Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Ek-594-2022.pdf
PDF · 89.16 KB
No categories available
24Ek/594/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom Štefánikova 27/27, 814 99 Bratislava-Staré Mesto IČO: 00 682 420 proti povinnému: 1.) MADMAZEL, s. r. o., so sídlom 1. mája 1207/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 251 319 2.) C. T., B.: XX.X.XXXX, O. X. I. XXX/XX, X., XXX XX I. T. 3.) L. J., B.: XX.X.XXXX, O. X. U. XXXX/XX, U. T., XXX XX I. T. o vymoženie 205 493,74 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Kabáč, so sídlom Trojičné námestie 191, 027 44 Tvrdošín, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného v 3. rade na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného v 3. rade na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 265 706,65 eur s prísl., na základe exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. XCb/X/XXXX, zo dňa 7.6.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 06.08.2021 a uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. XCb/X/XXXX, zo dňa 05.10.2021, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 3.11.2021 (ďalej „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 11.03.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Kabáč, so sídlom Trojičné námestie 191, 027 44 Tvrdošín, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX (ďalej „súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného v 3. rade na zastavenie exekúcie spolu s prílohami (upovedomenie o začatí exekúcie, upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie zo dňa 13.05.2022, doručenku o prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 12.04.2022, návrh na čiastočné zastavenie exekúcie, obálku). Povinný v 3. rade po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 12.04.2022 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.04.2022, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňom 28.04.2022. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v 3. rade v zákonnej 15-dňovej lehote.
4. Povinný v 3. rade vo svojom návrhu uvádza, že s exekúciou nesúhlasí a preto v zákonnej lehote podal návrh na zastavenie exekúcie. V spoločnosti MEDVE LM, s. r. o., IČO: 44 050 038, bol povinný Štatutárnym orgánom - konateľom, v ktorej pri obchodnej činnosti ručil celým svojím majetkom. Rovnako ručil ako konateľ aj pri čerpaní finančných prostriedkov od oprávneného. Exekúcia, ktorá ja vedená voči povinného osobe pochádza z ručiteľského záväzku na základe nesplnenia a nevyplatenia dlhu spoločnosti MEDVE LM, s.r.o., IČO: 44 050 038 voči svojmu veriteľovi - Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. (oprávnenému). Na spoločnosť MEDVE LM, s.r.o., IČO: 44 050 038 bol dňa 28.01.2020 vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina, pod sp. zn. XK/XX/XXXX konkurz v ktorom bol ustanovený správca konkurznej podstaty. Správca v zmysle svojich zákonných povinnosti speňažil majetok spoločnosti MEDVE LM, s.r.o., ktorý bol súčasťou oddelenej podstaty zabezpečeného
veriteľa - Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., a ktorý bol speňažený na základe dobrovoľnej dražby č. X/XXXX. Oznam správcu súvisiaci s dražbou majetku podliehajúceho konkurzu spolu s celkovou vydraženou sumou bol zverejnený v Obchodnom vestníku, dňa 27.08.2021, pod č. XXX/ XXXX. Skutočnosťou je, že v predmetnom konkurze správca v blízkej dobe pristúpi k zostaveniu rozvrhu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa a rovnako je v konkurze spísaný ešte nespeňažený majetok z ktorého uspokojí spoločnosť MEDVE LM, s.r.o., ako hlavný dlžník svojho veriteľa Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, a.s.. Na základe vyššie uvedeného je povinný v 3. rade toho názoru, že v exekúcii nastali iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a tiež má povinný v 3. rade za to, že po vzniku exekučného titulu nastali také okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku v zmysle § 61k ods. 1 Exekučné poriadku najmä s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti.
5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie doručil aj vyjadrenie oprávneného prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý nesúhlasí so zastavením exekúcie a v celom rozsahu návrh rozporuje. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že povinný v 3. rade v predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie písomne potvrdil svoj ručiteľský záväzok voči oprávnenému, ktorý je predmetom vedenej exekúcie. Povinný v 3. rade poukazuje na to, že Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. XK/XX/XXXX, zo dňa 28.01.2020, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 23/2020 pod značkou záznamu W.8 dna 04.02.2020, súd vyhlásil konkurz na majetok hlavného dlžníka - úpadcu: MEDVE LM, s.r.o., IČO: 44 050 038, (ďalej len „úpadca“). Oprávnený uvádza, že si do konkurzu vedeného na majetok úpadcu prihlásil zabezpečenú pohľadávku vo výške 331 318,12 eur - z toho istina vo výške 265 706,65 eur, úroky vo výške 24 987,03 eur, úroky z omeškania vo výške 22 208,11 eur a náklady z uplatnenia vo výške 18 416,33 eur. Predmetná pohľadávka oprávnenému vznikla z Úverovej zmluvy č. 226560-2014 uzatvorene medzi oprávneným a úpadcom dňa 10.09.2014, na základe ktorej bol úpadcovi poskytnutý úver vo výške 300 000 eur na dohodnutý účel. Prihlásená pohľadávka oprávneného vrátane zabezpečenia bola správcom úpadcu v celom rozsahu zistená a zapísaná do zoznamu pohľadávok. Z dôvodu vedeného konkurzu a prebiehajúceho speňažovania majetku úpadcu zaradeného do všeobecnej podstaty a do oddelenej podstaty oprávneného má povinný v 3. rade za to, že nárok oprávneného bude uspokojený z výťažku z konkurzu a preto navrhuje exekúciu vedenú voči nemu v celom rozsahu zastaviť. Oprávnený v tejto súvislostí poukazuje na skutočnosť, že do dnešného dňa bol v konkurze vedenom na majetok úpadcu speňažený iba nehnuteľný majetok zaradený do oddelenej podstaty oprávneného a oprávnenému bol správcom úpadcu vyplatený výťažok z jeho speňaženia vo výške 125 824,38 eur dňa 13.04.2022 - z tohto dôvodu podal oprávnený súdnemu exekútorovi návrh na čiastočné zastavenie exekúcie zo dňa 05.05.2022, prostredníctvom ktorého navrhuje v súlade s ustanoveniami § 61n ods. 1 písm. b) a ods. 2 Exekučného poriadku vedenú exekúciu zastaviť v časti: istiny vo výške 60 212,91 eur, úrokov vo výške 24 987 03 eur, úrokov z omeškania vo výške 22 208,11 eur, trov konania vo výške 17 104,50 eur, a vo zvyšku uplatneného nároku pokračovať v riadnom vedení exekúcie. Samotné vedenie konkurzu na majetok úpadcu ako hlavného dlžníka v žiadnom prípade nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie vedenej voči povinným ako zaviazaným osobám, resp. voči povinnému v 3. rade ako ručiteľovi za záväzok úpadcu. Podľa ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.“ Ako uvádza Komentár k Obchodnému zákonníku (Patakyová a spoľ, C. H. Beck, 2016): „Ak nie sú pochybnosti o tom, že dlžník svoj záväzok nesplní, je veriteľ oprávnený od vyzvania dlžníka upustiť a obrátiť sa priamo na ručiteľa. Ako príklad zákon konkrétne uvádza vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Ak bude ručiteľ v takejto situácii plniť za dlžníka, bude následne nútený si svoju pohľadávku voči nemu uplatniť v rámci konkurzného konania.“ Z uvádzaného tak jasne vyplýva, že oprávnený si svoj nárok voči povinnému v 3 . rade uplatnil v súlade so zákonnými ustanoveniami a je oprávnený ho vymáhať prostredníctvom exekučného konania aj napriek vedenému konkurzu na majetok hlavného dlžníka.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ďalej len („Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
11. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.
12. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak dôvodný bol len v tej časti, na ktorú už prihliadol súdny exekútor a exekúciu v tejto časti zastavil.
13. Súd k danému návrhu na zastavenie exekúcie povinného v 3. rade uvádza, že ručenie je právny vzťah medzi veriteľom a treťou osobou (ručiteľom), ktorého obsah tvorí záväzok ručiteľa, t.j. osoby odlišnej od dlžníka, uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník. Ručenie teda poskytuje veriteľovi tretia osoba. Okrem toho k pojmu ručenia patrí aj to, že ručiteľ zabezpečuje dlh niekoho iného, t.j. že zabezpečuje cudzí dlh. Ručiteľský záväzok obsahuje písomné vyhlásenie ručiteľa adresované veriteľovi, ktorým berie na seba povinnosť voči veriteľovi uspokojiť jeho pohľadávku. Písomná forma je odôvodnená vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré pre ručiteľa znamená vznik ručenia.
14. Vzťah ručiteľského a hlavného záväzku je zásadne určený akcesorickou povahou ručiteľského záväzku vo vzťahu k hlavnému záväzku. K vzniku ručiteľského záväzku je nevyhnutná existencia hlavného záväzku. Vo vzťahu k záväzku dlžníka je záväzok ručiteľa subsidiárny (podporný), zatiaľ čo záväzok dlžníka je primárny. Prejavuje sa tým, že ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlh nesplnil dlžník, hoci ho na to písomne vyzval veriteľ. Toto vyzvanie nie je potrebné pri vyhlásení konkurzu. Súd zdôrazňuje, že ručiteľ nie je s dlžníkom zaviazaný spoločne a nerozdielne a nemá postavenie solidárneho dlžníka.
15. Povinnosť ručiteľa plniť dlh veriteľovi za dlžníka, teda vzniká po nesplnení dlhu dlžníkom napriek písomnej výzve dlžníkovi od veriteľa, resp. v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka samotným vyhlásením konkurzu. Ručiteľský záväzok je akcesorickým záväzkom vo vzťahu k hlavnému záväzku
dlžníka. Táto akcesorita sa premieta aj do výšky ručiteľského záväzku, kedy ručiteľ zodpovedá podľa výšky dlžníkovho záväzku. Veriteľovi žiaden právny predpis neukladá povinnosť čakať s požadovaním plnenia od ručiteľa od výsledku uplatnenia pohľadávky v konkurze vyhláseného na majetok dlžníka. Veriteľ je oprávnený súčasne s uplatnením pohľadávky v konkurze požadovať dlh od ručiteľa. V rozsahu v akom dlh ručiteľ splní zanikne postavenie účastníka konania v konkurze. V rovnakom rozsahu bude mať ručiteľ voči dlžníkovi regresný nárok na zaplatenie toho, čo za dlžníka zaplatil a to je podstata ručenia.
16. Podľa platnej právnej úpravy je právne irelevantné vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vo vzťahu ku vzniku povinnosti ručiteľa. Pretože žalobca dlžníka vyzval na splnenie dlhu, tento dlh do dňa podania žaloby, ako aj meritórneho rozhodovania vo veci splnený nebol, preto v zmysle platnej právnej úpravy bol žalobca oprávnený domáhať sa splnenia dlhu voči žalovanému ako ručiteľovi. V prípade ak je na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, nie je na vznik povinnosti ručiteľa potrebná ani výzva na plnenie zo strany veriteľa dlžníkovi a následné nesplnenie dlhu dlžníkom. Oprávnenie veriteľa domáhať sa splnenia dlhu voči ručiteľovi vzniká momentom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka „ex lege“. V súvislosti s argumentmi žalovaného, t.j. pohľadávka žalobcu môže byť v konkurze uspokojená, čím zanikne povinnosť ručiteľa, súd prvej inštancie uviedol, že právne predpisy neobmedzujú vznik povinnosti ručiteľa plniť na výsledok uplatnenia pohľadávky zo strany veriteľa voči dlžníkovi. Takéto poňatie ručiteľského záväzku by absolútne poprelo zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu ručiteľského vyhlásenia ako zabezpečenia pohľadávky (Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co 24/2016 zo dňa 30.11.2016).
17. Súd poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp zn. 1Er/2193/2014 zo dňa 30.09.2016, v obdobnej právnej veci, kde sa súd zaoberal otázkou inštitútu ručenia v obchodno- záväzkových vzťahoch, v prípade, ak je na hlavného dlžníka vedené konkurzné konanie a možnosťou vykonať voči ručiteľom v takomto prípade exekúciu. Okresný súd Banská Bystrica uviedol, že: „Rozhodovacia činnosť NS SR k inštitútu ručenia v obchodno-záväzkových vzťahoch uvádza, že podstata zabezpečenia záväzku ručenia spočíva v tom, že veriteľovi vzniká právo domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa v prípade, že splatný záväzok dlžník nesplní. Podmienkou je, aby bol ručiteľ na plnenie záväzku vyzvaný. Ručenie podľa § 303 a nasl. OBZ si nevyžaduje uzatvorenie zmluvy medzi ručiteľom a veriteľom, postačuje len písomné prehlásenie ručiteľa veriteľovi spôsobom, z ktorého je jednoznačné, že ručenie prevzal (§ 303 OBZ). Právny vzťah ručenia je vzťahom akcesorickým, závisí od existencie záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi. Vzniká teda na základe vzťahu veriteľa a dlžníka, a to ako zabezpečovací mechanizmus, (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pod sp zn. 1 MObdo V 11)". Ďalej, k otázke možnosti viesť exekúciu na ručiteľa v prípade, keď je na dlžníka vyhlásený konkurz súd uviedol, že: ,,V nadväznosti na už uvedenú charakteristiku právneho inštitútu ručenia v obchodno-záväzkových vzťahoch, nastolenú uvedenou rozhodovacou činnosťou NS SR, je z citovaných zákonných ustanovení Obchodného zákonníka zrejmé, že ručiteľský vzťah je vzťahom medzi veriteľom pohľadávky a ručiteľom, ktorý nemusí vzniknúť na základe zmluvy medzi nimi, ale aj na základe jednostranného právneho úkonu ručiteľa. Tento ručiteľský vzťah môže trvať len dovtedy, dokedy trvá hlavný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Z tohto pravidla existuje výnimka v zmysle § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka. Aj keď podstatnou podmienkou trvania ručiteľského záväzku je existencia hlavného záväzkového vzťahu, do ručiteľského záväzku medzi veriteľom a ručiteľom dlžník už nevstupuje a jeho právny stav, teda či sa on sám nachádza v konkurze alebo reštrukturalizácii, nemá na tento vzťah vplyv". Zhodne rozhodol aj Ústavný súd Slovenskej republiky, v uznesení II. ÚS 87/2017-13 zo dňa 2.2.2017. Je preto nepochybné, že oprávnený ako veriteľ si dôvodne uplatnil pohľadávku vyplývajúcu mu z exekučného titulu voči dlžníkovi u ručiteľov, ktorý im vznikol z titulu prevzatého ručiteľského záväzku.
18. Súd na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu po preskúmaní návrhu povinného v 3. rade na zastavenie exekúcie v súlade s predloženými dôkazmi a ustanoveniami Exekučného poriadku konštatuje, že nie je možné návrhu povinného v 3. rade na zastavenie exekúcie vyhovieť. Povinný v 3. rade nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu, ktorý by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku mohol byť podkladom pre zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného v 3. rade na zastavenie exekúcie podľa § 611 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 19. Povinný v 3. rade ani oprávnený si neuplatnili trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd preto o trovách exekučného konania ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.