Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-147-2014.pdf
PDF · 101.41 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/147/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO 35717769, zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Bratislava, Na vŕšku č. 12, proti odporcovi: D. V., N.. X.XX.XXXX, A. M. A., B. XXX/XX, o zaplatenie 1.460,40 eur s príslušenstvom a zmluvnými pokutami, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 632,40 €, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 4. 6. 2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti sa návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným 22.10.2012 domáhal sa od odporcu zaplatenia 1460,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 4.6.2010 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 63,39 eur za každý začatý mesiac omeškania počnúc mesiacom jún 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 21.12.2009 uzavrel s odporcom zmluvu o úvere na čiastku 1.200,- eur, za poplatok za správu úveru vo výške 828,- eur. Zmluvou sa odporca zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 2028,- eur a uhradiť ju v 13 mesačných splátkach vo výške 156,- eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia vždy 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom v prípade neuhradenia troch splátok riadne a včas je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil odporca podpisom zmluvy o úvere. Odporca ku dňu podania návrhu uhradil len 567,60 eur, pričom posledná uhradená suma 41,- eur bola uhradená 27.10.2010. Vzhľadom k tomu, že ďalej splátky neuhrádzal, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok a vyzval odporcu na zaplatenie celého dlhu, ktorý sa stal splatný ku dňu 3.6.2010. Dlžná suma preto predstavuje 1460,40 eur ako rozdiel medzi poskytnutým úverom a poplatkom za správu úveru v celkovej sume 828,- eur. Ďalej navrhovateľ uplatnil aj dohodnutú zmluvnú pokutu v sume 63,39 eur mesačne, ktorá bola dohodnutá za každý jednotlivý mesiac omeškania až do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené preto navrhol vydať platobný rozkaz.
Odporca sa k doručenému návrhu nevyjadril.
Oznámením doručeným súdu dňa 24. januára 2013 oznámilo Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, so sídlom Petrovská 10, Skalica, vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.
Súd na námietku navrhovateľa uznesením vyhláseným priamo na pojednávaní vstup uvedenej právnickej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu nepripustil, nakoľko vedľajší účastník nepreukázal, že by odporca s jeho vstupom do konania aj súhlasil. Samotným doručením
oznámenia o vstupe totiž v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania nenastávajú. Súd pre dodržanie práva vedľajšieho účastníka na spravodlivý proces predvolal na pojednávanie i jeho právneho zástupcu a poskytol mu možnosť, aby priamo na pojednávaní doručil súdu súhlas odporcu s jeho vstupom do konania. Právny zástupca vedľajšieho účastníka sa, rovnako, ako odporca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavili, súd preto vo veci vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: č.l. 1-2 - návrh, č.l. 4 - osvedčenie o registrácií DPH, č.l. 5 - Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX z 21. 12. 2009, č.l. 7 - predžalobná upomienka a výzva k úhrade dlžnej sumy, č.l. 8 - poštový podací hárok, č.l. 9
- oznámenie o zosplatnení záväzku z 27. 7. 2010, č.l. 10 - poštový podací hárok, č.l. 17 - oznámenie o vstupe VÚ do konania, č.l. 26 - odpoveď na lustráciu v SP, č.l. 27 - odpoveď na lustráciu v REGOB, č.l. 33-34 - vyjadrenie navrhovateľa, na základe čoho mal preukázaný tento skutkový stav:
Dňa 21.12.2009 uzavreli účastníci zmluvu o úvere pod č.XXXXXXXXX, pričom navrhovateľ bol v zmluve označený ako veriteľ a odporca ako dlžník. Zmluvné strany sa dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom a ustanoveniami zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe zmluvy navrhovateľ ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 1.200,- €. Úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok. Úrok a odplata predstavuje tzv. poplatok za správu úveru, ktorý v celkovej sume predstavuje 828,- €. Odporca sa zaviazal uhradiť veriteľovi úver vrátane poplatku za správu úveru v 13 mesačných splátkach vo výške 156,- €, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a ďalšie až do úplného zaplatenia vždy 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Pre prípad neuhradenia troch splátok má veriteľ oprávnenie od zmluvy odstúpiť a žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Priemerná RPMN v zmysle § 4 ods. 2 bod k zákona č. 258/2001 Z.z. predstavuje ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 206,73 %. Zmluva je podpísaná veriteľom a odporcom ako dlžníkom. Odporca svojim podpisom ďalej potvrdil prevzatie hotovosti v deň podpisu zmluvy /čl. I. zmluvy/.
Súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, kde okrem iných zmluvných podmienok je v čl. 1 upravené, že ročná úroková sadzba činí 20 % z istiny za každý rok splácania úveru. V čl. 3 je obsiahnutá dohoda, podľa ktorej dlžník pokiaľ nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru a zákonný úrok z omeškania. Po dohode zmluvných strán je dlžník povinný uhradiť paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutého úveru, najmenej však 67,- €.
Oznámením o zosplatnení záväzku z 27.7.2010 oznámil navrhovateľ odporcovi splatnosť celého dlhu, ktorý pozostával z úroku a zmluvnej odmeny 1.592,40 €, zmluvnej pokuty, a paušálnej náhrady nákladov. Celkom predstavuje dlžná čiastku ku dňu oznámenia 1.896,09 eur. Predžalobnou upomienkou z 22.6.2010 navrhovateľ vyzval odporcu k zaplateniu 656,40 eur do 5 dní od obdržania výzvy.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Hodnotiac obsah zmluvy zo dňa 21.12.2009 má súd za to, že ide o reálnu zmluvu o pôžičke uzavretú medzi navrhovateľom ako veriteľom a dlžníkom ako spotrebiteľom. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že deň jej uzavretia je totožný s dňom prenechania peňažných prostriedkov dlžníkovi. Z uvedeného má súd za to, že veriteľ neposkytol peňažné prostriedky na základe požiadania dlžníka, ktorý záväzok predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere v zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka /viď zmluva/, ale že k poskytnutiu peňažných prostriedkov došlo súčasne s uzavretím zmluvy. Záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi totiž predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere, bez existencie ktorej nemôže s poukazom na § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka dôjsť k vzniku zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd je toho názoru, že požiadanie dlžníka o čerpanie úveru má časovo nasledovať až po uzavretí zmluvy a časovo sa nekryje s momentom uzavretia zmluvy. Je teda nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, i keď v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je bez právneho významu právna forma zmluvy. V danej veci je nepochybné, že odporca je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom. Súd sa ďalej zaoberal aj tým, či spotrebiteľskú zmluvu možno podriadiť aj režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom období. Pri aplikácii § 52 ods. 2 v spojitosti s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi možno považovať za spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. a, resp. za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
V predmetnej veci je nepochybné, že odporca dňa 21.12.2009 obdržal od navrhovateľa ako veriteľa peňažnú hotovosť v sume 1.200,- € a ďalej je nesporné, že navrhovateľovi zaplatil sumu 567,60 eur.
Pokiaľ ide o tzv. poplatok za správu úveru, zo zmluvy vyplýva, že tento predstavuje jednak odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny. Výška poplatku za správu úveru predstavuje 828,- €. Súdu nie je celkom jasná tvorba a funkcia tohto poplatku, avšak dá sa logicky vyvodiť, že 20 % z požičanej istiny t.j. 240,- € predstavuje z poplatku úrok a zvyšná časť, t.j. 578,- € predstavuje tzv. odplatu. Takto dohodnutý poplatok za správu považuje súd za nezrozumiteľný, neurčitý a zmätočný. Pre úplnosť súd udáva, že v zmluve dojednaná celková odplata za poskytnutie úveru zjavne prevyšuje odplatu stanovenú nariadením vlády č 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom tento podzákonný predpis bol v čase uzatvorenia zmluvy platný, keďže k jeho zrušeniu prišlo až zákonom č. 129/2010 Z.z.
Po zhodnotení zisteného skutkového stavu mal súd za to, že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, ktorý poskytol navrhovateľ odporcovi podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Preskúmaním uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že uzavretá úverová zmluva nespĺňa náležitosti stanovené v § 4 ods. 2 uvedeného zákona, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, na základe čoho v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 in fine zákona o spotrebiteľských úveroch, sa uvedený poskytnutý úver v takom prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak aj v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je dohodnuté, že odporca uhradí celkovú čiastku vo výške 828,- eur v 13 mesačných splátkach , a to v pravidelných 13 mesačných splátkach vo výške 156,- eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, ide o dojednanie, ktoré je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné, neurčité a zavádzajúce, nespĺňajúce zákonnú požiadavku § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch na presné a jednoznačné určenie konečného termínu splatnosti spotrebiteľského úveru a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na uvedené, dospel súd k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje stanovený konečný termín splatnosti spotrebiteľského úveru a ani konkrétne termíny splatnosti jednotlivých splátok, a preto sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 in fine zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákonnému zneniu ustanovení
§ 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch a požiadavke jasnosti, zrozumiteľnosti a určiteľnosti podľa názoru súdu zodpovedá také určenie počtu splátok, termínov, tak konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj termínov splatnosti jednotlivých splátok, ktoré je vyjadrené konkrétnym dátumom, či číslom.
Okrem toho súd udáva, že akákoľvek odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 69 % pri dobe splácania 13 mesiacov, a to vo vzťahoch, kde jednou zmluvnou stranou je spotrebiteľ, je neprimerane vysoká a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto podľa názoru súdu ide v prípade poplatku dojednaného ako poplatok za správu popri dojednaných úrokoch o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Z uvedenej úverovej zmluvy potom vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.200,- eur. Keďže odporca na základe uvedenej úverovej zmluvy, ktorá sa považuje z vyššie uvedených dôvodov za bezúročnú a bez poplatkov, zaplatil celkovo navrhovateľovi 567,60 eur, zostal mu dlžný sumu 632,40 eur, a keďže svoj dlh nesplnil riadne a včas ku dňu splatnosti úveru, dostal sa s plnením dlhu do omeškania dňa 4.6.2010. K splneniu dlhu vo výške 632,40 eur aj s príslušným úrokom z omeškania určeným podľa citovaného podzákonného predpisu ho preto zaviazal súd. V tejto časti súd považoval návrh za dôvodný a vo zvyšnej časti týkajúcej sa úroku a poplatku za správu úveru návrh zamietol.
Z priznanej sumy patrí navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení a v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výška úroku z omeškania v čase začatia omeškania - splatnosť celého dlhu, predstavovala 9% ročne, preto súd priznal úrok z omeškania z priznanej sumy počnúc 4.6.2010.
Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiadal priznať za každý mesiac vo výške 63,39 eur, počnúc mesiacom jún 2010, súd zmluvnú pokutu nepriznal, pretože dojednanie o zmluvnej pokute považuje od samého začiatku za neplatné. Zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad nesplnenia záväzku podľa čl. II zmluvy, t.j. vrátiť istinu a celkový poplatok dojednaných splátkach. Výška zmluvnej pokuty sa rovnala výške mesačného poplatku za správu úveru v sume 63,39 eur, a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru. Táto zmluvná pokuta patrí navrhovateľovi i popri zákonných úrokoch z omeškania. Súd vychádzal z toho, že dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá ročne predstavuje viac ako 50 % z požičanej sumy 1.200 eur, je neprimerane vysoká a spôsobuje značnú a neprípustnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinných ako spotrebiteľov. Sankcia, ktorá už v čase začatia konania prevyšuje dvojnásobne sumu samotnej dlžnej sumy, je odhliadnuc od jej povahy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, tiež v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor s dobrými mravmi. Dobré mravy v občianskoprávnych vzťahoch je potrebné podľa názoru súdu v súdnej praxi chápať ako súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania sa, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzťahu medzi ľuďmi. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké sankcie za omeškanie s platením peňažného záväzku sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda že sú v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho súd poukazuje na to, že dojednanie o výške zmluvnej pokuty nebolo dohodnuté individuálne, pretože zmluvnú pokutu, jej výšku a spôsob uplatnenia nemohol odporca ako spotrebiteľ nijako ovplyvniť. Navrhovateľ má stanovenú zmluvnú pokutu ako všeobecné pravidlo vopred pripravené pre každý zmluvný vzťah. S poukazom na uvedené vyhodnotil zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute ako celok za dojednanie v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, a teda neplatné i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd nepriznal zmluvnú pokutu v uplatnenom rozsahu, a aj v tejto časti návrh zamietol, pretože z neplatného zmluvného dojednania plnenie nie je možné priznať vôbec.
Súd žiadnemu z pomerne úspešných účastníkov náhradu trov konania nepriznal v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľovi, ktorý uplatnil nárok na náhradu trov konania /§ 151 ods. 1 O.s.p./ náhradu trov nepriznal v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., keďže tento bol v konaní úspešný len čiastočne, pričom nemal čistý úspech žiadny. Odporca trovy konania neuplatnil, preto súd o jeho trovách nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.