Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Sp-8-2015.pdf
PDF · 77.23 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sp/8/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor, Hlavná 2/1, Šaľa, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. V 2157/14 zo dňa 11.2.2015, za účasti účastníka správneho konania U. D., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, I., takto
rozhodol:
Súd napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor, č. V 2157/2014-11 zo dňa 11.2.2015 p o t v r d z u j e .
Odporcovi a účastníkovi U. D. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Odporca svojim rozhodnutím č. V 2157/14-11 zo dňa 11.02.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaný navrhovateľom dňa 24.10.2014 pod číslom konania V 2157/14 spolu so zmluvou o zriadení záložného práva č. 458/2014-RAČ uzavretou dňa 23.09.2014 na základe zmluvy o úvere č. 401200439. Podľa odôvodnenia rozhodnutia predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. vo vlastníctve U. D. v celosti, pričom záložnú zmluvu za záložcu U. D. podpísal splnomocnenec
- ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave dňa 23.09.2014 na základe dohody o splnomocnení zo dňa 18.10.2012. Podľa odporcu nie je z listín predložených v tomto prípade zrejmé, kto dlžníkovi predložil tlačivo dohody o splnomocnení k podpisu, keď splnomocnenec dňa 18.10.2012 nebol osobne prítomný v Šali, ale dohodu podpísal v Bratislave. Naznačuje to, že zástupcu záložcovi vybral samotný veriteľ pri poskytovaní úveru, pričom už táto skutočnosť podľa správneho orgánu vyvoláva podozrenie, že zástupca bude konať v zhode s veriteľom a nebude chrániť oprávnené záujmy záložcu, ktorý nemal možnosť vybrať si zástupcu, ale bol nútený podpísať dohodu o splnomocnení predloženú mu veriteľom na štandardnom formulári bez možnosti ovplyvniť jej obsah. Odporca konštatoval, že takéto splnomocnenie spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech záložcu, pričom zastupovanie osobou, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a právne úkony urobené takýmito osobami sú absolútne neplatné, bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli, naviac je neurčité v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že splnomocnenie neidentifikuje nehnuteľnosti, ku ktorým malo byť záložné právo zriadené. Súčasne ide o štandardnú zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ (záložca) ovplyvniť, bola mu predložená v čase brania úveru, teda v čase nižšej bdelosti dlžníka a veriteľ touto neprijateľnou zmluvnou podmienkou dosiahol zaťaženie majetku dlžníka, čo je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú taktiku. Naviac podľa
zistenia správneho orgánu záložný veriteľ (navrhovateľ) dlžníkovi poskytol úver vo výške 700 eur s výškou pohľadávky veriteľa 1.380 eur, ktorý bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam nepochybne mnohonásobne vyššej hodnoty. Výšku zábezpeky preto považuje za neprimerane vysokú, priečiacu sa dobrým mravom, v súvislosti s čím poukazoval na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, prejednanie ktorého spadá do právomoci tunajšieho súdu.
Namietal, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a preto združeniu ProHelp udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka a dlžník nemal možnosť sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Podľa odvolateľa ide o ničím nepoložené predpoklady správneho orgánu, ktorý si nesplnil svoju povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci (§ 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku). Úvaha odporcu o tom, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nespĺňa kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V súvislosti s konštatovanou neprípustnosťou plnomocenstva z dôvodov uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka odvolateľ namietal, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí iba potenciálna možnosť takéhoto rozporu, pričom podľa obsahu dohody o splnomocnení, táto bola uzavretá práve za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa. Dohoda je samostatne existujúcim dvojstranným právnym úkonom, účastníkom ktorého veriteľ nebol, zo spisu nevyplýva, že by veriteľ takéto zastúpenie od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu navrhoval, sám dlžník obsah udeleného splnomocnenia nenamietal, ani nevyjadril svoj nesúhlas s ním, napríklad formou odvolania plnomocenstva. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom, pričom samotné uzavretie záložnej zmluvy nevzbudzuje pochybnosti o konflikte záujmov. Dohodu o splnomocnení, predmetom ktorej je bezplatné zastupovanie, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Záver správneho orgánu o neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi považuje odvolateľ za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či rozpor s dobrými mravmi má spočívať v poskytnutí úveru, v poplatku alebo v úroku z omeškania. Správny orgán prekročil svoju právomoc, keď skúmal platnosť zmluvy o úvere, čo prislúcha iba súdu, a nesprávne riešil tiež otázku určitosti dohody o splnomocnení, pre ktorú zákon neurčuje žiadne osobitné náležitosti.
Odvolateľ uvádzal, že k využitiu inštitúcie zabezpečenia pohľadávky záložným právom pristupuje iba v prípadoch, keď je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku alebo je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré nemieni vrátiť. V danom prípade dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti a neplatil dlh tak, ako bolo zmluvne dohodnuté, preto veriteľ iba využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva, pričom však doposiaľ v žiadnom prípade k realizácii záložného práva predajom nehnuteľností nedošlo. Rozhodnutie odporcu o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva navrhol odvolateľ ako nezákonné zrušiť.
Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, z ktorých navrhovateľ a odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a s procesným postupom súdu vyslovili súhlas, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporcu, vypočul účastníka U. D., a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania navrhovateľa.
U. D. v konaní uviedol, že si nepamätá na podpisovanie dohody o splnomocnení a overovanie jeho podpisu notárom, ani na to, že by založenie nehnuteľností malo byť podmienkou poskytnutia úveru. V súvislosti s úverom podpisoval asi 4-5 dokladov. Združenie ProHelp nepozná a navrhovateľa ani nežiadal, aby mu nejaký zástupca bol zabezpečený. Navrhol, aby súd rozhodol vo veci podľa stanoviska katastrálneho úradu.
Predložená zmluva o úvere zo dňa 17.10.2012, rovnako ako všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú jej súčasťou, neobsahuje zmienku o zabezpečení úveru zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, v súvislosti s čím tvrdenie o využití zmluvne dohodnutej možnosti zabezpečenia úveru nemá akékoľvek opodstatnenie. Tvrdenie navrhovateľa na druhej strane potvrdzuje domnienku, že uzatvorenie dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia svojho záväzku zo zmluvy o úvere č. 401200439, bolo skrytou podmienkou poskytnutia úveru.
Odhliadnuc už od toho, že záložca poprel akýkoľvek jeho vzťah so splnomocnencom, samotná skutočnosť, že splnomocnenec po uplynutí takmer dvoch rokov od poskytnutia úveru i udelenia plnomocenstva v mene dlžníka uzavrel s veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, bez akýchkoľvek logických pochybností svedčí o inom jeho záujme, ako je deklarovaný v obsahu splnomocnenia - naplnenie a hájenie záujmov splnomocniteľa. Zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam je bez pochybností úkonom v prospech veriteľa a v neprospech dlžníka vystaveného hrozbe straty vlastníckeho práva, pričom súčasne veriteľom realizovaný spôsob dodatočného zabezpečenia pohľadávky napriek jeho tvrdeniu o neúčasti na právnom vzťahu splnomocniteľa a splnomocnenca, ako aj o neexistencii jeho vzťahu so splnomocnencom, naopak dokladuje spoluprácu veriteľa a zástupcu dlžníka. Ide o skutočnosť logicky vyplývajúcu z obsahu predložených listín, ktorú nebolo potrebné dokazovať inými dôkaznými prostriedkami.
Z vyššie uvádzaných dôvodov sa súd stotožnil s konštatovaním správneho orgánu o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 23.09.2014, jasne a zrozumiteľne ozrejmeným v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pre nedodržanie podmienok zastúpenia vyplývajúcich z ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmy zastúpeného).
Súd preto odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli a účastník U. D. sa práva na ich náhradu voči navrhovateľovi vzdal.
O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie o jeho opravnom prostriedku rozhodol súd podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. a položky 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.