Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/58/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcov: 1. Y. Q.E., H.. W., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXXX/X, XXX XX A. - N., ako žalobkyňou v 1. rade, 2. G.. C. M., H.. M., A.. XX.XX.XXXX, W. F. F. D. XXX/XX, XXX XX A. M., ako žalobcom v 2. rade, 3. U. M., H.. M., A.. XX.X.XXXX, W. Ď.J. XXX/XX, XXX XX A. - I., ako žalobcom v 3. rade, všetci zastúpení: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava 811 02, IČO: 36 833 533, proti žalovaným v 1. rade: P.. F. C., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XXXX/XX, XXX XX Š., 2. rade: P.. B. C., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XXXX/XX, XXX XX Š., obaja zast. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o. so sídlom: Námestie SNP 3, Trnava 917 01, IČO: 36 857 548, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 25. novembra 2019, č. k. -704, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu pôvodnej žalobkyne a druhým výrokom žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že pôvodná žalobkyňa P. W., N.. XX.X.XXXX, A. W. Ľ. E. X, XXX XX A. - I. uzatvorila so žalovanými v 1. a 2. rade kúpnu zmluvu zo dňa 3.10.2016 (ďalej len „kúpna zmluva“), predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k.ú. území Q. Š., E.: Š.B., E. F., zapísanej na LV č. XXXX, ako parcela registra „E“ s parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4220 m2, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Pezinok, z predávajúcej - pôvodnej žalobkyne na kupujúcich - žalovaných za kúpnu cenu (4.000,- eur za 4.220 m2) t.j. 0,948,- €/m2. Zmluvné strany sa dohodli na úhrade kúpnej ceny v hotovosti pri podpise zmluvy, čo pôvodná žalobkyňa potvrdila svojim vlastnoručným notársky osvedčeným podpisom. Zmluvné strany zároveň prehlásili, že zmluva bola dohodnutá na základe ich vážnej a slobodnej vôle, že si jej obsah prečítali a bez výhrad s ním súhlasili, čo potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi. Prvoinštančný súd mal z rozhodnutia Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor č. V-4525/2016 z 07.12.2016, preukázané, že právne účinky vkladu vznikli dňom 7.12.2016. 3. Predmetom konania v prejednávanej veci bol nárok pôvodnej žalobkyne na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu absentujúcej územnoplánovacej informácie a postupu v rozpore s až 7 Súd prvej inštancie primárne posudzoval existenciu naliehavého právneho záujmu na

určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý pôvodná žalobkyňa v konaní preukázala s poukazom na objektívny stav právnej neistoty vzhľadom na to, že podľa jej tvrdenia boli žalovaní zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci pozemku v rozpore so skutočným stavom. 4. Zo zisteného skutkového stavu veci, právne odkazujúc na , , , , , , , , , , dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby. Na námietku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá neobsahovala územnoplánovaciu informáciu prvoinštančný súd uviedol, že technická jednota kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, nie je predpokladom platnosti zmluvy, ale iba procesnou technickou podmienkou katastrálneho konania. Prvoinštančný súd vykonaným dokazovaním zároveň nezistil dôvody absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu nedodržania postupu upraveného v až 7 , nakoľko v prejednávanej veci nešlo o prevod poľnohospodárskeho pozemku, ale o prevod pozemku, na ktorý sa vzťahuje výnimka uvedená v , v zmysle ktorej prevádzaný pozemok patril do lokality určenej na zastavanie podľa všeobecno-záväzného nariadenia obce Š. č. 4/2008 a územnoplánovacej informácie z 3.10.2016 č. 43-2069/2016-Ká, na ktorý sa nevyžadoval zásah akéhokoľvek iného orgánu verejnej moci ani vyňatie pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Na námietku pôvodnej žalobkyne, že zo strany žalovaných došlo pri uzatváraní kúpnej zmluvy k nátlaku na jej osobu a jeho stupňovaniu, ktorému nakoniec pôvodná žalobkyňa podľahla a teda kúpna zmluva nebola uzatvorená v súlade s slobodne, okresný súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania uviedol, že pôvodná žalobkyňa nebola aj vzhľadom na svoj vek, v októbri 2016 v takom stave, resp. klinickom priebehu vaskulárnej demencie, ktorý by jej znemožňoval jej rozpoznávaciu schopnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu. S poukazom na závery znaleckého posudku č. X/ XXXX vyhotoveného MUDr. Miroslavom Čerňanom prvoinštančný súd dospel k záveru, že pôvodná žalobkyňa bola schopná zmluvu fyzicky prečítať a porozumieť jej obsahu, preto v konaní nepreukázala nepochybné zistenie, že ako účastník právneho úkonu nedokázala posúdiť následky svojho konania alebo ovládnuť svoje konanie. Na námietku pôvodnej žalobkyne, že kúpna zmluva je neplatná z dôvodu uvedeného v , nakoľko bola zo strany žalovaných pri jej uzatváraní uvedená do omylu, keď jej títo neozrejmili, o aký konkrétny pozemok sa jedná, súd prvej inštancie s poukazom na výpoveď samotnej pôvodnej žalobkyne uviedol, že táto mala jednoznačne vedomosť o tom, že sa jedná o pozemok, ktorý dala do prenájmu P. A.. Rovnako vyhodnotil ako bezpredmetnú námietku pôvodnej žalobkyne, že žalovaní pri uzatváraní kúpnej zmluvy využili neskúsenosť pôvodnej žalobkyne, čo malo mať za následok neplatnosť kúpnej zmluvy podľa . Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané, že pôvodná žalobkyňa mala skúsenosti s prevodom pozemkov ako aj rodinného domu, nakoľko prejavila vôľu predať pozemok v rokoch 2012 - 2013, avšak nestalo sa tak z dôvodov na strane potenciálneho kupca a v roku 2016 predala nehnuteľnosť žalovaným prostredníctvom I. T.. Námietku pôvodnej žalobkyne týkajúcej sa neplatnosti kúpnej zmluvy a to, že cena za obdobné pozemky sa v čase prevodu mala pohybovať na úrovni 50,- eur/m2 a nie vo výške 0,942 eur/m2, čím vznikol viac ako 50 násobný rozdiel v kúpnej cene v jej neprospech okresný súd vyhodnotil tak, že z vykonaných dôkazov nevyplýva rozpor v kúpnej cene v takom rozsahu, v akom to uviedla pôvodná žalobkyňa. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyhotoveného Ing. Natáliou Uherčíkovou mal súd prvej inštancie zistené, že predmetný pozemok sa nachádzal v lokalite bez schválenej urbanistickej štúdie a v dohľadnej dobe nebolo možné na pozemku predpokladať výstavbu a pozemok v čase jeho predaja nebol zhodnotený poľnohospodársku činnosťou. Z tohto dôvodu prvoinštančný súd vychádzal z ceny stanovenej uvedeným znaleckým posudkom a to 0,53 eur/1m2, ktorá je najbližšia cene, za ktorú vykupuje obdobné pozemky v danej lokalite Poľnohospodárske družstvo Š.. Súd prvej inštancie vyvodil záver, že cena, ktorú uhradili žalovaní pôvodnej žalobkyni za predmetný pozemok bola v čase prevodu primeraná, dokonca o niečo vyššia ako všeobecná hodnota pozemkov v danej lokalite. 5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že v spore úspešným žalovaným priznal voči pôvodnej žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie pôvodná žalobkyňa z dôvodov uvedených v , , , Namietala, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy trpela takou duševnou poruchou, ktorá sa prejavovala v jej správaní poruchou rozpoznávacích schopností, zvýšenou sugestibilitou a zníženými úsudkovými schopnosťami. Na základe týchto skutočností bola kúpna zmluva podľa jej názoru absolútne neplatná v zmysle . Poukázala pritom na záver uvedený v znaleckom posudku Č.. X/XXXX vyhotovený MUDr. Ľubicou Škarbalovou, z ktorého vyplýva, že pôvodná žalobkyňa nebola schopná rozpoznať následky po podpísaní zmluvy, nebola schopná prečítať výšku kúpnej ceny, prepočítať v uvedenej výške bankovky a ani nebola schopná vyhlásiť,

aké vecné bremeno viazne na predmet kúpy. Spochybnila právny záver súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Miroslava Čerňana, že pôvodná žalobkyňa si mohla v tom čase byť vedomá, akú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou predala. Podľa pôvodnej žalobkyne, výsluchom súdnej znalkyne MUDr. Škarbalovej sa nepodarilo odstrániť rozpory v znaleckých posudkoch. Navyše zastala názor, že zo znaleckého posudku MUDr. Čerňana vyplýva, že tento nepopiera závery v znaleckom posudku MUDr. Škarbalovej. Namietala postup súdu prvej inštancie, ktorý odmietol vykonať výsluch znalca MUDr. Čerňana, ktorý mal bližšie objasniť svoje závery a odstrániť metodické chyby svojho posudku v zmysle V prípade, ak by sa uvedeným postupom nepodarilo odstrániť rozporné závery súdnych znalcov, mal okresný súd vykonať dokazovanie znaleckým v zmysle Dôvodila, že v zmysle konštantnej judikatúry, ak má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne, aby vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa k správnosti už podaného posudku. Uvedeným postupom preto súd prvej inštancie podľa pôvodnej žalobkyne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a tieto vady majú za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Namietala tiež, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie trpí vadou nedostatočnosti odôvodnenia, čím bolo porušené právo pôvodnej žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Ďalej namietala súdom posúdenú nesprávnosť skutkových zistení ohľadom neskúsenosti pôvodnej žalobkyne pri predaji nehnuteľnosti. Poukázala na výsluch uskutočnený na pojednávaní konanom dňa 28.5.2018, kde okrem iného uviedla „ ... nevedela som, aká je situácia v obci, aké sú ceny, ako idú ceny pozemkov. Predtým som ho nikomu neponúkala ...“. Podľa názoru pôvodnej žalobkyne, z jej výpovede taktiež nevyplýva, že by mala skúsenosť s prevodom pozemkov, ktorá mala prameniť z ich potenciálnych prevodov P. A.. Namietala aj vzťah k I.D. T., nakoľko jej táto osoba nebola známa a ktorá nezohrala žiadnu úlohu v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia podľa pôvodnej žalobkyne nebolo zrejmé, aké skutočnosti viedli súd prvej inštancie k prijatiu tých záverov, že žalovaní nevyužili pri prevode sporných nehnuteľností neskúsenosť pôvodnej žalobkyne. Poukázala aj na rozpory v znaleckých posudkoch na určenie hodnoty nehnuteľnosti, ktoré vychádzali z rovnakého základu, s ktorými sa súd prvej inštancie riadne procesne nevysporiadal a nezrovnalosti o vecnej správnosti znaleckého posudku nahradil vlastným názorom. Dôvodila, že všeobecná hodnota sporného pozemku bola súdnou znalkyňou Ing. Natáliou Uherčíkovou v znaleckom posudku č. XXX/ XXXX stanovená o 49.460,- eur nižšie ako je všeobecná hodnota stanovená súdnou znalkyňou Ing. Zuzanou Slatinovou v znaleckom posudku č. XX/XXXX, pričom uvedený rozdiel predstavoval viac ako 2.200 % odchýlku hodnoty spornej nehnuteľnosti. Pôvodná žalobkyňa ďalej v odôvodnení odvolania poukázala aj na nevykonateľnosť druhého výroku napadnutého rozhodnutia. Je toho názoru, že výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania, ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd v zmysle , a napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu pôvodnej žalobkyne navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolacej argumentácii pôvodnej žalobkyne skonštatovali, že bola osobou riadne spôsobilou na uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázali na vyjadrenie P.. Y. z 28.8.2019, z ktorého je zrejmé, že pôvodná žalobkyňa súhlasila s uvedeným postupom. Podľa žalovaných, skutočnosti, ktoré potvrdzujú spôsobilosť pôvodnej žalobkyne na uzavretie kúpnej zmluvy vyplývajú aj zo svedeckých výpovedí osôb, ktoré pôvodnú žalobkyňu bezprostredne vnímali v relevantnom čase, výpovede žalovanej na pojednávaní dňa 28.5.2018, skutkového a právneho stavu veci. K tvrdenej účelovej nespôsobilosti pôvodnej žalobkyne na právne úkony uviedli, že MUDr. Škarbalová nedospela vo svojom znaleckom posudku k takému záveru vylučujúcemu spôsobilosť na právne úkony na strane pôvodnej žalobkyne. Dôvodili, že nejasnosť záverov znaleckého posudku a výpovede MUDr. Škarbalovej v plnom rozsahu odstránil znalecký posudok MUDr. Čerňana. K tvrdeniam o údajnej nevykonateľnosti druhého výroku enunciátu napadnutého rozhodnutia uviedli, že ide o procesný postup vyplývajúci priamo zo znenia zákona. 8. Pôvodná žalobkyňa v replike zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii. 9. Žalovaní v duplike neuviedli iné skutočnosti, ako tie už uvedené v podanom vyjadrení k odvolaniu pôvodnej žalobkyne.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (, ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie pôvodnej žalobkyne nie je dôvodné. 11. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia vo veci samej dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že naliehavý právny záujem pôvodnej žalobkyne na požadovanom určení vlastníckeho práva je daný, nakoľko predstavuje jediný prostriedok na dosiahnutie zmeny súčasného stavu vlastníckeho práva v prospech pôvodnej žalobkyne. Odvolací súd dodáva, že účelom predmetnej žaloby je určiť vlastníctvo pôvodnej žalobkyne k nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobnom návrhu, ktorá odvodzovala svoje právne postavenie ako vlastníčky z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy v zmysle , ako aj , , , uzatvorenej so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 3.10.2016. V prípade úspechu v spore by sa právne postavenie pôvodnej žalobkyne resp. jej právnych nástupcov zmenilo, v katastri nehnuteľnosti by boli zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti, čím by súd uznal naliehavý právny záujem žalobcov za opodstatnený a preukázaný. 12. Ďalej súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce, že pôvodná žalobkyňa nepreukázala, že kúpna zmluvu, ktorou previedla svoju nehnuteľnosť na žalovaných, je absolútne neplatná, a to vzhľadom na závery kontrolného znaleckého posudku č. X/XXXX MUDr. Miroslava Čerňana, znalcom z odboru psychiatria, a vyhodnotenie ostatných dôkazov, z ktorých nebolo možné úplne vylúčiť rozpoznávaciu schopnosť pôvodnej žalobkyne a jej nespôsobilosť uzatvoriť kúpnu zmluvu. Súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými námietkami pôvodnej žalobkyne, ktorá v priebehu konania pripustila, že zmluvu podpísala, ale už tvrdila, že nemala úmysel uzatvoriť kúpnu zmluvu a predať nehnuteľnosť za takú nízku cenu. Na základe uvedených skutočností správne dospel súd prvej inštancie k záveru, že pôvodná žalobkyňa nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a žalobu o určenie jej vlastníckeho práva zamietol. S uvedenými závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. 13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v konaní navyše nebol preukázaný ani nedostatok spôsobilosti pôvodnej žalobkyne konať, keďže nebola ani zbavená ani obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, ani nebol podaný návrh na začatie konania o obmedzení či pozbavení spôsobilosti pôvodnej žalobkyne na právne úkony. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že vek sám o sebe nie je dôvodom na stratu spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd dodáva, že kúpna zmluva netrpí nedostatkom zrozumiteľnosti a určitosti, ani nedostatkom slobodného a vážneho rozhodnutia uzatvoriť právny úkon, keďže obsahovala všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti a pôvodná žalobkyňa ju dobrovoľne podpísala, s tým, že pravosť podpisu pôvodnej žalobkyne na kúpnej zmluve bola notársky overená dňa 3.10.2016. V zmysle , požiadavkami na právny úkon sú sloboda, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť vôle, ktoré predstavujú subjektívnu stránku konajúceho a prejavujú sa v existencii vôle a v prejave vôle. Ak nie je vôľa daná vôbec, ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorý z hľadiska práva nevznikne. Rovnako absolútne neplatný je právny úkon, ak vôli či jej prejavu chýba vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Na vnútornú výhradu konajúceho sa však neprihliada. V danej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že pôvodná žalobkyňa mala záujem predať spornú nehnuteľnosť a kúpna zmluva mala všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Pokiaľ pôvodná žalobkyňa aj mala voči obsahu kúpnej zmluvy akékoľvek výhrady, tieto pri uzavretí zmluvy neprezentovala. Navyše v zmluve uvedená kúpna cena bola stanovená dohodou zmluvných strán, a pokiaľ aj bola dohodnutá nižšia cena, ako všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti, uvedená skutočnosť nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. V danej veci bolo nesporné, že vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti v prospech žalovaných bol vykonaný na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 3.10.2016 pod č. V4525/2016. Vzhľadom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie a jeho právne vyhodnotenie, aj odvolací súd dospel k záveru, že pôvodná žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že kúpna zmluvu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle . 14. V posudzovanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil v súlade s a okolnosti namietané pôvodnou žalobkyňou v podanom odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok takú úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s úvahou prvoinštančného súdu prezentovanou v napadnutom rozhodnutí. 15. Zohľadniac vyššie uvedené možno uzavrieť, že obsah odvolania pôvodnej žalobkyne nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo

by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Preto odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol ako vecne správny podľa potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok po právnej aj skutkovej stránke riadne odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov rozsudku v napadnutej časti ďalej iba poukazuje ( ). 16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom 1/ až 3/ v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).