Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-590-2015.pdf
PDF · 74.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/590/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok, samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom, v právnej veci navrhovateľa V. štátneho občana Slovenskej republiky, proti odporkyni I. štátnej občianke Slovenskej republiky, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa V. a odporkyne I., uzavreté dňa XX. X. XXXX v S., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX r o z v á d z a .
II. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, ktorý podal na tunajšom súde dňa 17. 8. 2015 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou uzavreté dňa XX. X. XXXX. Svoj návrh odôvodňoval tým, že manželstvo s odporkyňou uzavreli v roku 1979 po trojročnej známosti, u oboch ide o manželstvo prvé pričom v manželstve sa im narodili dve deti, ktoré sú už plnoleté. Tvrdil, že po vážnych nezhodách sa odporkyňa v roku 1993 odsťahovala aj s deťmi zo spoločnej domácnosti, od tej doby spolu účastníci nežijú a nie je predpoklad obnovenia ich vzťahu, pričom aj odporkyňa sa chce rozviesť, nakoľko vzťahy medzi nimi sú tak vážne narušené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a obnovenie manželského spolužitia nemožno očakávať. Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila tak, že s návrhom a dôvodmi v ňom uvedenými súhlasí.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na ktoré sa odporkyňa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila. Neúčasť ospravedlnila písomne s tým, že súhlasí aby sa pojednávanie konalo a aby sa vo veci rozhodlo v jej neprítomnosti. V súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak súd vec na pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Navrhovateľ na pojednávaní na návrhu trval. Uviedol, že nakoľko už 22 rokov žijú s odporkyňou oddelene, neprichádza do úvahy obnovenie manželského spolužitia. Vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavreli z lásky, toto spočiatku bolo harmonické, rozumeli si spolu, neskôr sa však začali prejavovať ich diametrálne odlišné názory na spoločný život, riešenie problémov, a toto všetko v spojení s tým, že si našiel inú známosť o ktorej odporkyňa vedela vyústilo do toho, že od roku 1993 odporkyňa aj s deťmi odišla bývať k svojim rodičom, odvtedy po celý čas žijú oddelene, ani raz spolužitie neobnovili, i keď ich vzťahy ostali a sú korektné. Podľa navrhovateľa s rozvodom sú uzrozumené aj ich plnoleté deti, ktoré už majú svoje vlastné životy, sú samostatné, pričom napriek dĺžke odlúčenia skôr návrh na rozvod manželstva nepodával z dôvodu, že nechcel zbytočne traumatizovať deti v čase keď ešte boli maloleté. Uviedol, že podľa jeho názoru, aj odporkyňa ako dôvod, prečo sa ich manželské vzťahy pokazili vnímala diametrálne odlišné názory na spoločný život, odlišné záujmy a tiež jeho mimomanželskú známosť, ktorú nadviazal ešte pred odlúčením s odporkyňou.
Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na začatie konania, s obsahom písomného vyjadrenia odporkyne k návrhu, vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom sobášneho listu, potvrdenia Mesta S. o pobyte účastníkov a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania manželstvo uzavreli dňa XX. X. XXXX, u oboch išlo o prvé manželstvo čo bolo zistené z predloženého sobášneho listu. V manželstve sa im narodili 2 deti, dcéra X. a syn V., ktoré sú toho času plnoleté. Z potvrdenia o pobyte na čl. 4 spisu bolo zistené, že účastníci do 6. 8. 1993 mali spoločné bydlisko na ulici V., od dátumu 6. 8. 1993 je odporkyňa k trvalému pobytu prihlásená v obci I..
Účastníci sa zhodli na tom, že vzťahy medzi nimi sú vážne a trvalo narušené, obaja uviedli, že sa chcú rozviesť, možnosť obnovenia manželského spolužitia obaja zhodne vylúčili.
Hmotnoprávne zákonné podmienky rozvodu manželstva sú upravené v Zákone o rodine, preto súd pri posúdení, či sú alebo nie sú dané dôvody na vyhovenia návrhu na rozvod manželstva vychádzal z príslušných ustanovení Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Medzi povinnosti manželov v zmysle hore uvedeného ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine patria povinnosť žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, starať sa spoločne podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, či spoločne rozhodovať o veciach týkajúcich sa rodiny.
Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, Zákon o rodine ako dôvod rozvodu manželstva uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi, pričom narušenie a rozvrat vzťahov si vyžaduje kvalifikovaný stupeň. Okrem toho je potrebné skúmať možnosť obnovenia manželského spolužitia, ktorá je závislá od vôle manželov a ich postoja k manželstvu.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvrat možno považovať za kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci už od roku 1993, teda toho času už 22 rokov nežijú v spoločnej domácnosti, pokiaľ ide o možnosť obnovenia spolužitia, toto nemožno očakávať, nakoľko obaja túto možnosť pred súdom vylúčili a navrhovateľ má nový vzťah s inou ženou. Vzhľadom na uvedenú dĺžku odlúčenia a nový vzťah navrhovateľa sa podľa názoru súdu nedá predpokladať obnovenie spolužitia. Po takej dĺžke odlúčenia aj vzhľadom na skutočnosť, že jedným z jeho dôvodov bol nový vzťah navrhovateľa je medzi účastníkmi evidentné citové odcudzenie. Práve zjavnú a nenapraviteľnú stratu schopnosti účastníkov žiť spolu a mimomanželský vzťah navrhovateľa, znamenajúce nedodržanie základných povinností manželov v manželstve - žiť spolu a byť si verní (§ 18 Zákona o rodine) súd hodnotí ako podstatnú príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi. Vzhľadom na viac ako dve desaťročia trvajúce odlúčenie manželov ktorí sa obaja chcú rozviesť a skutočnosť, že manželstvo účastníkov neplní biologickú, ekonomickú ani výchovnú funkciu, neplní ani funkciu vzájomnej pomoci a dôvery, súd má za to, že toto je už len formálne a neplní svoj účel.
Preto súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného manželstvo účastníkov rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Na iné rozhodnutie o trovách konania nebol návrh ani zákonný dôvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).