Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Co-442-2015.pdf
PDF · 88.08 KB
Case nature
Subarea
6Co/442/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., F. XXX/X, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom v Komárne, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, proti odporcom: 1/ GARANT INVESTING, s.r.o., so sídlom Komárno, Jókaiho 28/12, IČO: 36 533 106, 2/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, 3/ Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, o určenie neplatnosti dražby, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu v l. rade proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 6. augusta 2015 č. k. 6C/512/2015-25 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi v l. rade povinnosť trpieť nerušený výkon užívacieho práva k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Komárno, odbor katastrálny na LV č. XXXX pre kat. úz. F. ako byt č. X vo vchode č. X na adrese F. XXX/X, F., bytového domu so súp. č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ KN č. 7306 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 5052/349188 navrhovateľkou a nezasahovať do jej riadneho užívania, všetko do právoplatného skončenia vo veci samej. Odporcovi v 1. rade zakázal nakladať s tou istou nehnuteľnosťou, a to najmä nehnuteľnosť zaťažiť, založiť, previesť vlastnícke právo na inú osobu, taktiež všetko do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnom konaní sa navrhovateľka domáha určenia neplatnosti dražby, na základe ktorej odporca v l. rade nadobudol do svojho vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré sú špecifikované vo výroku uznesenia a ktoré boli pred vykonaním dražby vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Navrhovateľka v nehnuteľnosti býva aj s mal. dieťaťom, a preto dospel k záveru, že je potrebné nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by boli dočasne upravené pomery účastníkov, pretože navrhovateľka by bola neprimerane rušená cudzími osobami, ktorých by odporca v 1. rade vodil do predmetného bytu, aj keď len za účelom ohliadky tohto bytu záujemcami o jeho kúpu. Navrhovateľka osvedčila svoje právo aj reálnosť obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia pre prípad, že by v konaní vo veci samej bola úspešná. S poukazom na predmet sporu je vhodné, aby do skončenia tohto konania zostala sporná nehnuteľnosť vo vlastníctve odporcu v 1. rade. Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca v l. rade a domáhal sa jeho zmeny tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bude zamietnutý. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že navrhovateľka si už niekoľko rokov neplní splátkové povinnosti, pričom sa jej dlh vyšplhal voči záložnému veriteľovi - PSS cca na 12.000 eur, voči správcovi SBD cca na 12.000 eur a voči Mestu F. na 1.000 eur. Vydaním predbežného opatrenia súd pošliapal jeho ústavné práva zakotvené v článku 20 ods. 4 Ústavy SR. Zo samotného návrhu nie je zrejmé osvedčenie ohrozeného nároku. Už samotné zapísanie poznámky do LV o začiatku konania o určenie neplatnosti dražby nedáva možnosť predaja spornej nehnuteľnosti, čo je štandardným postupom iných súdov. Aj v prípade zaťaženia nehnuteľnosti záložným právom toto záložné právo by sa ocitlo ako posledné v zozname záložných práv, a preto by ani nemohlo byť uspokojené vzhľadom na predošlé záväzky a exekúcie
navrhovateľky. Rozhodnutie je protiústavné a neprimerané. Tiež neobstojí a je právne irelevantné, že navrhovateľka poukazuje na svoju zlú finančnú situáciu a že byt užíva s mal. dieťaťom. Toto jej tvrdenie je nepravdivé, pretože z bytu sa vysťahovala ešte koncom júla 2015 do prenájmu a v spornom byte zostala bývať jej matka Y. H., ktorá bez akéhokoľvek právneho dôvodu tento byt neoprávnene užíva. Súd prvého stupňa tak nepoškodil len ich obchodnú spoločnosť, ale aj ostatných vlastníkov bytového domu a správcu bytového domu a svojim neštandardným, zjavne nesprávnym a protiústavným uznesením vytvoril možnosť navrhovateľke naďalej navyšovať spôsobenú škodu o ďalšie tisíce eur. Celá žaloba ako aj návrh na vydanie predbežného opatrenia je účelová a špekulatívna s cieľom predĺžiť bezplatné užívanie sporného bytu či už pre seba alebo pre svoju matku. V doplnení odvolania uviedol, že odvolanie podáva v zmysle § 205 OSP z dôvodu, že došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. b/, c/, h/ OSP a v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, e/, f/ OSP. K odvolaniu odporcu v l. rade sa vyjadril odporca v 2. rade, ktorý žiadal, aby návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol ako nedôvodný zamietnutý. Vo svojom vyjadrení uviedol, že podanie návrhu zo strany navrhovateľky je účelové a smeruje len k tomu, aby navrhovateľka naďalej mohla užívať byt, za užívanie ktorého nikdy riadne neplatila. Čo sa týka ceny, za ktorú bola nehnuteľnosť vydražená, navrhovateľka mohla podať námietky proti vypracovanému znaleckému posudku, túto možnosť nevyužila a znalecký posudok počas celého dražobného procesu žiadnym spôsobom nespochybňovala. Preto dôvod, pre ktorý má byť celá dražba vyhlásená za neplatnú je irelevantný a nepostačujúci. Vydaným predbežným opatrením sa v značnej miere zasiahlo do ústavného práva odporcu v 1. rade, ktorému sa odňala možnosť, aby slobodne nakladal so svojim majetkom. Okresný súd bez náležitého odôvodnenia len skonštatoval, že navrhovateľka dostatočne osvedčila svoje právo a aj reálnosť obavy ohrozenia výkonu rozhodnutia. Nezaoberal sa tým, či prípadným nariadením predbežného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do práv a chránených záujmom odporcov. Navrhovateľka vo svojom návrhu len uvádza, že dražba bola vykonaná v rozpore so zák. č. 527/2002 Z. z., pričom neuviedla, ktoré konkrétne ustanovenia mali byť porušené, a teda na základe ich porušenia dražba neplatná. Zo samotného návrhu na vydanie predbežného opatrenia je zrejmé, že ide o zneužitie práva podať návrh na vydanie predbežného opatrenia. Vydaním takéhoto predbežného opatrenia sa poskytla súdna ochrana navrhovateľke, ktorá si neplní svoje záväzky a poškodzuje iných. K odvolaniu odporcu v l. rade sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že v spornom byte býva so svojou dcérou a za svojim priateľom odchádza iba počas víkendov. Má viacero dlžôb, avšak tieto sa snaží uhrádzať a exekútorsky úrad požiadala o povolenie uhradenia dlžoby v splátkach. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v l. rade je dôvodné. Z toho dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkov najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 102 ods. 1 OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz. Účelom predbežného opatrenia je rýchla, aj keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právneho vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav, a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Predbežné opatrenie je opatrením dočasným, ktorého trvanie je obmedzené a môže byť zrušené. Na nariadenie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušných orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Zákonná úprava postupu pri vydávaní predbežného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu preukázal, že je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Táto formulácia nedokladá, že by navrhovateľ musel preukázať, že skutočne výkon rozhodnutia bude ohrozený. Je však nutné osvedčiť okolnosti, ktoré svedčia o
tejto obave. Okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozené. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné. Predbežná ochrana totiž nepatrí akémukoľvek právu alebo nároku vyplývajúceho zo súkromnoprávneho vzťahu. Tvrdiť a osvedčiť treba také právo alebo nárok, ktorého porušenie alebo ohrozenie môže efektívne chrániť, aj pred predbežným opatrením nielen rozhodnutím vo veci samej. Keďže nenakladanie s vecami alebo právami (na základe v predbežnom opatrení uloženého zákazu nakladania, ktorým treba rozumieť disponovanie s vecami alebo právami prostredníctvom právnych i faktických úkonov), má nielen zabezpečovací, ale i preventívny charakter, je preto potrebné náležite skúmať objektívnosť (osvedčenie obavy) navrhovateľov zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia a to či určené nenakladanie nepresahuje ústavné a zákonné limity obmedzenia odporcov (ako vlastníkov nehnuteľností) v ich právach a nespôsobuje tak neprimeranú škodu. Pred nariadením predbežného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Zákaz nenakladania s vecami alebo právami uloží takým spôsobom, aby nenarušil činnosť účastníka, ktorá je nevyhnutná pre plnenie jeho povinnosti voči tretím osobám. V predmetnej veci sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 OSP, nakoľko spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podala aj návrh vo veci samej, t. j. návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. K charakteru konania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia je nutné uviesť, že toto konanie má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú od zásad, na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutím účelu predbežného opatrenia, a preto sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôkazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľky na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe nevyhnutnosti predbežného opatrenia. Pred nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia (ovedčenia) vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba, naliehavosť) dočasne upraviť pomery účastníkov. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak vo vedomí, že výsluchom účastníkov konania, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia. V ustanovení § 75 ods. 6 OSP zákon výslovne poukazuje zásadne, že súd rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov, vychádza pritom z obsahu návrhu tak, ako je stanovené v ust. § 75 ods. 2 OSP. V danom prípade navrhovateľka svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia po skutkovej stránke zdôvodnila tým, že žiada nariadiť predbežné opatrenie z dôvodu, aby bol nerušený jej výkon užívacieho práva v spornej nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia vo veci samej. A keďže povinnosť trpieť nerušený výkon užívacieho práva by bol voči tretím osobám neúčinný, požadovala aj vydanie predbežného opatrenia, ktorým by bola odporcovi v 1. rade uložený zákaz nakladať so spornou nehnuteľnosťou až do právoplatného skončenia vo veci samej. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol a vydal predbežné opatrenie i napriek tomu, že navrhovateľka v danom prípade návrh neodôvodnila tak, ako to vyžaduje ust. § 75 ods. 2 OSP. V danom prípade sa navrhovateľka návrhom vo veci samej proti odporcom domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. V súvislosti s navrhovaným predbežným opatrením prvostupňový súd opomenul pri svojom rozhodovaní poukázať na zásadnú zmenu právnej úpravy zavedenú do Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008 Z. z., s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorá významne zjednodušila právne postavenie skutočného vlastníka veci a to ust. § 44a OSP zápisom informatívnej poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní do katastra nehnuteľností, majúceho podľa ust. § 159a OSP za následok, že výrok právoplatného rozsudku o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, kedy v katastre nehnuteľnosti bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Uvedené ust. § 44a OSP umožňuje účastníkovi konania podať na príslušnom okresnom úrade návrh na zápis začatia súdneho konania a na základe jeho návrhu sa táto poznámka do LV zapíše. Okrem uvedeného ust. § 44a OSP mu z ust. § 21 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z. z. vyplýva povinnosť oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie takéhoto súdneho konania. Z uvedeného vyplýva, že prípadný výrok právoplatného rozsudku o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti podľa § 21 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je záväzný nielen pre žalovaného, ale aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti od žalovaného, prípadne jeho právneho nástupcu. Tento výrok rozsudku je voči nadobúdateľovi záväzný, bez potreby viesť proti nemu osobitné súdne konanie. Z uvedeného vyplýva, že vyznačenie poznámky o prebiehajúcom súdnom spore na LV treba považovať za dostatočnú ochranu z hľadiska ohrozených práv navrhovateľky z dôvodu ktorého by nariadenie predbežného opatrenia v požadovanom rozsahu
bolo nadbytočné. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka dostatočne osvedčila svoje právo, aj reálnosť obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia, a to práve s poukazom na ust. § 159a OSP. Samotná navrhovateľka v návrhu netvrdí, ani nepreukazuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Jedným zo zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku pri nariadení predbežného opatrenia tak, ako je vyššie uvedené, je skutočnosť, že sa nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov účastníkov (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Účinky predbežného opatrenia nesmú teda neprimerane zasahovať do právnych vzťahov účastníkov. Predbežné opatrenie nemá nad mieru primeranú veci obťažovať účastníka proti ktorému smeruje, z toho možno vyvodiť zásadu primeranosti zásahu prostredníctvom predbežného opatrenia do vzťahov medzi účastníkov konania. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania, pretože navrhovateľka by bola neprimerane rušená cudzími osobami pri užívaní nehnuteľností. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvého stupňa pri vydaní predbežného opatrenia považoval rušenie v užívaní nehnuteľností spolu so zákazom nakladania s touto nehnuteľnosť za rovnocenné. Nenakladanie s vecami alebo právami má však svoje ústavné a zákonné limity. Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva ako aj do iných, ústavou zaručených práv. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. Súd prvého stupňa sa týmto nezaoberal a nevenoval zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza do zásahu vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že vydaním predbežného opatrenia došlo k zásahu vlastníckeho práva odporcu nad nevyhnutnú mieru. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne nesprávne podľa § 220 OSP zmenil a návrh zamietol. Záverom odvolací súd poznamenáva, že sa nemožno stotožniť s námietkou odporcu v l. rade, že by navrhovateľka nebola aktívne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu a že absentuje aj jej procesná spôsobilosť, pretože jej aktívna legitimácia je daná ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a tiež nie je pravdou, že by neudelila platne plnú moc na zastupovanie svojmu právnemu zástupcovi, pretože na čl. 15 spisu na plnomocenstve je podpis navrhovateľky, ktorý sa nachádza pod pečiatkou právneho zástupcu. Na výzvu odvolacieho súdu navrhovateľka opätovne predložila plnomocenstvo, na ktorom sa jej podpis nachádza. Preto túto námietku odvolací súd považoval za irelevantnú. Odporca v l. rade vo svojom odvolaní namietal i nezaujatosť vec prejednávanej sudkyne, túto však bližším spôsobom nezdôvodnil ani nespĺňa náležitosti § 14 ods. 1 OSP a § 15a OSP, preto ani nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa predkladať vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu, a preto odvolací súd na túto námietku v zmysle § 15a ods. 3 OSP neprihliadal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.