Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Csp-311-2021.pdf
PDF · 105.23 KB
Case nature
Area
Subarea
35Csp/311/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v spore žalobcu: I. C. C., A..C.., Q.: XXX XX XXX, C. C. E. XX, XXX XX E., proti žalovanej: K. N., B.. B., Y.. XX.XX.XXXX, E. I. N. XXX/X, XXX XX R., o zaplatenie 28.135,00 EUR s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 28.147,- Eur s úrokom 6,69 % ročne zo sumy 28.135,- Eur od 11.1.2019 do zaplatenia najviac však 36.593,23 Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 28.135,- Eur od 11.1.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením pána I. G., Y.. XX.X.XXXX, E. S. X, XXX XX R. - C. (ručiteľa) v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť žalovanej plniť.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou elektronicky na Okresný súd Banská Bystrica žiadal súd, aby v upomínacom konaní zaviazal žalovanú 1/ K. N., B.. B., Y.. XX.XX.XXXX, E. I. N. XXX/X, XXX XX R. a žalovaného 2/ I. G., Y.. XX.X.XXXX, E. S. X, XXX XX R. k povinnosti zaplatiť mu sumu 29.636,60 EUR spolu s 6,69 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 28.135,00 EUR od 11.01.2019 do 15.03.2044, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 29.636,60 EUR od 11.01.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania, s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, titulom porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu dňa zo dňa 28.3.2014.
2. Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutočnosťami, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj len „Zmluvy“) uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ dňa 28.3.2017 bol žalovaným poskytnutý medziúver vo výške 28.300,00 EUR. V zmysle č. VII bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru a tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku poplatku. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver mesačnými splátkami vo výške 194,38 EUR na konto stavebného sporenia. Žalovaní z dôvodu exekúcií porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 6.11.2018 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok. Žalobca vyhlásil dňa 10.01.2019 mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 19.4.2021 vyzval žalovaných na plnenie, avšak neuhradil dlh ani čiastočne. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 165,00 EUR so sumou poskytnutého medziúveru 28.300,00 EUR je dlžná suma (istina) vo výške 28.135,00 EUR. Žalovaná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (10.1.2019) je vo výške 29.636,60 EUR, pričom pozostáva z istiny vo výške 28.135,00 EUR, z nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 6,69 % zo sumy 28.300,00 EUR od 10.1.2019 spolu vo výške 1.489,60 EUR a z nezaplateného poplatku za overenie zmluvnej dokumentácie vo výške 12,00 EUR. Žalobca si neuplatnil
sumu nezaplatených poplatkov vo výške 270,00 EUR. V zmysle č. IX. bod 9.2 a čl. X. bod 10.21 si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 29.636,60 EUR (dlžná suma ku dňu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti) odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.3.2014, Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, Tarify sporenia pre fyzické osoby, Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, Amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver, Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 6.11.2018, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.1.2019, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 19.4.2021, Výpis účtu zosplatneného medziúveru, Výpis z účtu stavebného sporenia.
4. Podaním zo dňa 8.6.2020 doručeného Okresnému súdu v Banskej Bystrici sa žalobca domáhal úpravy petitu žaloby, a to tak, že si uplatnil nárok na sumu vo výške 28.147,00 EUR (istinu vo výške 28.135,00 EUR + nezaplatené poplatky vo výške 12,00 EUR) spolu s 6,69 % p. a. úrokom za úver zo sumy 28.135,00 EUR od 11.1.2019 do zaplatenia, najviac do výšky 36.593,23 EUR a s 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 28.135,00 EUR od 11.1.2019 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania. 5. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 25.8.2021 vo veci pod sp. zn. 28Up/879/2021 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 28.147,00 EUR s úrokom z omeškania vo výške 6,69 % ročne zo sumy 28.135,00 EUR od 11.1.2019 do zaplatenia, najviac však do výšky 36.593,23 EUR a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 28.135,00 EUR od 11.1.2019 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 844,00 EUR.
6. Platobný rozkaz bol žalovanému 2/ doručený do vlastných rúk, žalovaný 2/ voči platobnému rozkazu nepodal odpor a preto platobný rozkaz voči žalovanému 2/ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.9.2021.
7. Žalovanej 1/ sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť a z toho dôvodu žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Na základe danej skutočnosti Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec dňa 8.12.2021 Okresnému súdu Košice I v súlade s ust. §10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
8. Súd má za to, že v prípade žalovaných ako dlžníkov išlo o samostatné procesné spoločenstvo podľa ust. § 76 Civilného sporového poriadku. Keďže platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk len žalovanej 1/, podaním návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní podľa § 10 ods. 3 a 4 zákona o upomínacom konaní bol platobný rozkaz voči nej zo zákona zrušený a súd pokračoval v konaní už len so žalovanou.
9. Okresný súd Košice uznesením č. k. 35Csp/311/2021-120 zo dňa 17.1.2022 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k žalobe a ak neuzná uplatnený nárok v celom rozsahu, tak nech uvedie a pripojí listiny a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
10. Žalovaná sa k žalobe a prílohám, ktoré jej boli doručené v zmysle ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku nevyjadrila, žiadne tvrdenia nerozporovala a nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.
11. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku : skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.3.2014, Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 6.11.2018, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.1.2019, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 19.4.2021, Výpis účtu zosplatneného medziúveru, Výpis z účtu stavebného sporenia.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné ani rozporované, že žalobca a žalovaná v pozícii dlžníka uzatvorili dňa 28.3.2014 Zmluvu o úvere podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej „Obchodný zákonník“). Pôvodný žalovaný 2/ vystupoval v tomto zmluvnom vzťahu ako ručiteľ. Na základe predmetnej zmluvy žalobca poskytol
žalovanej mimoriadny medziúver vo výške 28.300,00 EUR, pričom tento sa za splnenia tam uvedených podmienok mal následne zmeniť na stavebný úver vo výške 16.791,91 EUR. Úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola pre prvých 255 splátok vo výške 6,69 % p. a. a úroková sadzba stavebného úveru 4,75 % p. a.. Žalovaní boli povinní splácať úroky z medziúveru počas prvých 255 mesačných splátok vo výške 157,78 EUR a zároveň vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 36,60 EUR. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ medziúver nesplácali riadne a včas, žalobca dňa 10.1.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom.
14. Súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení:
15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
17. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
18. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
19. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
20. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
21. Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
22. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
23. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
24. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
27. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
28. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
29. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
30. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Ustanovenie § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá je vyjadrená pojmami spoločne a nerozdielne. Je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Solidarita dlžníkov voči veriteľovi môže byť založená právnym predpisom, rozhodnutím súdu, dohodou účastníkov, povahou plnenie. Po uspokojení pohľadávky veriteľa dochádza spravidla k vzájomnému vyporiadaniu medzi dlžníkmi / spoločnými či solidárnymi/. Vzájomné vyporiadanie dlžníkov je závislé od toho, aká je výška vzájomných podielov spoludlžníkov /spoločných či solidárnych/ na ich spoločnom záväzku a v akom rozsahu sa ten ktorý z dlžníkov podieľal na plnení dlhu voči veriteľovi. Výška vzájomných podielov dlžníkov / spoludlžníkov/ môže byť stanovená právnym predpisom, rozhodnutím súdu, dohodou dlžníkov, príp. ak neexistujú vyššie uvedené dôvody, nastupuje zákonný dôsledok, podľa ktorého podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere sú rovnaké.
33. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2019, sp. zn. 5 Cdo 1/2018: „Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. Ak platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk jednému z viacerých solidárne zaviazaných dlžníkov (žalovaných) a ostatní žalovaní nepodali proti platobnému rozkazu odpor, ohľadom nich platobný rozkaz nadobudne účinky právoplatného rozsudku. O ich povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku bolo právoplatne rozhodnuté, a teda nemôže byť táto vec prejednávaná znova.“
34. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Bolo preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 28.3.2014 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytovaní úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, amortizačná tabuľka, predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a sadzobník poplatkov pre fyzické osoby. Táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom (v rámci predmetu jeho podnikania) a žalovanou ako spotrebiteľom.
35. Na právny vzťah medzi stranami bolo preto potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Na základe uvedenej zmluvy žalobcovi ako poskytovateľovi úveru vznikla povinnosť poskytnúť peňažné prostriedky žalovanej podľa Zmluvy o úvere a žalovanej vznikla povinnosť uhradiť úverovú pohľadávku s jej príslušenstvom žalobcovi v lehote a spôsobom dohodnutým v Zmluve o úvere.
36. Žalovaná ani pôvodný žalovaný 2/ nehradili splátky úveru riadne a včas, a preto ich žalobca vyzval na splatenie dlhu najneskôr do 25.11.2018 s tým, že ak v tejto lehote nedôjde k úhrade, žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 25.11.2018, ktorá zásielka bola doručovaná žalovanej ako aj ručiteľovi (pôvodnému žalovanému 2/). Nakoľko k úhrade dlhu v stanovenej lehote nedošlo, žalobca listom zo dňa 10.1.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal zaplatiť celú dlžnú sumu 29.906,60 Eur vrátane príslušenstva do 10.1.2019. Ani v danej lehote nebol žalobcovi daný dlh splnený.
37. Uvedeným konaním sa žalovaná (ako aj pôvodný žalovaný 2/) dostala do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vznikol nárok na úroky z omeškania. Nakoľko žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru dňa 10.1.2019, vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. 11.1.2019.
38. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s citovaným ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.; základná úroková sadzba stanovenej ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu podľa jednotlivých faktúr bola 0,00 % výška úrokov z omeškania je teda o 5 percentuálnych bodov vyššia než úroková sadzba, t.j. a 5% ročne.
39. Vzhľadom na solidárny charakter záväzku je žalobca oprávnený požadovať plnenie celého dlhu od ktoréhokoľvek z dlžníkov s tým, že ak dlh splatí jeden dlžník (žalovaný), zanikne tým v rozsahu plnenia aj povinnosť druhého dlžníka. Výrok rozsudku zároveň zohľadňuje skutočnosť, že sa jedná o spoločný záväzok a všetci žalovaní sú zaviazaní na jeho splnenie spoločne a nerozdielne a zároveň skutočnosť, že v konaní nadobudol právoplatnosť platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Up/879/2021 zo dňa 25.8.2021, podľa ktorého je I. G. zaviazaný na plnenie dlhu rovnakým právnym titulom.
40. Pre úplnosť súd poznamenáva, že ak má viac dlžníkov tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov (ust. § 511 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka.)
41. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
42. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
44. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP)..
47. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a
náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 Civilného sporového poriadku. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
48. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvažoval aj použitie ustanovenia § 257 CSP, kedy je však nutné poznamenať, že žalovaná po celú dobu konania zostala nečinná aj napriek doručovaniu písomností súdom zákonom stanoveným postupom. Žalovaná v konaní netvrdila, že by sa na ňu mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jej prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovanej v spore, kde vystupovala ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa tak v osobnom či majetkovom postavení žalovaného a ani v predmete sporu a preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).