Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-149-2020.pdf
PDF · 115.48 KB
No categories available
11S/149/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, v právnej veci žalobcu: L.. F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. nad F. XXX, XXX XX U., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, Odbor poriadkovej polície, so sídlom Hviezdoslavova 38, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľa Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom č. ORPZ-NM-OPP-348-004/2020 zo dňa 30.09.2020 v spojení s disciplinárnym rozkazom riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom č. 5/2020 zo dňa 22.08.2020, takto
rozhodol:
Správny súd zrušuje rozhodnutie riaditeľa Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom č. ORPZ-NM-OPP-348-004/2020 zo dňa 30.09.2020 a disciplinárny rozkaz Obvodného oddelenia Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom č. 5/2020 zo dňa 22.08.2020 a vec vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia riaditeľa Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom č. ORPZ-NM-OPP-348-004/2020 zo dňa 30.09.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bol potvrdený disciplinárny rozkaz riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom č. 5/2020 zo dňa 22.08.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „disciplinárny rozkaz“), ktorým podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie, a to za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa mal dopustiť v podstate tým, že v priestupkovom spise č. ORPZ-NM-OPP3-262/2020-P a v priestupkovom spise č. ORPZ- NM-OPP3-285/2020-P nevykonal v lehote určenej na objasnenie priestupku všetky úkony potrebné na rozhodnutie správneho orgánu, čím spôsobil prieťahy pri objasňovaní priestupkov.
2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj disciplinárneho rozkazu z dôvodu, že obe rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci, nedostatočne zistenom skutkovom stave a sú nepreskúmateľné, nakoľko sa správne orgány nevyporiadali so skutočnosťami, na ktoré žalobca v správnom konaní poukazoval. Procesným postupom správnych orgánov bolo súčasne porušené právo žalobcu na spravodlivý proces.
3. Žalobca uviedol, že v prípade priestupku sp. zn. ORPZ-NM-OPP3-262/2020-P, ktorý mu bol pridelený dňa 20.05.2020, sa v ten istý deň o pridelení priestupku dozvedel. Dňa 18.06.2020 spísal žiadosť o predĺženie zákonnej lehoty na objasňovanie priestupku. V tento deň v dopoludňajších hodinách v rámci bežnej hliadkovej 12-hodinovej služby žalobca absolvoval služobnú prípravu - streľby, ktoré sú inak plánované ako samostatné zamestnanie a nemal v tomto čase k dispozícií služobný počítač. Žiadosť bola spísaná vo večerných hodinách na konci služby, kedy sa už nikto z nadriadených na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom nenachádzal a túto žiadosť spolu so spisovým materiálom žalobca odovzdal k písomnostiam na chodbe obvodného oddelenia ku schváleniu. V dňoch 20.06.2020 a 21.06.2020 mal žalobca služobné voľno z dôvodu uzavretia manželstva a následne dňa 23.06.2020 na nočnej službe ešte neschválenú žiadosť elektronicky zaevidoval. Dňa 25.06.2020 v čase 12:49 hod. po návrate so služobnej cesty žalobca dostal od kpt. Bc. T. N. vyrozumenie o začatí disciplinárneho konania za zmeškanie zákonnej lehoty, jeho žiadosť o predĺženie lehoty bola vyhodnotená ako nedostatočne odôvodnená a bol vydaný pokyn k spísaniu novej žiadosti. Dňa 30.06.2020 spísal žalobca novú žiadosť, pričom dôvod, pre ktorý žiadal o predĺženie lehoty na objasňovanie, žalobca obšírnejšie rozpísal. Následne bola žiadosť o predĺženie lehoty nadriadeným schválená a objasňovanie bolo ukončené dňa 25.07.2020.
4. V prípade priestupku sp. zn. ORPZ-NM-OPP3-285/2020-P, ktorý mu bol pridelený dňa 01.06.2020, sa žalobca o pridelení dozvedel v službe dňa 03.06.2020. Dňa 30.06.2020 na nočnej službe vo večerných hodinách spísal žiadosť o predĺženie zákonnej lehoty na objasňovanie priestupku, túto o 22:30 hod. toho dňa aj elektronicky zaevidoval. Po nočnej službe dňa 01.07.2020 bola žiadosť nadriadeným por. Bc. Petrom L. schválená a spis bol žalobcovi vrátený do rúk na dokončenie objasňovania so slovami, aby nepredlžoval lehotu objasňovania v prípade, ak to nie je potrebné a snažil sa vykonať všetky úkony v lehote do jedného mesiaca od pridelenia priestupku. Nasledujúcu službu dňa 03.07.2020 žalobca vykonal všetky chýbajúce úkony, pričom v tento deň bolo objasňovanie priestupku aj ukončené.
5. Žalobca ďalej poukázal na to, že správne orgány sa nevyporiadali s argumentáciou v jeho vyjadrení k disciplinárnemu konaniu proti nemu vedenému, keď nedodržanie základnej mesačnej lehoty na objasňovanie priestupku odôvodnil vyťaženosťou pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, riešením priradených udalostí v denných obchôdzkových službách, riešením prioritných úloh vydávaných ústnymi pokynmi nadriadených, ako aj vybavovaním inej administratívy v určených lehotách. Uvedené skutočnosti vo svojom súhrne podstatnou mierou ovplyvnili zmeškanie zákonných lehôt objasňovania priestupkov.
6. Žalobca ďalej namietol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného neobsahuje žiadne úvahy, ktorými sa správny orgán riadil, aj napriek tomu, že na tretej strane rozhodnutia žalovaný uvádza, že ako odvolací orgán sa zaoberal len skutkovým stavom veci, dôvodmi a skutočnosťami, pre ktoré bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie a nie skutočnosťami, ktoré s predmetnou vecou nesúvisia, čo je v zásade jediné odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že žalovaný sa nevyporiadal nielen so žalobcom tvrdenými skutočnosťami, ale absolútne sa nevysporiadal so žiadnou skutočnosťou, teda odôvodnenie neobsahuje ani len náznak správnej a logickej úvahy, ktorá by mohla vyústiť do rozhodnutia, ktoré bolo vydané. Disciplinárny rozkaz ani napadnuté rozhodnutie neobsahujú odôvodnenie, ktoré by bolo preskúmateľné, na základe čoho považuje žalobca rozhodnutie žalovaného za nezákonné, arbitrárne a plné pochybností.
7. Žalobca napokon namietol, že v lehote na podanie odvolania mu nebolo umožnené nahliadnuť do kompletného sporivého materiálu ani po ústnej žiadosti, telefonickej žiadosti, SMS žiadosti, ani písomnej žiadosti doručenej riaditeľovi obvodného oddelenia do vlastných rúk, pričom týmto doteraz nedisponujem. Disciplinárny rozkaz mu bol v mieste jeho bydliska ústne vyhlásený bez možnosti si ho na mieste prečítať alebo ofotiť. Fotokópia disciplinárneho rozkazu mu bola sprístupnená až nasledujúci deň, čím bola skrátená lehota na podanie riadneho opravného prostriedku. Žiadosť zo dňa 25.06.2020 a zo dňa 13.07.2020, fotokópia disciplinárneho rozkazu a rozhodnutie sú jediné písomnosti, ktoré mi boli sprístupnené. Takýmto konaním mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
8. Žalobca záverom správnej žaloby sumarizoval, že sa svojím konaním pri riešení pridelených mu priestupkov nemohol dopustiť žiadneho disciplinárneho previnenia, nakoľko všetky úkony potrebné
k objasneniu oboch priestupkov riadne vykonal v predĺženej lehote po riadne a včas podanej a odôvodnenej žiadosti o jej predĺženie. V minulosti k dôvodnému a oprávnenému predĺženiu lehoty v pridelených priestupkoch za obdobie výkonu jeho služby od roku 2012 došlo len výnimočne, a to iba na základe objektívnych skutočností a vždy po schválení predĺženia lehoty nadriadeným. Príčina včasného nekonania v priestupkových spisoch, ktoré mu je vytýkané, spočíva v objektívnych skutočnostiach a nezakladá zavinené porušenie povinnosti policajta. Žalobca pripomenul, že jeho doterajší postoj a kvalita priestupkových spisov bola na výbornej úrovni, o čom svedčí aj služobné hodnotenie s výsledkom „A“
- výborne. Pokiaľ ide o disciplinárne opatrenia a disciplinárne odmeny počas jeho služobného pomeru policajta, bola mu udelená trikrát písomná pochvala a raz peňažný dar.
9. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného rovnako ako aj disciplinárny rozkaz opisujú skutkovú podstatu porušenia povinnosti žalobcu s odkazom na všeobecne záväzné a interné právne predpisy, ktoré jednoznačne určujú postup pri objasňovaní priestupku, s ktorými bol žalobca aj náležité oboznámený. Tvrdenie žalobcu o dodržaní lehoty na objasňovanie priestupku vychádza z nesprávneho posúdenia samotnej podstaty lehoty na objasňovanie priestupku. Žalovaný vysvetlil, že lehota na objasňovanie priestupku je vo všeobecnosti určená v ustanovení § 59 ods. 4 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) tak, že objasňovanie priestupku sa skončí spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa správny orgán alebo orgán oprávnený objasňovať priestupky o priestupku dozvedel. Zo znenia zákona vychádza priamo aj povinnosť policajta upravená v čl. 20 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, podľa ktorého policajt skončí objasňovanie priestupku spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o priestupku dozvedel. Ak policajt nemôže skončiť objasňovanie priestupku v určenej lehote, o jej predĺženie na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti, ktoré spisuje na tlačivo uvedené v prílohe č. 11, rozhoduje nadriadený, ktorý je zodpovedný za úsek odhaľovania, objasňovania a prejednávania priestupkov, alebo priamy nadriadený policajta, ktorý zároveň určí primeranú lehotu na skončenie objasňovania priestupku a túto vyznačí do predloženej žiadosti. Lehota na objasnenie priestupku sa teda v prvom rade počíta podľa § 59 ods. 4 zákona o priestupkoch a sekundárne podľa interných predpisov, ktorými sa pri plnení služobných úloh povinne riadi aj žalobca. Skutočnosťou určujúcou začiatok lehoty na objasňovanie priestupku je tak okamih, kedy sa orgán oprávnený objasňovať priestupky o priestupku dozvedel. Skutočnosťou preukazujúcou oboznámenie sa s priestupkom zo strany orgánu Policajného zboru, ako orgánu oprávneného na objasňovanie priestupkov je predovšetkým samotné oznámenie priestupku alebo zistenie jeho spáchania na základe vlastného zistenia orgánu oprávneného objasňovať priestupky.
10. Samotné pridelenie spisu konkrétnemu policajtovi na plnenie úloh objasňovania, teda na obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu, nemá podľa žalovaného vplyv na plynutie lehoty na objasňovanie priestupku, nakoľko táto je určená zákonom. Povinnosťou žalobcu tak bolo podľa úloh určených nadriadeným vykonať objasňovanie priestupku tak, aby bola dodržaná zákonom určená lehota a v prípade potreby jej predĺženia bolo povinnosťou žalobcu v tejto lehote požiadať podľa vyššie uvedených interných predpisov o jej riadne predĺženie. V prípade priestupku evidovaného pod číslom ORPZ-NM-OPP3-262/2020-P bol tento oznamovateľkou oznámený na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom dňa 19.05.2020, z čoho vyplýva, že lehota na objasňovanie priestupku končila dňom 18.06.2020. Žalobca síce uvádza, že 18.06.2020 spracoval žiadosť o predĺženie lehoty, avšak z výpisu zo systému vyplýva, že daný úkon v systéme zaevidoval dňa 23.06.2020 (tak, ako aj sám uvádza), nič mu nebránilo dňa 18.06.2020 pri spracovaní žiadosti túto zaevidovať v systéme, nakoľko na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom je k dispozícii dostatok služobných počítačov pripojených k sieti. Jeho tvrdenie teda môže byť účelové. Tiež z výpisu zo systému vyplýva, že od dňa 25.05.2020 vo veci žalobca nevykonal žiaden úkon. V prípade priestupku evidovaného pod číslom ORPZ-NM-OPP3-285/2020-P bol tento oznamovateľkou oznámený na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom dňa 29.05.2020, z čoho vyplýva, že lehota na objasňovanie priestupku končila dňom 28.06.2020. Žalobca uvádza, že 30.06.2020 spracoval žiadosť o predĺženie lehoty (po prekročení 30-dňovej lehoty), z výpisu zo systému vyplýva, že daný úkon v systéme zaevidoval dňa 30.06.2020, pričom odo dňa 01.06.2020 vo veci nevykonal žiaden úkon.
11. Žalovaný z uvedeného vyvodil, že žalobca prvotnú mesačnú lehotu, ktorá je zákonom určená na objasňovanie priestupku, nedodržal a o jej predĺženie požiadal až po jej márnom uplynutí. Žalovaný pripomenul, že skutočnosti, ktoré žalobca uvádza v prevažnej časti podanej žaloby, boli predmetom
prvostupňového konania a zaoberal sa nimi aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Odvolávanie sa na plnenie iných služobných úloh nemalo podľa prvostupňového ani podľa druhostupňového orgánu vplyv na posúdenie dodržania lehoty na ukončenie objasňovania priestupku, resp. na podanie žiadosti o predĺženie lehoty na objasňovanie, ktorú žalobca podal. K tvrdeniu žalobcu, že mu v lehote na podanie odvolania nebolo umožnené nahliadnuť do kompletného spisového materiálu, žalovaný uviedol, že tento materiál obsahoval žiadosť o vyjadrenie podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. zo dňa 13.07.2020 pod číslom ORPZ-NM-OPP3-126-004/2020, s opisom porušenia povinností, ktoré prevzal dňa 13.07.2020, disciplinárny rozkaz riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom č. 5/2020, zo dňa 22.08.2020, ktorý mu bol vyhlasovaný, odmietol ho podpísať, čo je opísané v Úradných záznamoch č. ORPZ-NM-OPP3-126-006/2020 a ORPZ-NM-OPP3-126-007/2020 zo dňa 25.08.2020. K nahliadnutiu do spisu sa žalobca dostavil dňa 26.08.2020, pričom priebeh tohto nahliadnutia je opísaný v Úradnom zázname zo dňa 26.08.2020 pod číslom ORPZ-NM-OPP3-126-008/2020.
12. Žalovaný doplnil, že počas objasňovania priestupkov v predchádzajúcom období bol žalobca ústne, bez písomného záznamu, zástupcom riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom niekoľkokrát upozorňovaný na nedostatky v spisoch za účelom ich odstránenia, čo zjavne neviedlo k jeho náprave a preto bol pre ich opakovanie riešený v žalovaných prípadoch disciplinárnym konaním.
13. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.
15. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
16. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
17. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Zistil, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalobcovi nariadil na prejednanie veci pojednávanie, toto vykonal v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolanie riadne vykázané, lehotu na prípravu zachovanú a do času otvorenia pojednávania nedoručil správnemu súdu písomné ospravedlnenie neúčasti ani nesúhlas s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.
18. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že disciplinárnym rozkazom riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom č. 5/2020 zo dňa 22.08.2020 bolo podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie, a to za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa mal dopustiť tým, že v priestupkovom spise č. ORPZ-NM-
OPP3-262/2020-P a v priestupkovom spise č. ORPZ-NM-OPP3-285/2020-P nevykonal v lehote určenej na objasnenie priestupku všetky úkony potrebné na rozhodnutie správneho orgánu, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa zákona o priestupkoch alebo iného zákona, tak ako mu to bolo pri pridelení priestupkového spisu dané do pokynu jeho nadriadeným, objasňovanie neukončil v zákonom stanovenej lehote spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o priestupku dozvedel a nezaevidoval všetky registratúrne záznamy do portálu Cesda-p, kde za správnosť, včasnosť a zákonnosť vykonávaných úkonov, rozhodnutí a opatrení pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov zodpovedá osobne policajt, čím mal žalobca porušiť základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. a postupovať v rozpore s § 58 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v rozpore s čl. 20 a čl. 64 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch. V odôvodnení poukázal správny orgán na to, že žalobca mal na objasňovanie priestupkov dostatok času, nečerpal riadnu dovolenku a ani nebol práceneschopný. Na objasňovanie jedného priestupku mal k dispozícii trinásť 12- hodinových služieb a jednu 8-hodinovú, na objasňovanie druhého priestupku mal k dispozícii desať 12- hodinových služieb a dve 8-hodinové. Svojím nekonaním tak žalobca spôsobil prieťahy v objasňovaní priestupkov.
19. Disciplinárny rozkaz bol žalobcovi oznámený dňa 25.08.2020. Proti disciplinárnemu rozkazu podal žalobca odvolanie. Namietol nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že v oboch priestupkových spisoch bolo jeho žiadosti o predĺženie lehoty na objasňovanie priestupku vyhovené, pričom všetky potrebné úkony v týchto spisoch zrealizoval v rámci predĺženej lehoty. Zdôraznil, že o predĺženie lehoty žiadal z dôvodu svojej vyťaženosti pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky v zmysle plnenia pokynu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru o dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, tiež z dôvodu riešenia pridelených udalostí v denných obchôdzkových službách, kedy je policajná hliadka určená prioritne k riešeniu rôznych udalostí a úloh na základe pokynov vydávaných ústne nadriadenými. Taktiež poukázal na to, že počet denných služieb, v rámci ktorých je možné vytvoriť si časový priestor na prácu s priestupkovými spismi, bol v danom období polovičný oproti zvyčajnému plánu služieb. Žalobca navrhol preskúmať disciplinárny rozkaz a ukončiť disciplinárne konanie bez uloženia disciplinárneho opatrenia.
20. Prvostupňový správny orgán odvolaniu žalobcu v rámci autoremedúry nevyhovel a vec predložil na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu. Riaditeľ odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom rozhodnutím č. ORPZ-NM- OPP-348-004/2020 zo dňa 30.09.2020 odvolanie žalobcu zamietol a disciplinárny rozkaz potvrdil. Odhliadnuc od opísania skutkového stavu, vykonaných procesných úkonov a citácie ustanovení § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 písm. a) a § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. k dôvodom napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol v podstate iba nasledovné: „Ďalej je potrebné skonštatovať, že odvolací orgán sa v rámci odvolacieho konania zaoberal len skutkovým stavom veci, dôvodmi a skutočnosťami, pre ktoré bolo odvolateľovi uložené disciplinárne opatrenie a nie skutočnosťami, ktoré s predmetnou vecou nesúvisia, pričom vychádzal zo zadokumentovaného skutkového stavu, písomných podkladov a zákonných ustanovení. Rozhodnutiu predchádzalo rokovanie senátu poradnej komisie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, ktorého záverom bolo odporúčanie, s ktorým sa odvolací orgán v plnej miere stotožnil. V rámci odvolacieho konania bolo preskúmané rozhodnutie v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a po preštudovaní predložených materiálov som ako odvolací orgán dospel k záveru, na základe ktorého som rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 02.10.2020.
21. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
22. Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas.
23. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
24. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.
25. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
26. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
27. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd sa stotožňuje s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ako aj disciplinárneho rozkazu pre nedostatok dôvodov, a to pre nedostatočné vyporiadanie sa žalovaného ako odvolacieho orgánu s odvolacím námietkami žalobcu, ako aj pre absenciu správnej úvahy, ktorú je správny orgán ukladajúci disciplinárne opatrenie povinný uviesť vo svojom rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Správny súd sa z preskúmavaných rozhodnutí síce dozvedel, aký počet 12-hodinových a 8-hodinových služieb mal žalobca ako policajt k dispozícii počas lehoty na objasnenie priestupkov, avšak iba z ich počtu nie je možné ustáliť, aké boli celkové okolnosti, za ktorých mal žalobca naplniť znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia. Nie je zrejmé napr. to, či v uvedenej lehote žalobca riešil iba dva vytknuté priestupkové spisy alebo riešil aj iné, pri ktorých lehotu na objasnenie stihol. Ak žalobca opakovane, t. j. aj v odvolaní, namietol svoju vyťaženosť spočívajúcu v tom, že mal byť prioritne prideľovaný v rámci policajných služieb na dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, bolo povinnosťou odvolacieho orgánu sa s týmto argumentom vyporiadať a bližšie preskúmať pracovnú náplň žalobcu počas týchto služieb, t. j. aký časový úsek z týchto služieb bol reálne využiteľný na prácu s priestupkovým spisom a následne tieto zistenia zohľadniť. Napadnuté rozhodnutie a ani prvostupňové rozhodnutie však neobsahujú ani len pokus rozšíriť argumentačný záber týmto smerom.
28. Správny súd opäť pripomína znenie ustanovenia § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na (1) povahu protiprávneho konania, na (2) okolnosti, za ktorých bolo spáchané, (3) jeho následky, (4) mieru zavinenia a na (5) doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností, a to kumulatívne. Nie je možné akceptovať taký postup, že si správny orgán pri rozhodovaní o sankcii vyberie len jednu parciálnu zložku, napr. následky spočívajúce v prieťahoch pri objasňovaní priestupkov a ostatné opomenie vyhodnotiť. Popri tom, že žalovaný nedostatočne objasnil a následne vôbec nezohľadnil celkové okolnosti, za ktorých sa žalobca mal dopustiť disciplinárneho previnenia, chýba v napadnutom rozhodnutí aj správna úvaha k otázke doterajšieho postoja žalobcu ako policajta k plneniu služobných povinností. Správny súd sa nedozvedel nič o hodnotení žalobcu ako policajta za obdobie predchádzajúce spáchaniu disciplinárneho previnenia, napr. či už bol za podobné konanie riešený alebo či a koľkokrát bol disciplinárne odmenený napr. pochvalou a pod. Takéto zistenia je správny orgán povinný zisťovať a vyhodnocovať bez ohľadu na to, či v priebehu disciplinárneho konania policajt upozorní na dôkazy v jeho prospech a na okolnosti majúce potenciál zlepšiť jeho celkovú právnu pozíciu. Pritom z argumentácie žalobcu je možné zistiť, že tu v jeho doterajšej policajnej kariére nejaké disciplinárne odmeny sú.
29. Hoci to priamo nebolo súčasťou žalobných námietok, správny súd v rámci obiter dictum dopĺňa, že ak rozhodnutie správneho orgánu na úseku správneho trestania cituje vo výroku porušenie ustanovení predpisu majúceho povahu interného normatívneho aktu orgánu verejnej správy, t.j. ak nejde o právny predpisov zverejňovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, je pre naplnenie požiadavky preskúmateľnosti povinnosťou správneho orgánu v odôvodnení správneho rozhodnutia prinajmenšom v plnom znení citovať dotknuté ustanovenia interného normatívneho aktu, ktorých porušenia sa konanie istého subjektu týka a následne do administratívneho spisu založiť vo fotokópii text z príslušnej zbierky
alebo vestníka takýchto interných normatívnych aktov, napr. pre prípad následného súdneho prieskumu. Správny súd však musí konštatovať, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sa nedozvedel vôbec nič o tom, aké je znenie čl. 20 a čl. 64 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, pričom overiteľný autentický text tohto interného normatívneho aktu nie je súčasťou administratívneho spisu.
30. S poukazom na uvedené správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj disciplinárny rozkaz z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom sa správne orgány budú riadiť právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku, doplniac súčasne administratívny spis o zatiaľ chýbajúce interné normatívne akty, ktorých porušením mal žalobca naplniť znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia.
31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
32. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.