vyporiadaní BSM po zániku BSM uzavretou dňa 22.11.2019. Jedinou zmenou pomerov podľa názoru súdu bolo to, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému N. L., nar. XX.XX.XXXX, pričom túto skutočnosť súd pri rozhodovaní o vzájomnom návrhu matky na zvýšenie výživného zohľadnil. V tejto súvislosti súd zamietol aj návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom ako aj o návrhu otca na zníženie výživného. V tomto smere súd konštatoval, že výživné určené v rozvodovom konaní je v súlade so záujmom oboch maloletých detí ako aj v možnostiach a schopnostiach otca je takto vysoké výživné platiť. Z uvedených dôvodov preto súd oba návrhy rodičov v tejto veci zamietol. Naviac u matky mal súd preukázané z listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, k. ú. Q. nad T., že je vlastníčkou troch nehnuteľností, ktoré nadobudla kúpnymi zmluvami a to 3-izbového bytu, v ktorom žije s maloletými deťmi a dvoch 2-izbových bytov, v ktorých v jednom žije jej matka a v druhom jej otec. Z týchto dôvodov súd považoval zvýšenie výživného a určenie výživného na tvorbu úspor matkou v
navrhovanom rozsahu za neopodstatnené a návrh matky na určenie výživného na tvorbu úspor zamietol ako nedôvodný. Vychádzal zo súdnej praxe, že rodič má zo svojho čistého príjmu prispievať na svoje vyživovacie povinnosti sumou v rozsahu 20% - 25%. Ďalším návrhom, ktorým sa súd v konaní zaoberal bol návrh kolízneho opatrovníka na uloženie výchovného opatrenia obom rodičom vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb na ÚPSVaR R. H., pracovisko Q. nad T. s cieľom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, s ktorým návrhom obaja rodičia vyslovili súhlas. Dôvodom pre uloženie výchovného opatrenia má byť skutočnosť, že sa maloleté deti s otcom nestretávali, otec maloletých detí to vníma ako ovplyvňovanie maloletých detí zo strany matky. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú narušené, čo vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku č. 2/2022 znalkyne G.. G. N. zo dňa 08.04.2022 ako aj zo správy zo dňa 07.10.2021 D.. E. R., klinického psychológa so sídlom F. XX, XXX XX Q. nad T., u ktorej absolvujú terapiu maloleté deti D. (č.l.105). Keďže súd mal preukázané, že vzťahy medzi oboma rodičmi maloletých detí sú vážne narušené, maloleté deti začali odmietať kontakt s otcom, súd považoval za nevyhnutné uložiť rodičom maloletých detí výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi. Súd uloženie predmetného výchovného opatrenia považoval za vhodné i s ohľadom na najlepší záujem maloletých detí, nakoľko je v ich záujme, aby si rodičia uvedomili nevhodnosť ich správania voči sebe navzájom a jeho následky na život maloletých detí. Keďže súd ukladal výchovné opatrenie rodičom maloletých detí, s ktorým obaja rodičia súhlasili, súd návrh matky na nariadenie individuálneho výchovného opatrenia otcovi zamietol z dôvodu, že by sa jednalo o ďalšie duplicitné výchovné opatrenie vo vzťahu k otcovi, keďže uložené výchovné opatrenie obom rodičom považuje súd za dôvodné a hlavne aj v záujme maloletých detí. Vec právne súd prvej inštancie posúdil podľa § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, § 37 ods. 2 písm. a/ Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.), podľa článku 5 Zákona o rodine. Zároveň súd rozhodol, že o trovách znalečného rozhodne samostatným uznesením (výrok VI.). O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania a ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie do výroku I., ktorým súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí s tým, že ostatné výroky rozsudku súdu prvej inštancie odvolaním nenapáda. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že otec maloletých detí je povinný prispievať na výživu maloletého Y. zníženým výživným zo sumy 550,- Eur mesačne na sumu 400,- Eur mesačne a na výživu maloletého Q. zníženým výživným zo sumy 450,- Eur mesačne na sumu 300,- Eur mesačne. Odvolateľ má za to, že súd napriek dokazovaniu, ktoré vykonal, nesprávne rozhodol, keď ponechal výšku výživného pre obidve maloleté deti v pôvodnej sume 1.000,- Eur. Poukázal, že v konaní bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov a tým je narodenie maloletého dieťaťa N. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorú súd mal aj za preukázanú, taktiež mal za preukázanú aj ďalšiu skutočnosť, a to spolužitie otca maloletých detí s priateľkou v rámci jednej domácnosti, ktorá je t. č. na materskej dovolenke, čo spochybnené ani nebolo, a ktorá okrem materského príspevku a prídavku na maloleté dieťa nemá ani nepoberá iný príjem. Náklady spojené s maloletým synom boli vyčíslené vo výške 289,- Eur. Namietal odôvodnenie rozsudku, podľa ktorého deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov a majetkové pomery povinného rodiča, t. j. jeho mu umožňujú platiť výživné v doposiaľ stanovenej výške. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, zahŕňajú nielen životný štandard a okrem príjmu aj majetok. Pokiaľ súd poukázal na dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 22.11.2019, podľa ktorej on nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v zahraničí, a to dva apartmánové domy v V., súd nemal žiadnym hodnoverným dôkazom za preukázané, že otec je vlastníkom nehnuteľností, nemá k dispozícii list vlastníctva, ktorý by preukazoval vlastnícke právo k dvom apartmánovým domom, a ktorý ani nemohol predložiť, keďže žiadne domy nevlastní. Pokiaľ ide o majetkové pomery dotýkajúce sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, u matky maloletých detí sa jedná o nadštandardné pomery, ktorá je výlučnou vlastníčkou troch nehnuteľností, čo mal súd aj preukázané, tieto nadobudla po poslednej úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Medzi matkou maloletých detí a otcom v porovnaní majetkových pomerov, je priepastný rozdiel, keď on nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Ničím nebola odôvodnená vyššia životná úroveň na strane otca, pokiaľ ide o majetkové pomery, tieto sú na strane matky maloletých detí nadštandardné. Pokiaľ ide o príjem matky maloletých detí je v porovnaní s príjmom otca na jednej strane nižší, na druhej strane je v schopnostiach matky maloletých detí si zabezpečiť vyšší príjem, keď ako zdravá osoba nie je ničím
obmedzená. Pri aktuálnej ponuke práce matka maloletých detí nemôže mať žiadny problém si nájsť vhodné zamestnanie. Poukázal aj na poskytovanie vecných plnení deťom zo strany otca. Pokiaľ súd uvádza, že nemá za preukázané, že súčasný zdravotný stav otca nebol preukázaný v takom rozsahu, aby odôvodňoval zníženú pracovnú schopnosť, s týmto nesúhlasí, nakoľko znížená pracovná schopnosť je daná už len tým, že má priznaný invalidný dôchodok, napriek tomu je zodpovedný a snaží sa pracovať a plniť si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom a zabezpečovať všetky potreby otca. Poukázal, že je v tom rozdiel od matky, ktorá ako zdravá osoba odhliadnuc od osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktoré nevyžadujú v ich veku tak vysokú mieru starostlivosti, ako keď boli malé, zarába 150,- Eur mesačne v čistom a z prenájmu za dva byty jej príjem predstavuje 550,- Eur mesačne. Pri rozpísaných výdavkoch matky maloletých detí je evidentné, že používa výšku výživného pre svoje potreby aj vzhľadom na výdavky objavujúce sa vo výpise z účtu pri zakupovaní nie bežných vecí, ale vecí značkových, vysokej hodnoty. Otcom platené výživné vo výške 1.000,- Eur sa míňa absolútne účelu, na ktoré je stanovené a ktorým by mala byť prioritne zabezpečená výživa maloletých detí, pričom matka navyše poberá rodinné prídavky vo výške spolu 53,36 Eur a okrem osobnej starostlivosti o maloleté deti má matka taktiež povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Súd nezohľadnil, že pri ceste z D. do Q. nad T. a späť má nemalé výdavky spojené s cestou, čo je finančne náročné, čo je tiež výrazná zmena pomerov. Má za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne nesprávne vec právne posúdil.
3. Matka maloletých detí k odvolaniu otca v písomnom vyjadrení uviedla, že s rozhodnutím súdu, ktorým návrh otca zamietol, súhlasí s plnom rozsahu. Považuje ho za vecne správne a riadne odôvodnené. Pokiaľ otec poukazuje, že došlo na jeho strane k zmene pomerov, nakoľko sa mu narodilo tretie dieťa, je potrebné prihliadnuť aj na ostatné relevantné skutočnosti, ktorými sú podstatná zmena pomerov na strane maloletých detí, zmena pomerov na strane otca, ktorý je aktuálne zamestnaný a poberá mesačnú mzdu. Na strane maloletých detí nastala zmena pomerov v súvislosti s ich školským zaradením a dospievaním. Deti sú o štyri roky staršie, zvýšili sa ich nároky na stravu, matka má vyššie výdavky v súvislosti s dochádzkou do školy, školskými pomôckami, ošatením, či obuvou, deti navštevujú viacero krúžkov, na ktoré ich matka niekoľkokrát v týždni vozí, zmenili sa ich záľuby, ktoré sú nákladnejšie, chcú navštevovať kino, platené detské herne s kamarátmi. Deti sú ešte vo veku, kedy vyžadujú osobnú starostlivosť rodiča, matka im varí, perie, žehlí, vozí ich do školy a zo školy, tiež na krúžky, pripravuje sa s nimi do školy, alebo ich vozí na doučovanie. Mimo práce, s deťmi trávi všetok svoj voľný čas. Matka má v súvislosti s maloletými náklady na bývanie, deti u matky spotrebúvajú vodu aj elektrickú energiu, ktoré výdavky rozpísala vo svojom písomnom vyjadrení a následne aj na pojednávaní, o čom doložila aj doklady. Na strane otca nastala zmena pomerov vo vzťahu k jeho príjmom. V čase schválenia rodičovskej dohody bol otec nezamestnaný, poberal len invalidný dôchodok, nezamestnaný bol takmer počas celého roku 2018. Od apríla 2021 do marca 2022 bol priemerný mesačný príjem otca 3.519,28 Eur, naďalej poberal invalidný dôchodok vo výške 499,- Eur, taktiež prídavky na najmladšieho syna a daňový bonus, čisté príjmy otca sú mesačne vo výške 4.018,28 Eur. Jeho príjmy sa teda zvýšili o sumu 3.500,- Eur mesačne. Poukázala, že napriek tomu, že otcovi na účty chodí len príjem od jeho zamestnávateľa, mesačne z týchto účtov odchádzajú výdavky vysoko prevyšujúce oficiálne príjmy otca. Zmenili sa aj rodinné pomery otca, ktorý žije v spoločnej domácnosti s ďalšou dospelou osobou, matkou jeho tretieho dieťaťa. Z vyjadrení otca nevyplýva, že by sa jeho partnerka, čo i len v minimálnej miere podieľala na chode domácnosti, či výžive ich spoločného syna, naopak z dokladov, ktoré otec predložil, možno usudzovať, že tento partnerke uhrádza aj náklady na hypotéku v mesačnej splátke 593,41 Eur. Poukázala na to, že otec výdavky na svoje najmladšie, ani nie dvojročné dieťa vyčíslil v odvolaní na sumu 289,- Eur, pričom sa jedná o dieťa, ktoré ešte nenavštevuje predškolské zariadenie a v prípade jeho starších detí sa jedná už o školákov, na ktorých sú náklady nepochybne vyššie. Pokiaľ otec uvádza, že poskytuje vecné plnenia, uviedla, že počas predchádzajúcich dvoch rokov nezakupoval deťom žiadne darčeky na sviatky ani Vianoce. Podľa Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určovaní výživného sa neberú do úvahy výdavky, ktoré povinný rodič nemusí nevyhnutne vynaložiť; každé dieťa povinného rodiča by malo mať garantovanú porovnateľnú životnú úroveň v porovnaní s jeho ďalšími súrodencami. Obzvlášť v prípade, ak sa jedná o maloleté deti, o ktoré sa povinný rodič osobne nestará v porovnaní s maloletými deťmi, ktoré žijú s povinným rodičom v jednej domácnosti a teda priamo s ním zdieľajú jeho životnú úroveň. Čo sa týka otcom tvrdeného zdravotného stavu, otec poberá invalidný dôchodok od roku 2013, pričom počas tejto doby pracoval aj u terajšieho zamestnávateľa, otec pracuje na pozícii generálneho manažéra, pričom zo mzdových listov vyplýva, že pracuje na plný úväzok, nie na skrátený pracovný úväzok. Čo sa týka nákladov na cestovanie za lekármi, tieto otec jednak nevyčíslil, navyše Klinika nukleárnej medicíny sa nachádza aj
v Prahe, či iných mestách v ČR, ktoré má otec bližšie, než Martin, a teda by mohol mať v súvislosti s dochádzaním k lekárom menšie náklady, dochádzanie je opätovne voľbou otca, ktorá nemôže byť na ťarchu jeho maloletým deťom. Vo vzťahu k námietke otca, že výživné podľa neho prevyšuje náklady na maloleté deti poukázala na ňou vyčíslené výdavky, ktoré má na maloleté deti s tým, že v týchto nie sú zahrnuté náklady na bývanie (pomerná časť nájmu, spotrebovanej energie, elektriny, vody a tepla). Náklady na maloleté deti prevyšujú otcom platené výživné, matka svoju vyživovaciu povinnosť plní tak prostredníctvom finančných plnení a najmä osobnou starostlivosťou. Matka pracovnú dobu prispôsobuje deťom, ktoré počas pracovného týždňa v škole končia niektoré dni už o 12.15, prípadne o 13.30, pričom od 5. ročníka nie je možné, aby deti ostávali v školskom klube. Maloleté deti ešte nie sú vo veku, kedy by mohli byť doma samé. Taktiež ich matka počas týždňa vozí na viacero krúžkov. Vo všetkých činnostiach matka nahrádza otca spolu s rodičmi matky. Je potrebné zohľadniť aj to, že zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že maloleté deti sa nechcú s otcom stretávať kvôli jeho správaniu sa a jeho výchovnému prístupu k nim. Pokiaľ otec namieta, že súd nezohľadnil jeho náklady na cestovanie z Prahy za deťmi a späť, poukázala na to, že to bol otec, ktorý sa do Prahy odsťahoval sám na základe svojho slobodného rozhodnutia, a to ešte počas trvania manželstva. Pre rozhodnutie otca odsťahovať sa do iného štátu nemôže byť znižované výživné na maloleté deti, navyše otec svoje cesty z Prahy spája s cestovaním za jeho rodinou - bratom a mamou, ktorí žijú v Žiari nad Hronom a podľa vedomostí matky chodieva na služobnom aute, kde si benzín hradiť nemusí. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
4. Kolízny opatrovník maloletých detí k odvolaniu otca uviedol, že pokiaľ otec uvádza, že sa mu výrazne zmenili pomery tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť a znížil sa mu príjem, však otec uvádza, že na oblečenie minie v priemere 231,- Eur mesačne, na stravu takmer 730,- Eur mesačne a nájom bytu 926,- Eur mesačne a hypotéku 565,- Eur mesačne, tieto výdaje sa javia ako neodôvodnene vysoké. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni, preto kolízny opatrovník detí navrhol, aby súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Ďalej navrhol zvýšiť výživné na maloleté deti s prihliadnutím na ich potreby ako i možnosti a schopnosti otca. Od posledného rozhodovania o výške výživné sa zmenili pomery na strane maloletých detí, ktoré sú staršie, vyspelejšie, začali navštevovať základnú školu, čím sa matke zvýšili výdaje na starostlivosť o maloleté deti. Poukázal ďalej na to, že súd udelil povinnosť absolvovať odborné poradenstvo po dobu jedného roka obom rodičom, pričom kolízny opatrovník má za to, že na zlepšenie vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi ako i medzi rodičmi je potrebná intervencia oboch rodičov spoločne, a preto vo veci návrhu matky na uloženie otcovi maloletých detí povinnosti podrobovať sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia jeho výchovného prístupu k maloletým deťom navrhol, aby súd v tejto časti návrh zamietol
5. Následne matka maloletých detí k vyjadreniu kolízneho opatrovníka maloletých detí uviedla, že súhlasí s jeho vyjadreniami vo vzťahu k návrhu otca na zníženie výživného a tieto nerozporuje. Taktiež súhlasí s argumentáciou kolízneho opatrovníka vo vzťahu k návrhu na zvýšenie výživného na maloleté deti. Čo sa týka návrhu kolízneho opatrovníka na zamietnutie návrhu, ktorým matka žiadala, aby otcovi bola nad rámec spoločných sedení uložená aj povinnosť individuálneho výchovného opatrenia, matka zotrváva na podanom odvolaní aj v tomto bode, navrhuje, aby mu súd vyhovel s poukazom na argumentáciu matky uvedenú v odvolaní, s poukazom na závery znaleckého posudku a tiež s poukazom na to, že týmto spôsobom by mohlo dôjsť k rýchlejšej náprave vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi, nakoľko by mohlo dôjsť rýchlejšie k zmene správania sa otca a jeho výchovnému prístupu k maloletým deťom za predpokladu, že otec na tomto bude chcieť pracovať.
6. Otec maloletých detí k vyjadreniu kolízneho opatrovníka maloletých detí v písomnom vyjadrení uviedol, že kolízny opatrovník poukazuje len na výdavky, ktoré sa mu javia ako neodôvodnene vysoké, pričom zdôraznil, že výdavky na život v Prahe v porovnaní s výdavkami na život v Žiar nad Hronom sú výrazne iné až neporovnateľné, preto vyjadrenie o neodôvodnene vysokých výdavkoch nemôže obstáť. Naviac rozhodnutie odísť pracovať do D. vyplývalo aj zo skutočnosti zabezpečiť si príjem v takej výške, aby mohol platiť výživné pre obidve maloleté deti a v Žiari nad Hronom ani v okolí by takú výšku príjmu na platenie výživného nedosiahol. Čo sa týka výšky nájmu bytu v Prahe, prenájom, ktorý on platí je výrazne nižší ako reálna cena na trhu, náklady na stravu sú primerané potrebám rodiny a cenám v Prahe. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka len k výdavkom otca považuje za jednostranné, nie celkom objektívne, nakoľko sa opomenul vyjadriť k výdavkom matky, ktoré vo vzťahu k maloletým deťom výrazne nadhodnotila nepreukázala dôkazmi. Poukázal, že matka je vlastníčkou troch nehnuteľností kat. úz.
Žiar nad Hronom, sama sa rozhodla pre bývanie v 2-izbovom byte, hoci nemala dôvod rodinný dom, ktorý pripadol pri vyporiadaní BSM do jej vlastníctva predať a nemusela by hlavne platiť nájomné. Na rozdiel od matky on nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. V ďalšom uviedol skutočnosti zhodné ako v podanom odvolaní. Zároveň dodal, že sa chce s maloletými deťmi stretávať, má záujem zúčastňovať sa na procese na referáte poradensko-psychologickým služieb, nevidí dôvod vzhľadom na rozhodnutie súdu v bode V. napadnutého rozsudku, aby sa podroboval samostatne odbornému poradenstvu.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj matka maloletých detí, a to voči výroku II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietol (výrok II.) a zamietol návrh matky na nariadenie individuálneho výchovného opatrenia otcovi (výrok IV.). Vo vzťahu k rozsudku súdu, ktorým súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zamietol, tento nepovažuje za správny s ohľadom na zistený skutkový stav. Poukázala na to, že na strane maloletých detí od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca nastala zmena pomerov v súvislosti s ich školským zaradením a dospievaním. Deti sú o štyri roky staršie, zvýšili sa ich nároky na stravu, matka má vyššie výdavky v súvislosti s ich dochádzkou do školy, ošatením, obuvou, deti navštevujú viacero krúžkov. Výdavky na maloleté deti rozpísala podrobne v písomnom vyjadrení a následne aj na pojednávaní, pričom k jednotlivým nákladom, vrátane krúžkov a doučovaní doložila aj doklady. Na strane otca ako povinného nastala zmena pomerov vo vzťahu k jeho príjmom. V čase posledného rozhodovania bol nezamestnaný, poberal len invalidný dôchodok, nezamestnaný bol takmer počas celého roku 2017 a tiež v roku 2018. Od apríla 2021 do marca 2021 mal priemerný mesačný príjem vo výške 3.519,28 Eur, poberal naďalej invalidný dôchodok vo výške 499,- Eur, prídavky na najmladšieho syna a daňový bonus. Čisté príjmy otca sú mesačne vo výške 4.018,28 Eur, jeho príjmy sa zvýšili minimálne o sumu 3.500,- Eur mesačne. Pokiaľ otec vypovedal, že nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností na Slovensku ani v zahraničí, jeho tvrdenia nezodpovedajú skutočnosti. Matka v konaní doložila dohodu o vyporiadaní BSM, v ktorej je uvedené, že otec pri vyporiadaní nadobúda nehnuteľnosti
- apartmány č. 5 a 6 nachádzajúce sa V. republike. Otec medzi svojimi výdavkami uviedol splácanie hypotéky na nehnuteľnosť vo výške 593,41 Eur. Nakoľko tvrdí, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti v ČR, je otázne, za čo túto hypotéku platí, resp. za koho a na koho je zapísaná nehnuteľnosť, ktorú podľa svojich tvrdení hradí otec. Zmenili sa rodinné pomery otca, ktorý žije v spoločnej domácnosti s ďalšou dospelou osobou, matkou jeho tretieho dieťaťa. Z vyjadrení otca nevyplýva, či by sa jeho partnerka čo i len v minimálnej miere podieľala finančne na chode domácnosti, či výžive ich spoločného syna. Z pohybov na účtoch otca, ktoré predložil je možné zistiť, že napriek tomu, že otcovi na účty chodí len príjem od jeho zamestnávateľa, mesačne z týchto účtov odchádzajú výdavky vysoko prevyšujúce oficiálne príjmy otca. Je teda otázne, z čoho otec tieto svoje výdavky hradí, a či pred súdom priznal celý svoj príjem, nakoľko matka vie, že v minulosti prenajímal aj apartmány v V.. Je tiež zrejmé, že otec žije mimoriadne nákladným a nadštandardným spôsobom života. Podľa matky neobstojí tvrdenie súdu, že jedinou zmenou pomerov na strane otca je narodenie tretieho dieťaťa. Naopak, z predložených dôkazov zo strany otca vyplýva, že na strane otca došlo k rapídnemu zvýšeniu jeho príjmov oproti dobe, kedy bola súdom schválená rodičovská dohoda, pričom zároveň došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, s čím súvisia aj zvýšené náklady na maloleté deti. Ďalej matka poukázala, že otec výdavky na najmladšie, ani nie dvojročné dieťa vyčíslil čiastkou 289,- Eur, pričom sa jedná o dieťa, ktoré ešte nenavštevuje predškolské zariadenie a v prípade jeho starších detí sa jedná už o školákov, na ktorých sú náklady nepochybne vyššie. Navyše maloletý N. zdieľa domácnosť s otcom, a teda zdieľa zároveň s ním aj jeho nadštandardnú životnú úroveň. Chodí s ním na dovolenky, otec mu kupuje darčeky, trávi s ním čas. Rovnako aj maloletý Q. a Y. majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, o to viac, že s ním aktuálne z dôvodov na otcovej strane netrávia čas. Výšku výživného v rozvodovom konaní navrhol sám otec, zjavne ju teda nepovažoval za premrštenú, či nadhodnotenú. Návrh na zvýšenie výživného matka považuje za dôvodný, nakoľko sa toto už štyri roky nezvyšovalo. Zvýšenie výživného požaduje v obvyklej výške, t. j. o 50,- Eur na jedno dieťa. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu matky na uloženie individuálneho výchovného opatrenia otcovi uviedla, že v konaní pred súdom bol na základe zhodného návrhu rodičov do konania pribratý znalec z oboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, ktorý vypracoval znalecký posudok. Zo znaleckého posudku a jeho záverov okrem iného vyplynulo, že otec sa vo vzťahu k maloletým deťom prejavuje nadmieru autoritársky, pričom sa málo zameriava na emočnú blízkosť s maloletými deťmi, celkovo sa menej angažuje v spoločnom aktívnom trávení času s deťmi, pričom ale jeho prístup vplýva prevažne negatívne na zdravý psychický vývin detí, ich sebahodnotenie a tým oslabuje ich celkovú psychickú odolnosť. Vzťah detí k otcovi je s prevahou negatívnych emócií, v ktorých dominuje najmä nechuť, strach a čiastočne aj hnev, pričom deti otca síce rešpektujú, ale necítia k nemu
emočnú blízkosť a dôveru, ktoré u maloletých detí pramenia z otcovho prístupu k nim a tiež z jeho negatívneho postoja k matke, ktorý otec prezentuje aj pred deťmi. Znalkyňa uviedla, že viac ako spoločný psychologicko-poradenský proces pre oboch rodičov je podľa nej dôležitejšie individuálne odborné poradenstvo pre otca zamerané na skvalitnenie jeho výchovného prístupu a korekciu niektorých jeho postojov a spôsobov správania s tým, že absolvovanie individuálneho odborného poradenstva by malo byť podmienkou pre stretávanie sa otca s deťmi, pričom v prípade predčasného ukončenia poradenstva zo strany otca by toto mohol byť dôvod na prerušenie stretávania sa otca s maloletými deťmi. Z týchto dôvodov matka navrhla, aby súd uložil otcovi povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia jeho výchovného prístupu k maloletým deťom. Zamietnutie matkinho návrhu súd odôvodnil duplicitou, nakoľko súd na návrh kolízneho opatrovníka uložil obom rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré odôvodnenie matka nepovažuje za správne. Maloleté deti pred stretnutiami s otcom trpia úzkosťami, nervozitou, mladší Q. pred týmito stretnutiami zvracal, čo nie sú pocity, ktoré by mali deti pred stretnutiami s rodičom prežívať. Otec by mal intenzívne zapracovať na svojich rodičovských schopnostiach a výchovnom prístupe, aby sa zlepšil jeho vzťah s deťmi. Matka sa obáva, že v prípade, ak v dohľadnej dobe nedôjde k zmene výchovného prístupu otca a jeho správania sa k deťom pozitívnym smerom, deti začnú stretnutia s otcom odmietať úplne. V minulosti matka opakovane navrhla otcovi, aby chodil do poradne, ktorú navštevujú aj maloleté deti, čo odmietol s argumentáciou, že tento stav nie je zavinený jeho správaním sa, ale prístupom detí a že sú to deti, ktoré sa majú zmeniť. Matka má dôvodné obavy, že spoločné poradenstvo rodičov nebude stačiť, nakoľko tu nie je problém len spoločná komunikácia, či nekomunikácia rodičov, ale práve prístup otca k deťom, na ktorom otec nevidí nič zlé a na stretnutiach, ktoré majú absolvovať obaja rodičia nebude dostatočný priestor na to, aby boli zamerané práve na problematické oblasti, ktoré otcovi boli vytknuté znalkyňou. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. zmenil podľa návrhu matky.
8. Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že súd prvej inštancie v čase posledného rozhodnutia o výživnom zistil, že jeho príjem sa pohyboval k 09/2017 vo výške 4.700,- Eur až 5.200,- Eur a invalidný dôchodok vo výške 453,50 Eur mesačne, pritom v porovnaní s terajším príjmom, ktorý súd mal za preukázaný vo výške 3.433,25 Eur a invalidný dôchodok vo výške 499,- Eur, ide o výrazné zníženie príjmu. Nie je opodstatnené potom tvrdenie matky maloletých detí, že návrh na určenie výšky výživného pre obidve maloleté deti bol v čase, keď jeho príjmom bol len invalidný dôchodok. Pokiaľ matka tvrdí, že výdavky otca vysoko prevyšujú príjmy a podľa nej je potom otázne, z čoho hradí otec výdavky a ďalej spochybňuje priznanie celého príjmu, ide zo strany matky o konšpiračné tvrdenie; okrem dokladovaného a preukázaného príjmu iný príjem on nemá, nie je vlastníkom žiadnych apartmánov v V. a nemôže prenajímať apartmány. Práve na strane matky maloletých detí prevyšujú nadštandardné výdavky jej zdokladované príjmy, keď si dovolí zakúpiť drahé značkové oblečenie, parfémy. Poukázal, že matkine veľmi rozsiahle farebné tetovanie na rukách, ktoré stálo nemálo finančných prostriedkov; pokiaľ si dovolí to zaplatiť, je možné sa pýtať, odkiaľ zobrala finančné prostriedky. Pokiaľ matka polemizuje s výdavkami otca v rámci podaného vyjadrenia, je nútený poukázať aj na tieto skutočnosti. Pokiaľ matka spochybňuje, za čo platí hypotéku, keď on nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, uviedol, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, bývajú spolu s partnerkou v prenajatom byte. Hypotéka bola prevzatá na kúpu pozemku, avšak on ako občan Slovenskej republiky nespĺňal podmienky pobytu v Českej republike, tak je vedená na meno a priezvisko partnerky, avšak túto platia spoločne, nakoľko žijú spolu v jednej domácnosti, vychovávajú spoločné maloleté dieťa, do budúcna plánujú už spoločné bývanie. Výdavky, ktoré on rozpísal a uviedol sú reálne a hlavne zodpovedajú nákladom spojených so životom v hlavnom meste ČR. Vo vzťahu k zakupovaným darčekom zo strany otca pre maloleté deti matka mu aj v rámci konania vytýkala absenciu zakupovania darčekov pre deti, k čomu sa rámci podaného odvolania vyjadril. Uviedol, aké darčeky maloletým deťom zakupoval a tvrdenie matky považuje za absolútnu fabuláciu. Vo vzťahu k invalidite otca maloletých detí uviedol, že mu bola priznaná miera výkonu pracovnej činnosti vyššia ako 55 %, je považovaný za plne invalidného, pracuje dobrovoľne, samozrejme na úkor svojho zdravia, na rozdiel od matky maloletých detí, ktorá ako zdravá osoba má len príjem 150,- Eur v čistom a z prenájmu bytov 550,- Eur. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že sa do D. presťahoval ešte počas trvania manželstva, ani to, že za rodinou chodí na služobnom osobnom motorovom vozidle. Súkromné cesty mu nikto nepreplatí. Je logické, že v prípade návštev maloletých detí navštívi aj svoju matku a brata, ktorí žijú v Žiari nad Hronom. Na podanom odvolaní trvá.
9. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu vyjadroval písomným vyjadrením zo dňa 16.09.2022, ktoré už je uvedené vyššie, a ku ktorému sa následne vyjadrovali rodičia maloletých detí, ktoré vyjadrenia sú už uvedené vyššie.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Odvolací súd uvádza, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, a to proti výroku I., ktorým súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Zároveň proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj matka maloletých detí, a to proti výroku II., ktorým súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zamietol a proti výroku IV., ktorým súd návrh matky na nariadenie individuálneho výchovného opatrenia otcovi zamietol. Odvolací súd preto podrobil odvolaciemu prieskumu výrok I., výrok II., výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, keď otec maloletých detí namietal nesprávnosť rozsudku súdu, ktorým jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol a matka maloletých detí namietala nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a rovnako, ktorým súd návrh matky na nariadenie individuálneho výchovného opatrenia otcovi zamietol. Rovnako súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj závislý výrok VIII., ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o nároku na náhradu trov konania, pričom rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
15. Na základe podaného odvolania otcom maloletých detí ako aj matkou maloletých detí v rozsahu ako je to uvedené už vyššie proti rozsudku súdu prvej inštancie po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, pričom súd prvej inštancie vykonal na základe zisteného skutkového stavu správne právne posúdenie, pričom dôkazy súd vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Otec ani matka maloletých detí ako odvolatelia v podaných odvolaniach neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vo veci neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu. S prihliadnutím na odvolanie otca maloletých detí ako aj matky maloletých detí, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie otca maloletých detí ako aj matky maloletých detí nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, pričom pri preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.
16. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP považuje odvolací súd napadnutý rozsudok súdu vo výroku I., II. a IV. za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia, zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci návrhu otca maloletých detí, čo sa týka jeho návrhu, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti ako aj vo veci návrhu matky, ktorým sa v priebehu konania domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom ako aj návrhu matky na nariadenie individuálneho výchovného opatrenia otcovi, ktoré návrhy zamietol, na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom pri rozhodovaní súd správne prihliadol predovšetkým na záujem maloletých detí a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Námietky otca maloletých detí obsiahnuté v odvolaní poukazujúce predovšetkým na zmenu pomerov na strane otca, ktorá spočíva v tom, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu k N. L., nar. 12.11.2020, s poukazom na znížený príjem otca maloletého dieťaťa s prihliadnutím na príjem, z ktorého súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti v konaní 22P/50/2017, ako aj na výšku jeho nákladov odvolací súd s prihliadnutím zároveň na zmenu pomerov u maloletých detí, ktoré nastali u maloletých detí predovšetkým s prihliadnutím na uplynulú dobu od posledného určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/50/2017, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 14.02.2018, v dôsledku ktorej uplynulej doby došlo nepochybne k zvýšeniu nákladov na maloleté deti, odvolací súd uvádza, že aj napriek tomu, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu a došlo k určitému zníženiu jeho príjmu (tak ako je to uvádzané vyššie) v porovnaní s príjmom, z ktorého súd prvej inštancie pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/50/2017 vychádzal, je, berúc do úvahy aj zmenu pomerov na strane maloletých detí, stále v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí výživným, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/50/2017-38 zo dňa 14.02.2018. Z týchto dôvodov preto odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, v súlade so zisteným skutkovým stavom, pri správnom právnom posúdení, keď návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom zamietol. Rovnako odvolací súd preskúmaním veci dospel k názoru, že súd prvej inštancie vecne správne rozhodol pri zistenom skutkovom stave a správnom právnom posúdení, keď výrokom II. zamietol aj návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že súd prvej inštancie správne prihliadol na zmenu pomerov na strane otca, a to skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému N. L., ktorú súd pri rozhodovaní o návrhu matky, ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti musel zohľadniť aj zohľadnil, pričom správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že výživné určené v rozvodovom konaní je v súlade so záujmom oboch maloletých detí a je zároveň aj v možnostiach a schopnostiach otca takto vysoké výživné platiť, a práve z tohto dôvodu súd zamietol ako návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, tak aj návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti. Odvolací súd uvádza, že zmenu pomerov na strane otca, ktorá spočíva v tom, že mu vznikla v roku 2020, t. j. po rozhodnutí súdu, ktorým bola naposledy určovaná vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom, ďalšia vyživovacia povinnosť, berúc do úvahy aj okolnosť, že na strane otca v čase rozhodovania o návrhu otca a matky maloletých detí v tomto súdnom konaní, bol preukázaný o niečo nižší príjem ako príjem, z ktorého súd vychádzal pri určovaní vyživovacej povinnosti otca v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/50/2017 rozsudkom zo dňa 14.02.2018, v ktorom období aktuálne bol otec maloletých detí nezamestnaný, avšak súd vychádzal pri rozhodovaní z príjmu, ktorý otec dosiahol v predchádzajúcom období, je zmena pomerov na strane otca vyvážená zmenou pomerov na strane maloletých detí, ktorá u nich nastala tým, že od posledného rozhodnutia uplynula dlhšia doba, v dôsledku čoho samozrejme došlo aj k zvýšeniu nákladov na maloleté deti. Je však nepochybné, s prihliadnutím na výšku vyživovacej povinnosti určenú v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/50/2017 rozsudkom zo dňa 14.02.2018, ktorým rozsudkom v rámci rozvodového konania boli upravené aj rodičovské práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, pričom bola určená vyživovacia povinnosť otca k maloletému Y. čiastkou 550,- Eur mesačne a k maloletému Q. čiastkou 450,- Eur mesačne, ktoré berúc do úvahy zmenu pomerov na strane otca maloletých detí ako aj maloletých detí, že je v možnostiach a schopnostiach otca poskytovať maloletým deťom aj naďalej určené výživné, pričom zároveň výška takejto vyživovacej povinnosti je aj t. č. postačujúca na zabezpečenie potrieb maloletých detí berúc do úvahy vyživovaciu povinnosť aj matky k maloletým deťom, vrátane zabezpečovania jej osobnej starostlivosti. Z týchto dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. je vecne správny a z tohto dôvodu preto odvolací súd rozsudok vo výrokoch I. a II. potvrdil.
17. Čo sa týka odvolania matky proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh matky na nariadenie individuálneho výchovného opatrenia otcovi zamietol, preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie aj o tomto návrhu vecne správne rozhodol, a to aj napriek vyjadreniam znalkyne uvedeným v znaleckom posudku o potrebe individuálneho výchovného opatrenia pre otca. Súd prvej inštancie v konaní rozhodoval aj o návrhu kolízneho opatrovníka, ktorým sa tento domáhal uloženia výchovného opatrenia obom rodičom formou povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb na ÚPSVaR R. H., pracovisko Q. nad T., ktorý návrh podal kolízny opatrovník maloletých detí za účelom dosiahnutia zlepšenia komunikácie medzi rodičmi,
pričom s týmto návrhom obidvaja rodičia súhlasili. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že dôvodom pre uloženie výchovného opatrenia je skutočnosť, že sa maloleté deti s otcom nestretávali, otec maloletých detí to vníma ako ovplyvňovanie maloletých detí zo strany matky, pričom z vykonaného dokazovania súd mal jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú narušené, čo vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku č. 2/2022 znalkyne G.. G. N. ako aj zo správy D.. E. R., klinického psychológa, u ktorej absolvujú terapiu maloleté deti. Súd správne, keďže mal za preukázané, že vzťahy medzi oboma rodičmi sú vážne narušené a maloleté deti začali odmietať kontakt s otcom, považoval za dôvodné uložiť rodičom maloletých detí výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, ktoré výchovné opatrenie súd správne považoval za vhodné aj s ohľadom na najlepší záujem maloletých detí z dôvodu, že je dôležité a v záujme maloletých detí, aby si ich rodičia uvedomili nevhodnosť ich správania voči sebe navzájom a následky tohto správania vo vzťahu k maloletým deťom. Práve z týchto dôvodov, keďže súd prvej inštancie uložil výchovné opatrenie obidvom rodičom maloletých detí, súd návrh matky na nariadenie individuálneho výchovného opatrenia otcovi zamietol z dôvodu, že by sa jednalo o ďalšie duplicitné výchovné opatrenie vo vzťahu k otcovi z dôvodov, že uložené výchovné opatrenie obom rodičom súd považoval za dôvodné a hlavne aj v záujme maloletých detí. Odvolací súd uvádza, že znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že podľa nej viac ako spoločný psychologicko-poradenský proces pre oboch rodičov je dôležitejšie individuálne odborné poradenstvo pre otca zamerané na skvalitnenie jeho výchovného prístupu a korekciu niektorých jeho postojov a spôsobov správania. Zároveň uviedla, že deti otca rešpektujú, ale necítia k nemu emočnú blízkosť a dôveru s poukazom na to, že maloleté deti majú k partnerke otca výraznejší negatívny vzťah, ktorého príčinu znalkyňa nedokázala objektívne a jednoznačne posúdiť, pričom znalkyňa zároveň uviedla, že tento negatívny vzťah čiastočne vplýva na menšiu ochotu detí sa s otcom stretávať. Znalkyňa tiež v znaleckom posudku uviedla, že komunikácia medzi rodičmi nie je dostatočná, rodičia momentálne medzi sebou nekomunikujú a pre obnovenie stretávania otca s deťmi by bolo žiadúce, aby sa obnovila aj vzájomná komunikácia rodičov, nakoľko je dôležité, aby sa najmä matka, ktorá má deti v osobnej starostlivosti nevyhýbala komunikácii a spolupráci s druhým rodičom, ktorú skutočnosť však znalkyňa vyhodnotila tak, že aktuálne sa nejaví ako hlavná príčina nedostatočnej komunikácie rodičov. Odvolací súd je s prihliadnutím aj k týmto konštatovaniam znalkyne, ktoré sú uvedené v bode 7. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie toho názoru, že súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď z dôvodu, že uložil obom rodičom výchovné opatrenie, zamietol návrh matky na nariadenie individuálneho výchovného opatrenia otcovi, keďže treba vziať do úvahy, že maloleté deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá nepochybne má najväčší vplyv na formovanie názorov maloletých detí, pričom zároveň má najväčšiu vedomosť o prežívaní maloletých detí, preto je podľa názoru odvolacieho súdu t. č. najdôležitejšie, aby bolo realizované výchovné opatrenie vo vzťahu k obidvom rodičom, v rámci ktorého je možnosť pri poradenskom procese vplývať, usmerňovať a zároveň upozorňovať na prípadné nežiadúce konanie otca, resp. aj matky, ktorí obidvaja by mali mať najväčší záujem na tom, aby ich maloleté deti mali vytvorené dobré vzťahy k obidvom rodičom, t. j. aj k rodičovi, ktorý sa o maloleté deti osobne nestará a ktorému nie sú zverené do osobnej starostlivosti, t. j. otcovi, pretože existencia pozitívneho vzťahu aj k druhému rodičovi je jedným zo základných predpokladov zdravého vývinu obidvoch maloletých detí, čo by mala byť tak pre otca maloletých detí ako aj matku maloletých detí priorita, na ktorú by mali obidvaja prihliadať pri svojom konaní, a to či už vo vzťahu k maloletým deťom ako aj navzájom voči sebe, pretože správanie sa rodičov navzájom voči sebe nepochybne má veľký vplyv aj na život, pocity, konanie a formovanie maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva existencia nezhôd medzi rodičmi, keď každý z rodičov preferuje správnosť svojho názoru oproti názoru druhého rodiča, preto by bolo veľmi žiadúce, aby obaja rodičia do určitej miery potlačili svoje individuálne záujmy a hľadali konštruktívnu spoluprácu za účelom zlepšenia vzťahov otca s maloletými deťmi, s cieľom, do budúcna vytvoriť harmonické vzťahy otca s maloletými deťmi navzájom, čo nepochybne je v najlepšom záujme maloletých detí. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj v odvolaním napadnutom výroku IV., keď podľa názoru odvolacieho súdu v tomto čase súd prvej inštancie ohľadom návrhu matky rozhodol vecne správne.
18. Vzhľadom už na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP vo výrokoch I., II. a IV. vo veci samej potvrdil, keďže dospel k názoru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil pri konštatovanom zistenom skutkovom stave a jeho rozhodnutie je vecne správne.
19. Rovnako vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania výrokom VIII., preto odvolací súd aj tento závislý výrok potvrdil, keďže súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 52 CMP.
20. Odvolaním nenapadnuté ďalšie výroky rozsudku súdu prvej inštancie, a to výrok III., ktorým súd schválil rodičovskú dohodu vo veci oprávnenia otca stýkať sa s maloletými deťmi, vo výroku V., ktorým súd uložil obom rodičom výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, vo výroku VII., ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/50/2017-38 zo dňa 14.02.2018 vo výroku o úprave styku ako aj vo výroku VI., ktorým súd rozhodol, že o trovách znalečného rozhodne samostatným uznesením, zostávajú rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nebol dôvod na postup v zmysle § 55 CMP.
22. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).